Foto: TASR/Martin Baumann

V súťažnej kategórii obnova a reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky boli odovzdané štyri tituly Kultúrna pamiatka roka 2013. Primátorka Kremnice Zuzana Balážová prevzala cenu za obnovu a reštaurovanie verejných priestorov 1. nadzemného podlažia kremnickej radnice. Pôvodný meštiansky dom z druhej polovice 14. storočia sa stal domom mestskej rady v roku 1738 a patrí medzi dominanty v centre Kremnice. Obnovu radnice realizoval akademický sochár Tomáš Lupták.

„Keď som nastúpila pred ôsmymi rokmi do funkcie primátorky Kremnice a prišla som na radnicu, tak zo všetkých tých hrôz, ktoré tam boli, ako príklad spomeniem sklad civilnej ochrany. Dnes je radnica krásna a mesto Kremnica pokračuje v obnove kultúrnych pamiatok, ktorých je v meste neúrekom. Momentálne rekonštruujeme Základnú školu Pavla Križku, budovu z 19. storočia. Myslíme si, že sme zodpovední vlastníci kultúrneho dedičstva, preto nás táto cena veľmi povzbudila a ďakujeme za ňu,“ povedala Zuzana Balážová pri preberaní ceny z rúk štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR Ivana Sečíka. Mesto Kremnica už jednu cenu Fénix získalo, a to v roku 2006, kedy odborná porota ocenila komplexnú obnovu a reštaurovanie Stĺpu Sv. Trojice na Štefánikovom námestí.

Ďalšie ceny si odniesli Rehoľa Piaristov na Slovensku za komplexné reštaurovanie interiéru kostola sv. Františka Xaverského v Trenčíne, pán Martin Andrejčák s manželkou za obnovu interiéru a reštaurovanie reprezentačnej miestnosti kaštieľa v Ploskom a Západoslovenská energetika, a. s. za komplexnú obnovu industriálnej pamiatky „Elektrárňa Piešťany“.

Odborná porota zároveň udelila čestné uznanie Slovenskému národnému múzeu za komplexnú obnovu a reštaurovanie kaštieľa Imre Madácha v Dolnej Strehovej, v ktorom sídli Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku a čestné uznanie Gustávovi Beláčkovi s manželkou Alexandrouza mimoriadny prínos a vzácne osobné nasadenie pri komplexnej obnove a reštaurovaní gotického kaštieľa s areálom v Kotešovej.

Do súťaže bolo v tomto roku prihlásených 12 projektov. O jej laureátoch rozhodovala odborná porota zložená zo zástupcov Ministerstva kultúry SR, Pamiatkového úradu SR, Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., Nadácie SPP, spoločného nominanta Nadácie SPP a SPP, Fakulty architektúry STU, Komory architektov, Komory reštaurátorov a Združenie historických miest a obcí SR.

Poslaním súťaže Kultúrna pamiatka roka, ktorú vyhlasuje Ministerstvo kultúry SR, je podporovať zodpovedný prístup vlastníkov národných kultúrnych pamiatok a predstaviteľov samosprávy miest a obcí k ochrane kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Výtvarným symbolom súťaže je bronzová socha bájneho vtáka Fénixa, ktorú aj v tomto roku dostal každý ocenený spolu s finančným šekom vo výške 8300 € od partnera súťaže, spoločnosti SPP.

MKSR/TASR
Foto: TASR/Martin Baumann

Od februárového mestského zastupiteľstva sa očakávalo schválenie rozpočtu a ukončenie rozpočtového provizória. Priebeh zastupiteľstva bol však opäť poznačený nezhodami medzi poslancami a primátorkou.

Dotácia od ministerstva financií

Primátorka Zuzana Balážová počas rozpravy.

Prvým sporným bodom bolo rozdelenie dotácie z ministerstva financií vo výške 275 000 € na obnovu kultúrnych pamiatok. Primátorka navrhovala celú sumu použiť na rekonštrukciu Základnej školy Pavla Križku, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Poslanci však predložili vlastný návrh. Na rekonštrukciu ZŠ Pavla Križku vyčlenili 176 900 €, na budovu knižnice 43 600 €, na budovu úradu práce 27 000 € a na pamätník prvej svetovej vojny 28 000 €. Podľa Kláry Popovej, všetky budovy na ktoré vyčlenili financie, potrebujú obnovu. “Neriešenie situácie stav budov zhorší a následne budú potrebovať viac financií ako v súčasnosti,” povedala. Primátorka už v minulosti vyhlásila, že poslankyňa Klára Popová je v aktivite na rekonštrukciu budovy úradu práce v konflikte záujmov. To, že medzi plánovanými opravami je aj budova jej pracoviska, je však podľa Popovej len zhoda náhod.

Podľa poslankyne Beaty Kirkovej poslanci na obnovu základnej školy už minulý rok vyčlenili  126 300, tento rok 176 400, čo je dokopy necelých 303 000 a to už je suma, za ktorú sa podľa Kirkovej dá niečo spraviť. “Nemyslíme si, že je to malá suma a že je to konečná suma. V roku 2015 bude znova možnosť preinvestovať takéto prostriedky a znova sa budeme môcť rozhodnúť, kam ich dáme. Ak bude potrebné, znova dáme na starú školu alebo iné budovy, ktoré treba opraviť.” Dotácia z ministerstva financií na obnovu kultúrnych pamiatok však nie je nárokovateľná a napríklad v roku 2013 mesto Kremnica dotáciu nedostalo. “Nie je pravda, že nechcem dať na opravu Základnej školy Pavla Križku, ale chceme dať také peniaze, ktoré sa rozumne preinvestujú,” povedala Beata Kirková.

Podľa poslankyne Kláry Popvej to boli práve poslanci, ktorí presadili vyčlenenie 126 000 z dotácie ministerstva z roku 2012. “Neboli sme presvedčení o tom, že 126 000 €, ktoré sme vyčlenili na obnovu Zechenterovej záhrady, budú využité účelne. Začali sme rozmýšľať o účelnejšom využití týchto prostriedkov a navrhli sme, aby peniaze boli presunuté na opravu Základnej školy Pavla Križku,” povedala Popová.

Návrh prerozdelenia dotácie poslanci schváli, pri hlasovaní sa zdržala sa iba poslankyňa Janka Volková, ktorá nesúhlasila s príspevkom na úrad práce, ktorý mal byť podľa nej použitý na opravu školy.

Rozpočet obsahuje úver

Po odchode primátorky zastupiteľstvo viedla Klára Popová.

Nasledujúcim sporným bodom bol rozpočet mesta na rok 2014. Poslanci na rokovaní predložili vlastný návrh rozpočtu, ktorý obsahuje úver 250 000 €. Podľa Beaty Kirkovej do návrhu poslanci zapracovali výstupy z komisie ekonomickej a verejného stretnutia s občanmi a pracovníkmi mestského úradu. “Do rozpočtu je zapracovaný úver vo výške 250 000 na riešenie investičných akcií telocvičňa (cca 70 000 €), Lučanský priechod (145 000 €), Kollárova ulica (29 000 €), 7 000 € na opravu prístupovej cesty k Základnej škole Angyalova, 1 750 € na komponenty pre detské ihrisko na ulici Jula Horvátha a 8000 € stretnutie baníckych miest,” vysvetlila Kirková. “K tejto problematike sme sa postavili maximálne zodpovedne. Nerozhodli sme sa pre túto cestu zo dňa na deň, riešili sme to zodpovedne a pracne už druhý rok a jednoducho nie je iná cesta ako tieto veci realizovať, len táto. V tejto dobe sú priaznivé podmienky, ktoré ponúkajú banky na poskytnutie úveru,” povedala Beata Kirková. Momentálne úverové zaťaženie mesta je 18,69 %, po prijatí úveru sa zaťaženie mesta podľa Kirkovej zvýši na 23 – 24 %. “My nechcem zadlžiť mesto, máme na to podmienky a chceme zhodnotiť majetok mesta. Mesto Kremnica je schopné splácať takýto úver,” tvrdí Kirková.

Pred hlasovaním o rozpočte primátorka primátorky vyhlásila, že nikdy nebude súhlasiť s tým, aby mesto Kremnica si zobralo ďalší úver na svoje plecia. “A najmä preto, že je koniec volebného obdobia a neviem kto bude mojim nástupcom a nechcem, aby preberal mesto viac zadlžené ako je to potrebné,” povedala Zuzana Balážová. Po jednomyseľnom schválení poslaneckého návrhu rozpočtu aj s úverom, primátorky vyhlásila: “Vážené dámy, vážení páni, je mi to veľmi ľúto, ale nemôžem súhlasiť, ani nesúhlasím s tým, ako poslanci odhlasovali rozpočet pre rok 2014. Mám dve vážne výhrady a to, že odhlasovali úver pre mesto a že neboli ochotní dať dokopy čo najväčší možný balík peňazí pre obnovu ZŠ. S týmto sa ja nemôžem stotožniť. Z tohto dôvodu, na protest, dnešné zastupiteľstvo opúšťam,” vyhlásila primátorka a vzápätí opustila rokovaciu miestnosť.

Podľa rokovacieho poriadku si poslanci v takejto situácii spomedzi seba zvolia toho, kto bude zastupiteľstvo viesť ďalej. Po tridsaťminútovej prestávke, ktorú po odchode primátorky poslanci vyhlásili, si do pracovného predsedníctva zvolili poslankyňu Kláru Popovú, ktorá rokovanie mestského zastupiteľstva viedla až do konca.

Kvôli práceneschopnosti na zastupiteľstve nebol prítomný zástupca primátorky Igor Kríž a prítomný nebol ani hlavný kontrolór mesta Peter Roško, ktorý sa k 10. 2. 2014 tejto funkcie vzdal bez udania dôvodu.

Silver Jurtinus

Naše mesto získalo mestské, banské a minciarske výsady od Karola Róberta z Anjou pred 685 rokmi. Tých 685 rokov bolo rokmi úspešnými, ale aj rokmi úpadku, tak, ako sa odvíjali dejiny. Dnes by som rada bilancovala posledných sedem rokov, ktoré predstavujú necelé dve volebné obdobia. Nech mi je odpustené, že dnešný môj príhovor bude takpovediac pracovný.

Snáď najväčšmi vypovedá o hospodárení mesta hodnota jeho majetku, pretože je to vlastníctvo všetkých jeho obyvateľov. Počas posledných 7 rokov sa zvýšila hodnota majetku mesta Kremnica o 11 mil. 326 tis. EUR, čo predstavuje nárast o 37,15%.

Obrazne povedané, každý obyvateľ nášho mesta zbohatol o 2137 EUR.

Pokiaľ sa hovorí o zadĺženosti mesta, hoci zákon umožňuje hranicu 60%, Kremnica má mieru zadĺženosti pod 20%, čo znamená veľmi zdravé financie.

Nemôžem si pomôcť, ale musím reagovať na výroky niektorých frfľošov a mudrlantov, ktorí tvrdia, že Kremnica je zaspatá a že stagnuje, alebo dokonca, že upadá. Toto nie je pravda.

Dovolím si predložiť dôkazy:

Spomínaných 11 mil. 326 tis. EUR bolo použitých na nasledovné projekty:

Vybudovanie Relax centra na Skalke, rekultiváciu smetiska na Kremnických Baniach, komplexnú obnovu I. základnej školy, obnovu obidvoch materských škôlok, vybudovanie ihriska pri II. základnej škole – na čom má najväčšiu zásluhu bývalý pán riaditeľ Weiss, obnovu strechy základnej umeleckej školy, rekonštrukciu Mestského kultúrneho strediska, obnovu Štefánikovho námestia.

Veľkú skupinu predstavuje:

Reštaurovanie kultúrnych pamiatok: Radnice, Kalvárie, sôch Jánov Nepomuckých, Wetterkreuzu, Meteorologického stĺpa, fontány. (Na obnovu kultúrnych pamiatok sme použili celkom 2,2 mil. EUR.)

Vybudovanie nových parkovacích miest, ktoré pomáha motoristom, rozširovanie kamerového systému zvyšuje bezpečnosť v meste.

Okrem strechy základnej umeleckej školy sa nám darilo získavať finančné prostriedky z fondov EÚ, ale aj iných cudzích zdrojov, inak by sme takto masívne investovať nedokázali.

Povedala som, že „sa nám darilo“. Verte mi, získavanie a čerpanie eurofondov je sizyfovská práca.

Postupne tiež obnovujeme zariadenia na technických službách, aby mohli lepšie slúžiť občanom: bol zakúpený kontajnerový nosič MAN, nákladné vozidlo Mitsubishi, auto na zvoz komunálneho odpadu a do konca roka pribudne viacúčelové vozidlo HOLDER. Už niekoľko rokov slúži občanom populárny žltý minibus.

Budúci rok bude prestavané bývalé centrum voľného času na 11 bytov financovaných zo štátneho fondu rozvoja bývania.

Málokto si však uvedomuje, že len prvé dva roky boli rokmi dostatku, potom nastúpila ekonomická kríza, bolo potrebné znova a znova hľadať rezervy v hospodárení mesta. Jednoznačne najvyšší podiel majú na tom pracovníci mestského úradu a organizácií zriadených mestom. Okrem toho, že sme znížili o 10% počet pracovníkov, dokázali sme šetriť a znižovať bežné výdavky, vďaka čomu každý rok ukončilo mesto s prebytkom.

Dovoľte mi, aby som sa preto osobitne poďakovala mojim spolupracovníkom za ich pracovné nasadenie a hľadanie takých riešení, ktoré priniesli úžitok nám všetkým. Zvláštne poďakovanie patrí našim lesníkom a ich hospodáreniu v mestských lesoch. Tieto zveľaďujú – nedrancujú, a napriek tomu významne prispievajú financiami do rozpočtu mesta.

Doteraz som hovorila o hospodárení samosprávy Kremnice.

Samozrejme, k rozvoju mesta prispievajú tiež firmy na jeho pôde. Ak investujú, znamená to, že sa im darí. V posledných rokoch významne investovali napríklad: Mincovňa (vybudovala nový sklad, výrobnú halu na nádvorí, medailovňu, pracovisko teflonovania, zrekonštruovala jedáleň pre svojich zamestnancov), ELBA (zrekonštruovala administratívnu budovu, tiež jedáleň, technologický zdroj tepla, rozvody plynu), Kremnická banská spoločnosť (vybudovala výrobnú halu s technológiou na výrobu granulovaného bentonitu), BRIK (postavil výrobnú halu na povrchové úpravy), Ability (postavila halu na výrobu Al odliatkov), AMERA (zmodernizovala technológiu na čistenie odpadových vôd), pozitívnymi príkladmi sú aj malé firmy alebo živnostníci, ako napríklad pán Friebert (zrekonštruoval predajné a skladové priestory), pán Ertl (postavil halu na skladovanie výrobkov), Mestské lesy Kremnica – okrem opráv lesných ciest – postavili Turistickú rozhľadňu na Krahulskom štíte, ktorá sa stala okamžite známa po celom Slovensku.

Spomeniem i nepodnikateľské subjekty: Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí systematicky financuje údržbu svojich budov a tiež zámockého areálu,  a prispieva tak ku vzhľadu mesta, Vysoká škola výtvarných umení zreštaurovala tzv. Sivošovský dom, kde vzniklo úžasne vybavené vedecké pracovisko pre študentov školy.

Nemám priestor na menovanie ďalších majiteľov väčších či menších prevádzok, ktorí sa starajú o svoje nehnuteľnosti a rozvíjajú svoje podnikanie, bol by ich dlhý zoznam. Všetci prispievajú k rozvoju nášho mesta a ja si nesmierne cením a úprimne im ďakujem za ich pracovitosť. Rada používam citát: „Najbližšia ruka ochotná ti pomôcť,  je na konci tvojho ramena“. Iba hlupáci dúfajú a spoliehajú sa, že raz príde akýsi zázračný deduško a postará sa o nich.

Nesmiem a nechcem zabudnúť poďakovať sa robotníkom i manažérom vo fabrikách, učiteľom, lekárom, elektrikárom, ale i kaderníčkam, predavačkám a naozaj všetkým profesiám, ktoré nemožno vymenovať, obyvateľom, ktorí tu žijú a pracujú, pretože oni vytvárajú bohatstvo našej Kremnice.

Významnú rolu hrajú tiež mimovládne organizácie a občianske združenia, s mimoriadnym vplyvom na spoločenský život mesta, a my sa ich snažíme podporovať.

Keď to premením na celkom drobné: každý, kto zahodí na zem cigaretový ohorok, ubližuje svojmu mestu, každý, kto vyloží do svojho okna muškát, mu pomáha.

Napokon by som rada povedala pár slov o morálke. Vtedy bude Kremnica úspešné a rozvíjajúce sa mesto, ak budú všetci jeho občania jednotní. Vždy som si myslela, že rozprávka O siedmich kozliatkach je len naivný príbeh pre deti. Nedávno som si uvedomila jeho hĺbku: Niektoré kozliatka uverili, že za dverami je ich mamička a nesie im sladké mliečko. Iné – múdre – pochopili, že za dverami je vlk. A začali sa hádať, kým jedno z nich dvere neotvorilo. Podobné príbehy poznáme aj z našich povestí o hradoch. V moderných dejinách – napríklad v období 2. svetovej vojny – takýchto ľudí volali kolaborantmi. Žijeme v dobe, kedy morálne hodnoty sú na chvoste hodnôt našej spoločnosti. Priznám sa, s obavami pozerám do budúcnosti.

Nuž, zostáva mi len zaželať nášmu mestu v ďalších rokoch jeho existencie slušných a pracovitých obyvateľov, ich múdre rozhodnutia, zveľaďovanie, rozumné hospodárenie a správu vecí verejných. Tak nám Pán Boh pomáhaj.

Zuzana Balážová

Poslanci si zmenili Rokovací poriadok po tom, čo primátorka začala zvolávať mestské zastupiteľstvá na deviatu hodinu ráno. Spor začal demonštratívnym odchodom poslancov zo zasadnutia v júli, na čo primátorka reagovala zmenou času začiatku zastupiteľstva. Väčšina poslancov však zasadnutia zvolávané na deviatu hodinu bojkotovala a nezúčastnila sa nasledujúcich štyroch zastupiteľstiev, ktoré z toho dôvodu neboli uznášaniaschopné.

Sériu zmarených zastupiteľstiev ukončilo až zasadnutie Mestskej rady, ktorá určila termín konania septembrového zastupiteľstva na obvyklú, poobedňajšiu hodinu a poslanci hneď v prvom bode septembrového zasadania zmenili Rokovací poriadok tak, že za rokovací deň určili štvrtok v čase od 15.30 hodiny. Podľa poslankyne Kláry Popovej, cieľom tejto úpravy je “spresniť pravidlá zvolávania zasadnutí mestského zastupiteľstva tak, aby boli eliminované možnosti svojvoľného a jednostranného výkladu týchto pravidiel.” Uznesenie o zmene Rokovacieho poriadku však primátorka nepodpísala a obrátila sa na Okresnú prokuratúru, kde napadla zákonnosť tohto uznesenia. “Ak zákon hovorí, že primátor zvoláva zasadnutie zastupiteľstva, tak z logiky veci vyplýva, že primátor má právo určiť dátum a čas tohto zasadnutia”,  tvrdila Balážová.

Podľa hovorcu prokuratúry, Ivana Vozára, 9. októbra Okresná prokuratúra v Žiari nad Hronom podnet odložila ako nedôvodný. “Okresná prokuratúra nenašla nezákonnosť v uznesení, ktoré napadla primátorka mesta Zuzana Balážová,” spresnil pre Kremnické noviny Vozár.

Na októbrovom zastupiteľstve poslanci nepodpísané uznesenie potvrdili, čím nadobudlo platnosť a zastupiteľstvá sa budú konať a zvolávať podľa zmeneného Rokovacieho poriadku.

Silver Jurtinus

Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec,

dňa 7.8.2013 prišla na moje meno žiadosť o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Kremnici – ďalej len MsZ, pričom v žiadosti bol uvedený aj deň zasadnutia 15. august 2013 a hodina začiatku rokovania 15.30 hod. a priložený program zasadnutia. Pod žiadosť sa podpísalo 7 poslancov MsZ.

Podpísaní poslanci mali zrejme na mysli ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. zákona SNR o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov – ďalej len zákon o obecnom zriadení . (Žiadosť poslancov začína textom: „V súlade s § 12 ods. 1 dolu podpísaní poslanci ….“, teda nie je citovaný zákon, čo je iste chybou).

Uvedené ustanovenie určuje: „Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva aspoň tretina poslancov, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 15 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie. …“. Aj ďalšie odseky § 12 zákona o obecnom zriadení popisujú, dokedy a za akých okolností musí starosta zvolať zasadnutie obecného zastupiteľstva a ako sa má postupovať, ak ho nezvolá podľa zákona. Zvolanie zasadnutia MsZ, určenie termínu (v medziach zákona) a času začiatku konania MsZ je teda výsostne v kompetencii starostu (primátora). Určením termínu a času začiatku rokovania MsZ prekročili podpísaní poslanci MsZ svoje právomoci a nepostupovali v súlade so zákonom o obecnom zriadení.

