Účasť Kremničanov na referende dosiahla 18,9 %. Zo 4 439 oprávnených občanov si hlasovacie lístky prevzalo iba 838 občanov. Dvadsať hlasovacích lístkov bolo neplatných. Na otázku: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“ odpovedalo ÁNO 771 hlasujúcich, odpoveď NIE zaškrtlo 41 občanov. Na otázku: „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“ odpovedalo kladne 755 hlasujúcich, NIE zaškrtlo 54 hlasujúcich. Pri otázke: „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ bolo 737 lístkov ÁNO, 70 občanov odpovedalo NIE. Referendum nebolo platné v žiadnej obci kremnického mikroregiónu. Najvyššiu účasť zaznamenali v obci Ihráč, kde dosiahla 46,3 %.

Vládny návrh zákona o zákaze ťažby uránu s výnimkou úspešného, súhlasného referenda v dotknutej obci, prijala Národná rada SR v skrátenom legislatívnom konaní. Predkladateľmi boli Minister Životného prostredia Peter Žiga a košický primátor Richard Raši. V rozprave k tomuto zákonu podali opoziční poslanci návrh, rozšíriť zákaz ťažby uránu aj o zákaz ťažby zlata kyanidom. Poslanci strany SMER-SD však tento návrh odmietli s tým, že ťažba zlata bude riešená samostatnou novelou banského zákona, ktorú pripravujú poslanci Jana Laššáková a Ján Senko (SMER-SD).

Predsedníčka klubu SMER-SD Jana Laššáková prípravu zákona potvrdila: “Dňa 30. mája sa uskutočnilo rokovanie poslancov, ktorí sú predkladateľmi, so zodpovednými zástupcami ministerstva hospodárstva, na ktorom boli prediskutované zásadné zámery pripravovanej novely. Uvažuje sa, že v predmetnej novele bude zakotvený zákaz používania metódy kyanidového lúhovania pri spracovaní zlata a je taktiež zámer zaviesť referendum o tejto otázke obdobne, ako bolo schválené v novele geologického zákona,” povedala pre Kremnické noviny Laššáková. Návrh novely chcú predkladatelia predložiť tak, aby jeho prvé čítanie prebiehalo na júnovej schôdzi národnej rady, ktorá začne 24. júna 2014. Kremničania sa na tvorbe novely nepodieľali. “Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na predloženie návrhu zákona do legislatívneho procesu je krátka a návrh novely zákona s dôvodovou správou a súvisiacimi prílohami je potrebné predložiť do 6. júna 2014, nie je dostatočný časový priestor na prizvanie zástupcov mesta Kremnica a občianskeho združenia Kremnica nad zlato. Zároveň však chcem vysloviť presvedčenie, že bude dostatok času medzi prvým a druhým čítaním predmetného návrhu novely zákona k prerokovaniu riešení tejto problematiky,” povedala Jana Laššáková.

Referendum je rafinovaná finta

Návrh, ktorý do povoľovacieho procesu ťažby zavádza inštitút miestneho referenda, je však podľa primátorky Kremnice Zuzany Balážovej zlý. “V zákone o zákaze ťažby uránu je to tak, že ak firma, ktorá chce ťažiť, podá dotknutej obci návrh na vyhlásenie miestneho referenda, obecné zastupiteľstvo miestne referendum musí vyhlásiť. Keďže miestne referendum sa na tú istú otázku môže opakovať po štyroch rokoch, každé štyri roky bude mesto musieť organizovať referendum len na základe toho, že si to ťažiarska firma praje. Namiesto toho, aby sme sa hrozby ťažby definitívne zbavili, budeme zažívať permanentný tlak a referendum každé štyri roky. Hrozí aj, že zákon o konaní miestneho referenda sa zmení a zníži sa kvórum potrebnej účasti pre platnosť referenda. Navyše poznáme aj prípady, keď sa krátko pred voľbami, alebo miestnym referendom, prihlásila na trvalý pobyt v obci skupina občanov, ktorí potom zásadne zmenili výsledok hlasovania. Zavedenie inštitútu miestneho referenda napomáha ťažiarom, ohrozeným mestám škodí,” tvrdí Balážová.

