Muži „A“                                                                         Muži „B“

Slovenská reprezentantka v biatlone Anastasia Kuzminová je v súčasnosti na materskej dovolenke s tri a pol mesačnou dcérkou Oliviou, našla si však čas a navštívila žiakov základnej školy. Príbeh zlatej olympijskej medailistky deti zaujal a keď dostali priestor na otázky, hlásili sa ako o život. Nasťa žiakom prezradila, že mala štyri roky, keď vyhrala prvé preteky na bežkách. „V detstve som skúšala aj krasokorčuľovanie, veľa som plávala, s rodičmi sme chodievali na turistiku. So sestrou sme hrávali volejbal aj basketbal, s bratom som dokonca rok chodila na karate. Najviac ma však bavilo bežecké lyžovanie.“ Stále rada pláva, hrá bedminton a rada chodí s chodeckými paličkami na prechádzky do slovenských hôr, ktoré si zaľúbila už pri prvej návšteve Slovenska pred desiatimi rokmi.

99 zo 100

Do šestnástich rokov sa venovala iba bežeckému lyžovaniu, ale športové vzory mala aj v biatlone a chcela ho skúsiť. „Už na prvých streleckých tréningoch som zo sto rán trafila deväťdesiatdeväť presných zásahov, takže tréner rozhodol, že to skúsime.“ Na otázku koľko nábojov vystrieľa počas sezóny, Nasťa odpovedala slovnou matematickou úlohou: „Rátajme spolu. Na jednom tréningu vystrelím päťdesiat nábojov. Trénujem šesť dní v týždni, niekedy aj dvakrát denne, desať mesiacov v roku. Kto rýchlo ráta?“ Malých počtárov však trápiť nenechala a priznala, že vystrieľa päťsto až šesťsto nábojov týždenne a nabehá až sedemtisíc kilometrov ročne.

Na prvom mieste je rodina

Na otázku prečo reprezentuje práve Slovensko žiakom vysvetlila, že na vrcholovej úrovni reprezentovala už Rusko, ale prišlo obdobie, kedy sa rozhodla pre rodinu: „Bola som v A tíme, reprezentovala som Rusko na svetových pohároch. V Rusku som však nemala podmienky na to, aby som sa aj športovala, aj si založila rodinu. Na Slovensku sa to dalo, poskytli mi takéto možnosti a som rada, že to rozhodnutie padlo v správnu chvíľu a moja športová kariéra išla hore.“ Že rodina je u Nasti na prvom mieste potvrdila aj pri otázke, aké ciele v živote si kladie mimo športu: „Byť dobrou mamou, dobrou športovkyňou aj dobrým človekom. Chcem byť dobrým vzorom pre svoje deti,“ keďže okrem dcérky Olivie má ešte osemročného syna Jeliseja, ktorý je jej najväčším fanúšikom.

Biatlon nie je žiadna nuda

Prečo miluje biatlon? „Biatlon nie je žiadna nuda. Vo vysokých tepových frekvenciách musíš presne strieľať do terča a utekať rýchlejšie ako všetci súperi. Najťažšie v biatlone je však pre mňa nastúpiť na štart. Vtedy sú tie emócie najsilnejšie. Prelomové momenty prichádzajú aj v momente, keď ti dochádzajú sily a ty vieš, že musíš ešte pridať. Vtedy v hlave prebiehajú myšlienky kto si, čo si a prečo to robíš.“ Na otázku ako sa pri prvých nezdaroch nevzdať, olympijská víťazka deťom vysvetlila: „Úspech prichádza len po usilovnom tréningu. Šport je na to, aby v nás vybudoval veľa schopností a medzi tie schopnosti patrí aj trpezlivosť.“ Vyhrať podľa nej pri tom nie je dôležité: „Vyhrala som toho dosť, ale pyšná som na seba aj po pretekoch kde som nevyhrala, ale kde som odchádzala s pocitom, že som pretekala na sto percent a ten výkon bol krásny.“ A samozrejme, deťom pripomenula, že šport má zmysel iba ak je fair play: „Kamarátske vzťahy zo súperkami nemám, ale nie je medzi nami ani žiadny konflikt. Vždy si vieme pozrieť do očí, podať ruku, popriať si šťastie aj zablahoželať k úspechu.“

