Obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, sa mala dopustiť primátorka mesta Kremnica Zuzana Balážová a riaditeľ spoločnosti Mestské lesy Kremnica Karol Mutňanský. Z dokumentu, ktorý Vladimír Hudec vypracoval a predložil pri vyšetrovaní vyplývalo, že Mestské lesy ťažia vo zverených lesoch drevnú hmotu, ktorá sa následne predáva bez verejného obstarávania čím malo dôjsť k spôsobeniu škody v neprospech mesta Kremnica vo výške cca 1,84 mil €.

“Chcem týmto oznámiť, že oznámenie o dôvodnom podozrení z o páchaní trestného činu som už podal a teraz čakám ako budú postupovať orgány činné v trestnom konaní. Hovorím to verejne, pokiaľ v prípade, že sa stane niečo mne, mojej rodine, alebo môjmu majetku, aby polícia mala indície kde hľadať iniciátora a vinníka,” oznámil Hudec na mestskom zastupiteľstve 6. októbra 2011.

Vyšetrovateľ Richard Fúsatý však v uznesení Okresného riaditeľstva policajného zboru konštatoval: “Účtovná uzávierka spoločnosti podlieha externému auditu, pričom doposiaľ žiadne audítorské správy nevykazovali žiadne závažné nedostatky v účtovníctve alebo ekonomike spoločnosti. … Vzťahy medzi mestom Kremnica a spoločnosťou MsL Kremnica umožňujú transparentné riadenie a kontrolu činnosti uvedenej spoločnosti. … MsL Kremnica predáva drevnú hmotu za ceny, ktoré sú porovnateľné s cenami v rámci celého Slovenska, pričom v niektorých obdobiach a sortimentoch dosahuje aj lepšie speňaženie ako je celoslovenský priemer. Ťažba a predaj dreva nie sú jedinou úlohou MsL Kremnica, ale tiež aj spravovanie a zveľaďovanie lesného majetku mesta. Podľa preukázaných ukazovateľov, v období od roku 1994 do súčasnej doby v mestských lesoch objem drevnej hmoty rastie a zvyšuje sa plocha lesov, ktoré sú vo vlastníctve mesta. Spoločnosť MsL Kremnica dôsledne dodržiava princípy trvalo udržateľného hospodárenia a rozvoja lesov v súlade s Rámcovým dohovorom o trvalo udržateľnom rozvoji Karpát. Činnosť spoločnosti MsL Kremnica je preverovaná externými kontrolnými orgánmi ako sú orgány štátnej lesnej správy alebo daňové orgány, ktoré potvrdzujú kvalitnú činnosť uvedenej spoločnosti.”

Žiadne porušenie zákona

Žiadne porušenia zákona o lesoch ani iných právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva nekonštatoval ani Obvodný lesný úrad v Žarnovici, ani Obvodný lesný úrad v Martine, ktoré boli poverené štátnym dozorom v lesoch. “Obhospodarovateľ lesa spoločnosť MsL Kremnica, s.r.o. príkladne hospodári na majetku mesta Kremnica”, píše sa v uznesení.

K materiálu ktorý vypracoval Vladimír Hudec, boli spracované stanoviská od Ivety Hajdúchovej a Jozefa Drábeka z Technickej univerzity vo Zvolene, “pričom po dôkladnej analýze predmetného materiálu a rozbore uvedených výpočtov a návrhov na podnikateľské aktivity spoločnosti MsL Kremnica zistili, že uvedené hodnoty, resp. čísla a výpočty v predloženom listinnom materiály Ing. Vladimíra Hudeca sú nepresné a teda skresľujú skutočné hodnoty a neumožňujú formulovať správne závery,” píše v uznesení kapitán Fúsatý.

Vladimír Hudec na otázku čo hovorí na zastavenie trestného stíhania, odpovedal: “zatiaľ mi uznesenie nebolo doručené a v tejto otázke orgány činné v trestnom konaní nesplnili ustanovenie zákona. Ak bolo trestné stíhanie zastavené, považujem to za facku spravodlivosti a deformáciu demokracie.”

