Nápad na projekt pre 3 generácie – Tri groše

Zámerom projektu je prepojiť mladú, strednú a staršiu generáciu prostredníctvom zážitkových aktivít. Je určený širokému okruhu ľudí – žiakom školy, ich rodičom, starým rodičom a seniorom z domova dôchodcov a sociálnych služieb v Kremnici. Nadväzuje na existujúcu spoluprácu školy s rodinami žiakov a klientmi domova dôchodcov v Kremnici. Prostredníctvom projektu uskutočníme množstvo zaujímavých stretnutí rôzneho charakteru v záujme vzájomného poznávania a výmeny skúseností. Každé stretnutie má za cieľ porovnať rôzne uhly pohľadov troch generácií na danú tému. Chceme vytvoriť priestor pre vzájomné poznávanie, zaujímavé činnosti a príjemne prežitý čas.

Projekt spojí generácie

Prostriedkom na prepojenie troch generácií budú aktivity zamerané na odovzdávanie a získavanie skúsenosti.

• Tvorivé dielne Hračka mojich starých rodičov – dievčatá budú spolu s mamou a starou mamou šiť handrovú bábiku a chlapci zdobiť dreveného koníka s otcom a starým otcom.
• Žiaci budú pátrať po svojich predkoch a vytvoria Rodinný album.
• Deti zhromaždia najobľúbenejšie recepty z domu a vynikne spoločná kniha receptov. Niektoré recepty sa v triedach budú aj skúšať.
• Žiaci sa vyberú do domova dôchodcov a budú učiť seniorov tangramy, sudoku, zahrajú si pexeso i domino. Tiež naučia babky a dedkov vyrábať moderné dekoratívne predmety.
• V telocvični školy prebehne súťaž rodinných tímov v zložení: dieťa, rodič, starých rodič. Súťažné disciplíny budú vedomostné z učiva, umelecké – spievanie, kreslenie alebo tancovanie a športové.
• Uskutočnia sa otvorené hodiny na tému škola kedysi a dnes, na vyučovaní sa zúčastnia rodičia a starí rodičia. Starší žiaci pozvú starých rodičov do počítačovej učebne vyskúšať, čo dokáže počítač.
• Na jar žiaci a rodičia vysadia v okolí školy a domova dôchodcov pekný kvetinový záhon, ktorý všetkých poteší.
• V škole sa otvorí výstava so vzácnymi vecami z rodín. Pomôžu ju zorganizovať rodičia a starí rodičia, ktorí si ju deťmi prídu pozrieť.
• Zrealizuje sa zájazd starých rodičov a detí do skanzenu slovenskej dediny, kde starí rodičia ukážu deťom ako sa žilo kedysi.
• Na výlete do Atlantis Science Center – vedecko zábavného centra v Leviciach deti ukážu starým rodičov ako sa zmenila doba.

Projektu ukončia tvorivé dielne „Srdiečka“ pre verejnosť. V máji, ktorý je mesiacom lásky, sa v Mestskom kultúrnom stredisku otvoria tvorivé dielne na tému symbolu lásky. Žiaci, učitelia, rodičia i seniori budú učiť záujemcov vyrábať srdiečka na rôzne spôsoby. Dôležitou pridanou hodnotou projektu bude vytvorená atmosféra spolupatričnosti a solidarity medzi generáciami.

Pomôžte škole získať 1000 €

Projekt „3 groše“ podporila Poštová banka v grantovom programe Nápad pre 3 generácie sumou 1 200€. Zároveň bol náš projekt vybraný medzi 6 najlepších, ktoré môžu na základe hlasovania získať ďalších 1 000€. Projekt umožní realizovať zaujímavé aktivity pre deti, rodičov, starých rodičov a starších ľudí z Domova dôchodcov a sociálnych služieb v Kremnici.

Hlasujte za náš projekt TU: https://www.postovabanka.sk/pre-3-generacie/

Hlasovanie trvá do 22. 11. 2014. Ďakujeme za podporu a Váš hlas.

Mária Slašťanová

Predseda Združenia Kalvária v Kremnici Milan Rybársky s manželkou pri zvone.

Zvonenie z Kalvárie na dlhý čas utíchlo v roku 1977, kedy kostol zachvátil požiar a zvon sa rozbil. Trvalo dlhých tridsať rokov, kým sa zvon z Kalvárie ozval opäť. Zrekonštruovaná Krížová cesta a kostol svätého Kríža aj s novým zvonom boli slávnostne požehnané 16. septembra 2007, zvoniť sa však dalo iba ručne, zvonenie z Kalvárie sa preto ozývalo iba sporadicky. Od konca júla zvon na Kalvárii zvoní opäť trikrát denne, keďže zvonenie už zabezpečuje automatický elektronický systém.

Zvon váži 60 kilogramov, odlial a vo vežičke kostola ho osadil zvonár Michal Trvalec zo Žarnovickej Huty. Návrh zvona vyhotovil Milan Rybársky, predseda Združenia Kalvária v Kremnici, ktoré rekonštrukciu Kalvárie organizovalo. “Na zvone je vyobrazený pápežský kríž s ukrižovaným Kristom, dodaný výrobcovi zvonov z Ríma. Motív prvý raz použitý na zvonoch v kostole v Petržalke, ktoré vysvätil pápež Ján Pavol II pri svojej poslednej návšteve na Slovensku. Druhý raz bol motív použitý na zvone pre kostol sv. Kríža v Kremnici,” hovorí Milan Rybársky. Inštaláciu automatického systému realizovala spoločnosť ELEKON, s.r.o. z Liptovského Hrádku a všetky náklady na vyhotovenie, osadenie zvona a zriadenie automatického zvonenia uhradil sponzor.

Milanovi Rybárskemu sa však zvonenie z Kalvárie zdá v meste príliš slabé. “Pre lepšiu počuteľnosť zvonenia by bolo vhodné odstrániť náletové dreviny v hornej časti Kalvárie, ktoré tvorí zvukovú barieru. Tým by sa súčasne odkryl aj pohľad na kostol z mesta, čo požadujú nielen obyvatelia mesta, ale aj turisti i zahraniční,” hovorí Milan Rybársky. “Náletové dreviny vypiľujeme každý rok,” oponuje Andrea Mutňanská, vedúca Oddelenia mestskej zelene, podľa ktorej sú väčšie zásahy na Kalvárii podmienené navýšením rozpočtu oddelenia, sama však z vypiľovaním stromov na Kalvárii nesúhlasí. “Rastú tam krásne tristoročné stromy. Musíme sa zmieriť s tým, že je to les,” uzatvára Andrea Mutňanská.

Ako zvonia kremnické zvony

Kalvária

Od 23. júla 2013 sa zvonenie z kostola sv. Kríža na Kalvárii ozýva denne trikrát, o 05.55, 11.55 a 17.50.

Kostol sv. Alžbety a kostol sv. Františka

Podľa farského zvonára Ladislava Zimmermanna sú v kostole svätej Alžbety osadené tri zvony. Malý zvon zvoní ráno o 6.00 a na pravé poludnie. Stredný zvon zvoní o 17.30 a veľkým zvonom zvonia len počas sviatkov. V kostole svätého Františka je zvon len jeden a ten zvoní tiež o 17.30. V oboch kostoloch zvonenie riadi automatika.

Mestský hrad

Vo veži kostola svätej Kataríny sú inštalované tri zvony, hovorí správca vežových hodín Jaroslav Hric-Matúška. Prvý, malý zvon, odbíja každých pätnásť minút – o štvrť zazvoní raz, o pol dvakrát, o trištvrte trikrát a o celej hodine odbije štyri razy. Druhý zvon odbíja celé hodiny – od jedného po dvanásť zazvonení podľa toho, koľkú hodinu bije. Tretí, veľký zvon Ondrej, zvoní ráno o šiestej hodine, na poludnie a päť minút pred osemnástou hodinou večer, vždy 154 – 155-krát, približne dve minúty. Celý systém spúšťa mechanický hodinový stroj, elektronika riadi len večerné zvonenie, ktoré je o päť minút posunuté pred celú hodinu, aby nerušilo začiatok večernej omšu v kostole.