Dňa 18. 7. 2013 desiati poslanci uprostred rokovania opustili rokovaciu sálu MsZ. MsZ prestalo byť schopné rokovať a uznášať sa, preto som postupovala podľa § 12 ods. 7 zákona o obecnom zriadení a podľa článku 6 ods. 3 rokovacieho poriadku MsZ a zasadnutie som ukončila. Podľa tých istých ustanovení zákona i rokovacieho poriadku MsZ som zvolala ďalšie zasadnutie MsZ na 25. 7. 2013 s programom, ktorý obsahoval neprerokované body, pretože tie sa podľa článku 6 ods. 8 rokovacieho poriadku MsZ „automaticky presúvajú na nasledujúce zasadnutie MsZ“. Ani toto zasadnutie MsZ nebolo schopné rokovať, ba ani zasadnutie MsZ zvolané na 7. 8. 2013, a to pre neúčasť väčšiny poslancov, hoci som všetky zasadnutia zvolávala podľa zákona o obecnom zriadení. Nemám právo hodnotiť správanie sa poslancov, no dovolím si pripomenúť, že podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona o obecnom zriadení „poslanec je povinný zúčastňovať sa zasadnutí obecného zastupiteľstva a jeho orgánov, do ktorých bol zvolený“. Náš legislatívny systém je nastavený tak, aby mu to bolo zo strany jeho zamestnávateľa umožnené.

Žiadosť 7 poslancov MsZ o zvolanie MsZ zo dňa 7. 8. 2013 obsahuje aj program, ktorý však nepokrýva všetky body neprerokované dňa 18. 7. 2013 a ktoré sa mali automaticky presunúť. Preto nie je v súlade s článkom 6 ods. 8 rokovacieho poriadku MsZ.

Dovoľujem si teda konštatovať, že žiadosť 7 poslancov zo dňa 7. 8. 2013 o zvolanie MsZ nie je v súlade so zákonom o obecnom zriadení a tiež nie je v súlade s Rokovacím poriadkom MsZ v Kremnici. Naopak, ako primátorka mesta som v danej situácii postupovala prísne v zmysle týchto právnych noriem. Paradoxne – v závere žiadosti o zvolanie MsZ – ma poslanci MsZ žiadajú, aby som pri zvolávaní a príprave zasadnutia MsZ rešpektovala príslušné právne predpisy a tiež schválený Rokovací poriadok MsZ v Kremnici.

Keďže podľa zákona o obecnom zriadení (už citovaný § 12 ods. 7) som povinná zvolať nové zasadnutie MsZ do 14 dní po neúspešnom zasadnutí, zvolám ďalšie zasadnutie MsZ v zmysle uvedeného zákona.

Čo sa týka odchodu 10 poslancov z rokovania MsZ dňa 18. 7. 2013 – bolo to zrejme v súvislosti s výrokom pána poslanca Boldiša: „Dnes tu už nemôžem zotrvať, pretože nie som spokojný, akým systémom pokračujeme. Pokiaľ nebudeme braní ako rovnocenní partneri, je ťažké pracovať ako podriadený s nadriadeným, kde jeden má byť pán a druhý sluha.“

Dovoľujem si upozorniť opäť na zákon č. 369/1990 Zb. SNR o obecnom zriadení. Je to nosný zákon, ktorým sa riadi súčasná samospráva. Podľa § 10 ods. 1 „Orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce.“ V § 11 ods. 4 písm. a) až p) zákon definuje, čo je vyhradené schvaľovať mestskému zastupiteľstvu. Tohto sa prísne držím a dávam veľký pozor, aby som nezasahovala do kompetencií MsZ. Niekedy aj nad rámec § 11 ods. 4 písm. a) až p) zákona o obecnom zriadení nechávam prerokovať a schváliť v MsZ rozhodnutia, o ktorých si myslím, že sú pre mesto dôležité.

Vo všetkých ostatných otázkach správy obce rozhoduje starosta (primátor), ktorý je aj štatutárnym orgánom obce a riadi prácu obecného (mestského) úradu. Je to pochopiteľné, pretože jeho podpis sa objavuje na všetkých dokumentoch obce (mesta), on nesie zodpovednosť za právne úkony.

Teda, primátor nie je nadriadený poslaneckému zboru, ale ani poslanecký zbor nie je nadriadený primátorovi. Rozhodujúci je zákon, ktorý kompetencie rozdelil. Opakujem, že tohto sa prísne držím a výrok pána poslanca Boldiša považujem za neopodstatnený. Práve naopak, zo strany niektorých poslancov pociťujem tlak a snahu zasahovať do záležitostí, ktoré im kompetenčne nepatria. Predčasný odchod poslancov zo zasadnutia MsZ považujem za skratové a unáhlené konanie.

Posledná téma, ktorej sa chcem dotknúť, je čas konania MsZ. Väčšina poslancov MsZ mi oznámila, že sa nemôže zúčastňovať MsZ v dopoludňajších hodinách z pracovných dôvodov. Domnievam sa, že každý, kto sa uchádza o verejnú funkciu, si musí byť vedomý toho, že táto prináša pre neho isté obmedzenia v osobnom i pracovnom živote. Zákonník práce v § 136 určuje zamestnávateľom, že na výkon verejných funkcií musia svojim zamestnancom poskytnúť pracovné voľno, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Ak primátor zvolá rokovanie MsZ na dopoludnie, tak poslanec MsZ iste nemôže vykonávať svoju funkciu mimo pracovného času (pokiaľ samozrejme nepracuje práve v popoludňajších hodinách alebo v nočnej zmene). Rokovania zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja začínajú zásadne v dopoludňajších hodinách, je to zvykom aj v niektorých iných mestách (napr. Martin, Malacky, Banská Bystrica). Domnievam sa, že toto nie je samoúčelné.

V poslednej dobe som si všimla, že poslanci MsZ prichádzajú na popoludňajšie rokovania v chvate, sú unavení po celodennej práci, nesústredení, diskusia zabieha mimo témy prerokovávaného bodu, prípadne sa v ich výrokoch objavujú nelogické väzby. Chápem to, je to ľudské, no pokiaľ chceme zefektívniť chod MsZ, musíme prispôsobiť čas zasadnutí prirodzenému biorytmu človeka.

Rovnako bude dopoludňajšie rokovanie lepšie rešpektovať zamestnancov mestského úradu a riaditeľov organizácií zriadených mestom, ktorí sa doteraz museli zúčastňovať rokovaní MsZ vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu alebo náhradné voľno. Na rozdiel od nich, poslanci dostávajú za účasť na rokovaní MsZ celkom slušnú odmenu, ktorá im prípadne nahradí mzdu, ak sa nedohodli so zamestnávateľom inak (viď. Zákonník práce).

Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec,

verím, že som Vám dostatočne objasnila svoje konanie a že ho prijmete pozitívne, ako snahu o zlepšenie chodu našej samosprávy.

S pozdravom Zuzana Balážová, primátorka mesta Kremnica, 14. augusta 2013

Poslanci Norbert Boldiš, Viera Mišíková, Milan Miškóci, Milan Žabka, Ivan Petráš, Klára Popová, Lujza Pračková, Jaroslav Slašťan a Marián Vojtko reagovali na pozvánku na mestské zastupiteľstvo e-mailom, v ktorom primátorku žiadajú, aby mestské zastupiteľstvá nezvolávala v pracovnom čase, ale až po 15.00, teda tak, ako to bol doteraz zvykom. “Sme si vedomí toho, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcii, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Máme za to, že rokovanie MsZ je možné zvolať mimo pracovného času väčšiny poslancov,” píšu poslanci. Primátorka je však odhodlaná mestské zastupiteľstvá zvolávať aj naďalej na deviatu hodinu ráno. “Poslanci svojim odchodom prejavili neúctu k zamestnancom mesta a riaditeľom organizácií zriadených mestom, ktorí im robia na zastupiteľstve servis a na rozdiel od poslancov za to nedostávajú žiadnu odmenu a robia to vo svojom voľnom čase,” odôvodňuje svoj krok primátorka. Zamestnávatelia podľa primátorky musia poslancov na rokovanie zastupiteľstva uvoľniť a argumentovať pracovnými povinnosťami poslancov, primátora považuje za vyhováranie.

Primátorka odmieta aj argument poslancov, že občania sa v doobedňajších hodinách nebudú môcť zúčastňovať rokovaní mestského zastupiteľstva. “Je deväť hodín ráno a prítomných občanov je tu viac ako poslancov,” konštatovala primátorka pri pohľade do rokovacej sály. Dnes boli z poslancov prítomní iba Igor Kríž a Dušan Privalinec, ktorý si kvôli dnešnému zastupiteľstvo vybavil u svojho zamestnávateľa náhradné voľno. “Dalo sa mi prísť, možno iný deň by sa mi nedalo.” Prístup kolegov hodnotiť nechcel. “Je to každého osobná vec,” povedal Privalinec.

Pritom problém, ktorý po emotívnom júlovom zastupiteľstve vyústil až do demonštratívneho odchodu poslancov, sa ukázal ako neodôvodnený. Poslanci totiž v júni prijali uznesenie, v ktorom konštatovali podozrenie na nedodržanie zákona pri reštaurovaní schodov objektu fary. Primátorku mesta žiadali okamžite pozastaviť reštaurátorské práce na predmetnom objekte, odporučili jej zrušiť zmluvu so zhotoviteľom a hlavného kontrolóra poverili preverením zmlúv, ktoré boli uzavreté v rámci dotácií na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok. Primátorka však zmluvu s reštaurátorom schodov vypovedať odmietla, na čo desať poslancov reagovalo hromadným odchodom.

“V čase, keď sa konalo zastupiteľstvo, z ktorého poslanci odišli a vyčítali mi, že nerešpektujem ich uznesenie, sme ešte nemali stanovisko Krajského pamiatkového úradu, ktorý je dohliadajúci orgán nad zákonom o ochrane pamiatkového fondu. Dnes už máme dve stanoviská KPU. Jedno je odpoveď na moju žiadosť ohľadne preverenia postupu rekonštrukcie schodov na faru, kde pani riaditeľka Klasová píše: po podrobnom preštudovaní spisovej agendy a poznania priebehu tejto akcie konštatujeme, že Mesto Kremnica pri príprave a realizácii uvedenej akcie k dnešnému dňu postupovalo v intenciách uvedeného zákona.” Krajský pamiatkový úrad na žiadosť hlavného kontrolóra preveril aj ďalšie akcie mesta, teda obnovu Zechenterovho domu, Zechenterovej záhrady a radnice a konštatoval, že “Mesto Kremnica pri príprave a realizácii všetkých uvedených akcií postupuje v intenciách uvedeného zákona.”

“Poslanci majú právu domnievať sa, že mesto porušilo zákon, ale nemôžu ma nútiť, aby som urobila nejaké unáhlené kroky skôr, ako si preverím skutkový stav. Predstavte si, že by som na základe ich uznesenia zrušila zmluvu s dodávateľom, a ten by mesto žaloval pre neoprávnené zrušenie zmluvy. Ja sa musím držať zákonov a domnievam sa, že poslanci sa vcelku neoprávnene urazili a odišli zo zastupiteľstva,” uzatvára primátorka.

Text doplnený 10. 8. 2013:

Oslovili sme aj desiatich poslancov, ktorí náhle opustili ostatné mestské zastupiteľstvo a na druhé zastupiteľstvo zvolané na deviatu hodinu ráno neprišli. Z desiatich poslancov na položené otázky však reagoval iba Ivan Petráš. Ten, spolu s kolegyňou Popovou, dával 2. augusta zamestnancom mestského úradu podpisovať žiadosť o presunutie termínu zvolaného zastupiteľstva na poobedňajšiu hodinu, ktorú skupina poslancov adresovala primátorke. Malo sa jednať o doklad, že zamestnanci úradu túto žiadosť poslancov berú na vedomie. Na otázku čo a prečo dával zamestnancom úradu podpisovať, Ivan Petráš odpovedal: “Nerozumiem otázke, ale viem, prečo som tak konal.” Aj on tvrdí, že zastupiteľstva sa nezúčastnil kvôli pracovným povinnostiam. “Bol som v Bratislave na služobnej ceste a riadne som sa ospravedlnil aj s vysvetlením.” Či sa bude zúčastňovať mestských zastupiteľstiev, keď ich primátorka bude zvolávať v pracovnom čase, odpovedal: “Keď mi vysvetlí, čo ju k tomu vedie, tak sa nad tým zamyslím.” Podľa svojich slov vykonal už veľa práce pre mesto zadarmo na vlastnom aute a cez pracovnú dobu, o čom však primátorka mlčí. Ako bude reagovať na stanovisko Krajského pamiatkového úradu, ktorý podozrenie poslancov z porušenia zákona vyvrátil, odpovedal: “Ja by som sa neunáhlil vo vyjadreniach, celá kauza nie je ukončená a má viacero rozmerov.” Nikto iný z oslovených poslancov na otázky Kremnických novín neodpovedal. Reakcia poslanca Milana Žabku hovorí sama za seba: “Pán Jurtinus, Vy ste s nejakými otázkami na mňa skončil.”

Ešte v deň neúspešného zastupiteľstva, sedem poslancov požiadalo primátorku o zvolanie mimoriadneho rokovania mestského zastupiteľstva na 15. august o 15.30 hod. Sporný bod o rekonštrukcii kultúrnych pamiatok, ktorý na ostatnom rokovaní zastupiteľstva vyústil do demonštratívneho odchodu desiatich poslancov, na rokovanie zaradiť nenavrhli.

Silver Jurtinus

Prítomní boli iba traja poslanci: Igor Kríž, Milan Miškóci a Ivan Petráš.

Primátorka mesta Zuzana Balážová vyhlásila mestské zastupiteľstvo za ukončené po dvoch minútach od jeho otvorenia. Prítomní boli totiž iba traja poslanci, zastupiteľstvo teda nebolo uznášaniaschopné a nebolo spôsobilé rokovať.

“My, poslanci mestského zastupiteľstva – Boldiš, Mišíková, Miškóci, Žabka, Petráš, Popová, Pračková, Slašťan, Vojtko (poslanci Kirková, Privalinec, Volková sú na dovolenke) sme si vedomí svojich povinností a zodpovednosti a preto sa chceme zúčastniť rokovania mestského zastupiteľstva. Pracovné povinnosti vzhľadom na dovolenkové obdobie nám to neumožňujú v dopoludňajších hodinách, respektíve počas pracovnej doby. Navrhujeme Vám, aby ste rokovanie zastupiteľstva zvolali v rovnaký deň t.j. 25.07.2013 (prípadne v iný deň) zo začiatkom po 15,00 hod. V tomto termíne aj napriek dovolenkovému obdobiu vieme zabezpečiť takú účasť poslancov, aby mestské zastupiteľstvo bolo uznášaniaschopné,” odpísali na pozvánku primátorke deviati poslanci. Poslanci Milan Miškóci a Ivan Petráš sa napriek tejto výzve mestského zastupiteľstva zúčastnili, situáciu však pre médiá komentovať odmietli. Poslanec Ivan Petráš sa do prezenčnej listiny ani nezapísal.

“Poslanci sa tvária, že nemôžu prísť pre pracovné povinnosti, ale podľa zákonníka práce, ich zamestnávateľ musí uvoľniť na výkon funkcie vo verejnom záujme,” argumentuje primátorka. “Zamestnanci úradu sa po mnohé roky zúčastňujú každého zastupiteľstva. Sedia tu do večera a na rozdiel od poslancov, nemajú za to odmenu ani náhradné voľno, nič. Sedia tu vo svojom voľnom čase. A považujem to za dosť nefér, že sa poslanci zdvihnú a odídu, keď je tu nastúpený celý úrad,” odôvodňuje netradičný čas začiatku zastupiteľstva Balážová.

Oslovení poslanci Norbert Boldiš a Marián Vojtko odmietajú úvahy o obštrukciách alebo ignorovaní zastupiteľstva. Jediným dôvodom ich neúčasti je pracovná zaneprázdnenosť. “Mám pracovné povinnosti u zamestnávateľa a keď sa zvolá mestské zastupiteľstvo dva alebo tri dni vopred, nie vždy sa mi to dá zariadiť aby som na to zastupiteľstvo mohol prísť. V práci mám plán práce na mesiac dopredu, preto termín zastupiteľstva v pracovnej dobe potrebujem vedieť s dostatočným predstihom,” hovorí Boldiš. Podobne reagoval aj Marián Vojtko, podľa ktorého si zamestnávateľ môže od mesta nárokovať náhradu za uvoľneného zamestnanca, čo poslanci nechceli zneužívať. Potvrdil však, že ak aj nabudúce primátorka zvolá zastupiteľstvo v pracovnom čase, ak ho zamestnávateľ uvoľní, určite príde.

Určenie termínu a času začiatku zastupiteľstva, je podľa primátorky kompetencia primátora. “Zákon hovorí, že starosta alebo primátor zvoláva mestské zastupiteľstvo podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Teda je v právomoci starostu alebo primátora, určiť termín zastupiteľstva. Poslanci na mňa vyvinuli  hrubý nátlak v tom zmysle, že oni si chceli určiť termíny zastupiteľstiev. Ja som s tým nakoniec súhlasila a termíny zastupiteľstiev boli určené pomerne pevne. Keďže z posledného zastupiteľstva poslanci dosť neštandardne odišli, tak som využila svoje právomoci a kompetencie a zvolala som zastupiteľstvo podľa vlastnej úvahy.”

Poslanec Boldiš nátlak na primátorku odmieta a tvrdí, že poslanci len žiadali o dodržanie rokovacieho poriadku, článok 2 odsek 1, podľa ktorého “mestské zastupiteľstvo zasadá podľa schváleného plánu zasadnutí.” Poslanci tieto termíny podľa Mariána Vojtka potrebujú poznať práve kvôli pracovným povinnostiam, ktoré majú.

Podľa zákona o obecnom zriadení musí primátor, v prípade aký teraz nastal, zvolať ďalšie mestské zastupiteľstvo do štrnástich dní. Či ho opäť zvolá v dopoludňajších hodinách, primátorka Zuzana Balážová ešte nie je rozhodnutá.

Silver Jurtinus

Primátorka Zuzana Balážová na kontrole protipovodňových opatrení spolu s autorom projektu, Ladislavom Hudákom, zo spoločnosti Vodales, s.r.o.

Jazierka sa dostali pod paľbu kritiky okamžite po realizácii. Kritici hovorili o zničení biotopu európskeho významu v hodnote 60 000 €, pri ktorom, navyše, došlo k porušeniam zákonov. Polícia vec prešetrila a uzavrela s tým, že neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu a s týmto uznesením sa stotožnil aj Obvodný úrad životného prostredia a konanie voči mestu Kremnica uzavrel bez pokuty.

Opomenutý sa však začal cítiť Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. Rok po realizácii protipovodňových opatrení podal podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o využití územia a prokuratúra skutočne našla nedostatky v rozhodnutí, ktoré vydal stavebný úradu v Žiari nad Hronom. Ten preto konanie zastavil a mesto Kremnica vyzval, aby doplnilo záväzné stanovisko banského úradu. V máji banský úrad, na základe žiadosti mesta, vydal záväzné stanovisko, v ktorom s vybudovaním vodozádržných opatrení súhlasil. Podľa Dagmar Szarvasovej, vedúcej Stavebného úradu v Žiari nad Hronom, v povoľovacom procese chýba už iba správna identifikácia parciel, ktorý musí vypracovať Katastrálny úrad. Potom už stavebnému úradu nebude nič brániť vo vydaní nového rozhodnutia.

Jaroslav Slašťan, ktorý podnet na mesto Kremnica podal, sa podaním podnetu neuspokojil a zverejnil otvorený list primátorke, v ktorom ju vyzval, aby prijala osobnú zodpovednosť. “Otvorene si priznajte chybu a prijmite zodpovednosť za tento skutok, pretože neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje,” píše v liste, ktorý údajne podpísalo dvadsaťdva odborníkov z mimovládnych organizácií, súčasní i bývalí pracovníci ochrany prírody a vedci z akademického prostredia. Dnes Slašťan priznáva, že kritika protipovodňových opatrení bola neoprávnená. “Z toho zásahu sa biotop rýchlo spamätal, vyzerá to dobre” povedal po prednáške na festivale Envirofilm. Teraz by dokonca privítal, keby jazierka boli plné vody celoročne, aj v nich totiž bujnie život. “Výstavba biotop v značnej miere poškodila, napriek tomu môže ich vybudovanie rozšíriť druhovú pestrosť, hlavne, čo sa týka fauny – vtáky, hmyz a obojživelníky, ktoré sú viazané na vodu, respektíve vodné biotopy. Je priskoro hovoriť o tom, či bude zvýšená druhová diverzita na lokalite, prípadne akými druhmi, ako aj priskoro na tvrdenie, že bude zvýšená početnosť ohrozených a chránených druhov na lokalite. Vybudovaním vodozádržných opatrení bol vykonaný zásah do biotopu. To je fakt a toho sa držím,” hovorí, dnes už poslanec, Jaroslav Slašťan. “Poškodeniu biotopu sa dalo predísť, stačilo vyvolať pripomienkové konanie. Keby boli nádrže posunuté a pár metrov, nemuselo sa stať, že bude biotop poškodený a nemusel sa biotop z toho spamätávať.” Na otázku, či sa podpísaní ekológovia zaujímajú o biotop aj naďalej odpovedal: “S niektorými ekológmi som v kontakte, boli sme sa na mieste pozrieť. Príroda je dokonalá a dokáže sa vyrovnať aj s podobnými zásahmi. Lokalita si vyžaduje ešte minimálne dva roky monitorovania početnosti ohrozených chránených druhov, ktoré sa na nich vyskytujú. Až potom príde čas hovoriť či je to dobré. Ešte je zavčasu.”