Riaditeľ Mestských lesov Kremnica Karol Mutňanský výsledok vyšetrovania očakával. “Od kedy sme sa oboznámili so “zlepšovákmi” pána Hudeca nám bolo jasné, že sa jedná o nepresné a nerealizovateľné postupy. Som rád, že naše tvrdenia potvrdilo aj policajné vyšetrovanie a stanoviská odborníkov. Som pripravený konfrontovať svoje rozhodnutia aj s iným názorom, ale v tomto prípade snaha pána Hudeca prekračuje isté hranice a pre mňa je záhadou motív jeho konania.” Obvinenia považoval za urážku svojej niekoľkoročnej práce, preto na Hudeca podal trestné oznámenie za ohováranie, to sa však podľa vyšetrovateľa nestalo.

Primátorka Zuzana Balážová odmieta Hudecove tvrdenie, ktoré vyslovil na mestskom zastupiteľstve 12. júla, že ho za to, že ju upozornil na chyby ktoré robí, zažalovala. Balážová tvrdí, že žiadne trestné oznámenie na Hudeca nepodala.

Mutňanský má dôveru poslancov

Na výsledok policajného šetrenia reagovali aj poslanci uznesením zo dňa 6. septembra 2012. Z vyhlásenia poslancov citujeme: “Máme za to, že svojím konaním Ing. Mgr. Hudec prekročil hranice vecnej a oprávnenej kritiky. Nikto nemôže verejne šíriť nepravdivé údaje, dokonca ani vo veciach verejného záujmu a nikto nemôže ani verejne osočovať a krivo obviňovať iné osoby, a to ani také, ktoré sú verejne činné. Dôrazne odmietame takéto spôsoby a postupy a dištancujeme sa od ich šíriteľov. Ing. Karola Mutňanského považujeme za kvalitného odborníka v lesnom hospodárstve, ktorý všetky svoje schopnosti dáva plne do služieb zveľaďovanie mestských lesov mesta Kremnica a v tejto oblasti dlhodobo dosahuje pozitívne výsledky.

Dospeli sme k záveru, že s Ing. Mgr. Hudecom nie je možné viesť žiadny dialóg vo veciach lesného hospodárstva mesta Kremnica a činnosti spoločnosti Mestské lesy Kremnica, s.r.o. Ing. Mgr. Hudec sám seba pasoval za odborníka v lesnom hospodárstve i v obchodovaní s drevom bez toho, aby akokoľvek preukázal svoju kvalifikáciu, odbornosť, doterajšiu prax a dosiahnuté výsledky v tomto odvetví. Ing. Mgr. Hudec za jedine pravdivé považuje svoje názory a tvrdenia a neuznáva ani názory renomovaných odborníkov v odbore ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva. Podľa neho, jedine on vie ako správne hospodáriť s lesným majetkom mesta Kremnice, aby prinášal omnoho väčšie výnosy ako doposiaľ a všetci ostatní, napriek tomu, že sú v tomto odvetví činí už veľa rokov, sú buď neschopní alebo rovno kriminálne živly a treba ich pohnať pred súd.

Odmietame takýto štýl vystupovania aký dlhodobo prezentuje Ing. Mgr. Hudec na zasadnutiach mestského zastupiteľstva a považujeme ho za neprijateľný, populistický a demagogický. Tvrdenia Ing. Mgr. Hudeca v trestnom oznámení na Generálnu prokuratúru SR považujeme za ohováračské a nactiutŕhačské. Na základe vyššie uvedeného vyhlasujeme, že Ing. Mgr. Vladimír Hudec nie je pre nás dôveryhodnou osobou pre oblasť lesného hospodárstva a činnosť spoločnosti Mestské lesy Kremnica, s.r.o. a konateľ spoločnosti Mestské lesy Kremnica, s.r.o. Ing. Karol Mutňanský má našu plnú dôveru,” vyhlasujú poslanci.