So zavedením referenda nesúhlasí ani štatutárny zástupca občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboš Kürthy: “Referendum každé štyri roky nič nerieši. Máme právnu analýzu od Radoslava Procházku z roku 2011, kedy kremnickí poslanci chceli referendum v Kremnici, že keď je prijaté uznesenie mestského zastupiteľstva, nie je dôvod na referendum. Ak tu chce niekto otvárať tému ťažby, poslanci mesta musia najprv zrušiť platné uznesenia proti ťažbe,” hovorí Kurthy: “My referendá nepotrebujeme. My máme výborne rozohrané súdne spory a skôr či neskôr to na súdoch aj vyhráme,” tvrdí Kürthy. “Sú to len vzletné reči o posilňovaní princípov priamej demokracie podobne, ako prosby o dialóg zo strany takzvanej ťažobnej spoločnosti. V obidvoch prípadoch sa niekto, kto nemôže a ani nechce ustúpiť od zámeru ťažby, snaží od občanov získať súhlas. Referendum je rafinovaná finta, ktorou by skôr či neskôr mohli ťažiari dosiahnuť svoje. V lokalite, ktorej hrozí  neustále opakovanie referenda o ťažbe, nemožno zabezpečiť žiadnu serióznu investíciu. Vytvára sa tak nestabilné podnikateľské prostredie, keďže nikto nedá svoje  peniaze do mesta s potenciálom devastácie, o čom Kremnica za posledných osem rokov niečo vie. Po ďalších ôsmych rokoch by doslova vyhladovaný zvyšok sociálne odkázaného pôvodného obyvateľstva súhlasil so všetkým. My máme jasnú predstavu, ako mesto zbaviť tejto dlhodobej brzdy rozvoja a podľa toho aj postupujeme.” Podľa Kürthyho zodpovednosť za surovinovú politiku štátu nesie vláda. “Je nehorázne ak majú občania SR podstupovať referendum pre záujmy nie veľmi významných spoločností, ktoré obchodujú so šestákovými akciami s klesajúcou hodnotou. Nie je možné, aby sa to, čo sa deje na banských úradoch, dialo bez požehnania vlády a strany SMER-SD. Ak chce SMER-SD skutočne pomôcť regiónu, stačí zastaviť konkrétne kroky ministerstva hospodárstva a obvodného banského úradu, aby sme ich nemuseli zastavovať my na súdoch. Podľa môjho názoru je to taká zámerne zbabelá politika, márna marketingová snaha utiecť  pred politickou zodpovednosťou vo voľbách v roku 2016.” myslí si Kürthy.

Chceli zákaz, nie referendum

Košičanov, ktorí bojujú proti ťažbe uránu, nový zákon nepotešil. “Schválená novela geologického zákona nezodpovedá tomu, čoho sa občania Slovenska a obzvlášť Košíc dlhodobo dožadujú – bezpodmienečného zákazu ťažby uránu. Ťažbu môžu v referende odobriť obyvatelia obcí, ale nie celej lokality vystavenej nepriaznivým účinkom ťažby a spracovania rádioaktívnych nerastov.  Referendom sa štát vyvliekol z povinnosti zachovávať ústavné práva občanov na zdravie a zdravé životné prostredie,” tvrdí Ladislav Rovinský z iniciatívy Stop uránu v Košiciach. “Pod pláštikom posilňovania priamej demokracie nechali otvorenú cestu k ťažbe stanovením súhlasného referenda. Pri vhodne položenej otázke je možné realizovať referendum, ktorého výsledkom bude potvrdenie možnosti ťažiť. Aj preto zákaz ťažby musí byť záväzne vyjadrený aj v územných plánoch, tak v Košiciach ako aj v Kremnici,” tvrdí Rovinský.

Podľa primátorky Kremnice, “Slovensko podpísalo významné medzinárodné dohody, ako Dohovor o krajine a Rámcový dohovor o trvalo udržateľnom rozvoji Karpát. Z nich priamo vyplýva, že ťažba rádioaktívnych nerastov a ťažba zlatých a strieborných rúd s jej nevyhnutnými dôsledkami, teda vznikom odkalísk a použitím ťažkej chémie, je v tak husto obývanej krajine neprijateľná. Parlament by mal prijať zákon, v ktorom sa jasne zadefinuje, ktoré ložiská nerastov nášho národného bohatstva zostanú zakonzervované pre budúce generácie a otvoria sa len v prípade núdze,” tvrdí Zuzana Balážová.

Poznámka: Firma Ortac na otázky Kremnických novín neodpovedala.

Silver Jurtinus

Primátorka sa opiera o právnu analýzu Radoslava Procházku, podľa ktorého došlo k omylu, keď poslanci najskôr prijali uznesenie o tom, že Mesto Kremnica nesúhlasí s ťažbu zlato-strieborných rúd a zároveň chceli podobnú otázku položiť občanom. Najskôr malo byť vyhlásené referendum a na jeho základe malo zastupiteľstvo prijať uznesenie. Keďže uznesenie bolo jednomyseľne schválené, referendum nemá zmysel a navyše by porušilo ústavné právo mestského zastupiteľstva – bolo by protiústavné.

