Vianočný príbeh je teda o narodenom Božom Synovi v mestečku Betleheme, o jasličkách, o Božích anjeloch, ktorí túto udalosť oznámili betlehemským pastierom a cez nich všetkým ľuďom. Cez betlehemskú hviezdu aj trom mudrcom v ďalekých krajinách, teda celému svetu. Tento Vianočný príbeh je aj pre mňa, aj pre vás, lebo v betlehemskom dieťati nás všetkých Pán Boh objíma ako svoje milované deti. Pán Ježiš prišiel z neba, aby nás, keď príde naša hodina vzal ku sebe, aby sme boli tam, kde je On.

Mladému apoštolovi Timoteovi napísal o tomto príbehu svätý apoštol Pavel v 2. kapitole toto: “Toto je dobré a príjemné pred našim Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu. Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus, ktorý dal seba ako výkupné za všetkých ako svedectvo vo vopred určenom čase.” Bez Božieho Syna by nebolo Vianoc, bez Neho by nebolo pre nás miesto v nebi, nebol by, ako sa jedna vianočná pieseň začína:” Čas radosti a veselosti…”, neboli by sme evanjelici začali 28. 3. 2011 stavať chrám Boží v Žiari nad Hronom. Na jeho najvyššom mieste, na veži, sme umiestnili tohto roku kríž Pána Ježiša Krista ako dominantu, lebo On je pre nás jedinou možnosťou vidieť čas radosti veselosti v nebi, v dome nášho nebeského Otca, ku ktorému sa i my modlíme: “Otče náš, ktorý si v nebesiach…”. Táto možnosť sa začala v deň Narodenia Pána, ktorý svätíme vo Vianočnom čase. Nezabúdajme na tento príbeh, lebo je najkrajší, lebo je o láske, ktorá nikdy neprestane a patrí všetkým. Je večná. Prajem ju vám i sebe, lebo v nej sú Vianoce radostné a požehnané.

Mgr. Ján Soták, evanjelický farár v Kremnici

Foto Boris Kollár

Hneď na druhý deň po uvedení do úradu ste slúžili omšu v kostole sv. Kataríny v Kremnici. Má to symbolický význam, alebo sa jedná o náhodu?
Dnes dopoludnia som navštívil Kremnicu – prvý raz ako biskup – a spoločne sme slávili svätú omšu v zámockom Kostole sv. Kataríny. Kremnica odetá do bieleho zimného šatu je prekrásna. My, veriaci kresťania, používame výraz „náhoda“ len v relatívnom zmysle slova, lebo vieme, že nad nami deň-noc bdie starostlivý nebeský Otec. Svätá omša v Kremnici spojená s požehnaním koledníkov Dobrej noviny bola naplánovaná dávno pred mojím menovaním za diecézneho biskupa. Túto úlohu som teda „zdedil“ a – pravdu povediac – je mi milé toto dedičstvo. Dobrá novina je rozšírená o celom Slovensku a robí veľa dobra – nielen charitatívneho a spoločenského, ale najmä duchovného.

Kremničania majú v srdciach veľmi silnú a intenzívnu spomienku na Rudolfa Baláža. Ako si naňho spomínate?
Mons. Rudolfa Baláža som ako biskup stretol prvý raz v r. 1999. On bol vtedy predseda Konferencie biskupov Slovenska a mňa, ako začínajúceho biskupa, oficiálne „prijal do konferencie“. O ňom bolo známe, že sa vedel zastať mladších biskupov – a to aj pomocných. Viacerí o tom s vďačnosťou hovoria. To som si na ňom najviac vážil. Až neskôr som sa dozvedel, že Mons. Rudolf Baláž Kremnicu miloval, lebo tam študoval. Som rád, že mu toto naše svetoznáme a starobylé mesto prirástlo k srdcu.