Celý text vyhlásenia: Vyhlásenie poslancov.pdf

Silver Jurtinus

Mesto ukončilo rok s celkovým saldom rozpočtu 596 320 EUR, pričom saldo bežného rozpočtu bolo 269 856 EUR, čo znamená, že mesto hospodárilo s vysokým kladným hospodárskym výsledkom. Je to okrem iného aj vďaka tomu, že hoci príjmy bežného rozpočtu boli splnené na 99,12 %, výdavky boli čerpané len na 95,35 %. Významnou položkou na strane príjmov bolo nájomné a dividendy z Mestských lesov Kremnica, v celkovej výške 530 tis. EUR.

Hodnota majetku mesta sa zvýšila za posledný rok o 536 335 EUR, najmä v súvislosti s rekonštrukciami budov základnej školy a materských škôlok.

Ku koncu roka bola zadlženosť mesta vo výške 23,75 % (z možných 60 %), čo znamená zdravé mestské financie.

Vytvoril sa rezervný fond vo výške 226 911 EUR, ktorý sa prenesie do roku 2012. Rovnako sa do roku 2012 prenesú nevyčerpané štátne dotácie a účelové dary vo výške 372 408 EUR.

Poslanci nemali k predloženým výsledkom žiadne pripomienky a jednomyseľne ich schválili.

Hospodárenie mesta často prirovnávam k hospodáreniu starostlivého sedliaka, alebo dobrého hospodára, ktorí tiež nemôžu cez zimu všetko zjesť, ale musia si odložiť zemiaky na sadenie a pšenicu na zasiatie na budúci rok. Aj my musíme takto hospodáriť.

Po schválení výročnej správy som sa poďakovala za spoluprácu poslancom mestského zastupiteľstva a pracovníkom mestského úradu, bez ktorých pochopenia by nebolo možné takéto pozitívne výsledky dosiahnuť.

RNDr. Zuzana Balážová

Financie

Na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva sme v decembri schvaľovali rozpočet pre rok 2012. Vychádzali sme zo skúseností z posledných rokov. Najvýznamnejším príjmom mestského rozpočtu sú tzv. podielové dane prerozdeľované z rozpočtu štátu. Aby sme si vedeli predstaviť, v akom turbulentnom prostredí sa nachádzame, uvediem niekoľko čísel.

Pri vstupe do roka 2009 bol predpoklad ministerstva financií pre mesto Kremnica vo výške 1909 tis. EUR. V marci 2009 sme si sami skorigovali toto číslo a v rozpočte sme ho znížili o 10% s tým, že som sa zaviazala pred poslancami, že dokážeme znížiť výdavky mesta. Skutočnosť bola 1771 tis. EUR. Rok 2010 sme už začínali s predpokladom, že podielové dane budú vo výške 1715 tis. EUR, skutočnosť bola nakoniec len 1460 tis. EUR. Predpoklad ministerstva financií pre rok 2011 bol 1757 tis. EUR, ale skutočnosť bola 1689 tis. EUR. Keď si k týmto číslam pripočítame infláciu, vyzerajú ešte horšie.

Počas roka 2011 sme museli zvládnuť ešte jeden problém, a to prefinancovanie poslednej splátky za rekonštrukciu základnej školy. Na  273 tis. EUR, ktoré nám mali byť vrátené z eurofondov do 90 dní, sme čakali pol roka. Posledné dva mesiace nám už skutočne chýbali a situáciu sme dokázali zvládnuť len vďaka výpomoci Mestských lesov Kremnica.

Keby sme neboli opatrní, keby sme vytrvalo neznižovali výdavky v mestskom hospodárení, dnes by sme mali problémy s mestskými financiami. Tu by som sa chcela poďakovať najmä mojim najbližším spolupracovníkom, pánovi prednostovi a zamestnancom mestského úradu, ktorí pochopili situáciu a skutočne trikrát otočili každé euro, kým sa rozhodli ho použiť. Je to rovnako ako v rodine. Môžete si dovoliť len toľko, aké sú vaše príjmy. Inak hrozí, že vám zaklope na dvere exekútor.

Zároveň sme postupne počas posledných piatich rokov znížili o 12% stav pracovníkov na mestskom úrade a v príspevkových organizáciách mesta. Nebolo to jednoduché, ale bolo to jediné riešenie, ako znížiť výdavky na mzdy. Na druhej strane však pribudli úlohy spojené s europrojektami a s novými agendami, ktoré vyplynuli zo zmien zákonov. Štátna byrokracia sa nezaprela a bujnie, zamestnanci úradu sa s tým museli a musia vyrovnať.