Text: Silver Jurtinus, foto: archív Milana Rybárskeho z požehnania zvona v septembri 2007

Primátorka Zuzana Balážová na kontrole protipovodňových opatrení spolu s autorom projektu, Ladislavom Hudákom, zo spoločnosti Vodales, s.r.o.

Jazierka sa dostali pod paľbu kritiky okamžite po realizácii. Kritici hovorili o zničení biotopu európskeho významu v hodnote 60 000 €, pri ktorom, navyše, došlo k porušeniam zákonov. Polícia vec prešetrila a uzavrela s tým, že neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu a s týmto uznesením sa stotožnil aj Obvodný úrad životného prostredia a konanie voči mestu Kremnica uzavrel bez pokuty.

Opomenutý sa však začal cítiť Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. Rok po realizácii protipovodňových opatrení podal podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o využití územia a prokuratúra skutočne našla nedostatky v rozhodnutí, ktoré vydal stavebný úradu v Žiari nad Hronom. Ten preto konanie zastavil a mesto Kremnica vyzval, aby doplnilo záväzné stanovisko banského úradu. V máji banský úrad, na základe žiadosti mesta, vydal záväzné stanovisko, v ktorom s vybudovaním vodozádržných opatrení súhlasil. Podľa Dagmar Szarvasovej, vedúcej Stavebného úradu v Žiari nad Hronom, v povoľovacom procese chýba už iba správna identifikácia parciel, ktorý musí vypracovať Katastrálny úrad. Potom už stavebnému úradu nebude nič brániť vo vydaní nového rozhodnutia.

Jaroslav Slašťan, ktorý podnet na mesto Kremnica podal, sa podaním podnetu neuspokojil a zverejnil otvorený list primátorke, v ktorom ju vyzval, aby prijala osobnú zodpovednosť. “Otvorene si priznajte chybu a prijmite zodpovednosť za tento skutok, pretože neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje,” píše v liste, ktorý údajne podpísalo dvadsaťdva odborníkov z mimovládnych organizácií, súčasní i bývalí pracovníci ochrany prírody a vedci z akademického prostredia. Dnes Slašťan priznáva, že kritika protipovodňových opatrení bola neoprávnená. “Z toho zásahu sa biotop rýchlo spamätal, vyzerá to dobre” povedal po prednáške na festivale Envirofilm. Teraz by dokonca privítal, keby jazierka boli plné vody celoročne, aj v nich totiž bujnie život. “Výstavba biotop v značnej miere poškodila, napriek tomu môže ich vybudovanie rozšíriť druhovú pestrosť, hlavne, čo sa týka fauny – vtáky, hmyz a obojživelníky, ktoré sú viazané na vodu, respektíve vodné biotopy. Je priskoro hovoriť o tom, či bude zvýšená druhová diverzita na lokalite, prípadne akými druhmi, ako aj priskoro na tvrdenie, že bude zvýšená početnosť ohrozených a chránených druhov na lokalite. Vybudovaním vodozádržných opatrení bol vykonaný zásah do biotopu. To je fakt a toho sa držím,” hovorí, dnes už poslanec, Jaroslav Slašťan. “Poškodeniu biotopu sa dalo predísť, stačilo vyvolať pripomienkové konanie. Keby boli nádrže posunuté a pár metrov, nemuselo sa stať, že bude biotop poškodený a nemusel sa biotop z toho spamätávať.” Na otázku, či sa podpísaní ekológovia zaujímajú o biotop aj naďalej odpovedal: “S niektorými ekológmi som v kontakte, boli sme sa na mieste pozrieť. Príroda je dokonalá a dokáže sa vyrovnať aj s podobnými zásahmi. Lokalita si vyžaduje ešte minimálne dva roky monitorovania početnosti ohrozených chránených druhov, ktoré sa na nich vyskytujú. Až potom príde čas hovoriť či je to dobré. Ešte je zavčasu.”

Že biotop sa regeneruje potvrdil aj prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici Vladimír Gálik. “Biotop sledujeme, osobne som sa na mieste bol nedávno pozrieť. Výstavbou protipovodňových opatrení síce došlo k narušeniu biotopu, pomaly sa to ale vracia do pôvodného stavu, dobre sa regeneruje a dá sa konštatovať, že biotop zničený nebol.” Keďže povolenia boli vystavené v súlade so zákonom, konanie voči mestu Kremnica už bolo uzavreté. Problém podľa Gálika bol v tom, že o prítomnosti biotopu na tomto území nikto nevedel. “Toto územie budeme sledovať aj naďalej a v spolupráci so Štátnou ochranou prírody sa pokúsime vyhlásiť toto územie za maloplošne chránené,” hovorí Gálik.

Napriek tomu, že dotknuté orgány kauzu uzavreli, Jaroslavovi Slašťanovi aj s odstupom času stále pripadá nevyriešená. “Stále tu visí otáznik a ten sa týka zodpovednosti za poškodenie biotopu. Kto je za to zodpovedný?” pýta sa Slašťan.

Primátorka Zuzana Balážová bola od začiatku presvedčená, že vybudovaním vodozádržných objektov sa vytvorili vhodné podmienky pre plošné rozšírenie druhov žijúcich na Prechodných rašeliniskách a trasoviskách. „Pravidelne navštevujem lokalitu s jazierkami na Kalvárii a sledujem jej vývoj. Vodné plochy priniesli do krajiny život a prospeli mokradi, ktorá je v ich blízkosti,“ konštatuje primátorka s uspokojením.

Mesto Kremnica získalo na realizáciu vodozádržných opatrení 20 000 € z Druhého realizačného projektu programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR pre rok 2011. Z týchto prostriedkov boli vybudované zasakávacie ryhy a jamy, ktoré zadržia minimálne 10 000 metrov kubických dažďovej vody v krajine. Projekt trval 5 mesiacov, od 1. novembra do 31. marca a podieľalo sa na ňom 10 ľudí z úradu práce v rámci vytvorenia sezónnej pracovnej príležitosti aj pre znevýhodnené skupiny občanov, ktorí si nedokážu nájsť prácu na štandardnom trhu práce.

Silver Jurtinus

Podnet Banského úradu riešila prokurátorka okresnej prokuratúry Andrea Banská. “Mám za preukázané, že stavebný úrad mesta Žiar nad Hronom v územnom konaní nepostupoval v intenciách právnych predpisov, nakoľko si nezadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a nezistil tak vo veci skutočný stav. Taktiež nie je zrejmé, či konal v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania a dotknutými orgánmi. Rozhodnutie stavebného úradu mesta Žiar nad Hronom je v rozpore s ustanoveniami ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku,” píše v proteste prokurátorka.

Stanovisko Obvodného banského úradu v Banskej Bystrinci sa nám získať nepodarilo. Banský úrad na otázky, prečo podal podnet proti rozhodnutiu Stavebného úradu mesta Žiar nad Hronom a či realizované protipovodňové opatrenia v Kremnici predstavujú pre banský úrad problém, neodpovedal.

*Podľa predsedu Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici Vladimíra Bubelíniho, podal úrad podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia o využití územia z dôvodu jeho nezákonnosti. “Hlavným dôvodom nezákonnosti uvedeného rozhodnutia je skutočnosť, že Obvodný banský úrad bol v konaní opomenutý, hoci podľa zákona o územnom plánovaní, stavebného zákona a banského zákona, je dotknutým orgánom.” Na otázku, či realizované protipovodňové opatrenia v Kremnici predstavujú pre banský úrad problém, podľa Bubelíniho nie je možné odpovedať, “keďže do dnešného dňa nemal OBÚ v Banskej Bystrici možnosť oboznámiť sa s dokumentáciou, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie o využití územia na vybudovanie vodozádržných opatrení pre mesto Kremnica.”

Dagmar Szarvasová, vedúca stavebného úradu v Žiari nad Hronom hovorí, že návrh na vydanie predmetného rozhodnutia, ktoré mesto Kremnica predložilo mestu Žiar nad Hronom, nebol v súlade so stavebným zákonom. “Návrh neobsahoval zoznam všetkých účastníkov územného konania, druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľnosti s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka. Z návrhu  nebolo možné identifikovať, že parcely zasahujú do chráneného ložiskového územia. K zásahu do chráneného ložiskového územia bolo potrebné stanovisko Obvodného banského úradu Banská Bystrica, ktoré mesto Kremnica k návrhu na vydanie  územného rozhodnutia nepredložilo.” Keďže stavebný úrad mesta Žiar nad Hronom tieto nedostatky počas konania neodstránil, podanému protestu Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom vyhovel.