Že biotop sa regeneruje potvrdil aj prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici Vladimír Gálik. “Biotop sledujeme, osobne som sa na mieste bol nedávno pozrieť. Výstavbou protipovodňových opatrení síce došlo k narušeniu biotopu, pomaly sa to ale vracia do pôvodného stavu, dobre sa regeneruje a dá sa konštatovať, že biotop zničený nebol.” Keďže povolenia boli vystavené v súlade so zákonom, konanie voči mestu Kremnica už bolo uzavreté. Problém podľa Gálika bol v tom, že o prítomnosti biotopu na tomto území nikto nevedel. “Toto územie budeme sledovať aj naďalej a v spolupráci so Štátnou ochranou prírody sa pokúsime vyhlásiť toto územie za maloplošne chránené,” hovorí Gálik.

Napriek tomu, že dotknuté orgány kauzu uzavreli, Jaroslavovi Slašťanovi aj s odstupom času stále pripadá nevyriešená. “Stále tu visí otáznik a ten sa týka zodpovednosti za poškodenie biotopu. Kto je za to zodpovedný?” pýta sa Slašťan.

Primátorka Zuzana Balážová bola od začiatku presvedčená, že vybudovaním vodozádržných objektov sa vytvorili vhodné podmienky pre plošné rozšírenie druhov žijúcich na Prechodných rašeliniskách a trasoviskách. „Pravidelne navštevujem lokalitu s jazierkami na Kalvárii a sledujem jej vývoj. Vodné plochy priniesli do krajiny život a prospeli mokradi, ktorá je v ich blízkosti,“ konštatuje primátorka s uspokojením.

Mesto Kremnica získalo na realizáciu vodozádržných opatrení 20 000 € z Druhého realizačného projektu programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR pre rok 2011. Z týchto prostriedkov boli vybudované zasakávacie ryhy a jamy, ktoré zadržia minimálne 10 000 metrov kubických dažďovej vody v krajine. Projekt trval 5 mesiacov, od 1. novembra do 31. marca a podieľalo sa na ňom 10 ľudí z úradu práce v rámci vytvorenia sezónnej pracovnej príležitosti aj pre znevýhodnené skupiny občanov, ktorí si nedokážu nájsť prácu na štandardnom trhu práce.

Silver Jurtinus

“Nechcem sa dohadovať, kto koľko práce robí pre toto mesto, lebo si myslím, že všetci chceme pre toto mesto pracovať. Za rok 2012 nás chod mestského zastupiteľstva na odmeny poslancov a členov komisií stáli 36 tisíc €. Pre rok 2013 máme túto položku naplánovanú vo výške 40 000 €. Ja si myslím, že na také malé mesto je to veľa peňazí. A mali by sme hľadať spôsob, ako tieto náklady znížiť,” povedala primátorka Zuzana Balážová. Podľa primátorky mestský úrad od začiatku krízy systematicky znižuje stav pracovníkov aby sa znížili mzdové prostriedky a jej vlastný plat je v dôsledku zákonnej úpravy platov primátorov nižší oproti minulému volebnému obdobiu o 500 €. Poslancom navrhla, aby si spoločne, primátorka aj poslanci, znížili príjem o jednu pätinu. “Ak toto urobíme, získame pre mestský rozpočet približne 14 000 €,” povedala Balážová.

Ivan Petráš vidí oveľa väčšie úspory v oblastiach, ktoré podľa neho primátorka nerieši. “Sám sa venujem práci pre mesto takmer jeden deň v týždni a možno je to aj preto, lebo sa tomu nevenujú iní – možno aj zamestnanci úradu.” Podľa primátorky sa na vec nechcela pozrieť z hľadiska toho, kto koľko pre mesto pracuje, ale z hľadiska mestských financií a rozpočtu mesta.

Podľa poslankyne Viery Mišíkovej prehlasované uznesenie zatiaľ nebude mať vplyv na rozpočet, lebo marcové zastupiteľstvo bolo v súlade s plánom zastupiteľstiev a navyše poslanci môžu na každom mimoriadnom zastupiteľstve odhlasovať, že si odmenu nenárokujú.

Podľa poslankyne Kláry Popovej ak primátorke stačí štvorpätinový úväzok, mesto nepotrebuje viceprimátora na plný úväzok. Primátorka však oponovala, že všetka práca by jej ostala, nemala by menej práce, iba nižší plat. Podľa Mariána Vojtka mali tento návrh prerokovať poslanci a vyťahovať to na verejnom zastupiteľstve podľa neho spĺňa jediný efekt a to alibistické hranie sa na dobrého so snahou postaviť poslancov do pozície nenažraných občanov tohto mesta. Baviť sa o znížení odmien o jednu pätinu sa podľa Vojtka môžu na pracovných stretnutiach pred zastupiteľstvom, nie na verejnom mestskom zastupiteľstve.

Podľa Beaty Kirkovej boli finančné prostriedky určené na odmeny poslancov v roku 2012 čerpané na 90,71% čím úradu ušetrili 2 783 € a to je podľa Kirkovej aj tým, že si dobrovoľne odhlasovali, že účasť na komisiách a zastupiteľstve je platná iba za účasť na viac ako polovici pracovnému času.

Po rozprave poslanci primátorkino veto prehlasovali, čím nepodpísané uznesenie z marca nadobudlo právoplatnosť. Proti hlasovali iba Janka Volková a Igor Kríž. Dušan Privalinec, ktorý v marci hlasoval proti, nebol prítomný.

Ako sú odmeňovaní poslanci v podobne veľkých mestách?

Rajec – 5 874 – obyvateľov – 13 poslancov

Poslancovi Rajca patrí odmena vo výške 10,00 €/za každú začatú hodinu MsZ. Členom mestskej rady patrí k poslaneckej odmene aj odmena za každú účasť na rokovaní mestskej rady vo výške 10,00 €/za každú začatú hodinu. Poslancovi, ktorý je predseda alebo člen komisie pri mestskom zastupiteľstve patrí k poslaneckej odmene aj odmena za každú účasť na zasadnutí komisie vo výške 7,00 €/za každú začatú hodinu.

Sládkovičovo – 5 465 obyvateľov – 12 poslancov

Odmena zástupcovi primátora mesta mesačne vo výške 50 €, poslancovi mestského zastupiteľstva – predsedovi komisie mesačne vo výške 35 €, poslancovi mestského zastupiteľstva mesačne vo výške 25 €. Na návrh poslanca mestského zastupiteľstva alebo primátora mesta, môže v priebehu roka mestské zastupiteľstvo schváliť mimoriadnu odmenu pre poslancov v prípade, že vykoná výnimočnú činnosť, napr. pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm, záchranu života, vysoko prospešnú vec pre mesto a podobne.

Kremnica – 5 571 obyvateľov – 13 poslancov

Každá účasť poslanca na zasadnutí zastupiteľstva  49,79 €. Za takzvané pracovné rokovanie alebo “predzastupiteľstvo” je odmena rovnako 49,79 €. Predsedovia komisií za účasť na komisii: 16,60 €, radoví členovia za účasť na komisii 13,22 €.

Brezová pod Bradlom – 5 109 obyvateľov – 11 poslancov

Poslancovi sa poskytujú odmeny vo výške 20 EUR za každú účasť poslanca na zasadnutí mestského zastupiteľstva, vo výške 10 EUR za každú účasť poslanca na stretnutí s voličmi vo svojom volebnom obvode, na inom pracovnom rokovaní poslancov mestského zastupiteľstva, ktoré je zvolané primátorom mesta, resp. jeho zástupcom, vo výške 5 EUR za každú účasť poslanca na zasadnutí komisie mestského zastupiteľstva ( maximálne 6 x v kalendárnom roku) a za každú účasť poslanca na zasadnutí mestskej rady. V prípade oneskoreného príchodu poslanca na zasadnutie mestského zastupiteľstva o viac ako 15 minút a v prípade skoršieho odchodu o viac ako 30 minút sa výška odmeny kráti na polovicu. Poslancovi možno poskytnúť aj mimoriadnu odmenu v prípade zvýšenej náročnosti výkonu tejto funkcie alebo v prípade splnenia mimoriadnej úlohy. Zástupcovi primátora sa poskytuje mesačná odmena vo výške 60 EUR, zástupca primátora má nárok na odmenu aj ako poslanec.

Silver Jurtinus

Aj v roku 2012 pokračovala vo svojej činnosti komisia pre hodnotenie úpravy zelene nášho okolia a vianočnej výzdoby pod názvom Záleží mi na mojom okolí. Hodnotiaca komisia uskutočňovala obhliadky mesta v rôznych vegetačných obdobiach. Každoročne si pochvalu zaslúžia tí istí obyvatelia predzáhradiek, balkónov, okien, ale pribúdajú aj ďalší pestovatelia, ktorí majú jednoduchú a zároveň estetickú výzdobu. Sviatočnú atmosféru vianočných sviatkov dotvárala nápaditá výzdoba okien, balkónov a záhrad. Aj keď sa nedali vyhodnotiť všetky pekné objekty, komisia ocenila ďalších nových obyvateľov, ktorí vytvorili v meste nežnú krásu a príjemné prostredie.

Najkrajšie objekty boli ohodnotené vecnými cenami a ďakovnými listami, ktoré si ocenení občania prevzali z rúk primátorky mesta RNDr. Zuzany Balážovej na slávnostnom prijatí dňa 27. marca 2013 v obradnej sieni Mestského domu.

Kategória „Bytový dom“

Darina Mališová, Ul. J. Horvátha 928/88
Emília Eliášová, Veternícka 113/11
Viera Slašťanová, Veternícka 111/1
Vladimír Simko ml., Nám.SNP 36/1
Eleonóra Schwarzová, Ul. S. Chalupku 296/41
Gabriela Kováčiková, Ul. S. Chalupku 296/41
Jaroslava Bérešová, Ul. ČSA 189/13
Iveta Blaškovičová, Matunákova ul. 379/6
Viera Panková, Matunákova ul. 377/2
Jaroslav Heriban, Štefánikovo nám. 27/28
Dušan Šulek, Dolná 51/25
Ružena Kapustová, Dolná 96/64
Jana Marková, Ul. J. Horvátha 955/94
Jozef Krenko, Ul. J. Horvátha 905/40
Barbora Vadóczová, Ul. J. Kollára 544/7
Júlia Ivanová Ul. ČSA 189/13
Magdaléna Valentová, Ul. ČSA 189/13
Marián Valuška, Zlatá 629/8
Mgr. Dorota Adamsonová, Štefánikovo námestie 12/23
Irena Jurišová, Štefánikovo námestie 23/20
Martin Chmelík, Štefánikovo námestie 23/20

Kategória „Rodinný dom“

Adriana Marková, Ul. J. Kollára 554/27
Soňa Čuvarová, Nová dolina 784/36
Anna Dobiasová, Ul. Rumunskej armády 858/46
Mária Marková, Ul. J. Kollára 555/29
Emília Mužíková, Ul. P. Križku 376/3
Dana Bezáková, Bystrická ul. 505/50
Katarína Mojžišová, Angyalova ul. 467/87
Matilda Pittnerová, Ul. S. Chalupku 310/6
Magda Polášková, Ul. S. Chalupku 310/6
Anna Ludíková, Veternícka 135/55
Anna Jamrišková, Angyalova 509/70

Kategória „Vianočná výzdoba“

Zdenka Jokelová, Zlatá ul. 638/26
Jana Bajnoková, Bystrická ul. 455/41
Dana Lietavová, Veternícka 934/93
Mgr. Drahomíra Miklošovičová, Dolná 54/31
Mgr. Eva Cinkaničová, Zlatá ul. 623/57
Božena Fričová, Angyalova 427/51
Anna Bačová, Bystrická 444/19
Jarmila Straková, Bystrická 457/45
Miroslava Murgačová, Ul. J. Horvátha 905/40
Irena Apolenová, Dolná 89/46
Tatiana Ihringová, Dolná 89/46
Katarína a Juraj Varhaňovskí, Veternícka 175/78
Spoločenstvo vlastníkov bytov Huty 903/36

Kategória „Bytové spoločenstvá“

Bytovka na Ul. J. Horvátha 904/38
Spoločenstvo vlastníkov bytov Dolná 53/29
Spoločenstvo vlastníkov bytov Zechenterova ul. 328/5
Spoločenstvo vlastníkov bytov Zechenterova 329/7
Spoločenstvo vlastníkov bytov „Dukátik“ Zlatá ul. 630/10

Pochvala patrí týmto inštitúciám:

Rímsko-katolícky farský úrad v Kremnici, Jarmila Sobeková Nám. SNP 36/1, Vinotéka Biely bocian, cestovná kancelária Folk Travel, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb v Kremnici, Očná optika J. Krajčovičová, NBS-Múzeum mincí a medailí, Poľovnícka reštaurácia, penzión Veža, drogéria Sekajová Dolná ulica 67/2

Pochvala patrí týmto občanom:

Ľuba Verešová Ul. Štúrova 683/15, Ivana Ertlová Angyalova 437/71, Božena a Ivan Schmidtovci Veternícka 170/68, Petra Lietavová Veternícka 152/32, Marta Príhodová Veternícka 953/63, Mária Martincová Veternícka 61/94, Jana Weissová Veternícka 60/96, Elza Červeňová Angyalova 470/93, Jana Mičincová Angyalova 519/78, Miroslava Urblíková Ul. ČSA 252/34, rodina Žabková Zámocké námestie 576/17, Veronika Krištofová Zlatá ul. 609/29, Viera Rapčíková Zlatá ul. 610/31, Margita Bialeková Angyalova 520, Eva Osvaldová Dolná ul. 51/25, Alena Palíková Ul. ČSA 268/66, Eva Schmidtová Ul. ČSA 268/66, Radoslava Segečová Ul. ČSA 265/60, Žaneta Šimkovičová Ul. ČSA 959/175, obyvatelia Veterníka podieľajúci sa na  skrášľovaní námestia na Veterníku.

Komisia pre hodnotenie úpravy zelene a vianočnej výzdoby

We would like to inform you about certain facts Ortac Resources Ltd. keeps away from its shareholders.

The above-mentioned website provides details about Ortac Resources’ intentions to build a gold and silver mine in the town of Kremnica, information about the preparatory works on the mining project, and it even shows pictures that supposed ly document approval of Kremnica’s residents and cooperativeness of the local community.

Underground gold and silver mining on Šturec site in Kremnica stopped in 1970 and following a brief attempt to start open pit mining between 1986 and 1992 it was completely closed down.

Between 2005 and 2007 Canadian company Tournigan Gold Corp. sought to develop a project of open pit mining on this site, however, in face of fervent resistance of local residents and Slovak public opinion it had to give up on the project. People of Kremnica founded a civil association called Kremnica Beyond Gold (Kremnica nad zlato) – its members include more than 50 % of all adult population of Kremnica and other sympathisers from across Slovakia, many of whom are prominent figures of cultural and social life. In 2006, the municipal government of Kremnica adopted aresolution declaring a firm NO to gold and silver mining in Kremnica.

Nowadays, Ortac Resources Ltd. is trying to revive the mining project. It made its intentions public in 2011 immediately facing strong opposition from the local community. In a very short time in November 2011 signatures of more than a half of all adult residents of the town were collected confirming stable negative public response to the project. Moreover, the municipal government adopted another resolution c1early refusing gold and silver mining in Kremnica, where all elected members of the municipal government univocally approved the resolution.

You are probably not aware Kremnica is a historical town rich in cultural heritage, and it is one of the most ancient territories declared an Urban Conservation Area, while the adjacent territories are listed as Conservation Area (according to the project concerned, mining should take place in the Conservation Area). There are 169 cultural monuments on the territory of Kremnica. The historical mint on the main square included in the European Cultural Heritage has been eoining money continuously since 1328. It is inconceivable to create an open pit in Central Europe about a kilometre away from the main squarE of such historical town. Kremnica has similar value for Slovaks as York has for the British.

In addition, extraordinary natural riches surround Kremnica in 2011 the European Commission awarded Kremnica with the title of Capital of Biodiversity.

This year the civil association of Kremnica Beyond Gold took legal action against the Regional Office of Environment in response to its actions regarding the gold and silver mining project in Kremnica. The court agreed with Kremnica Beyond Gold. Because of this lawsuit the deadline set by law for starting the open pit operation expired and, consequently, the company of Kremnica Gold Mining, wholly owned by Ortac Resources, lost its authorisation for open pit
mining in the deposit of Šturec in Kremnica.

On one hand, Ortac R2sources Ltd. keeps this information secret from you and on the other, it refuses to reveal to the community concerned detailed information on the project and on the gold and silver ore processing technology in particular. AII of this undermines Ortac’s credibility among local people. They find Ortac’s declarations that the project is environmentally acceptable deceptive; for it is clear in Kremnica that environment doesn’t only include nature but also the landscape, cultural monuments and intangible cultural heritage that should be protected by each European country as well as Europe as a whole.

We firmly believe that Kremnica will not become another Romanian Rosia Montana or Austrian Eisenerz, Le. towns literally emptied by their current open pit mining projects. People of Kremnica and its urroundings will do their best to prevent their town from falling to such fate.

Yours faithfully,
RNDr. Zuzana Balžová
Mayor of the Kremnica town

27.2.2013

List akcionárom Ortac resources

Dovoľujeme si Vás informovať o skutočnostiach, ktoré Ortac Resources Ltd. pred svojimi akcionármi zatajuje.

Na svojej web-stránke podrobne informuje o svojich zámeroch ťažiť zlato a striebro v meste Kremnica, o postupe prác na príprave projektu ťažby, dokonca poskytuje obrázky, ktoré by mali dokumentovať súhlas obyvateľov mesta a spoluprácu dotknutej komunity.

Hlbinná ťažba zlata a striebra v Kremnici v ložisku Šturec bola ukončená v roku 1970 a po krátkej epizóde povrchovej ťažby v rokoch 1986-1992 bola úplne zastavená. V rokoch 2005-2007 sa pokúšala kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corp. pripraviť projekt povrchovej ťažby v tomto ložisku, no pre silný odpor občanov a slovenskej verejnosti sa tohto projektu musela vzdať. Obyvatelia Kremnice založili občianske združenie Kremnica nad zlato, jeho členmi je viac ako polovica dospelých občanov mesta a ďalší občania z celého Slovenska, pričom mnohí z nich sú významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Vo februári 2006 prijalo mestské zastupiteľstvo Kremnice uznesenie, v ktorom vyjadrilo jasné NIE ťažbe zlata a striebra v Kremnici.

V súčasnosti sa opätovne o projekt ťažby pokúša spoločnosť Ortac Resources Ltd .. V roku 2011 zverejnila svoj zámer, voči ktorému vznikol znova silný odpor obyvateľov, v novembri 2011 vo veľmi krátkom čase zozbierali podpisy viac ako polovice dospelých občanov v meste, ktoré potvrdzujú odmietavý postoj verejnosti voči tomuto projektu a mestské zastupiteľstvo znova prijalo uznesenie, ktorým jednoznačne odmieta ťažbu zlata a striebra v Kremnici, pričom za toto uznesenie hlasovali všetci poslanci mestského zastupiteľstva.

Pravdepodobne Vám nie je známe, že Kremnica je historické mesto s bohatým kultúrnym dedičstvom, je jedným z najstarších území vyhlásených ako pamiatková rezervácia a v jej okolí je vyhlásená pamiatková zóna (ťažba by sa mala uskutočniť v pamiatkovej zóne). Na území Kremnice sa nachádza 169 kultúrnych pamiatok. Na hlavnom námestí stojí Mincovňa, ktorá razí mince nepretržite od roku 1328 a je zapísaná v zozname Európskeho kultúrneho dedičstva. Je nemysliteľné, aby v strednej Európe vznikla povrchová baňa vzdialená približne 1 km od hlavného námestia tohto historického mesta. Pre Slovákov je Kremnica to, čo je pre Britov mesto York.