Poznamenávam, že pri všetkých týchto „škrtoch“ sme nesiahli na školy a školské zariadenia, pretože dávame dôraz na vzdelávanie našej budúcej generácie. Obávam sa, že v roku 2012 bude finančná situácia podobná ako v predchádzajúcich rokoch. Prognózy makroekonómov nedávajú veľké nádeje. Očakávam, že už schválený rozpočet budeme musieť opäť korigovať smerom dole, pretože očakávané príjmy podielových daní vo výške 1755 tis. EUR sa nenaplnia. Tiež budeme musieť úverom vyriešiť spolufinancovanie europrojektov, na čo však máme dostatočnú rezervu. Úverové zaťaženie mesta je vo výške 26%.

Projekty

Myslím, že všetci občania sledovali počas roka priebeh prác na obnove Štefánikovho námestia a Mestského kultúrneho strediska. Hodnota obidvoch týchto rekonštrukcií predstavuje 2 mil. EUR.  Viem, že sa viackrát zdvihla vlna kritiky voči realizácii týchto projektov. Nebolo všetko jednoduché a neprebiehalo všetko hladko. Ak sa však niekto zúčastnil takýchto veľkých projektov, vie, že počas ich realizácie sa zákonite vyskytnú nečakané okolnosti, ktoré treba riešiť priebežne. Dnes je už vidno, ako práce pokročili, obidva projekty by mali byť dokončené v priebehu tohto roka.

Vďaka poslancom z Lepšej Kremnice a najmä pani poslankyne Volkovej sa rozšírilo detské ihrisko, koncom roka sme rozšírili parkovacie miesta na Matunákovej ulici, na ďalších dvoch miestach sme zabezpečili odvod povrchových vôd z mestských komunikácií.

Pokračujú reštaurátorské práce na obnove Radnice, pretože sme na ne získali zdroje z ministerstva financií. V roku 2012 by mala prejsť obnovou aj baroková fontána na námestí, reštaurátori zabezpečili už jej prekrytie, aby bola chránené pred zrážkami.

Ak to zhrniem, tak napriek veľmi okresaným príjmom mesta, sa nám darí nájsť vonkajšie i vnútorné zdroje na jeho zveľadenie. Nechcela by som zastať v nastúpenej ceste. Mojim osobným cieľom je meniť naše mesto tak, aby bolo príjemnejšie, krajšie a lepšie plnilo potreby jeho obyvateľov. Je to beh na dlhé trate, no ja sa teším z každého – i malého – úspechu.

Ocenenia

V roku 2011 Kremnica zažiarila medzi ostatnými mestami dvakrát. Stala sa „Hlavným mestom biodiverzity“ a získala dve nominácie v súťaži týkajúcej sa obnovy kultúrnych pamiatok „Pamiatka roka“, o čom sme Vás už informovali.

Nové ciele

Podarilo sa nám zrekultivovať staré smetisko, obnovili sme I. Základnú školu, pri II. Základnej škole sme vybudovali ihrisko, obnovili sme obidve materské škôlky, obnovujeme Štefánikovo námestie i Mestské kultúrne stredisko, obnovujeme naše kultúrne dedičstvo. Čo ma však trápi, to sú naši seniori. Charitný dom Útočište potrebuje nové priestory, pretože existujúce zariadenie nespĺňa normy. Črtá sa možnosť presťahovať ho do budovy bývalej nemocnice, pokiaľ mesto zabezpečí opravu alebo výmenu nefunkčného výťahu a úpravu kúpeľní. Ak poslanci mestského zastupiteľstva podporia túto myšlienku, bolo by to riešenie i do budúcnosti. Detský domov Maurícius budovu postupne uvoľní, čím vznikne možnosť rozšíriť služby pre našich starších spoluobčanov.