Podľa primátorky Zuzany Balážovej však protest prokurátora namieta proti porušeniu Stavebného zákona, nie proti Banskému zákonu. “Prokurátorka tam vyčíta iné pochybenia, nesprávne identifikovaný majetkoprávny stav, susediace pozemky, alebo že majitelia susedných pozemkov neboli upovedomení.” Podľa primátorky vyjadrenie Banského úradu potrebné nebolo, pretože to sa vyžaduje len pri stavebnom konaní. Protipovodňové opatrenia však podľa nej nie sú stavbou, ale terénnymi úpravami. “V Banskom zákone sa píše, že dotknutým orgánom pri stavebných konaniach je Banský úrad. Tu sa však nejednalo o stavebné konanie, tu sa jednalo o územné konanie, ktoré s Banským zákonom vôbec nesúvisí. Keďže vodozádržné opatrenia sú terénnymi úpravami, nie stavbou, v tomto prípade sa stavebné konanie ani nekonalo.”

Mesto Žiar nad Hronom podľa Szarvasovej vyzve Mesto Kremnica o predloženie potrebných dokladov  pre začatie nového územného konania o využití územia na vybudovaných vodozádržných opatreniach. “Po prehodnotení predloženej dokladovej časti, mesto Žiar nad Hronom následne vo veci rozhodne v zmysle platnej legislatívy,” hovorí Szarvasová. Kedy sa tak stane teraz nie je možné posúdiť, pretože “rozhodnutiu predchádza náročný legislatívny proces, ktorý bude závisieť od  predloženej dokladovej časti Mestom Kremnica.”

Mesto Kremnica bude preto musieť vyžiadať stanovisko Banského úradu. “Ak by pri obnovenom konaní Banský úrad nedal súhlas na tie terénne úpravy, tak je to jasný dôkaz toho, že takéto neprimerane veľké určenie chráneného ložiskového územia a dobývacieho priestoru ktorý tu máme skutočne spôsobuje problémy pre život v Kremnici. Banský úrad sa odmieta zaoberať zmenšením dobývacieho priestoru, hoci ho k tomu opakovane vyzývame a robí doslova obštrukcie aby ten dobývací priestor nemusel zmenšiť. Je to jasný dôkaz toho, že je to naozaj nevýhodné pre mesto a jeho občanov,” hovorí Balážová.

Podľa vedúcej stavebného úradu v Žiari nad Hronom prípadný nesúhlas Obvodného banského úradu musí byť odôvodnený. “Z dôvodmi sa bude stavebný úrad vypsporiadavať, či už po stránke legislatívnej, tak aj technickej,” uzatvára Szarvasová.

Mesto Kremnica získalo na realizáciu vodozádržných opatrení 20 000 €  z Druhého realizačného projektu programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR pre rok 2011. Z týchto prostriedkov boli vybudované zasakávacie ryhy a jamy, ktoré zadržia minimálne 10 000 metrov kubických dažďovej vody v krajine. Projekt trval 5 mesiacov, od 1. novembra do 31. marca a podieľalo sa na ňom 10 ľudí z úradu práce v rámci vytvorenia sezónnej pracovnej príležitosti aj pre znevýhodnené skupiny občanov, ktorí si nedokážu nájsť prácu na štandardnom trhu práce.

Silver Jurtinus

* Stanovisko OBÚ BB doplnené 11.3.2013 o 15.15 hod.

Prvý projekt podaný v rámci Programu digitalizácie škôl Edulab 2012 nesie názov Po stopách dejín Kremnice a bol podporený sumou 1 000 €. Cieľom projektu je vytvorenie multimediálneho vzdelávacieho materiálu o histórii a geografii Kremnice a okolia. Vzdelávací materiál v tlačenej a elektronickej podobe bude obsahovať všetky dôležité informácie o geografii územia, historických medzníkoch, udalostiach, vzácnych budovách, technických pamiatkach, remeslách, osobnostiach, kultúre baníckeho regiónu doplnené vhodnou fotodokumentáciou a zoznamom učebných zdrojov a umožní získať prehľad o udalostiach Kremnice, ktoré ovplyvnili vývoj slovenských dejín nielen žiakom, ale aj pedagógom, ktorí nežijú priamo v regióne. Výučbu regionálnych dejín škola realizuje dlhodobo na dejepisných exkurziách a v Múzeu mincí a medailí s veľmi dobrým ohlasom u žiakov. Multimediálny vzdelávací materiál, ktorý vznikne bude realizovaný v spolupráci s pracovníkmi Múzea mincí a medailí a bude použiteľný aj na iných školách.

Projekt „Hurá do lesa!“ škola podala v rámci výzvy nadácie Orange Školy pre budúcnosť 2012 a bol podporený sumou 1 300 €. Keďže sa jedná sa o zážitkové učenie, žiakom sa triedou stane les. Žiaci sa za vedomosťami vyberú za lesníkmi, pracovníkmi múzea a ochranármi prírody. Jednotlivé triedy si budú pripravovať čiastkové úlohy k spoločnej téme: Vtáctvo, Stromy, Podrast lesa, Huby, Cicavce, Rastlinstvo a na konci projektu vznikne spoločná kniha “Čo skrýva les” so súborom prezentácií a kresieb k daným témam.

Triedy sa budú vzdelávať navzájom a projekt vytvára priestor aj pre spoluprácu pedagógov. Vedomosti o lese získané na prírodovede a geografii deti spracujú formou zápiskov na hodinách slovenského jazyka, na výtvarnej výchove pripravia obrazový materiál, texty a ilustrácie spracujú na informatike. Deti sa budú venovať i praktickým činnostiam v prospech prírody. Pod dohľadom vyškolených lesných pedagógov zasadia vypestované sadenice a osadia vtáčie búdky. Za tieto záslužné činy ich čakajú výlety a exkurzie, navštívia Lesnícky skanzen v Čiernom Balogu – Vydrovo, Múzeum poľovníctva vo Svätom Antone, Drevárske múzeum a arborétum Borová Hora vo Zvolene aj Arborétum – Tesárske Mlyňany.

Podľa riaditeľky Základnej školy Pavla Križku školské projekty vytvárajú motivačné prostredie výučby a sú novým variantom vzdelávania žiakov. “Každoročne sa uchádzame o finančné prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na modernizáciu vzdelávania. Výsledkom nášho snaženia je celý rad školských projektov ktoré som napísala a úspešne so svojimi kolegami zrealizovala,” hovorí Mária Slašťanová. “Naša škola dlhodobo využíva možnosť realizovať projekty zamerané na zážitkové vyučovanie, ochranu a tvorbu životného prostredia, tvorivé a športové aktivity. Školské projekty patria medzi modernizujúci prvok vzdelávania a sú výbornou možnosťou ako spestriť vyučovanie,” dodáva Mária Slašťanová.

Silver Jurtinus

Na políciu sa v tejto veci obrátil Obvodný úrad životného prostredia, ktorý najprv vydal súhlasené stanovisko s realizáciou protipovodňových opatrení na Kalvárii, po realizácii terénnych úprav však dostal podnet od Jaroslava Slašťana, kvôli poškodeniu časti biotopu, ktorý sa na danom území nachádza. Poškodenie biotopu úrad potvrdil a obrátil sa na prokuratúru.

O prítomnosti biotopu nevedelo mesto, ani úrad životného prostredia. “O výskyte biotopu na danej lokalite neboli žiadne písomné záznamy. Nie je to nič mimoriadne, v súčasnosti stále prebieha mapovanie územia SR na výskyt vzácnych biotopov. Ide o proces zdĺhavý, limitovaný personálnymi a finančnými možnosťami štátu,” hovorí Vladimír Gálik, prednosta Obvodného úradu životného prostredia (OBUžP).

Polícia vec prešetrila a uzavrela s tým, že “aj napriek spôsobenej škode pri realizácii vodozádržných opatrení v žiadnom prípade nebolo vedené s úmyslom spôsobiť škodu na životnom prostredí a chránenej flóre a z tohto dôvodu neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu.” S týmto uznesením sa OBUžP podľa Vladimíra Gálika plne stotožnil a v danej veci konanie voči mestu Kremnica uzavrie bez pokuty.