„Chcem ešte spraviť krásne výsledky“

Pretekať by Nasťa rada začala čo najskôr, ale ako vraví: „momentálne je pre mňa oveľa dôležitejšia moja dcérka, ktorej musím venovať svoj čas, pozornosť a energiu. Momentálne som iba kojaca mamička, ktorá sa teší zo svojej malej dcérky. Mám ale v pláne vrátiť sa k vrcholovému športu a ešte pár rokov pretekať, aby som sa pokúsila o dobrý individuálny výkon a podporila aj dievčatá v ženskom tíme alebo v mix štafete, kde pretekajú dvaja muži a dve ženy. Chcem ešte spraviť krásne výsledky a kariéru ukončiť na olympiáde v Južnej Kórei.“ Žiakom prezradila, že po skončení svojej športovej kariéry by chcela svoje skúsenosti odovzdávať deťom. Kto vie? Možno ju v tej chvíli v sále pozorne počúvali jej budúci zverenci, ktorí budú v budúcnosti pod vedením Anastasie Kuzminovej nosiť medaily z olympiád domov na Slovensko, do Kremnice.

Silver Jurtinus

Na Medzinárodnom pohári starostu súťažili žiaci z ČR, SR a Poľska. Naše družstvá sa nestratili v silnej konkurencii a florbalisti a futbalisti doniesli domov bronzové medaily. Volejbalistkám sa tak nedarilo, ale aj tak boli spokojné s novými zážitkami. Dievčatá z Mestského mládežníckeho parlamentu zas získali nové poznatky o projektoch, ktoré zužitkujú v domácom prostredí.

CVČ Kremnica: M. Miškóci, M. Hric 

Podľa oznámenia, ktoré reštaurátor Tomáš Lupták odoslal mestu aj pamiatkárom, bola fontána počas niekoľkých týždňov postupne prekrývaná vrstvami technického snehu. “Vodným zdrojom pre tento technický sneh bol potok, ktorý je v Kremnici zároveň kompletnou splaškovou kanalizáciou. Baroková fontána bola teda zasnežovaná splaškovou vodou,” píše v oznámení Lupták, podľa ktorého “akékoľvek možné poškodenia pamiatky, zasolenia, farebné zmeny, zákaly, praskliny, deštrukcia kamennej hmoty zavinené iným subjektom nie sú predmetom záruky na realizované dielo.”

Pamiatkový úrad v Banskej Bystrici na oznámenie Tomáša Luptáka reagoval upozornením, v ktorom mesto Kremnica upozorňuje na povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky a pamiatkovej rezervácie. Zároveň pamiatkový úrad v druhom štvrťroku vykoná štátny dohľad, v ktorom posúdi “stav pamiatky a pamiatkového územia s návrhom na ich ďalšiu ochranu.”

Podľa Mariána Sikoraia z oddelenia výstavby je to zatiaľ iba tvrdenie reštaurátora, ktoré musí niečím doložiť. “Je to názor reštaurátora, ktorý ho predostrel mestu a je na ňom, aby preukázal, že tie vody naozaj poškodzujú kultúrne pamiatky. Z poznatkov a skúseností, ktoré máme, sme nenadobudli pocit, že by dochádzalo k ohrozovaniu kultúrnych pamiatok. Za takých podmienok by sme na to nedali povolenie,” povedal Marián Sikorai.

Poslanci Big Air chcú

Poslanci opätovne vyjadrili podporu podujatiu Big Air v meste a svoje výhrady smerovali k reštaurátorovi. Podľa poslanca Jaroslava Slašťana, “ako keby to smerovalo tam, že ak náhodou tá fontána bude pretekať, nedajbože tam budú nejaké trhliny, máme vinníka, bol to Big Air.” Podľa poslanca Ivana Petráša fontána dodnes nefunguje.  Či fontána funguje, je otázka aj podľa Lujzy Pračkovej. “Toto celé aby nebolo len hľadanie vinníka, prečo fontána nefunguje, aby sa tu hľadal iný vinník ako ten, kto ju reštauroval.” Podobne sa vyjadril aj poslanec Dušan Privalinec: “Myslím si, že tá fontána je problém, ale pána Luptáka, nie Big Airu a mesta Kremnica.” Rekonštrukciu barokovej fontány realizovala spoločnosť Restauro s.r.o., ktorej je Tomáš Lupták konateľom. Náklady na rekonštrukciu dosiahli 109 188 €.