Opakovane sme podali žiadosť na projekt „Podpora separovaného zberu“. Naša mestská polícia podala tiež žiadosť na projekt rozšírenia kamerového systému, ktorý sa nám osvedčil a zvýšil bezpečnosť a poriadok v meste.

Pokúsime sa získať financie z Fondu rozvoja bývania na rekonštrukciu strechy a vybudovanie 4 malých bytov v podkroví v mestskom nájomnom dome na Dolnej ulici. Pokiaľ by sa nám to podarilo, mohli by sme uvoľniť Zechenterov dom a zrekonštruovať ho na centrum voľného času pre mladých i staršiu generáciu. Aj samotná Zechenterova záhrada čaká na obnovu.

Nemusím vysvetľovať, že všetko sa točí okolo financií. Snažíme sa o to, aby mestské hospodárenie bolo zdravé a pri vypracovaní projektov a samozrejme pri troche šťastia, sme boli schopní ich aj zrealizovať.

Vážení spoluobčania,
dovolila som si zhodnotiť starý rok a zveriť sa vám so svojimi obavami i nádejami do roka nového. Rada by som Vám zaželala pevné zdravie, pokoj v rodinách, neutíchajúci optimizmus, energiu prekonávať zlo a prekážky a trošičku obyčajného ľudského šťastia. Nenechajte sa ovplyvniť frfľošmi a škarohlídmi. Potom Vás iste neobíde úspech a spokojnosť. Všetko najlepšie v roku 2012.

Zuzana Balážová, primátorka Kremnice

Vojtko: Projekty sú robené nekvalitne

Na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva ste sa vyjadrili, že ste proti akýmkoľvek ďalším projektom, ktoré si vyžadujú spolufinancovanie. Prečo?
Prax ukazuje, že v našom meste asi nie je možné riešiť EÚ projekty bez komplikácií a ďalších navršovaní rozpočtov projektov. Ak vynímeme projekt obnovy MŠ, tak ani jeden projekt neprebehol bez predražovania, alebo nejakej časovej komplikácie. Všetko toto prináša potrebu financií naviac a mesto to musí riešiť stále novými úvermi. Zdravá samospráva nesie úverové zaťaženie niekde na úrovni 35%. Všetko čo sa prehupne cez 40% je už upozornením a zdvihnutým prstom. Osobne som momentálne za riešenia, ktoré budú kumulovať vlastné finančné prostriedky pre potrebné rekonštrukcie a údržby jednotlivých oblastí života mesta. Máme zanedbané komunikácie, stagnuje cestovný ruch. Malé projekty, ktoré budú riešiť strategické ciele mesta, neodmietam, pretože tie tak nezaťažia rozpočet mesta spolufinancovaním. V budúcnosti treba rozhodne prezieravejšie vyhodnocovať vopred potrebu danej výzvy práve pre naše mesto. Som rád, že je zrekonštruovaná škola, materská škola, ako som rád aj rekonštrukcií MsKS. K námestiu sa staviam rezervovane a spôsob, akým sa jednotlivé projekty realizujú mne osobne nevonia. Veci sú robené amatérsky a potom nám narastá financovanie zistených potrieb. Od projektanta, cez stavebný dozor, až po dodávateľa. Zatiaľ sme nemali to šťastie natrafiť na skutočnú kvalitu.

Ako si predstavujete ďalšie financovanie rozvoja mesta, ak nie formou europrojektov? Na najbližšom zasadnutí sa napr. bude rozhodovať o projekte separovaného zberu, o ktorom ste sa vyjadrili, že ho nepodporíte. Ak nie za peniaze z eurofondov, za čo má podľa vás mesto nakúpiť nádoby na odpad?
Ak má byť projekt separovaného zberu opäť tak neskutočne sfušovaný hneď v zárodku, tak radšej tie nádoby oželiem. Ako som už odpovedal, pri malých projektoch ide o nižšiu sumu spolufinancovania. Riešiť teraz všetky doteraz zanedbané veci unáhleným skákaním do projektov dole hlavou, nepovažujem za ideálne riešenie. Budeme sa chváliť, ako sme zveľadili mesto a na druhej strane sa nám naši nástupcovia poďakujú, aké sme im zanechali mesto zadĺžené. Dobrý hospodár si rozvoj svojho hospodárstva naplánuje na dlhšie obdobie, pretože vie, že nemusí všetky svoje zámery ufinancovať.