Uznesenie polície a rozhodnutie OBUžP primátorka Zuzana Balážova privítala. “Postupovali sme podľa platnej legislatívy, toto rozhodnutie sme preto očakávali,” vyjadrila sa. Menej spokojný je Jaroslav Slašťan, ktorý na otázky Kremnických novín neodpovedal. “Mesto Kremnica sa k tomu stavia alibisticky a od začiatku sa v tomto prípade stretávam s dezinformáciami, klamstvami a zahladzovaním stôp,” povedal Slašťan pre televíziu TA3 a myslí si, že vyvodenie konkrétnej zodpovednosti je tu na mieste.

Zuzana Balážová oponuje, že ak tu niekto o prítomnosti biotopu mal vedieť, v prvom rade to mala byť spoločnosť Kremnica Gold Mining, keďže tento biotop európskeho a národného významu sa nachádza v jej dobývacom území, len pár desiatok metrov od plánovanej otvorenej ťažobnej jamy. “A čo sa týka konkrétnej zodpovednosti, v tejto spoločnosti, na úseku environmentalistiky, pracuje práve Jaroslav Slašťan,” hovorí primátorka. “Buď sa spoločnosť Kremnica Gold Minig vôbec nevenuje výskumu dobývacieho priestoru z hľadiska výskytu chránenej flóry, alebo o prítomnosti vzácneho biotopu vedeli a nikomu to neoznámili, pretože sa im to nehodilo,” uvažuje primátorka. Na otázku, či Kremnica Gold Mining pracuje na prieskume dobývacieho územia z hľadiska výskytu biotopov, odpovedal Martin Golian, zástupca riaditeľa Ortac pre Slovensko: “Áno, robíme prieskumné štúdie na všetkých miestach, na ktoré by jedného dňa mohla mať dosah akákoľvek investícia, ktorú by mohol navrhnúť Ortac.” Na konkrétne otázky, či výskum vykonávajú na celom dobývacom území, či o výskyte biotopu na Kalvárii vedeli a či majú vedomosť o výskyte chránených druhov rastlín inde na dobývacom území, Golian odpovedal: “Ďakujeme za Vaše otázky. Zabezpečíme, aby boli z našej strany zodpovedané, akonáhle budeme mať plné a relevantné informácie.”

Podľa Vladimíra Gálika, zákon o ochrane prírody a krajiny neukladá povinnosť oznámiť výskyt vzácneho biotopu, “malo by sa skôr jednať o občiansku povinnosť upozorniť orgány štátnej ochrany prírody na pravdepodobnosť výskytu takýchto biotopov, hlavne pri možnosti ich zničenia alebo negatívneho ovplyvnenia ľudskou činnosťou.”

Podľa primátorky je zvláštne aj to, že informáciu o chránenom biotope predniesol na zastupiteľstve Vladimír Hudec s tým, že tieto informácie “získal”. “Od koho ich získal?” pýta sa primátorka. “Bezúhonný ekológ by túto informáciu podal sám, nepotreboval by na to pána Hudeca.” Vladimír Hudec na otázku, od koho tieto informácie získal, odpovedal: “ja si nemyslím, že to celé už skončilo, takže neposkytujem žiadne informácie k veci.”

Jaroslav Slašťan v septembri zverejnil otvorený list primátorke, v ktorom ju žiada, aby akceptovala odborné argumenty a vyzýva ju, aby prijala osobnú zodpovednosť. “Otvorene si priznajte chybu a prijmite zodpovednosť za tento skutok, pretože neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje,” píše sa v liste, ktorý zverejnil internetový portál poslaneckej skupiny Naša Kremnica, za ktorú Jaroslav Slašťan v roku 2010 kandidoval za poslanca mestského zastupiteľstva.

“Dostala som list s priloženým zoznamom 22 mien ekológov, ktorí, ako píšu, majú na vec iný názor, ten názor však v liste vôbec nebol prezentovaný,” hovorí primátorka. Oslovila väčšinu ľudí, ktorých mená boli priložené na zozname okrem cudzincov a zamestnancov Kremnica Gold Mining. “Odpovedali mi piati a z ich reakcií mi vychádza, že situáciu síce poznajú len sprostredkovane a na mieste neboli, dôverovali však kamarátovi a vyslovili s listom súhlas, lebo to pokladali za správnu vec. Doktor Šoltés z Výskumného ústavu vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity však o použití svojho mena v liste vôbec nevedel,” hovorí primátorka. “Z listu vyplýva, že v tom zozname osôb je aj moje meno. Ak áno, je to dôvod pre to, aby sa s tým zaoberali orgány činné v trestnom konaní,” napísal primátorke doktor Šoltés.

Slavomír Búci prijal pozvanie Zuzany Balážovej, na miesto sa prišiel pozrieť a primátorka sa mu osobne venovala. “Niekoľkí ekológovia prisľúbili svoju ďalšiu spoluprácu,” hovorí Balážová. “Nikdy som sa zodpovednosti za projekt protipovodňových opatrení nezbavovala a stále verím, že neúmyselné poškodenie vzácneho biotopu nie je nezvratné a že sa mu v tejto lokalite bude dariť aj naďalej. Verím aj tomu, že sme pomohli ochrániť časť mesta pred vodou z prívalových dažďov” dodáva.

Podľa Vladimíra Gálika proces lepšieho zmapovania a ochrany daného biotopu neskončil. “So Štátnou ochranou prírody SR, RCOP Zvolen, Správy CHKO Štiavnické vrchy v Banskej Štiavnici sme sa dohodli, že priebehu roku 2013 prebehne na uvedenej lokalite floristický prieskum so zameraním na lokalizáciu vzácnych biotopov, či už národného alebo európskeho významu a s možnosťou vytvorenia maloplošných chránených území.”

Jaroslav Slašťan sa hodlá proti rozhodnutiu polície odvolať, ako povedal televízii TA3, dokonca zvažuje, že sa obráti na európske inštitúcie.

Silver Jurtinus

Zážitkové učenie v Zaježovej

Slnečné počasie, nádherná príroda, milí ľudia a skvelá lektorka Dominika Fukerová – to všetko nás 9. mája 2012 o 12.30 hodine privítalo vo vzdelávacom centre Zaježová. Dvadsiati žiaci a dve pani učiteľky sme 30 km od Zvolena na zaježovských lazoch strávili dva dni plné aktivít environmentálneho vzdelávania projektu Nie je nákup ako nákup, ktoré nás učili správať sa k prírode a k sebe šetrne a s láskou.

Zážitkovými aktivitami sme sa naučili, aký význam majú pre človeka nemateriálne súčasti života, čo pre nás znamená šťastie, čo môžeme ešte urobiť pre prírodu, čo nám hrozí, ak nezačneme včas vnímať aj jej potreby, a nielen tie naše.

Ubytovanie bolo krásne, čisté a pohodlné, strava – aj keď vegetariánska, nám veľmi chutila. Vo voľnom čase sme si užili príjemné prostredie a najviac sa nám páčila trampolína, ktorú by sme uvítali i v škole či doma. Prvý deň sme ukončili vlastnoručnou výrobou voňavých sviečok, ktoré potešili naše mamičky v nadchádzajúcu nedeľu. Skončili sme o 21.15 a unavení sme zaľahli do pohodlných postelí a ešte si vymieňali dojmy z prežitého dňa. Vyvrcholením celého pobytu bolo stvárnenie prežitých aktivít formou scénok, ktoré sme si pripravili v skupinách. Teta Dominika (ako sme familiárne oslovovali našu pani lektorku) nás natočila na video a úplnou bodkou za dvoma dňami skvelých zážitkov bola prehliadka našich filmov.

Lúčili sme sa len veľmi neradi. Všetkým sme poďakovali za skvelý pobyt plný zážitkov, vedomostí, pocitov a radosti. Prežili sme príjemné chvíle s ľuďmi, ktorí podobne ako to horúce slnečné počasie žiarili ochotou, dobrou náladou a priateľstvom. Dúfame, že v budúcnosti sa ešte budeme môcť vrátiť do Zaježovej aj na dlhší pobyt či výlet.