Z kanalizácie fontány mizne voda

Problémy s fontánou priznáva aj vedúci oddelenia technických služieb Peter Grosch, podľa ktorého voda mizne z prepadovej nádrže fontány. Reštaurátor Tomáš Lupták sa domnieva, že problém je v poškodenej prepadovej liatinovej kanalizácii fontány, jej rekonštrukcia však nebola premetom zmluvy. “Tento stav je realitou z konca roka 2013 a skutočnú pričinu treba diagnostikovať. Počas tlakových skúšok bola kanalizácia funkčná. V priebehu realizácie reštaurovania nám odtokovú kanalizáciu už zaliali betónom a prerobili sme ju nad rámec zmluvy. Nad rámec zmluvy sme realizovali aj iné práce minimálne za 9 000,- €. Všetko, čo bolo predmetom zmluvy, sme zrekonštruovali a funguje,” hovorí Lupták, podľa ktorého spoločnosť Restauro s.r.o. vo veci miznutia vody z prepadovej nádrže fontány dodnes nedostala žiadnu písomnú informáciu od mesta Kremnica. “Spoločnosť Restauro s.r.o. nemožno viniť z problémov týkajúcich sa technológie prečerpávania vody vo fontáne. Mesto však určite urobí všetko pre to, aby fontána bola funkčná,” hovorí primátorka Zuzana Balážová.

Sneh nebol kontaminovaný

Mesto na základe podnetu od Tomáša Luptáka odobralo vzorky snehu do laboratória Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti vo Zvolene. Podľa vedúcej laboratória Anny Ferienčíkovej, “z pohľadu zloženia tá voda plne spĺňa imisné limity na vypúšťanie do povrchových vôd.”  Prítomnosť amoniaku, ktorý sa v splaškových vodách vyskytuje bežne v koncentrácii 20 – 30 miligramov na liter, bol vo vzorke nameraný v koncentrácii 0,13 mg/l, pritom imisný limit je 1 miligram. “Voda je ďaleko od limitu kontaminácie amoniakom,” konštatovala Anna Ferienčíková.

Pamiatkový úrad: Big Air námestie dehonestuje

Napriek priaznivým výsledkom rozboru snehu, Pamiatkový úrad sa bude v budúcnosti k športovým aktivitám na kremnickom námestí, stavať negatívne. “Zatiaľ sme volil cestu upozornenia z titulu, že ide o nezákonné postupy. Mesto je povinné v rámci platnej legislatívy vždy požiadať, ak chce na nehnuteľnosti robiť akékoľvek úpravy. Mala som rokovanie s pani primátorkou, kde som jej povedala, že toto je absolútne nevhodná aktivita na území pamiatkovej rezervácie, ktorá ju dehonestuje. Myslím si, že pre Kremnicu to nie je podstatná a náležitá činnosť, keďže Kremnica je obklopená nádhernými horami, kde sa organizujú aktivity zimného športu, nie je preto relevantné to ťahať do centra. Ja som za to, aby atraktivita centra sa zvyšovala, ale nie takýmto nevhodným spôsobom,” myslí si riaditeľka Krajského pamiatkového úrad Banská Bystrica Zuzana Klasová, ktorá vyjadrila aj vážny nesúhlas s projektom zasnežovania námestia. “Ťahať umelé zasnežovanie cez areál františkánskeho kláštora a cez celú pamiatkovú rezerváciu? To sú absurdity!”

Big Air: Historické námestie je kulisou

“Inde ako na námestí naše podujatie nemá význam, lebo stratí svoju jedinečnosť a pridanú hodnotu tak pre Kremnicu ako aj pre divákov. Nie je naším zámerom profilovať sa ako športové podujatie ale ako kultúrno-zábavná udalosť, ktorá má svoju hodnotu práve v historickom centre, kde sú pamiatky kulisou,” hovorí šéf organizačného tímu Big Air v meste Ondrej Horváth. “Vyjadrenie pamiatkového úradu neakceptujeme ani vzhľadom na skutočnosť, že za 7 ročníkov, ktoré má Big Air v meste za sebou, sme nič na námestí nenávratne nepoškodili a už vôbec sme nijakým spôsobom neznehodnotili žiadny z pamiatkovo chránených objektov. Privítame akúkoľvek diskusiu k podmienkam a opatreniam, ktoré budeme mať urobiť, aby bolo podujatie čo najmenšou záťažou a aby bolo všetko na námestí dostatočne chránené pred poškodením,” hovorí Horváth. Tomáš Lupták je pripravený spolupracovať pri príprave pravidiel pre organizovanie podobných podujatí v blízkosti pamiatkovo chránených objektov. “Hystéria nie je na mieste. Ide len o to, aby pri organizovaní podobných podujatí boli rešpektované pravidlá v pamiatkových rezerváciách, čo je v záujme všetkých zúčastnených strán.”