Okrem toho je v okolí Kremnice výnimočne bohatá príroda, v roku 2011 prevzala primátorka mesta v Bruseli z rúk komisára EÚ pre životné prostredie pána Janesza Potocnika titul Hlavné mesto biodiverzity.

Dovoľujeme si pripojiť turistického sprievodcu Kremnice, pretože fotografie povedia viac ako všetky slová. V tomto roku podalo Občianske združenie Kremnica nad zlato žalobu na postup úradu pre životné prostredie vo veci projektu ťažby zlata a striebra v Kremnici a tento súdny proces aj vyhralo. V dôsledku súdneho procesu nebol dodržaný termín určený zákonom pre zahájenie povrchovej ťažby, a teda 100% dcéra spoločnosti Ortac Resources – spoločnosť Kremnica Gold Mining – stratila právo na povrchové dobývanie ložiska Šturec v Kremnici.

Tak, ako spoločnosť Ortac Resources Ltd. zatajuje Vám uvedené informácie, odmieta poskytnúť dotknutej komunite informácie o podrobnostiach projektu a najmä o technológii úpravy zlatostriebornej rudy. Toto všetko vyvoláva v občanoch voči Ortacu nedôveru. Vyhlásenia o environmentálne prijateľnom projekte považujú za zavádzajúce, čo sa v prípade Kremnice aj potvrdzuje, veď súčasťou životného prostredia je nielen príroda, ale aj tvár krajiny, kultúrne pamiatky a nehmotné kultúrne dedičstvo, ktoré by si mali chrániť nielen jednotlivé európske národy, ale Európa ako celok.

Pevne veríme, že z Kremnice sa nestane ďalšia rumunská Rosia Montana alebo rakúsky Eisenerz, mestá, ktoré súčasné projekty povrchovej ťažby vyprázdnili. Občania mesta a okolia urobia všetko preto, aby sa nenaplnil podobný osud aj pre Kremnicu.

RNDr. Zuzana Balážová,
primátorka mesta Kremnica

Postupnosť krokov

Prvé uznesenie poslanci v tejto veci prijali 23. februára 2012 (31/1202). Uznesenie kúpnu cenu neobsahovalo, cena mala byť stanovená minimálne vo výške znaleckého posudku. Kopkášovci si teda nechali vypracovať znalecký posudok, ktorý určil cenu 2,88 € za meter štvorcový. Dňa 23. apríla 2012 zasadala komisia výstavby, ktorá už mala k dispozícii znalecký posudok, odporučila však cenu podľa účtovnej evidencie, teda 4,98 €/ m². Komisia ekonomická a majetku mesta, dňa 30. apríla 2012 po predložení znaleckého posudku odporučila schváliť kúpnu cenu vo výške 3,30 €/m² alebo 4,00 €/m². Dve rôzne ceny zdôvodnili hlasovaním komisie 50:50. K podpisu zmluvy však nedošlo a poslanci na júnovom zastupiteľstve pôvodné uznesenie z februára zrušili a schválil uznesenie s kúpnou cenou vo výške 2,88 €/m² (137/1206). Toto uznesenie však primátorka nepodpísala a nepodpísala ani ďalšie uznesenie v podobnom znení v septembri (193/1209). Primátorkino veto prelomili poslanci v októbri, kedy toto uznesenie schválili znova, čím podľa zákona nadobudlo právoplatnosť. Do 30. novembra 2012 mala byť podpísaná kúpno-predajná zmluva s rodinou Kopkášovcov za cenu 2,88 €/m2, teda za cenu pozemku 1042,56 €, k podpisu zmluvy však nedošlo, čo na decembrovom zastupiteľstve interpeloval poslanec Vojtko. Opýtal sa, prečo nebola zrealizovaná kúpno-predajná zmluva.

Primátorke sa zdá cena nízka

Primátorka Zuzana Balážová v písomnej odpovedi na interpeláciu vyjadrila výhrady voči znaleckému posudku. “Zo znaleckého posudku, ktorý poskytli žiadatelia sa dozvedáme, že znalkyňa použila metódu polohovej diferenciácie. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty bola údajne vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu. S týmto tvrdením však nemôžem súhlasiť, pretože mesto Kremnica predalo v tej istej ulici Sama Chalupku dňa 14. 2. 2011 pozemok za cenu 5,83 €/m2. V roku 2012 mesto Kremnica predalo v neďalekej lokalite „fínske domky“ pozemok za cenu 7,17 €/m2. Máme tu teda rôzne názory a pohľady na cenu pozemku, ktorý je vo vlastníctve mesta; v rozpätí 2,88 €/m2 až po viac ako dvojnásobok 5,83 €/m2. Dovolím si položiť otázku: ako má samospráva pristupovať k predaju mestského majetku? Aby to bolo výhodné pre kupujúceho, alebo aby to bolo výhodné pre mesto, čo znamená pre všetkých občanov mesta? Spravujeme predsa náš spoločný majetok,” argumentuje primátorka.

Pri priamom predaji podľa zákona o majetku obcí môže obec predať svoj majetok najmenej za cenu určenú podľa znaleckého posudku. Primátorka však argumentuje paragrafom tohto istého zákona, kde sa uvádza, že orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. “Zodpovedá predaj pozemku mesta za najnižšiu možnú cenu 2,88 €/m2 tejto podmienke?” pýta sa Balážová.

Podľa zákona o obecnom zriadení výkon potvrdeného uznesenia mestského zastupiteľstva starosta nemôže pozastaviť. “Ako primátorke mesta mi prislúcha podpisovať kúpno-predajné zmluvy. Keď zvažujem všetky okolnosti, je tu konflikt dvoch zákonov. Na jednej strane sú ustanovenia zákona o majetku obcí, na druhej strane sú ustanovenia zákona o obecnom zriadení. V poslednej dobe sa množia predaje majetku obcí alebo miest za podhodnotenú cenu. Sú kritizované občanmi, verejnosťou, médiami. Pýtam sa sama seba, čo je morálne. Mám sa podriadiť uzneseniu mestského zastupiteľstva alebo mám zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať majetok mesta Kremnice?”

Pani Kopkášová hovorí o zaujatosti

Podľa Edity Kopkášovej však primátorka vo svojom porovnaní cien pozemkov porovnáva dva druhy pozemkov. “Pozemky o ktorých pani primátorka hovorí sú zastavané plochy a nádvoria, my chceme kúpiť záhradu, to je predsa rozdiel,” hovorí pani Kopkášová. “Na pozemku nechceme nič stavať. Nenecháme si predsa pár metrov od nášho domu postaviť dom,” odmieta zámer budúceho výhodného predaja pozemku na stavebné účely pani Kopkášová . Pozemok chcú ďalej využívať ako záhradu, roky ho majú prenajatý od mesta, teraz ho však chceli získať do svojho vlastníctva. “Ja tu bývam s manželom dvadsaťsedem rokov odkedy sme sa vzali a on tu býva od roku 1968. O tú záhradu sa celé roky staráme a nikdy sme si na nič od mesta nenárokovali. Keď padal svah, museli sme si ho opraviť a postaviť oporné múry. Ten pozemok nás už niečo stál,” hovorí Edita Kopkášová.

Pani Kopkášová má zdokumentované všetky predaje pozemkov za ostatný rok a tieto údaje spracovala percentuálne podľa predajnej ceny pozemkov oproti účtovnej hodnote. Tieto údaje našla v zápisniciach komisií, alebo priamo v uzneseniach o predaji. Vychádza jej, že mesto za ostatné obdobie predalo pozemky za ceny v rozmedzí 56% až 64% z účtovnej hodnoty majetku. “Naša cena 2,88 €/m2 je oproti účtovnej hodnote 4,98 €/m² 57,83 %, teda nijako sa nevymykáme z rozmedzia, v akom sa mestské pozemky predávajú. Sme my v niečom iní?” Pýta sa pani Kopkášová, ktorá neochotu primátorky podpísať kúpno-predajnú zmluvu vníma ako zaujatosť.

Argumentuje aj záhradou na ulici Rumunskej armády, ktorú mesto predalo za 2,82 €. Je to tiež záhrada v kopci a znalecký posudok tam robila iná osoba ako Kopkášovcom. Chybu pani Kopkášová vidí aj v tom, že prvé prijaté uznesenie z februára 2012 neobsahovalo predajnú cenu. “Keby v prvom uznesení bola napísaná konkrétna cena, napríklad 5 €, ustúpili by sme od toho a nedali by sme si spracovať ani znalecký posudok, za ktorý sme zaplatili 60 €. Nebudem predsa kupovať niečo na čo nemám. Maximálne sme ochotní ísť na cenu 3,20 €, pani primátorke som to povedala, ale nesúhlasila ani s týmto,” hovorí pani Kopkášová.

Poslanec Vojtko: Nie je to rozpor dvoch zákonov

Podľa poslanca Mariána Vojtka prijaté uznesenie a predaj daného pozemku nie je v rozpore s požiadavkou, že samospráva má zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať svoj majetok. “Predajom mestom nevyužiteľného pozemku, ktorý roky v nájme zveľaďujú práve žiadatelia ako záhradu pri rodinnom dome, v členitom a neprístupnom teréne, mesto získa na základe ceny stanovenej znaleckým posudkom, ktorý vyžaduje zákon, sumu 1042,56 €. Preto si nemyslím, že by mala primátorka operovať rozporom dvoch zákonov, ktoré musí dodržiavať. Pri každom prípade predaja pozemkov vychádzame najmä zo znaleckého posudku, ako aj z individuálneho posúdenia predávaného pozemku, napríklad vhodnosť na ďalšiu výstavbu, dostupnosť, možná ďalšia využiteľnosť a tak ďalej. Nie som v žiadnom rodinnom, ani inom blízkom vzťahu so žiadateľmi, ktorý by ma mal stavať do konfliktu záujmov pri rozhodovaní v danej veci. Ak sa pozriete do minulosti na moje názory pri predajoch na základe cien stanovených znaleckými posudkami, prídete na to, že som sa vo väčšine prípadov snažil presadiť názor, že keď už zákon zaťažuje žiadateľa, teda nášho občana, nutnosťou financovania znaleckého posudku, ako aj povinnosťou dodania geometrického plánu, čo sú ďalšie finančné výdavky, vychádzajme v ústrety našim občanom aspoň v tom, že nebudeme silou mocou cenu ďalej navyšovať, pokiaľ to nie je vyslovene nutné. Rovnako sme pristupovali k mnohým iným predajom pozemkov v našom meste a primátorka problém s podpísaním predajov nemala,” hovorí poslanec Vojtko.

Obrátia sa na súd?

Primátorku v stanovisku nepodporil ani hlavný kontrolór mesta Peter Roško: “Podľa môjho názoru malo zo strany primátorky mesta dôjsť k podpisu zmluvy v termíne do 30.11.2012, nakoľko v zmysle zákona o obecnom zriadení výkon potvrdeného uznesenia primátorka nemôže pozastaviť. Danú skutočnosť sme osobne s primátorkou mesta prerokovali, pričom som prezentoval stanovisko, že vykonateľnosťou platného uznesenia je jeho aplikácia v praxi t.j. realizácia odpredaja predmetného pozemku žiadateľovi,” hovorí Peter Roško.

Primátorka tvrdí, že rodine Kopkášovcov ublížiť nechce. “Rodina Kopkášovcov môže pozemok užívať a aj ho užíva, pretože ho má od mesta v prenájme. Pani Kopkášovej som navrhla, aby sme uzatvorili dlhodobú nájomnú zmluvu, čo odmietla. Podpísanie kúpno-predajnej zmluvy schválenej mestským zastupiteľstvom je však proti môjmu presvedčeniu a pocitu zodpovednosti voči občanom Kremnice. Jednoducho takúto nevýhodnú zmluvu pre mesto a jeho občanov nedokážem podpísať,” hovorí primátorka. Edita Kopkášová oponuje, že keď jedenásť poslancov niečo schváli, malo by to mať nejakú právnu silu. “Prehlasované uznesenie je platné a primátorka bráni výkonu uznesenia tým že nechce podpísať kúpnopredajnú zmluvu,” hovorí pani Kopkášová, ktorá nevylučuje ani možnosť, že sa obráti na súd. “Čakáme vyjadrenie hlavného kontrolóra a podľa toho sa zariadime,” uzatvára pani Kopkášová.

Silver Jurtinus

Mesto Kremnica na základe rozsudku krajského súdu požiadalo štátny podnik Vojenské lesy a majetky o vydanie Rovnej hory. Namiesto vydania majetku mesta Kremnica však štátny podnik podal na Najvyššom súde Slovenskej republiky dovolanie, čo je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa napáda právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Generálny riaditeľ štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR Ján Jurica potvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom súdneho konania, mestu Kremnica odovzdané neboli. “Rozhodnutie Okresného súdu Martin, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, považujeme za nezákonné a podali sme mimoriadny opravný prostriedok,” zdôvodňuje Jurica.

Vojenské lesy a majetky zároveň požiadali Najvyšší súd o vydanie predbežného opatrenia, aby predmetný majetok nemuseli mestu Kremnica vydať až do rozhodnutia súdu. Súd však predbežné opatrenie zatiaľ nevydal. Podľa primátorky mesta Zuzany Balážovej je to bezprávny stav. “Rozsudok Krajského súdu nadobudol právoplatnosť, Najvyšší súd predbežné opatrenie nevydal, lehota na vydanie nášho majetku uplynula a napriek tomu nám majetok vrátený nebol. Je paradoxné, že štátny podnik, ktorý reprezentuje štát, sa bráni rešpektovať právoplatné rozhodnutie súdu,” hovorí primátorka.

Silver Jurtinus

Keď sa pokúšam nájsť odpoveď, defilujú pred mojimi očami rôzne témy. Dokončili sme ďalšie projekty, obyvateľom Kremnice k spokojnosti slúži vynovené Mestské kultúrne stredisko – krásna historická budova so všetkým svojim pôvabom. Na základnej umeleckej škole je novučičká strecha, po dlhej dobe sú opäť vporiadku schody vedúce do domu smútku, pribudli ďalšie parkovacie miesta pri poliklinike. Je to málo? Chceli by sme viac? Iste.

Počúvam frfľošov a večných nespokojencov, ktorí tvrdia, že „v Kremnici sa nič nedeje“. Kto nechce vidieť, ten nevidí. Veď nielen samospráva, ale aj firmy podnikajúce v Kremnici investujú nemalé finančné prostriedky. Minulý rok Mincovňa zrekonštruovala jedáleň pre svojich zamestnancov, tento rok obnovila podnikovú jedáleň ELBA, ale zrekonštruovala aj administratívnu budovu. Kremnická banská spoločnosť postavila novú výrobnú halu s novou technológiou. Spoločnosť BRIK investovala do moderných technológií, rovnako aj spoločnosť AMERA a spoločnosť Ability. Vďaka miestnym firmám je nezamestnanosť v Kremnici dlhodobo pod celoslovenským priemerom. Zamestnávajú takmer 800 ľudí. Významnými zamestnávateľmi sú tiež školy a Psychiatrická nemocnica, ale aj Múzeum mincí a medailí, viaceré malé prevádzky a obchody. Všetci takto prispievajú ku stabilite ekonomiky v meste.

Rada by som zvlášť vyzdvihla nezištnú prácu občanov a občianskych združení, ktorí pracujú pre svojich priateľov a v prospech svojho okolia. Či sú to športové kluby, kultúrne združenia, zväzy, alebo neformálne skupiny, ako Klub dôchodcov, či Aktívni seniori. Kremnica je malé mestečko, no s bohatým spoločenským životom. Tento život si organizujú samotní aktívni občania, ktorí nešomrú doma, nečakajú, že im niekto niečo daruje, alebo čosi spadne do lona, ale sami priložia ruku k dielu. Všetkým týmto spoluobčanom – ktorých zoznam by bol veľmi dlhý – z úprimného srdca ďakujem.

Milí Kremničania!
Nedovoľte, aby Vám spadol do oka čriepok skla, kvôli ktorému sa Vám bude zdať svet čierny a škaredý, ako sa to stalo v Andersenovej rozprávke. Nájdite si chvíľu na oddych, radosť z prvého snehu, zo sýkoriek na kŕmidle, či rozkvitnutej vianočnej ruže za oblokom.

Želám Vám šťastné vykročenie do Nového roka.

Zuzana Balážová, primátorka Kremnice

Kremnica sa o lesy súdila aj za Rakúsko-Uhorska

Podobne ako iné privilegované mestá na Slovensku, aj mesto Kremnica v priebehu stáročí nadobudlo do svojho vlastníctva pomerne veľký lesný majetok o rozlohe vyše 10 000 hektárov. Mesto bolo známe ako vynikajúci lesný hospodár a priekopník pokrokových metód lesného hospodárstva. V druhej polovici 19. storočia sa mesto o lesné majetky súdilo s Rakúsko-Uhorskom. Vtedy spor trval od roku 1854 do roku 1871 a Kremnica si svoje vlastnícke práva k prevažnej časti lesného majetku obhájila. Svoj lesný majetok si mesto zachovalo až do 31. 12. 1949, kedy bol poštátnený komunistickým režimom.

Obnova zásad právneho štátu prišla po roku 1989. Snahy miest a obcí o reštitúciu svojho historického majetku boli uznané za oprávnené a reštitúcia bola realizovaná zákonom, ktorým sa Kremnici v roku 1992 vrátila podstatná časť jej poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ktoré mesto vlastnilo do 31. 12. 1949. Rovnú horu, les o rozlohe vyše 800 hektárov, historicky patriaci mestu však spravovala armáda, na ktorú sa reštitučný zákon nevzťahoval.

1. novembra 1994 štát mestám a obciam vrátil aj tie pozemky, ktoré využívalo ministerstvo obrany, ak sa nenachádzali vo vojenských obvodoch alebo neboli nevyhnutne potrebné pre účely obrany štátu. Rovná hora síce splnila aj tieto kritériá, mestu však bola vrátená len jej časť v katastri Dolnej Štubne o výmere 114 hektárov. Nároky aj na časti Rovnej hory v katastroch Hornej Štubne a Skleného štátny podnik Vojenské lesy a majetky odmietol s odôvodnením, že nie je preukázané, že tieto lesy boli časťou majetku mesta Kremnica do 31. 12. 1949.

Pojednávanie prerušilo cvičenie civilnej ochrany aj obštrukcie

Žalobu o vydanie pozemkov v katastri Sklené mesto podalo 22. 8. 1995. Prvé pojednávanie bolo vytýčené na 29. 5. 1996, ale krátko po zahájení bolo konanie náhle zrušené kvôli cvičnému poplachu civilnej ochrany. Prvé riadne pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až vo februári 1997, no keď súd ďalšie pojednávanie nevytýčil ani do augusta 1998, v septembri 1998 mesto podalo sťažnosť na Ústavný súd. Ten uznal, že Okresný súd v Martine porušil základné právo mesta na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale ani na základe rozhodnutia Ústavného súdu sa konanie neurýchlilo. Skôr naopak.

Medzitým mesto podalo v januári 1999 žalobu vo veci vydania časti Rovnej hory v katastri Hornej Štubne s výmerou 72 hektárov. Verdikt súdu z novembra 2001 znel v neprospech Kremnice. Krajský súd v Žiline však odvolaniu mesta vyhovel a prvostupňový súd na opätovnom prerokovaní veci lesné pozemky v Hornej Štubni Kremnici prisúdil. Proti tomu sa zase odvolalo Ministerstvo obrany SR, ale Krajský súd jeho odvolaniu nevyhovel a rozsudok prvostupňového súdu v júli 2002 potvrdil. Keďže v katastri prebiehalo konanie o obnove registra evidencie pozemkov, časť Rovnej hory v katastri Hornej Štubne sa definitívne vrátila mestu Kremnica až v roku 2005.

Veci sa pohli aj v súdnom konaní o časť Rovnej Hory v katastri Sklené. V januári 2006 Okresný súd Martin, po viac ako desiatich rokoch od podania žaloby, rozhodol v prospech mesta. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie Vojenské lesy a majetky a Krajský súd ich odvolaniu vyhovel a vec vrátil na ďalšie konanie na okresný súd. Prvé opätovné konanie prvostupňového súdu v Martine sa konalo v marci 2009. Advokát štátneho podniku sa však na toto pojednávanie nedostavil. A nedostavil sa ani na ďalších 10 z 11 vytýčených termínov pojednávaní. Vždy sa deň pred pojednávaním ospravedlnil pre práceneschopnosť a nesúhlasil, aby bolo pojednávané v jeho neprítomnosti. V novembri 2011 okresný súd konečne rozhodol, že štátny podnik musí Kremnici časť Rovnej hory v katastri Sklené vydať. Štátny podnik Vojenské lesy a majetky však opätovným odvolaním na krajský súd získal ešte celý jeden rok. Definitívny a jednoznačný verdikt Krajského súdu v Žiline, v pomere hlasov senátu 3:0, padol takmer do roka a do dňa, 7. novembra 2012. Štátny podnik Vojenské lesy a majetky musí Kremnici vydať časť Rovnej hory v katastri Sklené do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

Jubilejný rok samostatného lesného hospodárenia

Podľa doktora Vaského, ktorý mesto Kremnica právne zastupoval od samého začiatku bol súdny spor o Rovnú horu poznačený obštrukciami. “Súdny spor, ktorý vedie štát, respektíve štátna organizácia a v ktorom ide o nápravu krívd z minulosti, by nemal byť vedený negativistickým a deštrukčným spôsobom, zneužívajúc možnosti dané demokratickým právnym poriadkom,” hovorí Vaský. Podľa neho sa v tomto prípade jednalo o “všemožné advokátske kľučkovanie bez akéhokoľvek ohľadu na pravdu a spravodlivosť. Žiaľ, naša spravodlivosť na takéto obštrukcie nedokáže vždy adekvátne reagovať,” hovorí Vaský.