Anketa: Čo jedávali naši starí rodičia?

Spolu so žiakmi sme na hodine občianskej náuky urobili prieskum a zisťovali, aké druhy potravín bežne jedávali naši starí rodičia, čo sa dalo kúpiť v potravinách a odkiaľ dané potraviny pochádzali. Strávili sme spolu veľmi príjemné chvíle pri rozprávaní našich starkých a pri porovnávaní ich detských rokov s tými našimi. Patrí im poďakovanie za spomienky, o ktoré sa s nami podelili.

Naše zistenia:
Starí rodičia bežne jedávali chlieb a pečivo, maslo, mlieko, mliečne výrobky (jogurt, syry, tvaroh, bryndzu), zemiaky, domáce cestoviny, vajíčka, ovocie, zeleninu, med. Varilo sa väčšinou každý deň, polotovary do mikrovlnky neexistovali. Varili sa teplé obedy i večere. Z konkrétnych jedál to boli tzv. kyslé alebo zapražené polievky – fazuľová, šošovicová, zemiaková, kapustová, hŕstková…, varené alebo pečené zemiaky, halušky (s bryndzou, tvarohom, kapustou), rezance či šúľance s makom, tvarohom, lekvárom, orechmi. Mäsový vývar a mäsové jedlá mali väčšinou len v nedeľu alebo vo sviatok. Počas zabíjačky (asi 2-krát do roka) spracovali mäso na zaúdené alebo konzervované výrobky (klobása, slanina, škvarky, hurky, zaúdené mäso, vyškvarená masť), ktoré sa používali pri príprave bežných jedál. Starkí spomínajú na lokše (nasucho pečené tenké placky zo zemiakového cesta a omastené maslom alebo masťou), fučku (zemiaková kaša zahustená múkou a poliata opraženou slaninkou či cibuľkou). Zo zákuskov sa piekli koláče a buchty – domáce kysnuté makové, tvarohové, orechové, lekvárové, štrúdľa s jablkami, orechmi, makom. Na raňajky jedli chlieb s maslom, lekvárom, praženicou a čaj či bielu kávu.

Potraviny a jedlá pochádzali väčšinou z vlastných záhrad alebo z vlastného chovu (bežne v rodine chovali sliepky, kačice, husi, zajace, prasiatko, kozu, ovce, kravu). Na záhradách si dopestovali obilniny, zemiaky, kukurica, strukoviny (fazuľu, hrach, bôb, zelenú fazuľku – strúčky), zeleninu (mrkvu, petržlen, zeler, kapustu, šalát, cviklu, repu, kvaku, kaleráb, cibuľu, cesnak) i mak. V sadoch si dopestovali ovocné stromy a orechy, z ktorých mali na zimné uskladnenie najmä jablká a hrušky. Z jahôd, malín, ríbezlí, černíc, čerešní a sliviek zavárali kompóty a varili výborné domáce lekváre a džemy. Maliny, černice, čučoriedky a lieskovce chodili každý rok oberať hlavne starší ľudia a deti. Z lesných plodov tiež využívali v lete čerstvé a v zime sušené hríby. Ovocie sa tiež na zimu sušilo.

V obchodoch a na trhoch sa predávali potraviny domácej produkcie. Zahraničné potraviny boli zriedkavé – napríklad pred Vianocami pomaranče, banány a mandarínky – aj to len v obmedzenom množstve do rodiny. V potravinách sa predávali hlavne základné druhy potravín – múka, chlieb, pečivo, mlieko a mliečne výrobky, mäso a mäsové výrobky, soľ, cukor, koreniny a pochutiny. Potraviny boli väčšinou čerstvé alebo chladené, či konzervované (zavárané, konzervy), mrazené potraviny sa predávali až neskôr. Cukrovinky boli vzácnosťou – napr. zemiakový cukor, cukríky na váhu, pelendrek – sladké drievko, lízanky. Tie väčšinou kupovali rodičia deťom na jarmokoch. Obchodíky boli malé, vtedy neexistovali veľké potravinové reťazce. Potravinami sa neplytvalo, bolo hriechom jedlo vyhodiť, varilo sa toľko, koľko zjedli alebo také jedlá, ktoré sa dali v chlade uskladniť do druhého dňa a zohriať. Ak zostali nejaké zvyšky, dali sa ako krmivo domácim úžitkovým zvieratám. A čo sme skonštatovali na záver?

Že našich starých rodičov neskutočne obdivujeme, pretože to mali omnoho ťažšie ako my teraz. Určite by sme sa och nich mali naučiť väčšej skromnosti a úcte k jedlu. Pretože sa stačí pozrieť do koša v triede a tým množstvom nedojedených, ale častokrát ani nenačatých celých jedál, ktoré nám mamky s láskou chystajú, a my ich bez výčitiek vyhadzujeme, by sme vykŕmili nejedno prasiatko. A to už nehovoríme, ako by sme sa hanbili pred deťmi, ktoré celé dni, týždne hladujú, či dokonca hladom umierajú.

Brigáda ako v úli

Pondelok 23. apríla bol deň ako iné pracovné dni. Pre nás, žiakov Základnej školy na Ul.P.Križku v Kremnici, bol predsa len iný, ako tie ostatné. Už celý týždeň vopred sme sa tešili, že sa nebudeme učiť klasickým spôsobom. V duchu sme sa modlili, aby nepršalo. Mali sme totiž brigádu zameranú na skrášľovanie okolia školy a vybudovanie ekoučebne, bylinkovej špirály, náučných chodníkov a kvetinových záhonov. Aj tak sme si chceli uctiť našu Zem.

Ráno 23.4. sme dostal inštrukcie o tom, akú prácu budú jednotlivé ročníky robiť. Po poučení o bezpečnosti pri práci sme si ešte pozreli prezentácie venované našej Zemi a ekológii. A potom to prišlo. Okolo desiatej hodiny sa žiaci 2 .stupňa vyrojili do areálu školy. Každý vedel, kde je jeho pracovné miesto. Naozaj to v okolí školy vyzeralo ako v úli. Žiaci okopávali hriadky kvetov, sadili stromčeky, kríky, kvety ,opiľovali konáre, hrabali, vozili kamene a vozili zeminu. Každý sa snažil priložiť ruku k spoločnému dielu. Aj žiaci 1.-4..ročníka vedeli, že Zemi môžu pomôcť aj oni. V Zechenterovej záhrade zbierali odpadky. Takto sme prácou oslavovali Deň Zeme v našej škole. A boli sme spokojní a hrdí zároveň, lebo sme dokázali vytvoriť niečo pekné a príjemné. Chceme sa poďakovať touto cestou aj rodičom, ktorí prispeli buď svojou pomocou alebo sadenicami rastlín a zeminou. Veríme, že čoskoro strávime niektoré vyučovacie hodiny v ekoučebni.

Naše envirostánky

Pri príležitosti Envirofilmu 2012 sa uskutočňujú aj sprievodné akcie. Takými boli naše envirostánky. Pripravovali ich celá škola. Tento rok ich záujemcovia mohli navštíviť v areáli našej školy cestou do kina. Stánky boli zamerané na liečivé bylinky, nebezpečné dopady, slovenské výrobky a spotrebiteľské správanie a šetrenie energiou. Boli k nahliadnutiu plagáty venované týmto témam. Konala sa aj burza nepotrebných vecí, ktorá mala veľký úspech. Návštevníci za naučili niečo užitočné o prírode, dostali letáčiky, darčeky a bylinkový čaj. V našej ekoučebni boli pre škôlkarov pripravené ekohry. Počasie nám veľmi neprialo a trochu nás osviežil májový dážď.

Fotogaléria

V tomto roku je v škole veľmi rušno . Máme plné ruky práce a tak sme sa ani nenazdali a už sa blíži koniec školského roka. Po dobre vykonanej práci príde zaslúžený oddych.