Foto Peter Zimen

Prečo ste si za biskupské heslo zvolili “Všetko vydám za vaše duše”?
Je to myšlienka sv. Pavla apoštola a vybral som si ju dávno, ešte ako kňaz. Stotožnil som sa totiž s nasadením, s ktorým veľký apoštol národov ohlasoval evanjelium. Táto myšlienka sa stala aj mojím biskupským heslom. Podľa neho je urobený aj môj biskupský znak. Obsah hesla – „Všetko vydám za vaše duše“ – teda obeta, je na znaku vyjadrená historickým mačianskym krížom a veľkonočným baránkom. Je to univerzálne heslo veľkého apoštola. Sv. Pavol s ním preputoval mnohé krajiny, evanjelizoval početné národy a stále bolo aktuálne. S týmto heslom som už dlhodobo vnútorne spojený, a preto si ho chcem ponechať aj naďalej.

Čo sa Vám v mysli vybaví v spojitosti s mestom Kremnica?
Kremnica je svetoznáme mesto vďaka kvalitnej mincovni. Ako Slovák som hrdý na každú dobrú vec, ktorá stavia náš národ do dobrého svetla doma i vo svete. Som rád, že máme Kremnicu a jej pozitívne renomé. Okrem toho mi pripomína aj vzácnu čnosť vernosti. Od nepamäti je výroba peňazí a rôznych platidiel spojená s pokušením falšovať. Koľké mincovne vo veľkom podľahli takémuto pokušeniu a zanikli. Nedržali sa totiž predpísanej normy, ktorú musí mať každé platidlo a začali robiť falzifikáty. Tým stratili meno i budúcnosť. Vernosť norme, ktorá vo všeobecnosti zdobí Kremnicu, je vysoko cenená čnosť aj v kresťanstve. Normy života, teda Desatoro Božích príkazov, sme dostali od Pána Boha a je našou výsadou, že ich poznáme a je našou veľkou milosťou, že ich zachovávame. Kiež by sme sa tak držali aj naďalej.

Silver Jurtinus

Mons. František Bartoš odpovedá na otázku, prečo sa busta nachádza práve v Lúčkach: „Lúčky sú neoddeliteľne späté s pastoráciou nepočujúcich a vôbec s Kresťanským centrom nepočujúcich na Slovensku nakoľko od začiatku fungovania tejto duchovnej služby alebo tohto občianskeho združenia, bol to priestor, kde sme sa stretávali, kde sme mali rôzne školenia a semináre, kde sme sa mohli stretnúť ako priatelia, povzbudiť v tých vzťahoch, ale aj vo viere.“

Filip Smaldone bol taliansky kňaz, ktorý žil v rokoch 1848 – 1923 a vyznačoval sa tým, že zriaďoval mnohé sociálno-vzdelávacie inštitúcie. Za svätého bol vyhlásený 15. októbra 2006 v Ríme pápežom Benediktom XVI.

Program začal sv. omšou, ktorú celebroval diecézny administrátor Mons. Marián Bublinec. Počas celého programu nepočujúcim tlmočila do posunkového jazyka tlmočníčka z kresťanského centra nepočujúcich Ester Sztrancsíková. Na svätej omši sa zúčastnili Mons. František Bartoš, predseda KCNS a duchovný správca KCNS PaedDr. Robert Colotka. Prítomní boli aj mnohí kňazi so susedných farností žiarskeho dekanátu. Mons. Marián Bublinec v homílii poďakoval práve aj za spomínaných kňazov, ktorí sa venujú nepočujúcim. V súčasnosti sú v aktívnej službe len traja kňazi.

Po sv. omši boli všetci prítomní pozvaní do areálu Oázy Smaldone, kde je busta sv. Filipa inštalovaná. Sochu slávnostne odhalili nepočujúci manželia Bekeovci. Nasledoval krátky životopis sv. Filipa a následne na to Mons. Marián Bublinec bustu požehnal. Prítomným sa prihovorili aj samotní autori busty Kamil Gubáň a Ján Konuš. Predseda KCNS Mons. František Bartoš potom prečítal prítomným dekrét o zriadení zariadenia Oázy sv. Filipa v Lúčkach. Zariadenie bude slúžiť pre nepočujúcich na vzájomné stretávanie sa počas celého roka. Priestor je možné využiť na duchovné cvičenia, semináre, ale aj detské letné tábory.
Požehnania busty sa zúčastnili mnohí nepočujúci veriaci, veriaci z farnosti, zástupcovia škôl pre nepočujúcich, ale aj žiaci a kňazi, ktorí pracujú s nepočujúcimi.