Či siedmy ročník unikátneho podujatia, ktoré do centra mesta pritiahlo množstvo divákov a Kremnicu propagovalo v celoplošných médiách, bol posledným, alebo organizátori, mesto Kremnica a pamiatkári nájdu spoločný kompromis, ukážu až výsledky štátneho dohľadu a ďalšie rokovania o budúcnosti športových aktivít v pamiatkovej zóne.

Silver Jurtinus, foto: www.bigairvmeste.sk

Na konci roka 2012 nás požiadala o spoluprácu Martina Bronišová z Prievidze, aby sme ju pripravili na súťaže, ktoré sa mali konať v júni 2013. Martina zatiaľ súťaží vo federácií SANK, ale od roku 2014 už bude členkou nášho oddielu. Po zhodnotení jej aktuálnej formy si Jerguš Baláž zobral na starosť výživu a Ján Ďurian tréningový proces a pódiovú prezentáciu. Počas objemových tréningov bolo potrebné zlepšiť svalový rozvoj a zároveň upraviť vyváženosť a estetiku postavy. Vo výživovej časti sa musel prepracovať jedálniček a zaradiť potrebné doplnky výživy.

Martina Bronišová sa v rokoch 2011 a 2012 umiestňovala na súťažiach v strede štartového poľa pretekárok. Túto jej priemernú bilanciu, sme plánovali pre rok 2013 zmeniť. Prvá súťaž ktorú absolvovala pod našim vedením v kategórií FITNESS MODEL nad 168 cm, sa konala dňa 15. júna v stovežatej Prahe. Zúčastnili sa jej pretekári z Českej, Slovenskej a Maďarskej republiky. Takéto zloženie pretekárov bolo aj na nasledujúcich dvoch súťažiach. Na súťaž do Prahy sme sa rozhodli ísť z plného tréningu a bez záverečného ladenia formy. Martina sa už na prvej súťaži predviedla vo veľmi dobrej forme. S najlepšou pódiovou prezentáciou upozornili na seba zbor rozhodcov, čo jej vo finále vynieslo pekné tretie miesto a bronzovú medailu. O týždeň pri príchode na majstrovstvá Slovenska do srdca Zemplína Michaloviec sme už verili že súťaž môže pre nás dopadnúť veľmi úspešne. Martine sa v priebehu siedmych dní podarilo ubrať z hmotnosti ešte dva kilogramy a presne doladiť formu, tak ako sme si to naplánovali.

Titul majsterky Slovenska a zlatú medailu právom zavesili na krk Martiny Bronišovej. Bolo to jednoznačne zaslúžené víťazstvo, keď porazila štrnásť súperiek. Dominovala hlavne v pripravenosti, svalovom rozvoji a v najlepšej pódiovej prezentácií. Nasledujúci týždeň, dňa 29. júna sa Martina rozhodla zúčastniť súťaže v susednom Maďarsku. Vyše sedemdesiattisícová Tatabánya privítala pretekárov v krásnej športovej hale s prvotriednym zabezpečením. Scenár z Michaloviec sa prakticky zopakoval len počet súperiek, ktoré porazila čiastočne klesol. Martine Bronišovej takto pribudla do zbierky už druhá zlatá medaila. Naša zverenkyňa dosiahla v priebehu pol roka výrazné zlepšenie čoho dôkazom sú dosiahnuté výsledky na medzinárodných pretekoch.

Mnou overený systém objemového, tvarovacieho a rysovacieho tréningu ktorý používame v príprave na súťaže bol opäť účinný, tak ako som to predpokladal. Všetci pretekári, ktorí súťažili pod hlavičkou Kulturistického oddielu TJ Kremnica trénovali len tréningové systémy, ktoré som každému osobne vypracoval. Jedná sa o pretekárov : Richard Zandt, Tomáš Mecele, Miroslav Jindro, Martin Smolinský, Jerguš Baláž a teraz Martina Bronišová. O ich vynikajúcich výsledkoch sme postupne informovali všetkých našich priaznivcov. Objemovú prípravu na súťaže v roku 2014 zahájili Martina Bronišová, Jerguš Baláž a nový člen oddielu Michal Lacko.