Žiaci ZŠ v Kremnici, Ul. P. Križku 392/8

Podstatou predkladaného projektu je klimatická iniciatíva školy v oblasti spotrebiteľskej výchovy. Je zameraný na žiakov, ktorí síce nemajú možnosť zasahovať do nákupov a rozhodnutí dospelých, ale môžu im poradiť a dať im zopár dobrých nápadov. Prvým krokom projektu bude zmapovanie spotrebiteľských a užívateľských návykov žiakov, rodičov, učiteľov a širšej verejnosti. Svoje zistenia a poznatky využijú žiaci na tvorbu propagačných materiálov a pri pestovaní vlastných bioproduktov.

Verejnosť sa bude mať možnosť dozvedieť o týchto aktivitách vďaka envirostánkom, ktoré sa uskutočnia v rámci Envirofilmu 2012. Cieľom projektu je naučiť žiakov pomenovať environmentálne dopady spotrebiteľských návykov a osvojiť si riešenia na ich zmiernenie. Žiaci budú mať v projekte veľa zaujímavých rolí. Stanú sa anketármi a školiteľmi. Budú ankety tvoriť, realizovať a vyhodnocovať. Zúčastnia sa množstva zážitkových aktivít a na chvíľu sa z nich stanú malí lazníci odrezaní od sveta. 20 žiakov a 2 učitelia sa v máji zúčastnia na dvojdňovom pobyte vo Vzdelávacom centre Živice v Zaježovej. Žiaci budú tvoriť letáky, poúčať verejnosť o potrebe malými činmi prispieť k znižovaniu negatívnych klimatických zmien.

Jednotlivé aktivity budú rozdelené medzi triedami, ich výsledky si deti budú v rovesníckom vzdelávaní odovzdávať. Využijú metodický materiál Uhlíkoví detektívy, ktorý obsahuje návody na také zaujímavé aktivity ako napríklad Môj energetický denník, Potravinové míle a môj nákupný košík, Energetický upíri či Abeceda úspor energie.

Rodičia budú tiež zahrnutí do projektu, lebo budú respondentmi a naučia a veľa užitočného od svojich detí. Verejnosť bude informovaná prostredníctvom propagačnej akcie a bude mať možnosť poučiť sa a zamyslieť nad dopadom rozhodnutí spotrebiteľov na klimatické zmeny.

Projekt nadväzuje na projekt Ekoučebňa, ktorý je podstatou akčného plánu Zelenej školy. Umožní využiť poznatky o možnosti zlepšovať klímu výsadbou a produkciou biopotravín v školskej záhrade. Škola poskytuje služby v oblasti výchovy a vzdelávania a pre zlepšenie klimatických zmien môže aktivizovať svojich žiakov a následne i verejnosť prostredníctvom svojich vzdelávacích aktivít.

Vážení spoluobčania!
V sobotu dňa 31.3.2012 o 20:30 na hodinu zhasnite svetlá vo svojej domácnosti, firme či meste a pridajte sa tak k miliarde ľudí na celom svete. Hodina pre Zem je pravdepodobne najväčším verejným celosvetovým podujatím. Zhasnutím svetiel sa každoročne spojí viac ako miliarda ľudí po celom svete v jednotnej myšlienke – dosiahnuť zmenu pre matku Zem. Hodina pre Zem predstavuje celosvetové hnutie za trvalo udržateľný život. Účasťou na tejto aktivite môžeme vyvinúť vlastnú klimatickú iniciatívu.

Mária Slašťanová ,riaditeľka ZŠ ,Ul.P.Križku 392/8

Zachovávanie tradícií je spôsob ako prejaviť spolupatričnosť ľudí žijúcich v regióne. Škola podala v rámci výzvy Nadačného fondu SPP Dedičstvo regiónov 2011 projekt „Remeslá baníckeho regiónu.“ Tvorivé dielne remesiel na Cechových dňoch kremnických 2012 budú pripravovať a realizovať v spolupráci s mestom žiaci školy. Zvládnuté remeselné postupy naučia návštevníkov jarmoku, ktorých tiež potešia programom a informačným letákom o remeslách baníckeho regiónu. Projekt je možnosťou otvoriť dvierka do starých dielničiek a ukázať ľuďom remeslá, ktoré boli kedysi v Kremnici a okolitých dedinách.

Keď chceme u mladých ľudí vytvoriť trvalý pozitívny vzťah k prírode, potom musíme vniesť do vyučovacieho procesu veselé a hravé momenty. V rámci výzvy Zamestnaneckého grantového programu ČSOB FS bol podaný a schválený projekt „Zelená učebňa pod modrou oblohou.“ Cieľom projektu je vybudovať v nevyužitom areáli školy ekoučebňu. Bude tvorená náučno-poznávacou, oddychovou, hrovou a art zónou. Ekoučebňu vytvoria žiaci, učitelia a rodičia. Skrášlia svoje životné prostredie, vytvoria niečo pekné a cenné, naučia sa pretvárať svoj životný priestor, zažijú bližší kontakt s prírodou. Obohatí to všetkých. Zámerom projektu je realizovať vyučovanie a tvorivé hry v prírodnom prostredí. Projekt bol podaný na základe odporúčania pani Mgr. Renáty Vozárovej, zamestnankyne ČSOB, ktorej touto cestou veľmi pekne ďakujeme.

Základná škola podala tiež projekt „Náučné chodníky v škole“ v rámci výzvy nadácie Orange Školy pre budúcnosť 2011. Témou sú náučné chodníky ako informačný a vzdelávací prostriedok. Vzniknú tri náučné chodníky v areáli školy – trasy rôzneho zamerania – prírodovedného, historického a literárneho. Prechádzkou po nich žiaci spoznajú prírodné zvláštnosti Kremnických vrchov, zaujímavé momenty regionálnych dejín a osobnosť J. C. Hronského, ktorý kedysi učil na našej škole. Náučno-poznávací areál poskytne priestor pre aktívne a zážitkové učenie.

Školské projekty, podporené celkovou sumou 4 500 €, vytvárajú motivačné prostredie výučby a sú novou variantou vzdelávania žiakov.

Mária Slašťanová, riaditeľka Základnej školy na ul. Pavla Križku

Pri príležitosti ukončenia projektu mi preto dovoľte, aby som vyslovila poďakovanie za spoluprácu pri realizácii aktivít projektu:
– pracovníkom Mestského úradu v Kremnici za pomoc pri spolufinancovaní a účtovaní,
– pracovníkom Informačného centra Kremnice pri realizovaní aktivít zameraných na cestovný ruch,
– pracovníkom Múzea mincí a medailí za možnosť výučby regionálnych dejín v múzeu,
– firme Computer Design za vyhotovenie publikácií zameraných na publicitu projektu,
– Mgr. Betty Mrškovej za vypracované moduly s tematikou trvalo udržateľného rozvoja,
– RNDr. Lenke Matúškovej PhD. za monitoring a expertízy k projektu,
– pánovi Jozefovi Hrmovi za ukážku rezbárskeho remesla,
– pánovi Milošovi Lackovi za pomoc pri fotografovaní,
– žiakom školy za pekné práce s tematikou regiónu, jeho ochrany a zveľaďovania,
– svojim spolupracovníčkam a spolupracovníkom za tvorivú a obetavú prácu na projekte.

Projekt bol pre školu prínosom a splnil svoj cieľ – zvýšil vzdelanostný, osobnostný a tvorivý potenciál žiakov i učiteľov prostredníctvom vzdelávacieho programu školy. V záujme udržateľnosti projektu sa danou problematikou bude škola zaoberať i naďalej. Vzácne prírodné a kultúrne dedičstvo Kremnice a okolia zaväzuje k tomu, aby sa chránilo a zachovalo. Vzdelávanie a výchova mladej generácie k trvalo udržateľnému rozvoju je spôsobom ako naplniť túto požiadavku.