“Sme veľmi radi, že to takto dopadlo. Dúfame, že po osemnástich rokoch čo najskôr dôjde k odovzdaniu tohto majetku a že naši lesníci na ňom budú môcť hospodáriť,” hovorí primátorka Zuzana Balážová, ktorá predpokladá, že aj tento lesný majetok mesto prenajme svojej dcérskej spoločnosti Mestské lesy Kremnica, rovnako ako všetky ostatné časti mestského lesného majetku, čím celková výmera kremnických mestských lesov opäť prekročí desaťtisíc hektárov.

“Spoločnosť Mestské lesy Kremnica vznikla v roku 1994 transformáciou pôvodného obecného podniku Mestský podnik lesov v Kremnici, ktorý začal svoju činnosť dňa 1. 10. 1992. Je symbolické a mimoriadne pozitívne, že dovŕšiť proces reštitúcie historického lesného majetku mesta Kremnica sa podarilo práve v jubilejnom roku, kedy si pripomíname 20. výročie reštitúcie lesného majetku a samostatného hospodárenia s týmto majetkom,” uzatvára primátorka.

Silver Jurtinus

Predseda vlády vyzýva obce a mestá na zodpovedné spravovanie verejných financií a šetrenie. Ako sa staviate k tejto iniciatíve vlády?
Samozrejme veľmi dobre rozumieme situácii, že je nevyhnutné znižovať výdavky samosprávy. My ale razantne znižujeme výdavky bežného rozpočtu už od roku 2009. Pre poslancov som pripravila správu, v ktorej som presne vyčíslila, ako sme znižovali výdavky v bežnom rozpočte mesta v porovnaní s rokom 2008 a myslím si, že mesto Kremnica sa správa veľmi zodpovedne. Takisto znižujeme dlh mesta, čo je tiež významné, pretože dlhy samospráv sa započítavajú do celkového štátneho dlhu, ktorý sme povinný v rámci pravidiel EU znižovať. Na druhej strane musím povedať, že nevidím, že by štátna správa znižovala svoje výdavky. Obce a mestá šetria už od roku 2009, ale o štáte sa to povedať nedá. Paradoxné je, že kde rezervy určite sú, tam sa nehľadajú. Je veľmi nesprávne, ukazovať práve na samosprávy a žiadať od samospráv aby šetrili. Nedostatok financií sa prejaví v chode miest.

Ak sme teda v roku 2012 oproti roku 2008 ušetrili 10%, znemená to, že v roku 2013 budeme musieť ušetriť o ďalších 15% viac, teda 25% nákladov?
Z textu vôbec nie je jasné, voči čomu máme znižovať náklady. Keby to bolo napríklad k roku 2008, nie je problém. Túto hranicu prekračujeme ostatné štyri roky. Vôbec nie je jasné, či to zníženie výdavkov o 10 a 5 % by sa malo viazať na skutočný príjem podielových daní toho roka, alebo na ten plánovaný. V skutočnosti sme totiž za ostatné roky vždy dostali menej peňazí, ako sme od Ministerstva financií mali dostať. Aj teraz to vychádza tak, že sme mali od štátu dostať 1,7 mil. €, ale dnes už vieme, že to bude od 80 do 100 tis. € menej, aj keď to zatiaľ oficiálne niekto nepovedal. A to sú veľké peniaze.

Na čom mesto šetrilo ostatné štyri roky?
Nerada hovorím o šetrení, šetriť znamená obmedzovať, ale my sa snažíme zabrániť plytvaniu tak, aby sme žiadnu svoju činnosť neobmedzili. My už na úrade máme od roku 2009, oproti pôvodnej organizačnej štruktúre, o dvanásť pracovníkov menej. Snažíme sa neplytvať peniazmi pri každej jednej činnosti. Zatepľujeme mestské budovy, znižujeme náklady na vykurovanie. Doteraz sme šetrenie niesli na svojich pleciach, snažili sme sa eliminovať dopady krízy, aby občania nezbadali, že tu nejaké peniaze chýbajú. Šetrenie, o ktorom teraz hovorí vláda, už občania pocítia.

Ako šetrenie pocítia občania?
Prejaviť sa to môže v menšej investičnej činnosti. Za posledné roky sme napríklad vybudovali niekoľko parkovacích plôch z bežného rozpočtu. Keď nebudú peniaze, nebudeme môcť rozširovať parkoviská. Možno bude menej kultúrnych podujatí, neviem, to ukáže čas. Od začiatku svojho pôsobenia sa snažím obnoviť vozový park mestského úradu, aby technické služby neboli vrakovisko. Kúpili sme minibus, kontajnerový nosič, Mitsubishi, pre oddelenie kultúry Berlingo. Nutne potrebujeme vymeniť vozidlo na zvoz komunálneho odpadu.

Štát od miest a obcí očakáva, že budú pracovať s prebytkovými rozpočtami. Ako je to v Kremnici?
Prebytkové rozpočty máme každoročne. Saldo rozpočtu sme ostatné roky nastavovali vysoko pozitívne, práve preto, aby sme mali rezervy, keďže od štátu nedostávame také peniaze, ako by sme podľa Ministerstva financií mali dostať. Paradoxne naše odhady boli vždy presnejšie ako odhady Ministerstva financií. Konzervatívne a opatrné plánovanie je tu vždy na mieste.

Je toto memorandum záväzné pre mesto Kremnica aj keď nie sme členom Združenia miest a obcí, ktoré memorandum podpísalo?
Memorandum je tak či tak niečo deklaratívne. Je otázne, čo urobí vláda. Či to bude len nás, ako budeme šetriť, alebo vláda zníži v štátnom rozpočte kapitolu pre samosprávy a teda dostaneme menej podielových daní? Toto memorandum je vo vojenskej terminológii získanie bojového predpoľa. Vláda teraz získala podpis pod toto memorandum a potom povie, tak dostanete menej daní. Keď sa budú obce brániť, vláda povie, veď ste podpísali memorandum. Zaviazali ste sa, že budete šetriť. Na druhej strane, nie je celkom jasné, ako nám chce vláda nadirigovať, že o 10% musíte znížiť výdavky na tovary a služby a o 5% za mzdy. Je to predsa v rukách samospráv, aby sa rozhodli, čo budú robiť a kde budú šetriť. Dnes je však trend okliešťovať práva samospráv. Zakázať požívať alkohol na svojom území nemôžeme, ale o verejný poriadok sa starať musíme. Pribúdajú stále nové úlohy, ktoré štát prenáša na obce a mestá, ale bez adekvátneho zabezpečenia financiami. Systém sa nezjednodušuje, ale komplikuje. Darmo obce a mestá upozorňujeme, že zákon o verejnom obstarávaní je úplne nezmyslený. Nič sa nedeje. Som veľmi zvedavá, či ak vláda zvýši učiteľom platy o 5%, či dostaneme aj viac peňazí na tieto platy. Odkiaľ na to vezmeme? Zamestnanci mestského úradu už niekoľko rokov nemali zvýšené mzdy, pričom sme im prerozdelili prácu tých 10% zamestnancov, o ktorých ich je menej. Ale inflácia tu je, takže reálne im platy klesajú. Šetriť sa dá, otázka je koľko a ako dlho sa dá takto existovať.

* Očakávaný vývoj

Silver Jurtinus

Na políciu sa v tejto veci obrátil Obvodný úrad životného prostredia, ktorý najprv vydal súhlasené stanovisko s realizáciou protipovodňových opatrení na Kalvárii, po realizácii terénnych úprav však dostal podnet od Jaroslava Slašťana, kvôli poškodeniu časti biotopu, ktorý sa na danom území nachádza. Poškodenie biotopu úrad potvrdil a obrátil sa na prokuratúru.

O prítomnosti biotopu nevedelo mesto, ani úrad životného prostredia. “O výskyte biotopu na danej lokalite neboli žiadne písomné záznamy. Nie je to nič mimoriadne, v súčasnosti stále prebieha mapovanie územia SR na výskyt vzácnych biotopov. Ide o proces zdĺhavý, limitovaný personálnymi a finančnými možnosťami štátu,” hovorí Vladimír Gálik, prednosta Obvodného úradu životného prostredia (OBUžP).

Polícia vec prešetrila a uzavrela s tým, že “aj napriek spôsobenej škode pri realizácii vodozádržných opatrení v žiadnom prípade nebolo vedené s úmyslom spôsobiť škodu na životnom prostredí a chránenej flóre a z tohto dôvodu neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu.” S týmto uznesením sa OBUžP podľa Vladimíra Gálika plne stotožnil a v danej veci konanie voči mestu Kremnica uzavrie bez pokuty.

Uznesenie polície a rozhodnutie OBUžP primátorka Zuzana Balážova privítala. “Postupovali sme podľa platnej legislatívy, toto rozhodnutie sme preto očakávali,” vyjadrila sa. Menej spokojný je Jaroslav Slašťan, ktorý na otázky Kremnických novín neodpovedal. “Mesto Kremnica sa k tomu stavia alibisticky a od začiatku sa v tomto prípade stretávam s dezinformáciami, klamstvami a zahladzovaním stôp,” povedal Slašťan pre televíziu TA3 a myslí si, že vyvodenie konkrétnej zodpovednosti je tu na mieste.

Zuzana Balážová oponuje, že ak tu niekto o prítomnosti biotopu mal vedieť, v prvom rade to mala byť spoločnosť Kremnica Gold Mining, keďže tento biotop európskeho a národného významu sa nachádza v jej dobývacom území, len pár desiatok metrov od plánovanej otvorenej ťažobnej jamy. “A čo sa týka konkrétnej zodpovednosti, v tejto spoločnosti, na úseku environmentalistiky, pracuje práve Jaroslav Slašťan,” hovorí primátorka. “Buď sa spoločnosť Kremnica Gold Minig vôbec nevenuje výskumu dobývacieho priestoru z hľadiska výskytu chránenej flóry, alebo o prítomnosti vzácneho biotopu vedeli a nikomu to neoznámili, pretože sa im to nehodilo,” uvažuje primátorka. Na otázku, či Kremnica Gold Mining pracuje na prieskume dobývacieho územia z hľadiska výskytu biotopov, odpovedal Martin Golian, zástupca riaditeľa Ortac pre Slovensko: “Áno, robíme prieskumné štúdie na všetkých miestach, na ktoré by jedného dňa mohla mať dosah akákoľvek investícia, ktorú by mohol navrhnúť Ortac.” Na konkrétne otázky, či výskum vykonávajú na celom dobývacom území, či o výskyte biotopu na Kalvárii vedeli a či majú vedomosť o výskyte chránených druhov rastlín inde na dobývacom území, Golian odpovedal: “Ďakujeme za Vaše otázky. Zabezpečíme, aby boli z našej strany zodpovedané, akonáhle budeme mať plné a relevantné informácie.”

Podľa Vladimíra Gálika, zákon o ochrane prírody a krajiny neukladá povinnosť oznámiť výskyt vzácneho biotopu, “malo by sa skôr jednať o občiansku povinnosť upozorniť orgány štátnej ochrany prírody na pravdepodobnosť výskytu takýchto biotopov, hlavne pri možnosti ich zničenia alebo negatívneho ovplyvnenia ľudskou činnosťou.”

Podľa primátorky je zvláštne aj to, že informáciu o chránenom biotope predniesol na zastupiteľstve Vladimír Hudec s tým, že tieto informácie “získal”. “Od koho ich získal?” pýta sa primátorka. “Bezúhonný ekológ by túto informáciu podal sám, nepotreboval by na to pána Hudeca.” Vladimír Hudec na otázku, od koho tieto informácie získal, odpovedal: “ja si nemyslím, že to celé už skončilo, takže neposkytujem žiadne informácie k veci.”

Jaroslav Slašťan v septembri zverejnil otvorený list primátorke, v ktorom ju žiada, aby akceptovala odborné argumenty a vyzýva ju, aby prijala osobnú zodpovednosť. “Otvorene si priznajte chybu a prijmite zodpovednosť za tento skutok, pretože neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje,” píše sa v liste, ktorý zverejnil internetový portál poslaneckej skupiny Naša Kremnica, za ktorú Jaroslav Slašťan v roku 2010 kandidoval za poslanca mestského zastupiteľstva.

“Dostala som list s priloženým zoznamom 22 mien ekológov, ktorí, ako píšu, majú na vec iný názor, ten názor však v liste vôbec nebol prezentovaný,” hovorí primátorka. Oslovila väčšinu ľudí, ktorých mená boli priložené na zozname okrem cudzincov a zamestnancov Kremnica Gold Mining. “Odpovedali mi piati a z ich reakcií mi vychádza, že situáciu síce poznajú len sprostredkovane a na mieste neboli, dôverovali však kamarátovi a vyslovili s listom súhlas, lebo to pokladali za správnu vec. Doktor Šoltés z Výskumného ústavu vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity však o použití svojho mena v liste vôbec nevedel,” hovorí primátorka. “Z listu vyplýva, že v tom zozname osôb je aj moje meno. Ak áno, je to dôvod pre to, aby sa s tým zaoberali orgány činné v trestnom konaní,” napísal primátorke doktor Šoltés.

Slavomír Búci prijal pozvanie Zuzany Balážovej, na miesto sa prišiel pozrieť a primátorka sa mu osobne venovala. “Niekoľkí ekológovia prisľúbili svoju ďalšiu spoluprácu,” hovorí Balážová. “Nikdy som sa zodpovednosti za projekt protipovodňových opatrení nezbavovala a stále verím, že neúmyselné poškodenie vzácneho biotopu nie je nezvratné a že sa mu v tejto lokalite bude dariť aj naďalej. Verím aj tomu, že sme pomohli ochrániť časť mesta pred vodou z prívalových dažďov” dodáva.

Podľa Vladimíra Gálika proces lepšieho zmapovania a ochrany daného biotopu neskončil. “So Štátnou ochranou prírody SR, RCOP Zvolen, Správy CHKO Štiavnické vrchy v Banskej Štiavnici sme sa dohodli, že priebehu roku 2013 prebehne na uvedenej lokalite floristický prieskum so zameraním na lokalizáciu vzácnych biotopov, či už národného alebo európskeho významu a s možnosťou vytvorenia maloplošných chránených území.”

Jaroslav Slašťan sa hodlá proti rozhodnutiu polície odvolať, ako povedal televízii TA3, dokonca zvažuje, že sa obráti na európske inštitúcie.

Silver Jurtinus

Vážený pán Aston,

je to približne rok, čo sme sa stretli prvýkrát. Od tejto doby si sporadicky vymieňame názory a Vy osobne, prípadne Vaša spoločnosť Astoneco sa opakovane pokúša o stretnutie so mnou. Predstavili ste sa mi ako spoločnosť, ktorá poskytuje pomoc „tým spoločnostiam, ktoré sa zaviazali k sociálne zodpovednému investovaniu“. Na našom stretnutí pred rokom ste ma informovali, že ste pôsobili v Rumunsku v Rosia Montane (v rokoch 2000-2007), mestečku, ktoré zápasí s podobným problémom ako Kremnica, len spoločnosť, ktorá chce ťažiť zlato, sa nazýva Gabriel Resources.

Navštívila som Rosia Montanu (v roku 2006), strávila som tam niekoľko dní, stretla a zhovárala som sa s domácimi, a preto veľmi dobre viem, že Gabriel Resources má jediný cieľ – dostať sa k zlatu pod mestom. Nezáleží im na tom, že 2000 ľudí stratí svoje domovy, pretože vysťahujú Rosia Montanu, dedinku Corna a okolitých farmárov, aby na mieste ich domov vznikli ťažobné jamy, skládky hlušiny a odkaliská. Aktivity tejto spoločnosti nemožno ani najmenej nazvať „sociálne zodpovedným investovaním“, a predsa ste s ňou spolupracovali.

Nedávno ma Vaša spoločnosť opäť oslovila so sľubom „plnej transparentnosti, otvorenosti a poctivého dialógu“. Uverila som Vašim slovám a preto som Vám položila tieto štyri otázky:
1. Chce spoločnosť Ortac Resources ťažiť zlato-striebornú rudu v Kremnici?
2. Bude to povrchová ťažba?
3. Aké množstvo materiálu sa vyťaží?
4. Aké dlhé obdobie bude ťažba trvať?

Aká však bola Vaša odpoveď? Citujem: „Požiadali sme Ortac Resources o vyjadrenie sa, ale v súčasnosti na Vaše otázky nemajú odpoveď.“ A ďalej pokračujete: „Našim cieľom je budovať dôveru, aby sme mohli spolupracovať na projektoch, ktoré sú v záujme komunity, inštitúcií a spoločnosti.” A tiež dodávate: „Verím, že to musí byť veľmi frustrujúce, že ste nedostali jasné odpovede na Vaše otázky, ale úprimne povedané, odpovede nie sú doteraz známe a ich zodpovedanie vyžaduje dialóg medzi všetkými zúčastnenými stranami. Úprimne dúfam, že mi budete dôverovať natoľko, aby sme sa mohli stretnúť spoločne….“

Stačilo mi však, aby som si pozrela web-stránku Ortac Resources a našla som tam odpovede na všetky moje otázky, ba oveľa viac. Ortac Resources na svojej web-stránke veľmi podrobne informuje svojich investorov o svojich cieľoch. (Poznámka: Prezentácia pre akcionárov bola po odoslaní tohto mailu Johnovi Astonovi z webu ORTAC vymazaná, obrázky v článku pochádzajú z tohto materiálu.) V januári 2012 ukončil rámcovú štúdiu pre ťažbu zlato-strieborných rúd v Kremnici, do konca roka 2012 chce dokončiť predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti a následne chce pripraviť štúdiu uskutočniteľnosti pre banky a začať proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Ďalej informuje, že samotné ložisko v Šturci je 1200 m dlhé, 100-150 m široké a 300 m hlboké a očakáva sa vyťaženie 1.36 mil. trójskych uncí zlata. Odhadovaný čistý zisk projektu po zdanení by mal byť 309 mil. USD a doba trvania projektu sa odhaduje na 11 rokov. Priložených je niekoľko obrázkov a modelov ložiska a budúcej ťažobnej jamy.

Dovoľujem si opýtať sa, kde je „transparentnosť, otvorenosť a poctivý dialóg“? Ešte ani nezačala sľubovaná komunikácia a už nás klamete? Ortac ukazuje jednu tvár nám a druhú investorom?

Ako primátorka a štatutár mesta Kremnica sa dištancujem od akýchkoľvek aktivít Vašej spoločnosti, a preto nebudem nikoho poverovať členstvom vo Vami navrhovanom fóre, ktoré považujem za nelegitímne. Samozrejme je absurdné, že hovoríte o jeho „nestrannosti“, keďže ho bude organizovať spoločnosť najatá a platená Ortacom Resources.

Zároveň Vás žiadam, aby ste zmenili názov Vami navrhovaného fóra „Kremnické fórum: občania – samospráva – podnikatelia“, pretože ho považujem za hrubo zavádzajúci. Žiadam Vás, aby ste sa vyhli slovám „Kremnické“ a „samospráva“, pretože to bude Ortac – fórum alebo Astoneco – fórum. Pokiaľ sa Vášho fóra zúčastnia niektorí občania alebo podnikatelia, bude to ich osobný postoj, ale nemožno ich považovať za delegátov mesta Kremnica.

Mnohí občania mesta Kremnica sú členmi občianskeho združenia Kremnica nad zlato, mnohí občania Kremnice v novembri 2011 vo veľmi krátkom čase svojimi podpismi (približne 2300 podpisov) dali jasne najavo svoj nesúhlas s ťažbou zlato-strieborných rúd v ich meste, rovnako ako mestské zastupiteľstvo, ktoré tento zásadný nesúhlas vyjadrilo uznesením číslo 226/1111 zo dňa 3. 11. 2011.

Môj odmietavý postoj k tejto ťažbe – ktorá podľa môjho názoru nespĺňa princípy trvalo udržateľného rozvoja – je verejne známy. Keď som skladala svoj primátorský sľub, sľúbila som, že budem Kremnicu chrániť ako perlu vo svojej dlani. Tento sľub s plnou zodpovednosťou aj plním.