Primátorka spochybnila aj právnu váhu referenda voči uzneseniu mestského zastupiteľstva. “Miestne referendum je právny akt, ktorý má záväznosť dovnútra samosprávy”, myslí si primátorka. “Referendum má zmysel, ak by poslanci nevedeli, či väčšina občanov je proti, alebo za, potom by im občania v referende dali odpoveď na otázku, aké uznesenie prijať. Výsledok referenda je záväzný pre poslancov samosprávy, ktorí ho musia rešpektovať a prijať zodpovedajúce uznesenie. Nie som si istá, či výsledok referenda je záväzný pre rozhodovanie orgánov štátnej správy. Uznesenie MsZ má podľa môjho názoru rovnakú silu a malo by byť pre úradníkov záväzné.”

Mestské zastupiteľstvo podľa primátorky už dvakrát prijalo uznesenie o tom, že v Kremnici si občania neželajú ťažbu zlato-strieborných rúd, prvý krát v roku 2006, druhý krát teraz. “Obidve uznesenia sme prikladali k nášmu stanovisku k ťažbe ktoré sme zaslali na obvodný úrad životného prostredia. Mesto Kremnica ústami mestského zastupiteľstva po druhý krát povedalo jasné nie.”

Primátorka verí, že občania jej krok pochopia. “Do troch dní bolo vyzbieraných 1500 podpisov, občania sa spontánne hlásili a chceli sa podpísať. Priebežne sa ešte ďalšie podpisy zbierajú, momentálne ich je okolo 2300. Je to jasný signál, že občania s ťažbou nesúhlasia”, uzavrela Balážová.

STANOVISKO

k možnostiam vyhlásenia miestneho referenda o dôležitej samosprávnej veci

I. Právny základ

Podľa § 11a ods. 1 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“), obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce (miestne referendum), ak ide o

a) zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce,

b) odvolanie starostu, alebo

c) petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30% oprávnených voličov.

Podľa § 11a ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce aj pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce. Z uvedených ustanovení vyplýva, že miestne referendum môže mať obligatórnu alebo fakultatívnu povahu

II. Podmienky a predmet konania

Miestne referendum sa musí konať, ak ide o niektorý z prípadov podľa § 11a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. Miestne referendum sa nemusí, ale môže konať, ak ide o rozhodovanie o dôležitej veci samosprávy obce a táto vec nie je predmetom kvalifikovanej petície podľa § 11a ods. 1 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. Toto referendum je fakultatívne tak z hľadiska povahy veci, o ktorej sa rozhoduje, ako aj z hľadiska procesu, ktorý predchádza jeho vyhláseniu. Fakultatívne miestne referendum je oprávnené vyhlásiť zastupiteľstvo, a to na základe vlastnej úvahy.

Pri fakultatívnom referende platí, že jeho vyhlásenie, konanie a platnosť jeho výsledkov nie je nevyhnutným predpokladom výkonu samosprávnej pôsobnosti obce v danej veci. Inak povedané, rozhodovacia pôsobnosť obyvateľov obce vo veci, ktorá je predmetom postupu podľa § 11a ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., je nevýlučným a teda „len“ jedným z viacerých možných spôsobov, pričom rozhodovacia pôsobnosť orgánov obce má v prípade konania referenda subsidiárny charakter – ak o veci prostredníctvom platného miestneho referenda rozhodnú obyvatelia obce, rozhodovacia právomoc orgánov obce sa v danej veci neuplatní; ak o veci prostredníctvom platného miestneho referenda obyvatelia obce nerozhodnú, orgány obce môžu, ale nemusia uplatniť svoju vecnú kompetenciu.

Zároveň platí, že fakultatívne referendum je možné vyhlásiť len pred hlasovaním zastupiteľstva o nejakej dôležitej otázke verejného záujmu (t. j. ide o subsidiárny charakter fakultatívneho referenda vo vzťahu k rozhodovaniu obce). V prípade, ak už o otázke, o ktorej sa má konať miestne referendum, zastupiteľstvo rozhodlo, nie je splnená základná zákonná podmienka na jeho vyhlásenie. Ak by vyhlásené bolo, znamenalo by to zásah do zákonnej deľby kompetencií medzi zastupiteľstvo a obyvateľov obce.

III. Zhrnutie

Zatiaľ čo platný výsledok hlasovania obyvateľov obce je jediným spôsobom, akým môže obec rozhodnúť v prípade vykonania miestneho referenda podľa § 11a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., v prípade v akejkoľvek inej dôležitej samosprávnej otázky je platný výsledok hlasovania obyvateľov obce „len“ jedným z možných spôsobov jej rozhodnutia, takže absencia takéhoto výsledku umožňuje výkon rozhodovacej pôsobnosti tomu orgánu obce, ktorý je na rozhodnutie o danej veci v zmysle zákona a/alebo štatútu obce vecne príslušný.

Nakoľko § 11a ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. umožňuje vyhlásenie referenda len v období pred rozhodnutím o dôležitej samosprávnej veci, platí, že ak vecne príslušný orgán obce v danej veci už rozhodol, je vyhlásenie referenda o nej vylúčené.

doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., JSD