Ing. Mgr. Mária Slašťanová, riaditeľka školy

Vojtko: Projekty sú robené nekvalitne

Na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva ste sa vyjadrili, že ste proti akýmkoľvek ďalším projektom, ktoré si vyžadujú spolufinancovanie. Prečo?
Prax ukazuje, že v našom meste asi nie je možné riešiť EÚ projekty bez komplikácií a ďalších navršovaní rozpočtov projektov. Ak vynímeme projekt obnovy MŠ, tak ani jeden projekt neprebehol bez predražovania, alebo nejakej časovej komplikácie. Všetko toto prináša potrebu financií naviac a mesto to musí riešiť stále novými úvermi. Zdravá samospráva nesie úverové zaťaženie niekde na úrovni 35%. Všetko čo sa prehupne cez 40% je už upozornením a zdvihnutým prstom. Osobne som momentálne za riešenia, ktoré budú kumulovať vlastné finančné prostriedky pre potrebné rekonštrukcie a údržby jednotlivých oblastí života mesta. Máme zanedbané komunikácie, stagnuje cestovný ruch. Malé projekty, ktoré budú riešiť strategické ciele mesta, neodmietam, pretože tie tak nezaťažia rozpočet mesta spolufinancovaním. V budúcnosti treba rozhodne prezieravejšie vyhodnocovať vopred potrebu danej výzvy práve pre naše mesto. Som rád, že je zrekonštruovaná škola, materská škola, ako som rád aj rekonštrukcií MsKS. K námestiu sa staviam rezervovane a spôsob, akým sa jednotlivé projekty realizujú mne osobne nevonia. Veci sú robené amatérsky a potom nám narastá financovanie zistených potrieb. Od projektanta, cez stavebný dozor, až po dodávateľa. Zatiaľ sme nemali to šťastie natrafiť na skutočnú kvalitu.

Ako si predstavujete ďalšie financovanie rozvoja mesta, ak nie formou europrojektov? Na najbližšom zasadnutí sa napr. bude rozhodovať o projekte separovaného zberu, o ktorom ste sa vyjadrili, že ho nepodporíte. Ak nie za peniaze z eurofondov, za čo má podľa vás mesto nakúpiť nádoby na odpad?
Ak má byť projekt separovaného zberu opäť tak neskutočne sfušovaný hneď v zárodku, tak radšej tie nádoby oželiem. Ako som už odpovedal, pri malých projektoch ide o nižšiu sumu spolufinancovania. Riešiť teraz všetky doteraz zanedbané veci unáhleným skákaním do projektov dole hlavou, nepovažujem za ideálne riešenie. Budeme sa chváliť, ako sme zveľadili mesto a na druhej strane sa nám naši nástupcovia poďakujú, aké sme im zanechali mesto zadĺžené. Dobrý hospodár si rozvoj svojho hospodárstva naplánuje na dlhšie obdobie, pretože vie, že nemusí všetky svoje zámery ufinancovať.

Ako hodnotíte súčasnú mieru zadlženia mesta? V komentári na Facebooku ste napísali, že mestu bude pomaly hroziť nútená správa.
Mestu určite momentálne nútená správa nehrozí. Momentálne sme niekde na 44%. Keby sme však prijali všetky navrhované finančné riešenia, t.j. kontokorent, pôžička od lesov, ako aj očakávané dofinancovanie oboch bežiacich projektov, tak by sme sa dostali v zadĺžení na niečo vyše 53%. Bolo by to síce možno krátkodobé, ale čo ak sa prihodí niečo, s čím vo financovaní mesta nepočítame? Napríklad povodeň, kalamita alebo poruchy? Kde potom budeme hľadať rezervu? Tá bude v takom prípade do 60% niečo vyše 149000 €. A to je na mesto ako Kremnica dosť nízke číslo.

Považujete proces výberu dodávateľských firiem za transparentný?
Proces výberu dodávateľov v Europrojektoch býva transparentný do takej miery, ako to dovoľuje nadstavený celý systém. Kým bude rozhodujúcim faktorom iba najnižšia ponuková cena, tak to vždy budem považovať za málo transparentné. Samospráva s tým veľa nenarobí, systém je nadstavený zhora. Priestor pre samosprávu vidím v kontrole priebehu realizácie projektu. Všetky projekty bývajú aj napriek najnižším ponúknutým cenám predražené aspoň o 30%. Tu je kompetencia stavebného dozoru a dozoru zo strany investora, aby tieto financie vedel odkryť a prinútiť dodávateľa splniť svoje záväzky v rámci zmluvných vzťahov.

Balážová: Mám sedieť so založenými rukami?

Na ostatných zastupiteľstvách sa niektorí poslanci vyjadrili proti realizácii akýchkoľvek ďalších projektov EU. Aký je váš názor?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že mestá boli a sú dlhodobo podinvestované. Mestské budovy, chodníky, cesty aj verejné osvetlenie chátra, štát mestám odovzdal školské budovy v dezolátnom stave. Našou povinnosťou je starať sa o tento majetok, zveľaďovať ho a nezmenšený zachovať. Jedinou možnosťou, ako potrebné financie získať, sú Operačné programy na čerpanie prostriedkov z Európskej únie. Nie je to jednoduché, musíme venovať mnoho úsilia a času príprave projektu, vypracovaniu žiadosti, pričom úspech vôbec nie je zaručený. Ak s projektom uspejeme, nastáva obdobie realizácie. Každý, kto rekonštruoval starší byt alebo dom vie, s koľkými nečakanými problémami sa počas opravy musel vysporiadať. Ak realizujete stavbu za viac ako 1 mil. €, bolo by naivné myslieť si, že všetko prebehne hladko. Keď narazíme na prekážku, musíme ju zdolať a ísť ďalej. Ja si nedovolím kritizovať prácu iných, ak sa v tejto problematike nevyznám. Napriek tomu sa nazdávam, že ak ku prostriedkom, ktoré sú nenávratným darom, pridáme 5% povinného spolufinancovania a okolo 10% financií naviac, stále je to výborné riešenie pre naše mesto.

Poslancom vadia práve tie peniaze naviac.
Všetky práce naviac sa prerokúvajú na mestskom zastupiteľstve a poslanci o nich hlasujú. Práce naviac sa dajú rozdeliť na dva typy. Jednak sú to práce, ktoré si vynútili nepredpokladané skutočnosti, teda práce, ktoré sa nedajú vopred predvídať. Druhý typ prác sú práce, ktoré sme si sami vyžiadali, lebo nemohli byť zahrnuté v projekte ale chceme ich realizovať. Napríklad do základnej školy a materskej školy sme investovali 400 tis. € nad rámec projektu preto, aby sa ďalšie generácie našich detí učili v pekných priestoroch. Čo sa námestia týka, je pravda, že mesto muselo zafinancovať archeologický prieskum, pretože je to povinnosť, ktorú nám ukladá zákon. Je pravda, že sa objavila potreba prác navyše, v súvislosti s podložím. Ale tiež treba povedať, že len rekonštrukcia verejného osvetlenia na námestí – keby sme ju museli financovať z vlastných peňazí a ktorá už bola skutočne nevyhnutná – by stála viac ako povinné 5% spolufinancovanie projektu. Je tu nad čím váhať? Je tu ešte tretí typ prác naviac, a to práce tretích subjektov, napríklad na námestí si Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť urobila totálnu výmenu vodovodných rozvodov. Kremničania iste vedia, že tam dochádzalo k pravidelným poruchám, ktoré obťažovali obyvateľov priľahlých domov. Ale vodárenská spoločnosť pristúpila k tejto – pre nich veľkej investícii – len vďaka tomu, že sa rekonštruuje námestie vcelku.

Aké riziko by podľa vás prinieslo zastavenie čerpania eurofondov?
Niektoré aktivity mestu ukladá priamo zákon. Napríklad na rekultiváciu starého smetiska mesto malo priebežne ukladať 4 mil. Sk ročne na tzv. rekultivačný fond, toto sa však nerobilo. Kde by sme našli viac ako 26 mil. Sk na rekultiváciu skládky, keď nie v eurofondoch? Dnes je smetisko zrekultivované a my máme o jeden veľký problém menej. Čochvíľa budeme zo zákona povinní separovať päť zložiek odpadu. Z vlastných peňazí nemáme ani len na zakúpenie potrebných odpadových nádob, europrojekt pritom ráta okrem nich aj s novými vozidlami pre technické služby. To všetko len za 5% hodnoty celého projektu. Je rozumné vzdať sa ponúkanej šance? Ja si myslím, že nie.