Vážený pán Aston, pre mňa ste človek, ktorému nemožno dôverovať. Môžeme sa stretnúť, ale ja Vám neuverím ani slovo, pretože Vám už nedokážem veriť. Moju dôveru ste stratili skôr, ako ste sa ju pokúsili získať.

Zuzana Balážová, primátorka Kremnice

Vážený pán Aston,

vo svojej odpovedi píšete, že „akýkoľvek projekt spojený s nerastným bohatstvom musí byť riadený miestnou komunitou“. Naozaj si myslíte, že nejaká ťažobná spoločnosť bude súhlasiť s tým, aby projekt jej ťažby riadila miestna komunita?

V súvislosti s Vašim „Kremnickým fórom“ očakávate, že Ortac Resources nebude mať nad ním kontrolu. Veď ho budete viesť Vy – spoločnosť Astoneco – najatá Ortacom. Ako môže byť takéto fórum nezávislé? A naozaj si myslíte, že miestna komunita dokáže kontrolovať prípravu a priebeh projektu a že jej to ťažobná spoločnosť umožní? Ste tak naivný alebo tak prešibaný, keď sa nám pokúšate toto nahovoriť?

Ďalej píšete, že „Ortac Resources potrebuje skutočný dialóg, aby mohol zistiť, kde a ako by mal investovať“. Ortac Resources na svojej web-stránke uvádza ako jediný zámer v Kremnici ťažbu zlato-strieborných rúd. Nedočítala som sa, že by chcel investovať inde. Má to byť zasa len háčik, na ktorý sa máme chytiť?

Opakovane tvrdím, že Ortac Resources má dve tváre. Jednu, ktorú ukazuje obyvateľom Kremnice – milú, ústretovú, so sladkými rečami o úprimnosti a snahou komunikovať. Druhú, ktorú ukazuje svojim akcionárom, keď ich informuje o svojich cieľoch a razantných krokoch, ktoré vedú k ťažbe zlata a striebra v Kremnici, pričom im sľubuje významné zisky.

Napokon, čo robí Vaša dcérska spoločnosť Kremnica Gold Mining? Vytrvalo sa usiluje získať povolenie na Otvárku, prípravu a dobývanie v Šturci. Povoľovací proces je pozastavený len vďaka žalobe občianskeho združenia Kremnica nad zlato.

Pýtam sa teda, kde je úprimnosť? Naozaj si myslíte, že Kremničania sú takí hlúpi, že Vám naletia na Vaše sladké reči?

Veľmi by som ocenila, keby ste konečne pochopili, že Vám nemôžem dôverovať.

Zuzana Balážová, primátorka Kremnice

Odpoveď Johna Astona

Vážená pani Zuzana Balážová, starostka Kremnice, ďakujem Vám za odpoveď na môj list. Keďže ste v ňom vzniesli celý rad otázok, ktoré určite trápia nielen Vás, som rád, že Vám na ne môžem odpovedať.

V liste ma citujete: „Akýkoľvek projekt spojený s nerastným bohatstvom musí byť riadený miestnou komunitou“. A pýtate sa: „Naozaj si myslíte, že nejaká ťažobná spoločnosť bude súhlasiť s tým, aby projekt jej ťažby riadila miestna komunita?“
Odpoveď: Ortac súhlasil s tým, že jeho projekty budú pod kontrolou komunity. Kontrolovať neznamená manažovať. Kontrola (dohľad) bude prakticky vychádzať z okrúhleho stola „komunita – samospráva – podnikatelia“, kde má komunita väčšinu. Medzi slovami riadiť v zmysle usmerňovať, kontrolovať, dohliadať, a riadiť v zmysle manažovať je rozdiel. Ortac súhlasí s Vami v tom, že musí byť zodpovedný za úspešné riadenie, teda manažovanie, akéhokoľvek projektu, keďže dodáva požadovanú technológiu, know-how a financovanie. Pokiaľ ide o komunitný dohľad, bude sa týkať tých aspektov, ktoré budú mať na komunitu akýkoľvek dopad a/alebo úžitok z nich. Rozsah takejto kontroly/ dohľadu pôjde tak ďaleko, že komunita môže mať zmluvné právo zmeniť alebo dokonca zastaviť už prebiehajúce práce. Ortac si uvedomuje, že ak má mať komunita kontrolu, musí mať prístup k všetkým relevantným informáciám. Žijeme v dobe, keď by informácie mali byť demokraticky prístupné, čo je aj základom vzájomnej dôvery. A vzájomná dôvera je základom dobrého podnikania a obchodu. Ortac si uvedomuje, že partnerstvo medzi komunitou, samosprávou a podnikateľmi je jediný možný základ pre udržateľnú ekonomickú činnosť. Jeho alternatívou by totiž bolo jednoznačne neúnosné riziko vzhľadom na už realizované investície.

Vaša otázka: „V súvislosti s Vašim „Kremnickým fórom“ očakávate, že Ortac Resources nebude mať nad ním kontrolu. Veď ho budete viesť Vy – spoločnosť Astoneco – najatá Ortacom. Ako môže byť takéto fórum nezávislé? “
Odpoveď: V prvom rade spoločnosť astoneco management nebola Ortacom „najatá“, ale bola Ortacom poverená, a to je kľúčový rozdiel. Firma ako astoneco môže fungovať výlučne na báze najvyššej osobnej a firemnej integrity, serióznosti na všetkých úrovniach. Ináč stratí svoje opodstatnenie a dôvod na existenciu, keďže nebude mať čo ponúknuť. Ortac a astoneco musia mať v rozhodovacej skupine tohto Fóra menšinu. Ak by to malo byť opačne, vzniklo by riziko, že Ortac investuje financie do projektu, ktorý nie je pre komunitu prínosom, keďže by Fórum fakticky nereprezentovalo názory komunity. To by znamenalo, že celý projekt by sa stal ekonomicky nerentabilný, aj kvôli veľkému riziku časových posunov a súdnych sporov. Úlohou spoločnosti astoneco je toto Fórum naštartovať, a pomôcť ho riadiť v súlade s demokraticými hodnotami Európskej únie, Aarhuského dohovoru a inými platnými pravidlami. Ako sme už predtým uviedli, chceli by sme toto Fórum založiť v partnerstve s Vami, alebo dokonca s Vami osobne vo vedúcej pozícii.

Vaša otázka: „A naozaj si myslíte, že miestna komunita dokáže kontrolovať prípravu a priebeh projektu a že jej to ťažobná spoločnosť umožní?“ Odpoveď: Áno – s tým, že bude treba urobiť dôležité prípravné práce, medzi ktoré bude patriť aj: zmluva obsahujúca dohodu o dopade-výhodách, ktorá pokryje, okrem iného, aj prijateľnú a neprijateľnú úroveň dopadov a výhod z perspektívy všetkých zúčastnených, zastupiteľská rada Fóra “komunita – samospráva – podnikatelia”, ktorá bude zodpovedná za prijímanie rozhodnutí po tom, ako sa uskutoční dialóg, plná transparentnosť informácií medzi partnermi, aby rozhodnutia boli informované, t.j. založené na plnej informovanosti všetkých strán. dôvera a vzájomné zodpovedanie sa medzi partnermi, aby sa to všetko, o čom hovoríme vyššie, mohlo uskutočniť.

Vo svojom liste ma citujete: „Ortac Resources potrebuje skutočný dialóg, aby mohol zistiť, kde a ako by mal investovať“. Pýtate sa: “Ortac Resources na svojej web-stránke uvádza ako jediný zámer v Kremnici ťažbu zlato-strieborných rúd. Nedočítala som sa, že by chcel investovať inde. Má to byť zasa len háčik, na ktorý sa máme chytiť?”
Odpoveď: Na webstránke Ortacu sú uvedené niektoré základné ťažobné riešenia, ktoré sú pre ťažbu zlata a striebra zo zeme rentabilné technicky i ekonomicky. Sú založené na technickej práci, ktorá už bola vykonaná, ako aj na výsledkoch vyplývajúcich z odkúpenia Kremnice Gold Ortacom. To však v žiadnom prípade neobmedzuje rozsah investícií Ortacu. Koniec-koncov, s peniazmi Ortacu sa budú realizovať jedine tie investície, ktoré sa vyberú v partnerstve s komunitami, ktorých sa budú týkať. Všetky investície, ktoré momentálne prichádzajú do úvahy, oznámi Ortac počas septembra a/alebo októbra, tak ako to Ortac uviedol na svojej tlačovej konferencii 19. júla. Na margo webstránky si dovoľujem poukázať na to, že prezentácia investorom, z ktorej ste použili fotografie, je stále na stránke Ortacu a nebola stiahnutá, ako uvádzate vo svojom liste. (citujem: “Poznámka: Prezentácia pre akcionárov bola po odoslaní tohto mailu Johnovi Astonovi z webu ORTAC vymazaná.”)

Ďalej píšete: „Opakovane tvrdím, že Ortac Resources má dve tváre. Jednu, ktorú ukazuje obyvateľom Kremnice – milú, ústretovú, so sladkými rečami o úprimnosti a snahou komunikovať. Druhú, ktorú ukazuje svojim akcionárom, keď ich informuje o svojich cieľoch a razantných krokoch, ktoré vedú k ťažbe zlata a striebra v Kremnici, pričom im sľubuje významné zisky.“
Odpoveď: Je pravda, že ak by si to komunita želala, a keby sa urobilo zadosť všetkým environmentálnym, technickým a ekonomickým obmedzeniam, potom by bolo zlato a striebro súčasťou investícií navrhnutých Ortacom. No vzhľadom na predchádzajúce problémy s veľkým projektom, ktorý navrhli Kanaďania, by bolo nerozvážne zamerať sa iba na zlato a striebro. A máte pravdu – žiadna investícia sa nedá pritiahnuť bez toho, aby mala návratnosť, aspoň trochu vyššiu než Vám požičia banka. Ak máte dojem, že Ortac má dve tváre – urobíme všetko pre to, aby na internete ukázal všetky aspekty reality spojenej s Kremnicou. Aby sa to nestalo, privítame Vašu pomoc a podnety.

Vaša otázka: „Napokon, čo robí Vaša dcérska spoločnosť Kremnica Gold Mining? Vytrvalo sa usiluje získať povolenie na Otvárku, prípravu a dobývanie v Šturci. Povoľovací proces je pozastavený len vďaka žalobe občianskeho združenia Kremnica nad zlato.”
Odpoveď: Minulý rok Kremnica Gold Mining, pod vedením Kremnice Gold, predložila žiadosť o povolenie na takzvanú malú ťažbu, v súlade s požiadavkami uvedenými v licencii (POPD). Keď sa tento proces raz začne, musí sa doviesť až do konca. Predpokladáme, že úrady sa ním budú zaoberať v bežných hraniciach zákona. Pozícia Ortacu v tejto veci je, že aj keď nebola striktne nevyhnutná, jednoznačne nebola dosť transparentne komunikovaná, a je poučením pre všetkých. Ako možno už viete z početných stretnutí organizovaných Banským Úradom na túto tému, táto ťažba je naozaj minimálna, a je trochu zavádzajúce porovnávať ju s projektom ekonomicky rentabilnej ťažby rúd, o ktorom je reč. Ak OZ Kremnica nad zlato chce naozaj pomôcť Kremnici a okolitým komunitám, potom by možno mohlo svoje zdroje použiť trochu konštruktívnejšie. K tomuto hodnotovému posúdeniu by som sa vôbec nevyjadril, keby ste to nespomenuli Vy. OZ Kremnica nad zlato odmieta dialóg, čo je samo osebe pochybné. Udržateľný rozvoj vždy obsahuje výzvu, a tá si vyžaduje veľa práce a dialógu, nie skrývanie sa za slovami, vyhláseniami a letákmi. Podľa mňa ak OZ naozaj záleží na udržateľnom rozvoji, potom pýtať sa, klásť ťažké otázky, konfrontovať a argumentovať, to je prístup, ktorý by ukázal jeho úprimnú oddanosť veci.

Vaša otázka: „Pýtam sa teda, kde je úprimnosť? Naozaj si myslíte, že Kremničania sú takí hlúpi, že Vám naletia na Vaše sladké reči?”
Odpoveď: V Kremnici som stretol a spoznal veľa, veľa ľudí, ktorých si veľmi vážim. Som si istý, že by neuverili nijakým sladkým rečiam, ani by sa nedali zmanipulovať. Aj naďalej budem počúvať všetkých, úprimný a otvorený dialógu, pretože chcem napomôcť k tomu, aby toto srdce Európy pulzovalo životom.

Svoj list uzatvárate slovami: „Veľmi by som ocenila, keby ste konečne pochopili, že Vám nemôžem dôverovať.”
Odpoveď: So všetkou úctou k Vám, pani starostka, nepoznáte ma. A preto je pochopiteľné, že mi nemôžete dôverovať. Bolo by nerozumné dôverovať tým, ktorých nepoznáme. Ale som si istý, že každý z nás môže by zodpovedný za svoju osobnú a spoločenskú integritu. A dúfam aj, že časom si začneme vzájomne dôverovať, keď uvidíme, že v skutočnosti veríme tomu istému: že ak máme vyjsť v ústrety výzvam spoločnosti, prispieť k ochrane prírody a rozvoju, potrebujeme rôzno-názorovú, silnú zostavu, ktorá spolupracuje a ťahá za jeden povraz?

S úctou, John Aston astoneco management

Obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, sa mala dopustiť primátorka mesta Kremnica Zuzana Balážová a riaditeľ spoločnosti Mestské lesy Kremnica Karol Mutňanský. Z dokumentu, ktorý Vladimír Hudec vypracoval a predložil pri vyšetrovaní vyplývalo, že Mestské lesy ťažia vo zverených lesoch drevnú hmotu, ktorá sa následne predáva bez verejného obstarávania čím malo dôjsť k spôsobeniu škody v neprospech mesta Kremnica vo výške cca 1,84 mil €.

“Chcem týmto oznámiť, že oznámenie o dôvodnom podozrení z o páchaní trestného činu som už podal a teraz čakám ako budú postupovať orgány činné v trestnom konaní. Hovorím to verejne, pokiaľ v prípade, že sa stane niečo mne, mojej rodine, alebo môjmu majetku, aby polícia mala indície kde hľadať iniciátora a vinníka,” oznámil Hudec na mestskom zastupiteľstve 6. októbra 2011.

Vyšetrovateľ Richard Fúsatý však v uznesení Okresného riaditeľstva policajného zboru konštatoval: “Účtovná uzávierka spoločnosti podlieha externému auditu, pričom doposiaľ žiadne audítorské správy nevykazovali žiadne závažné nedostatky v účtovníctve alebo ekonomike spoločnosti. … Vzťahy medzi mestom Kremnica a spoločnosťou MsL Kremnica umožňujú transparentné riadenie a kontrolu činnosti uvedenej spoločnosti. … MsL Kremnica predáva drevnú hmotu za ceny, ktoré sú porovnateľné s cenami v rámci celého Slovenska, pričom v niektorých obdobiach a sortimentoch dosahuje aj lepšie speňaženie ako je celoslovenský priemer. Ťažba a predaj dreva nie sú jedinou úlohou MsL Kremnica, ale tiež aj spravovanie a zveľaďovanie lesného majetku mesta. Podľa preukázaných ukazovateľov, v období od roku 1994 do súčasnej doby v mestských lesoch objem drevnej hmoty rastie a zvyšuje sa plocha lesov, ktoré sú vo vlastníctve mesta. Spoločnosť MsL Kremnica dôsledne dodržiava princípy trvalo udržateľného hospodárenia a rozvoja lesov v súlade s Rámcovým dohovorom o trvalo udržateľnom rozvoji Karpát. Činnosť spoločnosti MsL Kremnica je preverovaná externými kontrolnými orgánmi ako sú orgány štátnej lesnej správy alebo daňové orgány, ktoré potvrdzujú kvalitnú činnosť uvedenej spoločnosti.”

Žiadne porušenie zákona

Žiadne porušenia zákona o lesoch ani iných právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva nekonštatoval ani Obvodný lesný úrad v Žarnovici, ani Obvodný lesný úrad v Martine, ktoré boli poverené štátnym dozorom v lesoch. “Obhospodarovateľ lesa spoločnosť MsL Kremnica, s.r.o. príkladne hospodári na majetku mesta Kremnica”, píše sa v uznesení.

K materiálu ktorý vypracoval Vladimír Hudec, boli spracované stanoviská od Ivety Hajdúchovej a Jozefa Drábeka z Technickej univerzity vo Zvolene, “pričom po dôkladnej analýze predmetného materiálu a rozbore uvedených výpočtov a návrhov na podnikateľské aktivity spoločnosti MsL Kremnica zistili, že uvedené hodnoty, resp. čísla a výpočty v predloženom listinnom materiály Ing. Vladimíra Hudeca sú nepresné a teda skresľujú skutočné hodnoty a neumožňujú formulovať správne závery,” píše v uznesení kapitán Fúsatý.

Vladimír Hudec na otázku čo hovorí na zastavenie trestného stíhania, odpovedal: “zatiaľ mi uznesenie nebolo doručené a v tejto otázke orgány činné v trestnom konaní nesplnili ustanovenie zákona. Ak bolo trestné stíhanie zastavené, považujem to za facku spravodlivosti a deformáciu demokracie.”

Riaditeľ Mestských lesov Kremnica Karol Mutňanský výsledok vyšetrovania očakával. “Od kedy sme sa oboznámili so “zlepšovákmi” pána Hudeca nám bolo jasné, že sa jedná o nepresné a nerealizovateľné postupy. Som rád, že naše tvrdenia potvrdilo aj policajné vyšetrovanie a stanoviská odborníkov. Som pripravený konfrontovať svoje rozhodnutia aj s iným názorom, ale v tomto prípade snaha pána Hudeca prekračuje isté hranice a pre mňa je záhadou motív jeho konania.” Obvinenia považoval za urážku svojej niekoľkoročnej práce, preto na Hudeca podal trestné oznámenie za ohováranie, to sa však podľa vyšetrovateľa nestalo.

Primátorka Zuzana Balážová odmieta Hudecove tvrdenie, ktoré vyslovil na mestskom zastupiteľstve 12. júla, že ho za to, že ju upozornil na chyby ktoré robí, zažalovala. Balážová tvrdí, že žiadne trestné oznámenie na Hudeca nepodala.

Mutňanský má dôveru poslancov

Na výsledok policajného šetrenia reagovali aj poslanci uznesením zo dňa 6. septembra 2012. Z vyhlásenia poslancov citujeme: “Máme za to, že svojím konaním Ing. Mgr. Hudec prekročil hranice vecnej a oprávnenej kritiky. Nikto nemôže verejne šíriť nepravdivé údaje, dokonca ani vo veciach verejného záujmu a nikto nemôže ani verejne osočovať a krivo obviňovať iné osoby, a to ani také, ktoré sú verejne činné. Dôrazne odmietame takéto spôsoby a postupy a dištancujeme sa od ich šíriteľov. Ing. Karola Mutňanského považujeme za kvalitného odborníka v lesnom hospodárstve, ktorý všetky svoje schopnosti dáva plne do služieb zveľaďovanie mestských lesov mesta Kremnica a v tejto oblasti dlhodobo dosahuje pozitívne výsledky.

Dospeli sme k záveru, že s Ing. Mgr. Hudecom nie je možné viesť žiadny dialóg vo veciach lesného hospodárstva mesta Kremnica a činnosti spoločnosti Mestské lesy Kremnica, s.r.o. Ing. Mgr. Hudec sám seba pasoval za odborníka v lesnom hospodárstve i v obchodovaní s drevom bez toho, aby akokoľvek preukázal svoju kvalifikáciu, odbornosť, doterajšiu prax a dosiahnuté výsledky v tomto odvetví. Ing. Mgr. Hudec za jedine pravdivé považuje svoje názory a tvrdenia a neuznáva ani názory renomovaných odborníkov v odbore ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva. Podľa neho, jedine on vie ako správne hospodáriť s lesným majetkom mesta Kremnice, aby prinášal omnoho väčšie výnosy ako doposiaľ a všetci ostatní, napriek tomu, že sú v tomto odvetví činí už veľa rokov, sú buď neschopní alebo rovno kriminálne živly a treba ich pohnať pred súd.

Odmietame takýto štýl vystupovania aký dlhodobo prezentuje Ing. Mgr. Hudec na zasadnutiach mestského zastupiteľstva a považujeme ho za neprijateľný, populistický a demagogický. Tvrdenia Ing. Mgr. Hudeca v trestnom oznámení na Generálnu prokuratúru SR považujeme za ohováračské a nactiutŕhačské. Na základe vyššie uvedeného vyhlasujeme, že Ing. Mgr. Vladimír Hudec nie je pre nás dôveryhodnou osobou pre oblasť lesného hospodárstva a činnosť spoločnosti Mestské lesy Kremnica, s.r.o. a konateľ spoločnosti Mestské lesy Kremnica, s.r.o. Ing. Karol Mutňanský má našu plnú dôveru,” vyhlasujú poslanci.