Ako hodnotíte súčasnú mieru zadlženia mesta? V komentári na Facebooku ste napísali, že mestu bude pomaly hroziť nútená správa.
Mestu určite momentálne nútená správa nehrozí. Momentálne sme niekde na 44%. Keby sme však prijali všetky navrhované finančné riešenia, t.j. kontokorent, pôžička od lesov, ako aj očakávané dofinancovanie oboch bežiacich projektov, tak by sme sa dostali v zadĺžení na niečo vyše 53%. Bolo by to síce možno krátkodobé, ale čo ak sa prihodí niečo, s čím vo financovaní mesta nepočítame? Napríklad povodeň, kalamita alebo poruchy? Kde potom budeme hľadať rezervu? Tá bude v takom prípade do 60% niečo vyše 149000 €. A to je na mesto ako Kremnica dosť nízke číslo.

Považujete proces výberu dodávateľských firiem za transparentný?
Proces výberu dodávateľov v Europrojektoch býva transparentný do takej miery, ako to dovoľuje nadstavený celý systém. Kým bude rozhodujúcim faktorom iba najnižšia ponuková cena, tak to vždy budem považovať za málo transparentné. Samospráva s tým veľa nenarobí, systém je nadstavený zhora. Priestor pre samosprávu vidím v kontrole priebehu realizácie projektu. Všetky projekty bývajú aj napriek najnižším ponúknutým cenám predražené aspoň o 30%. Tu je kompetencia stavebného dozoru a dozoru zo strany investora, aby tieto financie vedel odkryť a prinútiť dodávateľa splniť svoje záväzky v rámci zmluvných vzťahov.

Balážová: Mám sedieť so založenými rukami?

Na ostatných zastupiteľstvách sa niektorí poslanci vyjadrili proti realizácii akýchkoľvek ďalších projektov EU. Aký je váš názor?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že mestá boli a sú dlhodobo podinvestované. Mestské budovy, chodníky, cesty aj verejné osvetlenie chátra, štát mestám odovzdal školské budovy v dezolátnom stave. Našou povinnosťou je starať sa o tento majetok, zveľaďovať ho a nezmenšený zachovať. Jedinou možnosťou, ako potrebné financie získať, sú Operačné programy na čerpanie prostriedkov z Európskej únie. Nie je to jednoduché, musíme venovať mnoho úsilia a času príprave projektu, vypracovaniu žiadosti, pričom úspech vôbec nie je zaručený. Ak s projektom uspejeme, nastáva obdobie realizácie. Každý, kto rekonštruoval starší byt alebo dom vie, s koľkými nečakanými problémami sa počas opravy musel vysporiadať. Ak realizujete stavbu za viac ako 1 mil. €, bolo by naivné myslieť si, že všetko prebehne hladko. Keď narazíme na prekážku, musíme ju zdolať a ísť ďalej. Ja si nedovolím kritizovať prácu iných, ak sa v tejto problematike nevyznám. Napriek tomu sa nazdávam, že ak ku prostriedkom, ktoré sú nenávratným darom, pridáme 5% povinného spolufinancovania a okolo 10% financií naviac, stále je to výborné riešenie pre naše mesto.