Je proces výberu dodávateľských firiem transparentný?
Verejné obstarávania robíme zásadne cez organizácie oprávnené na túto činnosť. Každé takéto obstarávanie je kontrolované príslušným ministerstvom a nemôžeme podpísať zmluvy bez jeho súhlasu. Nakoniec aj účtovníctvo mesta je kontrolované hlavným kontrolórom mesta, nezávislým auditorom a daňovým úradom. Ktorýkoľvek z poslancov môže nahliadnuť do účtovných dokladov. Čo sa týka diskusií o tom, že eurofondy sú príležitosťou pre „tunelovanie“, ak niekto vie o takej skutočnosti, že si niekto „ulial“ peniaze, nech to povie nahlas. Možno dochádza k nejakým podivným praktikám, ale určite nie na úrovni samosprávy alebo mestského úradu.

Ako hodnotíte mieru zadlženia mesta? Hrozí mestu nútená správa?
Mestské financie sa nám darí držať v zdravej kondícii. V súvislosti s hospodárskou krízou sme veľmi rýchlo zareagovali a urobili úsporné opatrenia. Bežné výdavky mesta boli v roku 2008 vo výške 1,868 mil. €, v roku 2009 vo výške 1,629 mil. € a v roku 2010 vo výške 1,680 mil. €. Musíme si navyše uvedomiť, že za posledné tri roky bola celková inflácia 12,4%. Už od roku 2006 sa nám darí držať mieru zadlženia mesta na úrovni 35%. Teraz sa zadlženie mesta nakrátko dvihlo na 45%, pretože štát Kremnici dlhuje 271 000 € za základnú školu a ďalších 74 000€ na podielových daniach. Napriek takémuto výpadku financií mesto bolo schopné od apríla fungovať bez problémov, až v auguste sme si museli požičať 150 tis. € od Mestských lesov. Po úhrade pohľadávok štátu sa úverové zaťaženie mesta opäť vráti na úroveň okolo 35%. Nútená správa mestu preto v žiadnom prípade nehrozí, naopak, máme priestor ešte aj na prípadný úver. Pýtam sa teda, mám sedieť so založenými rukami, lebo systém je zlý a všetci sú fušeri, alebo sa mám ďalej snažiť získať pre Kremnicu ďalšie financie z eurofondov na jej rozvoj?

Ako ste získali finančné prostriedky na opravu námestíčka?
Vďaka programu ThinkBig nadácie Ekopolis sme sa dostali do širšieho výberu občianskych združení, ktoré mohli žiadať o finančný príspevok. O tom, ktoré tri projekty budú podporené rozhodlo SMS hlasovanie za jednotlivé projekty a našim priaznivcom sa podarilo prehlasovať Bratislavu, Košice aj Prešov a získali sme tretí najvyšší počet SMS hlasov. Ešte raz ďakujeme všetkým ktorí sa zapojili a poslali svoj hlas, vďaka nim sme získali 7000 € na úpravu priestoru pred kinom Akropola.

Aký bol váš zámer? Čo všetko ste chceli na námestíčku zmeniť?
Sedem tisíc eur nie je málo, ale nie je to dosť na to, aby sa dalo námestíčko nejako zásadne zmeniť, nebol to však ani náš zámer. Mali sme skromnejšiu ambíciu, námestíčko jednoducho oživiť, aby sa opäť stalo príjemným priestorom pre oddych, relax a stretnutia. Znamenalo to osadenie nových lavičiek, stojanov na bicykle, smetných košov, opravu a čiastočnú výmenu dlažby, výsadbu novej zelene a spustenie WI-FI signálu pre bezplatný internet. Viem, že mnohí, najmä mladí, očakávali trochu viac, napríklad športové vyžitie, ale každý kto niekedy robil väčšie stavebné úpravy vie, že spomínaná suma bola len „tak tak“.

Všetky tieto aktivity vykonávali dobrovoľníci?
Program ThikBig je zameraný práve na dobrovoľníctvo, na ochotu a chuť spraviť vo svojom voľnom čase niečo pre svoje okolie bez nároku na honorár. Dobrovoľníci odviedli deväťdesiat percent práce, odborníkov sme museli zavolať len na odborné činnosti.  Taktiež sme dostali nezištnú pomoc aj od Mestského úradu, konkrétne z Technických služieb a Mestskej zelene, ktorým týmto tiež ďakujeme. Počas dvoch mesiacov, ktoré rekonštrukcia trvala, pred kinom pomáhalo zhruba 20 dobrovoľníkov.

Námestíčko slávnostne otvoríte 26. augusta 2011. Všetky práce sú už ukončené, je to definitívna podoba námestíčka?
Na otvorení sa chceme poďakovať partnerom, donorskej nadácii, sponzorom aj dobrovoľníkom. Definitívnu podobu však námestie získa až po výsadbe okrasných rastlín, ktoré ja naplánované na druhý septembrový týždeň. Vďaka finančnému príspevku od mesta ju zrealizuje oddelenie mestskej zelene. Námestie teda bude prekvitať v plnej kráse až budúci rok.

Aké máte ďalšie plány?
Naše občianske združenie pôsobí v Kremnici od roku 2007, naša činnosť sa viaže na kino Akropola a Kremnica je pravdepodobne najmenším slovenským mestom, ktoré ešte má funkčné kino. Okrem pravidelného premietania v kine však organizujeme aj iné kultúrne podujatia, koncerty, divadelné predstavenia, pred voľbami sme ale zorganizovali napríklad aj verejnú diskusiu s kandidátmi na primátora. Našim cieľom je rozvíjať kultúrne a občianske aktivity v meste, za 4 roky sme zorganizovali okolo stovky podujatí. Budova kina je však žiaľ na pokraji svojej životnosti a môže sa stať, že nás odstaví vážnejšia porucha na vodoinštalácii, elektroinštalácii alebo kúrení a kino budeme musieť zavrieť. Preto verím, že po mestskom kultúrnom stredisku sa pozornosť poslancov upriami na mestské kino, ktoré nutne potrebuje rekonštrukciu. Bola by škoda najväčší priestor pre kultúrne a občianske aktivity v meste zavrieť a nechať chátrať.

Pracovné nasadenie: [Pozrite si galériu obrázkov na oldkremnica.webyportal.sk]

Otvorenie námestíčka:  [Pozrite si galériu obrázkov na oldkremnica.webyportal.sk]

Začiatok roka je spojený s novoročnými predsavzatiami a plánmi. Naša škola sa naďalej bude snažiť, aby z našich žiakov vyrástli hodnotné osobnosti. S týmto zámerom bol podaný projekt „O ako osobnosť“ v rámci výzvy firmy Orange Škola pre budúcnosť 2010, ktorý bol podporený sumou 1 500 € a bude  sa realizovať od januára do júna 2011.

Vzory nás ovplyvňujú od detstva bez toho, aby sme si to uvedomovali. Od malička nás formujú a svojím správaním usmerňuje rodina. Neskôr sú to kamaráti, spolužiaci a učitelia. Máme rôzne vzory zo sveta showbiznisu, či už sú to herci, speváci, moderátori, modelky a pod. Obdivujeme športovcov alebo rôzne talenty. Tieto všetky vzory môžu ovplyvňovať mladého človeka nielen v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle. Mnohé skutočné osobnosti – slovenskí vynálezcovia, vedci, národovci, zaujímaví ľudia z regiónu sú pre naše deti neznáme. Skutočné osobnosti, ktoré svojim dielom obohatili náš svet,  môžu byť pozitívnym vzorom a zaslúžia si našu pozornosť.
Hlavným motívom projektu je objavovanie vzácnych osobností. Táto téma bude integrujúcou zložkou a prepojí jednotlivé predmety do celku. Vytvorí sa priestor pre aktívne a zážitkové učenie. Žiaci si zvolia osobnosti, po stopách ktorých budú pátrať, spôsob, akým ich budú prezentovať, ocitnú sa na autentických miestach spätých s danými osobnosťami, pozrú si diela, ktoré zanechali, zúčastnia sa mnohých literárnych i výtvarných tvorivých činností.  Správnym spôsobom využijú dostupné médiá pri zhromažďovaní informácií a získané vedomosti budú zaujímavým spôsobom odovzdávať okoliu. Projekt umožní stretnutie žiakov s osobnosťami Slovenska i regiónu, aby  prevzali ich odkaz pre budúce generácie. Vďaka realizácii projektu sa môžu deti inšpirovať najlepšími vzormi pri utváraní vlastnej osobnosti.

Mária Slašťanová, ZŠ Kremnica, Ul.P.Križku