Celý text vyhlásenia: Vyhlásenie poslancov.pdf

Silver Jurtinus

Oprávnenie na ťažbu od Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici nadobudlo platnosť zápisom prevodu dobývacieho priestoru Kremnica do Evidencie dobývacích priestorov dňa 30.6.2009. Do troch rokov mala Kremnica Gold Mining s.r.o. začať povrchovým spôsobom dobývať rudu, tá však do tej doby na ťažbu nezískala ani povolenie. Povoľovacie konanie banského úradu navyše v júni, už po vypršaní trojročnej lehoty, zastavil súd medzi účastníkmi konania, Občianskym združením Kremnica nad zlato a Obvodným úradom životného prostredia v Banskej Štiavnici.

Na otázku, kedy oprávnenie zanikne, obvodný banský úrad odpovedal, že “o zániku oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Kremnica bude možné hovoriť až po právoplatnom skončení súdneho konania účastníkov povoľovacieho konania.” A to aj napriek tomu, že súd prerušil konanie banského úradu až po uplynutí trojročnej lehoty.

Banský zákon síce stanovuje, že v prípade hlbinnej ťažby je lehota na začatie dobývania päť rokov, ORTAC Resources však svoj kremnický projekt akcionárom prezentuje ako otvorenú ťažobnú jamu, teda povrchové dobývanie.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie nikdy nezačalo

Podľa Viktora Pomichala, riaditeľa Ortac Resources Slovensko, “spoločnosť Kremnica Gold mining je držiteľom dobývacieho priestoru v Kremnici, bude držiteľom minimálne do 30. 6. 2014 a môže dobývať tento priestor buď povrchovo alebo hlbinne.”

Primátorka Zuzana Balážová súhlasí, že Kremnica Gold mining môže naťahovať čas ešte dva roky, ale to by musela vyhlásiť, že bude dobývať hlbinne a musela by začať celý povoľovací proces na nový projekt hlbinnej ťažby odznova. Podľa Balážovej je však hlbinné dobývanie nerentabilné. “Celý povoľovací proces je nastavený na povrchové dobývanie, ktoré je po 30. júni 2012 bezpredmetné,” tvrdí Balážová.

Pomichal ďalej tvrdí, “síce sme sa zaviazali dobývať tento priestor povrchovo do troch rokov, do vyššie uvedených lehôt sa podľa Banského zákona nezapočítava čas, počas ktorého prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie.”

Primátorka Zuzana Balážová však oponuje, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa nikdy ani nezačalo. Súd pozastavil povoľovacie konanie, nie posudzovanie vplyvov na životné prostredie. “Práve posudzovaniu vplyvov na životné prostredie sa Kremnica Gold mining pokúsila vyhnúť opätovným podaním takmer identického projektu na Obvodný úrad životného prostredia, ktorý rozhodol, že tento projekt posudzovať netreba,” hovorí primátorka.

“Trojročná lehota na začatie povrchového dobývania je zakotvená priamo v zmluve o prevode dobývacieho priestoru, preto argumentovať Banským zákonom, keď navyše žiadne posudzovanie vplyvov na životné prostredie ani nezačalo je nezmyslené,” myslí si primátorka.

Dokazuje to aj výrok Viktora Pomichala z 2. augusta 2012, kedy tvrdil, že “podľa našich právnych poradcov si plán otvárky, ktorého účelom je odber vzoriek, nevyžaduje posúdenie podľa zákona EIA.” Vtedy nespomínal, že by nejaké posudzovanie vplyvov na životné prostredie prebiehalo, naopak posúdenie zámeru podľa zákona EIA “privítal” až po predbežnom opatrení súdu.

Dobývací priestor je umelo nafúknutý šesťnásobne

Aj keď zásoby zlata sa nachádzajú na území s rozlohou dva kilometre štvorcové, určený dobývací priestor má rozlohu takmer dvanásť kilometrov štvorcových a nachádza sa v ňom takmer celé zastavané územie mesta Kremnica, celá obec Kremnické Bane, časť obce Lúčky a ich 6000 obyvateľov.

Podľa banského úradu je ťažba v zastavanom území dobývacieho priestoru síce vylúčená, mesto Kremnica so žiadosťou o zmenšenie dobývacieho priestoru neuspelo. Banský úrad konanie vo veci zmenšenia dobývacieho priestoru pozastavil. Argumentom banského úradu pre pozastavenie konania je stanovisko Odboru štátnej geologickej správy Sekcie geológie a prírodných zdrojov Ministerstva životného prostredia, že výskum zásob zlato-strieborných rúd ešte nebol ukončený. Ten môže podľa primátorky Zuzany Balážovej trvať ďalšie desaťročia.

“Obyvatelia Kremnice, Kremnických Baní a Lúčok sa stali rukojemníkmi dobývacieho priestoru, bez toho, aby boli riešené strety záujmov a obmedzení vyplývajúcich z existencie dobývacieho priestoru na jednej strane a rozvoja dotknutých obcí a života ich obyvateľov na strane druhej. Pre obyvateľov Kremnice a susediacich obcí to znamená permanentnú neistotu, ktorá je pre nich zraňujúca, nevedia si plánovať budúcnosť, pretože žijú takpovediac na výnimku,” hovorí Balážová.

“Ako červená niť sa tiahnu celou históriou dobývacieho priestoru, počnúc jeho určením v šesťdesiatych rokoch až po posledný prevod, rôzne legislatívne pochybenia, ktoré spochybňujú jeho legitimitu,” hovorí Balážová, preto chce podnietiť celoslovenskú diskusiu o tom, či chceme Kremnicu pre turistov, alebo z nej dovolíme urobiť dobývací priestor. “Žiadame, aby Banský úrad konečne začal komunikovať s občanmi, ktorým zasahuje do života a nie s eseróčkami so základným imaním 5000€ a ich vlastníkmi, spoločnosťami registrovanými v daňových rajoch,” apeluje Balážová.

Silver Jurtinus

Vachta trojlistá, jeden zo vzácnych druhov rastlín vyskytujúci sa na Kalvárii. V ľudovom liečiteľstve sa využíva pri zažívacích poruchách, nechutenstve a hnačke.

S informáciou o možnom výskyte chránených a ohrozených druhov rastlín na Kalvárii listom informoval vedenie mesta pán Vladimír Hudec, skupina poslancov následne požiadala strážcu prírody Jaroslava Slašťana, aby potvrdil alebo vyvrátil, či sa jedná o vzácny biotop a či bol výstavbou protipovodňových opatrení poškodený. “Na mieste som zistil prítomnosť niektorých chránených a ohrozených druhov flóry Slovenska. Zistil som, že sa jedná o biotop Prechodné rašeliniská a trasoviská,” hovorí Slašťan. “Záznam z informačných, strážnych a kontrolných služieb, v ktorom som uviedol svoje zistenia, som poslal na Správu chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.”

Martinu Dragúňovú, pracovníčku Úseku životného prostredia na Mestskom úrade v Kremnici však jeho podnet prekvapil. “Nakoľko sme sa spolu s autorom a realizátormi projektu stretli s pánom Slašťanom na tvári miesta vykonaných vodozádržných opatrení 29. mája 2012, sme uvedeným podnetom zo dňa 29. júna 2012 prekvapení. Počas tohto stretnutia sme zodpovedali všetky jeho otázky, pričom podozrenie na zásah do biotopu európskeho významu v tej dobe nevyslovil. Naopak, kladne hodnotil výber lokality a s realizáciou projektu súhlasil,” objasňuje Dragúňová.

Mesto postupovalo v zmysle platnej legislatívy

Mesto Kremnica dňa 16. septembra 2011 vyplnilo elektronický dotazník, čím sa oficiálne prihlásilo do druhého realizačného projektu protipovodňových opatrení a 19. septembra 2011 bolo mesto do projektu zaradené. Podmienkou pre podpísanie zmluvy s Úradom vlády SR bolo predloženie projektovej dokumentácie a kópie podanej žiadosti o vydanie rozhodnutia o využití územia príslušného stavebného úradu a tiež rozpočet o využití finančných prostriedkov z dotácie. K projektu sa vyjadrili Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Žiar nad Hronom, Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, Obvodný pozemkový úrad Žiar nad Hronom, SPP – Distribúcia, a.s. Bratislava, Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica ako aj vlastníci pozemkov. Dňa 08. marca 2012 bolo mestu doručené oznámenie o začatí územného konania o využití územia, s ktorým boli oboznámení všetci účastníci konania a mali možnosť sa k nemu vyjadriť. Následne bolo dňa 12. marca 2012 vydané rozhodnutie o využití územia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. marca 2012. Stavba bola realizovaná v súlade s vydaným rozhodnutím o využití územia, s dodržaním podmienok, ktoré vyplynuli zo stanovísk dotknutých orgánov. Samotné práce na projekte boli zahájené dňa 16. marca 2012. Prípravné práce ako čistenie od náletových drevín boli vykonané v období vegetačného pokoja a počas celej realizácie projektu postupovalo mesto v zmysle platnej legislatívy.

Obrovská škoda alebo zlepšenie podmienok?

Podľa Jaroslava Slašťana výstavba protipovodňových opatrení spôsobila škodu na biotope za viac ako 60-tisíc eur. “Suma je stanovená v rámci spoločenských hodnôt pre každý typ biotopu. Poškodená plocha je 540m² a keďže 1 m² biotopu tohto typu má spoločenskú hodnotu 117,5 €, je to jednoduchá matematika,” hovorí Slašťan. Poškodeniu biotopu však primátorka mesta Zuzana Balážová odmieta. “Naopak, vybudovaním vodozádržných objektov sa vytvorili vhodné podmienky pre plošné rozšírenie týchto druhov,” tvrdí primátorka. “Ak aj došlo počas prác k poškodeniu určitej časti biotopu, jedná sa o mizivé percento z celej plochy a je zanedbateľné v porovnaní s pozitívnym vplyvom, ktorý ich vybudovanie bude mať. Pred zahájením prác boli tieto pozemky navyše vyčistené od krovitého porastu náletových drevín, ktorých invázia je jedným z ohrozujúcich faktorov pre tieto biotopy. Na danej lokalite sme zaznamenali výskyt druhov, ktoré uvádza pán Slašťan, avšak pri samotných prácach nedošlo k zničeniu chránených a ohrozených druhov, nakoľko budované objekty sa nachádzajú mimo stanovišťa týchto rastlín,” hovorí Balážová.

Cieľom projektu bolo vybudovanie vodozádržných opatrení o objeme viac ako 10 000 m³, čím sa znížili povodňové riziká a zmiernili dosahy extrémnych prívalových dažďov. V auguste roku 2010 príval dažďovej vody z lokality Kalvária spôsobil zatopenie viacerých dvorov, pivníc ako i miestnej komunikácie. Pri výbere lokalít pre budovanie protipovodňových opatrení sa preto mesto zameralo práve na časti mesta postihnuté záplavami v roku 2010. Ako je uvedené i v samotnom podnete Jaroslava Slašťana, nejedná sa o územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území, mesto to však hodlá zmeniť.

“Uvedomujeme si význam takýchto biotopov a dôležitosť ich zachovania. Aj z tohto dôvodu sme sa zapojili do 2. Realizačného projektu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR 2011, ktorého kľúčovou úlohou bola prevencia pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou. Teší nás i záujem občanov a ďakujeme pánovi Slašťanovi, že upozornil na význam tejto lokality a podnikneme všetky kroky pre zápis tejto lokality do zoznamu území európskeho významu Natura 2000,” uzatvára primátorka.

Silver Jurtinus

Mesto ukončilo rok s celkovým saldom rozpočtu 596 320 EUR, pričom saldo bežného rozpočtu bolo 269 856 EUR, čo znamená, že mesto hospodárilo s vysokým kladným hospodárskym výsledkom. Je to okrem iného aj vďaka tomu, že hoci príjmy bežného rozpočtu boli splnené na 99,12 %, výdavky boli čerpané len na 95,35 %. Významnou položkou na strane príjmov bolo nájomné a dividendy z Mestských lesov Kremnica, v celkovej výške 530 tis. EUR.

Hodnota majetku mesta sa zvýšila za posledný rok o 536 335 EUR, najmä v súvislosti s rekonštrukciami budov základnej školy a materských škôlok.

Ku koncu roka bola zadlženosť mesta vo výške 23,75 % (z možných 60 %), čo znamená zdravé mestské financie.

Vytvoril sa rezervný fond vo výške 226 911 EUR, ktorý sa prenesie do roku 2012. Rovnako sa do roku 2012 prenesú nevyčerpané štátne dotácie a účelové dary vo výške 372 408 EUR.

Poslanci nemali k predloženým výsledkom žiadne pripomienky a jednomyseľne ich schválili.

Hospodárenie mesta často prirovnávam k hospodáreniu starostlivého sedliaka, alebo dobrého hospodára, ktorí tiež nemôžu cez zimu všetko zjesť, ale musia si odložiť zemiaky na sadenie a pšenicu na zasiatie na budúci rok. Aj my musíme takto hospodáriť.

Po schválení výročnej správy som sa poďakovala za spoluprácu poslancom mestského zastupiteľstva a pracovníkom mestského úradu, bez ktorých pochopenia by nebolo možné takéto pozitívne výsledky dosiahnuť.

RNDr. Zuzana Balážová

Hodnotiaca komisia ďakuje všetkým tvorcom pestovania kvetov na oknách, balkónoch, za úpravu zelene v predzáhradkách, aj za vianočnú výzdobu, ktorá potešila nielen samotných tvorcov, ale aj okoloidúcich. Najkrajšie objekty boli ohodnotené vecnými cenami, ktoré si ocenení občania prevzali z rúk primátorky mesta RNDr. Zuzany Balážovej na slávnostnom prijatí 1. marca 2012 vo veľkej radnej sieni Mestského úradu v Kremnici. Pani primátorka úprimne poďakovala všetkým prítomným, ktorým záleží na ich okolí a meste, a zaželala im, aby ich domovy a naše mesto naďalej kvitli nežnou krásou, šťastím, pohodou a radosťou z krás života.

Kategória: Bytový dom – balkón, okná, loggia
Božena Antonyová, Matunákova ulica, 380/8
Darina Salátová, Zechenterova ulica, 328/8
Ing. Soňa Brunnerová, Zechenterova ulica, 328/5

Kategória: Bytový dom – predzáhradka
Spoločenstvo vlastníkov bytov Huty 903,
Ulica Jula Horvátha, 903/36
Alena Kršková, Emília Rothová

Kategória: Rodinný dom – predzáhradka
Zdena Volková, Banská cesta, 816/10
Božena Mutňanská, Rumunskej armády, 854/38
Mária Ťahúnová, Banská cesta, 791/1
Stanislav Bezák, Banská cesta, 1170

Kategória: Rodinný dom – balkón, okná
Zuzana Hatalová, Ulica J. Horvátha, 900
Alžbeta Kubišová, Veternícka ulica, 148/24
Mária Sekajová, Ulica J. Langsfelda, 700/17

Kategória: Vianočná výzdoba
Petra Lietavová, Veternícka ulica, 152/32
Marta Nemcová, J. Kollára, 548/15
Danica Oswaldová, Zlatá ulica, 619/49

Kategória: Celoročná výzdoba
Katarína Luptáková, Ulica Pavla Križku, 385/32
Eva Oswaldová, Dolná ulica, 51/26

Kategória: Inštitúcie, penzióny a reštaurácie
Katarína Sekajová, Nám. SNP, 67/2
Poľovnícka reštaurácia Silvanus, Štefánikovo námestie
NBS-Múzeum mincí a medailí v Kremnici

Pochvala patrí týmto občanom:
Ulica Jula Horvátha:
Ľuba Ďurčová, Jolana Balážová, Emília Rothová, Lívia Smyková, Bernardína Zandtová, Anna Zipserová, Eva Balážová,Anna Strohnerová, Pavla Cupáková, Anna Mališová, Jana Marková, Jana Murgačová, Zlata Tóthová

Dolná ulica:
Lenka Varhaňovská, Anna Grossmanová, Emília Štefanovičová, Irena Apolenová, Otília Dvončová

Matunákova ulica:
Katarína Kapustová

Štefánikovo námestie:
Mgr. Dorota Adamsonová, Eva Kubišová

Zechenterova ulica:
Helena Mazúrová

Angyalova ulica:
Ing. Brigita Vlčková, Mgr. Jana Daubnerová, Božena Fričová, Ivana Ertlová

Bystrická ulica:
MUDr. Dana Blahyjová, Jana Bajnoková, Lujza Rothová

Zlatá ulica:
Jaroslava Páričková, Elena Rapčíková, MUDr. Jana Bullová, Elena Kuzmická, Katarína Machová, Anna Bezáková, Danica Vojtková, Veronika Krištofová, Oľga Patschová, Ing. Klára Popová

Ulica Jána Kollára:
Barbara Vadóczová, Mgr. Lenka Říhová, Alena Košíková

Zámocké námestie:
Ľubica Hrabovská, Frederika Vrabcová

Spálená ulica:
Mgr. Darina Turčanová

Nová dolina:
MUDr. Milota Višňovská, Zuzana Podmanická, Ing. Mariana Donovalová

Veterník:
Anna Ihringová

Ulica Rumunskej armády:
Anna Dobiasová, Katarína Nárožná

Banská cesta:
Marta Szabová, Martina Blahyjová

Štúrova ulica:
Ľuba Verešová

Ulica ČSA:
MUDr. Mária Rosenzweigová, Jozefa Mojžišková, Helena Ertlová, Oľga Cicáková, Jarmila Mecelová

Pochvala patrí aj občanom Veterníka za celoročnú úpravu.

Komisia pre hodnotenie úpravy zelene a vianočnej výzdoby
foto: Silver Jurtinus

Financie

Na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva sme v decembri schvaľovali rozpočet pre rok 2012. Vychádzali sme zo skúseností z posledných rokov. Najvýznamnejším príjmom mestského rozpočtu sú tzv. podielové dane prerozdeľované z rozpočtu štátu. Aby sme si vedeli predstaviť, v akom turbulentnom prostredí sa nachádzame, uvediem niekoľko čísel.

Pri vstupe do roka 2009 bol predpoklad ministerstva financií pre mesto Kremnica vo výške 1909 tis. EUR. V marci 2009 sme si sami skorigovali toto číslo a v rozpočte sme ho znížili o 10% s tým, že som sa zaviazala pred poslancami, že dokážeme znížiť výdavky mesta. Skutočnosť bola 1771 tis. EUR. Rok 2010 sme už začínali s predpokladom, že podielové dane budú vo výške 1715 tis. EUR, skutočnosť bola nakoniec len 1460 tis. EUR. Predpoklad ministerstva financií pre rok 2011 bol 1757 tis. EUR, ale skutočnosť bola 1689 tis. EUR. Keď si k týmto číslam pripočítame infláciu, vyzerajú ešte horšie.

Počas roka 2011 sme museli zvládnuť ešte jeden problém, a to prefinancovanie poslednej splátky za rekonštrukciu základnej školy. Na  273 tis. EUR, ktoré nám mali byť vrátené z eurofondov do 90 dní, sme čakali pol roka. Posledné dva mesiace nám už skutočne chýbali a situáciu sme dokázali zvládnuť len vďaka výpomoci Mestských lesov Kremnica.

Keby sme neboli opatrní, keby sme vytrvalo neznižovali výdavky v mestskom hospodárení, dnes by sme mali problémy s mestskými financiami. Tu by som sa chcela poďakovať najmä mojim najbližším spolupracovníkom, pánovi prednostovi a zamestnancom mestského úradu, ktorí pochopili situáciu a skutočne trikrát otočili každé euro, kým sa rozhodli ho použiť. Je to rovnako ako v rodine. Môžete si dovoliť len toľko, aké sú vaše príjmy. Inak hrozí, že vám zaklope na dvere exekútor.

Zároveň sme postupne počas posledných piatich rokov znížili o 12% stav pracovníkov na mestskom úrade a v príspevkových organizáciách mesta. Nebolo to jednoduché, ale bolo to jediné riešenie, ako znížiť výdavky na mzdy. Na druhej strane však pribudli úlohy spojené s europrojektami a s novými agendami, ktoré vyplynuli zo zmien zákonov. Štátna byrokracia sa nezaprela a bujnie, zamestnanci úradu sa s tým museli a musia vyrovnať.

Poznamenávam, že pri všetkých týchto „škrtoch“ sme nesiahli na školy a školské zariadenia, pretože dávame dôraz na vzdelávanie našej budúcej generácie. Obávam sa, že v roku 2012 bude finančná situácia podobná ako v predchádzajúcich rokoch. Prognózy makroekonómov nedávajú veľké nádeje. Očakávam, že už schválený rozpočet budeme musieť opäť korigovať smerom dole, pretože očakávané príjmy podielových daní vo výške 1755 tis. EUR sa nenaplnia. Tiež budeme musieť úverom vyriešiť spolufinancovanie europrojektov, na čo však máme dostatočnú rezervu. Úverové zaťaženie mesta je vo výške 26%.