Poslancom vadia práve tie peniaze naviac.
Všetky práce naviac sa prerokúvajú na mestskom zastupiteľstve a poslanci o nich hlasujú. Práce naviac sa dajú rozdeliť na dva typy. Jednak sú to práce, ktoré si vynútili nepredpokladané skutočnosti, teda práce, ktoré sa nedajú vopred predvídať. Druhý typ prác sú práce, ktoré sme si sami vyžiadali, lebo nemohli byť zahrnuté v projekte ale chceme ich realizovať. Napríklad do základnej školy a materskej školy sme investovali 400 tis. € nad rámec projektu preto, aby sa ďalšie generácie našich detí učili v pekných priestoroch. Čo sa námestia týka, je pravda, že mesto muselo zafinancovať archeologický prieskum, pretože je to povinnosť, ktorú nám ukladá zákon. Je pravda, že sa objavila potreba prác navyše, v súvislosti s podložím. Ale tiež treba povedať, že len rekonštrukcia verejného osvetlenia na námestí – keby sme ju museli financovať z vlastných peňazí a ktorá už bola skutočne nevyhnutná – by stála viac ako povinné 5% spolufinancovanie projektu. Je tu nad čím váhať? Je tu ešte tretí typ prác naviac, a to práce tretích subjektov, napríklad na námestí si Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť urobila totálnu výmenu vodovodných rozvodov. Kremničania iste vedia, že tam dochádzalo k pravidelným poruchám, ktoré obťažovali obyvateľov priľahlých domov. Ale vodárenská spoločnosť pristúpila k tejto – pre nich veľkej investícii – len vďaka tomu, že sa rekonštruuje námestie vcelku.

Aké riziko by podľa vás prinieslo zastavenie čerpania eurofondov?
Niektoré aktivity mestu ukladá priamo zákon. Napríklad na rekultiváciu starého smetiska mesto malo priebežne ukladať 4 mil. Sk ročne na tzv. rekultivačný fond, toto sa však nerobilo. Kde by sme našli viac ako 26 mil. Sk na rekultiváciu skládky, keď nie v eurofondoch? Dnes je smetisko zrekultivované a my máme o jeden veľký problém menej. Čochvíľa budeme zo zákona povinní separovať päť zložiek odpadu. Z vlastných peňazí nemáme ani len na zakúpenie potrebných odpadových nádob, europrojekt pritom ráta okrem nich aj s novými vozidlami pre technické služby. To všetko len za 5% hodnoty celého projektu. Je rozumné vzdať sa ponúkanej šance? Ja si myslím, že nie.

Je proces výberu dodávateľských firiem transparentný?
Verejné obstarávania robíme zásadne cez organizácie oprávnené na túto činnosť. Každé takéto obstarávanie je kontrolované príslušným ministerstvom a nemôžeme podpísať zmluvy bez jeho súhlasu. Nakoniec aj účtovníctvo mesta je kontrolované hlavným kontrolórom mesta, nezávislým auditorom a daňovým úradom. Ktorýkoľvek z poslancov môže nahliadnuť do účtovných dokladov. Čo sa týka diskusií o tom, že eurofondy sú príležitosťou pre „tunelovanie“, ak niekto vie o takej skutočnosti, že si niekto „ulial“ peniaze, nech to povie nahlas. Možno dochádza k nejakým podivným praktikám, ale určite nie na úrovni samosprávy alebo mestského úradu.

Ako hodnotíte mieru zadlženia mesta? Hrozí mestu nútená správa?
Mestské financie sa nám darí držať v zdravej kondícii. V súvislosti s hospodárskou krízou sme veľmi rýchlo zareagovali a urobili úsporné opatrenia. Bežné výdavky mesta boli v roku 2008 vo výške 1,868 mil. €, v roku 2009 vo výške 1,629 mil. € a v roku 2010 vo výške 1,680 mil. €. Musíme si navyše uvedomiť, že za posledné tri roky bola celková inflácia 12,4%. Už od roku 2006 sa nám darí držať mieru zadlženia mesta na úrovni 35%. Teraz sa zadlženie mesta nakrátko dvihlo na 45%, pretože štát Kremnici dlhuje 271 000 € za základnú školu a ďalších 74 000€ na podielových daniach. Napriek takémuto výpadku financií mesto bolo schopné od apríla fungovať bez problémov, až v auguste sme si museli požičať 150 tis. € od Mestských lesov. Po úhrade pohľadávok štátu sa úverové zaťaženie mesta opäť vráti na úroveň okolo 35%. Nútená správa mestu preto v žiadnom prípade nehrozí, naopak, máme priestor ešte aj na prípadný úver. Pýtam sa teda, mám sedieť so založenými rukami, lebo systém je zlý a všetci sú fušeri, alebo sa mám ďalej snažiť získať pre Kremnicu ďalšie financie z eurofondov na jej rozvoj?