Boris Kollár

Boris Kollár v septembri nastúpi do maturitného ročníka Súkromného gymnázia v Kremnici

Inšpiráciu napísať knihu o histórii farnosti dostal na miništrantskom výlete v Kláštore pod Znievom, kde podobnú knihu našiel v knižnici miestneho farára. “Bola to kniha o farnosti v Terchovej a pri jej listovaní mi napadlo, že my podobnú knihu o našej farnosti nemáme. Prečo sa na to nedať, keď mám voľný čas, aj ma to baví? Nie že by sme o farnosti vedeli málo, nemáme však knihu ktorá by podávala celú históriu farnosti a jej zaujímavosti.”

Vo svojom voľnom čase s niekoľkými spolupracovníkmi pátra po archívoch, pomocnú ruku mu podal nielen kremnický farár Marián Krajč, ale už aj historici František Neupauer z Ústavu pamäti národa, alebo Zoltán Baláž z diecézneho archívu v Banskej Bystrici. Boris pátra aj v kremnickom archíve, v múzeu a o pomoc žiada aj širokú verejnosť. “Bol by som veľmi rád, keby ľudia, ktorí majú staré fotografie alebo si pamätajú niečo zo života farnosti, mi dali vedieť a ja budem veľmi rád, že takýmto spôsobom prispejú do knihy.”

Vydanie knihy je ešte vzdialená budúcnosť, Boris však verí, že sa mu to podarí skôr ako v roku 2028. “Keďže farnosť vznikla s veľkou pravdepodobnosťou v roku 1328, kedy Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu na banské a kráľovské mesto a ako prvý farár sa spomína Mikuláš (1328 – 1337), čakať šestnásť rokov na sedemsté výročie by bola asi príliš dlhá doba,” žartuje Boris. Kniha je zatiaľ v štádiu zbierania materiálu, niektoré kapitoly však už spolu s kamarátkou Michaelou Vnučkovou pomaly píšu.

V knihe sa bude venovať aj rôznym zaujímavostiam. “Mnoho ľudí napríklad nevie, koľko cirkevných zariadení v Kremnici bolo, mne sa podarilo napríklad zistiť, že v Kremnici sa nachádzal aj Dom duší, Dom malomocných alebo Útulňa sv. Jozefa – dnes budova Mestského kultúrneho strediska. V Kremnici sídlil aj ostrihomský arcibiskup v Dome pizetára, ktorý stál pri dnešnom penzióne Floren. Pôsobili tu aj mnohé spoločenstvá ako napríklad Kremnický katolícky tovarišský spolok o ktorom som zatiaľ našiel len veľmi málo informácií.”

Samostatnú kapitolu venuje aj zaujímavým životným osudom farníkov, napríklad nezvestnému vojakovi z Kopernice Ferdinandovi Puskailerovi, prípadu bosorky Dory Struhárovej, alebo Františkánskemu katechétovi Agapovi Malkušákovi, ktorý bol jeden mesiac vo väzení, za pohoršenie verejného pokoja za to, že v kázni poburoval ľud proti českej národnosti.

Ak teda máte vo svojom archíve textové, alebo fotografické materiály, ktoré môžu byť Borisovi Kollárovi nápomocné pri tvorbe knihy o histórii rímskokatolíckej farnosti v Kremnici, alebo poznáte pamätníkov, ktorí si spomínajú na mnohé zaujímavé osobnosti alebo udalosti, neváhajte a kontaktujte Borisa na telefónnom čísle 0904 906 927, alebo mailom na adrese: boris.kollar@gmail.com.

Silver Jurtinus