Projekty

Myslím, že všetci občania sledovali počas roka priebeh prác na obnove Štefánikovho námestia a Mestského kultúrneho strediska. Hodnota obidvoch týchto rekonštrukcií predstavuje 2 mil. EUR.  Viem, že sa viackrát zdvihla vlna kritiky voči realizácii týchto projektov. Nebolo všetko jednoduché a neprebiehalo všetko hladko. Ak sa však niekto zúčastnil takýchto veľkých projektov, vie, že počas ich realizácie sa zákonite vyskytnú nečakané okolnosti, ktoré treba riešiť priebežne. Dnes je už vidno, ako práce pokročili, obidva projekty by mali byť dokončené v priebehu tohto roka.

Vďaka poslancom z Lepšej Kremnice a najmä pani poslankyne Volkovej sa rozšírilo detské ihrisko, koncom roka sme rozšírili parkovacie miesta na Matunákovej ulici, na ďalších dvoch miestach sme zabezpečili odvod povrchových vôd z mestských komunikácií.

Pokračujú reštaurátorské práce na obnove Radnice, pretože sme na ne získali zdroje z ministerstva financií. V roku 2012 by mala prejsť obnovou aj baroková fontána na námestí, reštaurátori zabezpečili už jej prekrytie, aby bola chránené pred zrážkami.

Ak to zhrniem, tak napriek veľmi okresaným príjmom mesta, sa nám darí nájsť vonkajšie i vnútorné zdroje na jeho zveľadenie. Nechcela by som zastať v nastúpenej ceste. Mojim osobným cieľom je meniť naše mesto tak, aby bolo príjemnejšie, krajšie a lepšie plnilo potreby jeho obyvateľov. Je to beh na dlhé trate, no ja sa teším z každého – i malého – úspechu.

Ocenenia

V roku 2011 Kremnica zažiarila medzi ostatnými mestami dvakrát. Stala sa „Hlavným mestom biodiverzity“ a získala dve nominácie v súťaži týkajúcej sa obnovy kultúrnych pamiatok „Pamiatka roka“, o čom sme Vás už informovali.

Nové ciele

Podarilo sa nám zrekultivovať staré smetisko, obnovili sme I. Základnú školu, pri II. Základnej škole sme vybudovali ihrisko, obnovili sme obidve materské škôlky, obnovujeme Štefánikovo námestie i Mestské kultúrne stredisko, obnovujeme naše kultúrne dedičstvo. Čo ma však trápi, to sú naši seniori. Charitný dom Útočište potrebuje nové priestory, pretože existujúce zariadenie nespĺňa normy. Črtá sa možnosť presťahovať ho do budovy bývalej nemocnice, pokiaľ mesto zabezpečí opravu alebo výmenu nefunkčného výťahu a úpravu kúpeľní. Ak poslanci mestského zastupiteľstva podporia túto myšlienku, bolo by to riešenie i do budúcnosti. Detský domov Maurícius budovu postupne uvoľní, čím vznikne možnosť rozšíriť služby pre našich starších spoluobčanov.

Opakovane sme podali žiadosť na projekt „Podpora separovaného zberu“. Naša mestská polícia podala tiež žiadosť na projekt rozšírenia kamerového systému, ktorý sa nám osvedčil a zvýšil bezpečnosť a poriadok v meste.

Pokúsime sa získať financie z Fondu rozvoja bývania na rekonštrukciu strechy a vybudovanie 4 malých bytov v podkroví v mestskom nájomnom dome na Dolnej ulici. Pokiaľ by sa nám to podarilo, mohli by sme uvoľniť Zechenterov dom a zrekonštruovať ho na centrum voľného času pre mladých i staršiu generáciu. Aj samotná Zechenterova záhrada čaká na obnovu.

Nemusím vysvetľovať, že všetko sa točí okolo financií. Snažíme sa o to, aby mestské hospodárenie bolo zdravé a pri vypracovaní projektov a samozrejme pri troche šťastia, sme boli schopní ich aj zrealizovať.

Vážení spoluobčania,
dovolila som si zhodnotiť starý rok a zveriť sa vám so svojimi obavami i nádejami do roka nového. Rada by som Vám zaželala pevné zdravie, pokoj v rodinách, neutíchajúci optimizmus, energiu prekonávať zlo a prekážky a trošičku obyčajného ľudského šťastia. Nenechajte sa ovplyvniť frfľošmi a škarohlídmi. Potom Vás iste neobíde úspech a spokojnosť. Všetko najlepšie v roku 2012.

Zuzana Balážová, primátorka Kremnice

Primátorka sa opiera o právnu analýzu Radoslava Procházku, podľa ktorého došlo k omylu, keď poslanci najskôr prijali uznesenie o tom, že Mesto Kremnica nesúhlasí s ťažbu zlato-strieborných rúd a zároveň chceli podobnú otázku položiť občanom. Najskôr malo byť vyhlásené referendum a na jeho základe malo zastupiteľstvo prijať uznesenie. Keďže uznesenie bolo jednomyseľne schválené, referendum nemá zmysel a navyše by porušilo ústavné právo mestského zastupiteľstva – bolo by protiústavné.

Primátorka spochybnila aj právnu váhu referenda voči uzneseniu mestského zastupiteľstva. “Miestne referendum je právny akt, ktorý má záväznosť dovnútra samosprávy”, myslí si primátorka. “Referendum má zmysel, ak by poslanci nevedeli, či väčšina občanov je proti, alebo za, potom by im občania v referende dali odpoveď na otázku, aké uznesenie prijať. Výsledok referenda je záväzný pre poslancov samosprávy, ktorí ho musia rešpektovať a prijať zodpovedajúce uznesenie. Nie som si istá, či výsledok referenda je záväzný pre rozhodovanie orgánov štátnej správy. Uznesenie MsZ má podľa môjho názoru rovnakú silu a malo by byť pre úradníkov záväzné.”

Mestské zastupiteľstvo podľa primátorky už dvakrát prijalo uznesenie o tom, že v Kremnici si občania neželajú ťažbu zlato-strieborných rúd, prvý krát v roku 2006, druhý krát teraz. “Obidve uznesenia sme prikladali k nášmu stanovisku k ťažbe ktoré sme zaslali na obvodný úrad životného prostredia. Mesto Kremnica ústami mestského zastupiteľstva po druhý krát povedalo jasné nie.”

Primátorka verí, že občania jej krok pochopia. “Do troch dní bolo vyzbieraných 1500 podpisov, občania sa spontánne hlásili a chceli sa podpísať. Priebežne sa ešte ďalšie podpisy zbierajú, momentálne ich je okolo 2300. Je to jasný signál, že občania s ťažbou nesúhlasia”, uzavrela Balážová.

STANOVISKO

k možnostiam vyhlásenia miestneho referenda o dôležitej samosprávnej veci

I. Právny základ

Podľa § 11a ods. 1 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“), obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce (miestne referendum), ak ide o

a) zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce,

b) odvolanie starostu, alebo

c) petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30% oprávnených voličov.

Podľa § 11a ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce aj pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce. Z uvedených ustanovení vyplýva, že miestne referendum môže mať obligatórnu alebo fakultatívnu povahu

II. Podmienky a predmet konania

Miestne referendum sa musí konať, ak ide o niektorý z prípadov podľa § 11a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. Miestne referendum sa nemusí, ale môže konať, ak ide o rozhodovanie o dôležitej veci samosprávy obce a táto vec nie je predmetom kvalifikovanej petície podľa § 11a ods. 1 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. Toto referendum je fakultatívne tak z hľadiska povahy veci, o ktorej sa rozhoduje, ako aj z hľadiska procesu, ktorý predchádza jeho vyhláseniu. Fakultatívne miestne referendum je oprávnené vyhlásiť zastupiteľstvo, a to na základe vlastnej úvahy.

Pri fakultatívnom referende platí, že jeho vyhlásenie, konanie a platnosť jeho výsledkov nie je nevyhnutným predpokladom výkonu samosprávnej pôsobnosti obce v danej veci. Inak povedané, rozhodovacia pôsobnosť obyvateľov obce vo veci, ktorá je predmetom postupu podľa § 11a ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., je nevýlučným a teda „len“ jedným z viacerých možných spôsobov, pričom rozhodovacia pôsobnosť orgánov obce má v prípade konania referenda subsidiárny charakter – ak o veci prostredníctvom platného miestneho referenda rozhodnú obyvatelia obce, rozhodovacia právomoc orgánov obce sa v danej veci neuplatní; ak o veci prostredníctvom platného miestneho referenda obyvatelia obce nerozhodnú, orgány obce môžu, ale nemusia uplatniť svoju vecnú kompetenciu.

Zároveň platí, že fakultatívne referendum je možné vyhlásiť len pred hlasovaním zastupiteľstva o nejakej dôležitej otázke verejného záujmu (t. j. ide o subsidiárny charakter fakultatívneho referenda vo vzťahu k rozhodovaniu obce). V prípade, ak už o otázke, o ktorej sa má konať miestne referendum, zastupiteľstvo rozhodlo, nie je splnená základná zákonná podmienka na jeho vyhlásenie. Ak by vyhlásené bolo, znamenalo by to zásah do zákonnej deľby kompetencií medzi zastupiteľstvo a obyvateľov obce.

III. Zhrnutie

Zatiaľ čo platný výsledok hlasovania obyvateľov obce je jediným spôsobom, akým môže obec rozhodnúť v prípade vykonania miestneho referenda podľa § 11a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., v prípade v akejkoľvek inej dôležitej samosprávnej otázky je platný výsledok hlasovania obyvateľov obce „len“ jedným z možných spôsobov jej rozhodnutia, takže absencia takéhoto výsledku umožňuje výkon rozhodovacej pôsobnosti tomu orgánu obce, ktorý je na rozhodnutie o danej veci v zmysle zákona a/alebo štatútu obce vecne príslušný.

Nakoľko § 11a ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. umožňuje vyhlásenie referenda len v období pred rozhodnutím o dôležitej samosprávnej veci, platí, že ak vecne príslušný orgán obce v danej veci už rozhodol, je vyhlásenie referenda o nej vylúčené.

doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., JSD

Vojtko: Projekty sú robené nekvalitne

Na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva ste sa vyjadrili, že ste proti akýmkoľvek ďalším projektom, ktoré si vyžadujú spolufinancovanie. Prečo?
Prax ukazuje, že v našom meste asi nie je možné riešiť EÚ projekty bez komplikácií a ďalších navršovaní rozpočtov projektov. Ak vynímeme projekt obnovy MŠ, tak ani jeden projekt neprebehol bez predražovania, alebo nejakej časovej komplikácie. Všetko toto prináša potrebu financií naviac a mesto to musí riešiť stále novými úvermi. Zdravá samospráva nesie úverové zaťaženie niekde na úrovni 35%. Všetko čo sa prehupne cez 40% je už upozornením a zdvihnutým prstom. Osobne som momentálne za riešenia, ktoré budú kumulovať vlastné finančné prostriedky pre potrebné rekonštrukcie a údržby jednotlivých oblastí života mesta. Máme zanedbané komunikácie, stagnuje cestovný ruch. Malé projekty, ktoré budú riešiť strategické ciele mesta, neodmietam, pretože tie tak nezaťažia rozpočet mesta spolufinancovaním. V budúcnosti treba rozhodne prezieravejšie vyhodnocovať vopred potrebu danej výzvy práve pre naše mesto. Som rád, že je zrekonštruovaná škola, materská škola, ako som rád aj rekonštrukcií MsKS. K námestiu sa staviam rezervovane a spôsob, akým sa jednotlivé projekty realizujú mne osobne nevonia. Veci sú robené amatérsky a potom nám narastá financovanie zistených potrieb. Od projektanta, cez stavebný dozor, až po dodávateľa. Zatiaľ sme nemali to šťastie natrafiť na skutočnú kvalitu.

Ako si predstavujete ďalšie financovanie rozvoja mesta, ak nie formou europrojektov? Na najbližšom zasadnutí sa napr. bude rozhodovať o projekte separovaného zberu, o ktorom ste sa vyjadrili, že ho nepodporíte. Ak nie za peniaze z eurofondov, za čo má podľa vás mesto nakúpiť nádoby na odpad?
Ak má byť projekt separovaného zberu opäť tak neskutočne sfušovaný hneď v zárodku, tak radšej tie nádoby oželiem. Ako som už odpovedal, pri malých projektoch ide o nižšiu sumu spolufinancovania. Riešiť teraz všetky doteraz zanedbané veci unáhleným skákaním do projektov dole hlavou, nepovažujem za ideálne riešenie. Budeme sa chváliť, ako sme zveľadili mesto a na druhej strane sa nám naši nástupcovia poďakujú, aké sme im zanechali mesto zadĺžené. Dobrý hospodár si rozvoj svojho hospodárstva naplánuje na dlhšie obdobie, pretože vie, že nemusí všetky svoje zámery ufinancovať.

Ako hodnotíte súčasnú mieru zadlženia mesta? V komentári na Facebooku ste napísali, že mestu bude pomaly hroziť nútená správa.
Mestu určite momentálne nútená správa nehrozí. Momentálne sme niekde na 44%. Keby sme však prijali všetky navrhované finančné riešenia, t.j. kontokorent, pôžička od lesov, ako aj očakávané dofinancovanie oboch bežiacich projektov, tak by sme sa dostali v zadĺžení na niečo vyše 53%. Bolo by to síce možno krátkodobé, ale čo ak sa prihodí niečo, s čím vo financovaní mesta nepočítame? Napríklad povodeň, kalamita alebo poruchy? Kde potom budeme hľadať rezervu? Tá bude v takom prípade do 60% niečo vyše 149000 €. A to je na mesto ako Kremnica dosť nízke číslo.

Považujete proces výberu dodávateľských firiem za transparentný?
Proces výberu dodávateľov v Europrojektoch býva transparentný do takej miery, ako to dovoľuje nadstavený celý systém. Kým bude rozhodujúcim faktorom iba najnižšia ponuková cena, tak to vždy budem považovať za málo transparentné. Samospráva s tým veľa nenarobí, systém je nadstavený zhora. Priestor pre samosprávu vidím v kontrole priebehu realizácie projektu. Všetky projekty bývajú aj napriek najnižším ponúknutým cenám predražené aspoň o 30%. Tu je kompetencia stavebného dozoru a dozoru zo strany investora, aby tieto financie vedel odkryť a prinútiť dodávateľa splniť svoje záväzky v rámci zmluvných vzťahov.

Balážová: Mám sedieť so založenými rukami?

Na ostatných zastupiteľstvách sa niektorí poslanci vyjadrili proti realizácii akýchkoľvek ďalších projektov EU. Aký je váš názor?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že mestá boli a sú dlhodobo podinvestované. Mestské budovy, chodníky, cesty aj verejné osvetlenie chátra, štát mestám odovzdal školské budovy v dezolátnom stave. Našou povinnosťou je starať sa o tento majetok, zveľaďovať ho a nezmenšený zachovať. Jedinou možnosťou, ako potrebné financie získať, sú Operačné programy na čerpanie prostriedkov z Európskej únie. Nie je to jednoduché, musíme venovať mnoho úsilia a času príprave projektu, vypracovaniu žiadosti, pričom úspech vôbec nie je zaručený. Ak s projektom uspejeme, nastáva obdobie realizácie. Každý, kto rekonštruoval starší byt alebo dom vie, s koľkými nečakanými problémami sa počas opravy musel vysporiadať. Ak realizujete stavbu za viac ako 1 mil. €, bolo by naivné myslieť si, že všetko prebehne hladko. Keď narazíme na prekážku, musíme ju zdolať a ísť ďalej. Ja si nedovolím kritizovať prácu iných, ak sa v tejto problematike nevyznám. Napriek tomu sa nazdávam, že ak ku prostriedkom, ktoré sú nenávratným darom, pridáme 5% povinného spolufinancovania a okolo 10% financií naviac, stále je to výborné riešenie pre naše mesto.

Poslancom vadia práve tie peniaze naviac.
Všetky práce naviac sa prerokúvajú na mestskom zastupiteľstve a poslanci o nich hlasujú. Práce naviac sa dajú rozdeliť na dva typy. Jednak sú to práce, ktoré si vynútili nepredpokladané skutočnosti, teda práce, ktoré sa nedajú vopred predvídať. Druhý typ prác sú práce, ktoré sme si sami vyžiadali, lebo nemohli byť zahrnuté v projekte ale chceme ich realizovať. Napríklad do základnej školy a materskej školy sme investovali 400 tis. € nad rámec projektu preto, aby sa ďalšie generácie našich detí učili v pekných priestoroch. Čo sa námestia týka, je pravda, že mesto muselo zafinancovať archeologický prieskum, pretože je to povinnosť, ktorú nám ukladá zákon. Je pravda, že sa objavila potreba prác navyše, v súvislosti s podložím. Ale tiež treba povedať, že len rekonštrukcia verejného osvetlenia na námestí – keby sme ju museli financovať z vlastných peňazí a ktorá už bola skutočne nevyhnutná – by stála viac ako povinné 5% spolufinancovanie projektu. Je tu nad čím váhať? Je tu ešte tretí typ prác naviac, a to práce tretích subjektov, napríklad na námestí si Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť urobila totálnu výmenu vodovodných rozvodov. Kremničania iste vedia, že tam dochádzalo k pravidelným poruchám, ktoré obťažovali obyvateľov priľahlých domov. Ale vodárenská spoločnosť pristúpila k tejto – pre nich veľkej investícii – len vďaka tomu, že sa rekonštruuje námestie vcelku.

Aké riziko by podľa vás prinieslo zastavenie čerpania eurofondov?
Niektoré aktivity mestu ukladá priamo zákon. Napríklad na rekultiváciu starého smetiska mesto malo priebežne ukladať 4 mil. Sk ročne na tzv. rekultivačný fond, toto sa však nerobilo. Kde by sme našli viac ako 26 mil. Sk na rekultiváciu skládky, keď nie v eurofondoch? Dnes je smetisko zrekultivované a my máme o jeden veľký problém menej. Čochvíľa budeme zo zákona povinní separovať päť zložiek odpadu. Z vlastných peňazí nemáme ani len na zakúpenie potrebných odpadových nádob, europrojekt pritom ráta okrem nich aj s novými vozidlami pre technické služby. To všetko len za 5% hodnoty celého projektu. Je rozumné vzdať sa ponúkanej šance? Ja si myslím, že nie.

Je proces výberu dodávateľských firiem transparentný?
Verejné obstarávania robíme zásadne cez organizácie oprávnené na túto činnosť. Každé takéto obstarávanie je kontrolované príslušným ministerstvom a nemôžeme podpísať zmluvy bez jeho súhlasu. Nakoniec aj účtovníctvo mesta je kontrolované hlavným kontrolórom mesta, nezávislým auditorom a daňovým úradom. Ktorýkoľvek z poslancov môže nahliadnuť do účtovných dokladov. Čo sa týka diskusií o tom, že eurofondy sú príležitosťou pre „tunelovanie“, ak niekto vie o takej skutočnosti, že si niekto „ulial“ peniaze, nech to povie nahlas. Možno dochádza k nejakým podivným praktikám, ale určite nie na úrovni samosprávy alebo mestského úradu.

Ako hodnotíte mieru zadlženia mesta? Hrozí mestu nútená správa?
Mestské financie sa nám darí držať v zdravej kondícii. V súvislosti s hospodárskou krízou sme veľmi rýchlo zareagovali a urobili úsporné opatrenia. Bežné výdavky mesta boli v roku 2008 vo výške 1,868 mil. €, v roku 2009 vo výške 1,629 mil. € a v roku 2010 vo výške 1,680 mil. €. Musíme si navyše uvedomiť, že za posledné tri roky bola celková inflácia 12,4%. Už od roku 2006 sa nám darí držať mieru zadlženia mesta na úrovni 35%. Teraz sa zadlženie mesta nakrátko dvihlo na 45%, pretože štát Kremnici dlhuje 271 000 € za základnú školu a ďalších 74 000€ na podielových daniach. Napriek takémuto výpadku financií mesto bolo schopné od apríla fungovať bez problémov, až v auguste sme si museli požičať 150 tis. € od Mestských lesov. Po úhrade pohľadávok štátu sa úverové zaťaženie mesta opäť vráti na úroveň okolo 35%. Nútená správa mestu preto v žiadnom prípade nehrozí, naopak, máme priestor ešte aj na prípadný úver. Pýtam sa teda, mám sedieť so založenými rukami, lebo systém je zlý a všetci sú fušeri, alebo sa mám ďalej snažiť získať pre Kremnicu ďalšie financie z eurofondov na jej rozvoj?