Ján Ďurian, predseda a tréner oddielu

Matej odovzdal dar Ľubošovi Moravčíkovi zo Svetielka nádeje. Foto archív MT

Nultý ročník charitatívneho volejbalového turnaja Zasmečuj deťom zdravie Matej zorganizoval len niekoľko mesiacov po prepustení z nemocnice. “Nultý ročník bol záležitosťou jedného dňa, pretože bolo na prípravu málo času, ale predsa sa zadarilo,” hovorí. “Zúčastnilo sa ho dvanásť družstiev a kultúrnym vyžitím pre hráčov ale aj divákov boli vystúpenia Zuzana Smatanovej, Bystríka, Adama Ďuricu, Lenky Ferenčíkovej a skupiny Grammy.” Prvý ročník turnaja sa konal tento rok a jeho výťažok bol 2 205 €. “Keď som na pódiu vyhlasoval výsledky turnaja a následne aj sumu vyzbieraných peniažkov, bol som nadšený,” priznáva Matej. “Až vtedy mi to tak doplo, že to je dosť veľká suma, ktorá môže prikrášliť život malým pacientom.”

Zo združením Svetielko nádeje sa dohodli, že za tieto peniaze nenakúpia hračky, ale zorganizujú deťom z onkologického oddelenia pravé Vianoce. “Bude za ne hradená štedrá večera a všetko, čo k nej patrí,” hovorí Ľuboš Moravčík zo Svetielka nádeje. “Bolo to vždy tak, že za deťmi, ktoré musia byť na Vianoce v nemocnici, príde celá rodina, aby sa mohli spoločne navečerať pri štedrovečernom stole. Vždy sa nám preto ťažko odhaduje, pre koľko ľudí máme tú večeru zabezpečiť. Minulý rok sme mali osem detičiek za ktorými prišli ich rodičia a súrodenci. Z tých peňazí teda určite niečo ostane, potom sa Matej môže rozhodnúť, čo s tými peniažkami urobíme ďalej, či kúpime nejaké hry, alebo ich použijeme na výlet pre deti. To už bude na ňom.”

Matej stále chodieva do nemocnice na kontroly. “Chodím často za mojou rehabilitačnou sestrou, sestričkami a doktormi na oddelenie. Za deťmi ale nie, veľa ich nepoznám a oni nepoznajú mňa a navyše im zdravotný stav nedovolí vidieť nikoho iného len rodičov pár krát do týždňa.” Vianoce bude Matej tráviť doma s rodinou a v pokročilej hodine pôjde k priateľke. “Na darčeky už dávno nie som, ja osobne Vianoce ako také moc nemusím, už nikdy nebudú také, aké si ich pamätám z pred piatich rokov,” hovorí. Pripúšťa však, že tento rok sa aj vďaka tomu, že malým pacientom nezištne pomohol prežiť pekné Vianoce, môžu dostaviť nečakané emócie.

Turnaj Zasmečuj deťom zdravie by preto rád udržal aj naďalej. “Zorganizovať takúto akciu je v podstate jediný spôsob, akým môžem pomôcť. Prišli rôzni ľudia z celého Slovenska, zašportovali si, pobavili sa a hlavne pomohli, bola to vydarená akcia. A je o to krajšia, že som natrafil na ľudí, ktorí chcú tiež pomôcť. Veľa kamarátov a známych so mnou turnaj chystalo týždne vopred a nik za to nič nechcel. Je to krásne vidieť, že stále sme ľudia, ktorí chcú pomáhať!,”

Silver Jurtinus

Po zápase amatérov

Po troch dňoch polievania sa verejnosť stretla opäť na ľade v obvyklom čase – po večeroch od 17.00 do 19.00 hodiny v dňoch školského vyučovania. Počas sviatkov, voľných dní a prázdnin, bude korčuľovanie možné aj predpoludním v čase od 10.00 do 12.00 hodiny. Samozrejme, musí to dovoliť najmä počasie. Všetky informácie sú a budú k dispozícii na známej stránke ladkremnica.estránky.sk., vždy najneskôr hodinu pred korčuľovaním.

Dovoľte, aby sme aj touto cestou poinformovali verejnosť o zmene v našom občianskom združení. OZ Klub športu Kremnica funguje viac ako 10 rokov. V jeho čele stála ako predsedkyňa, od úplného začiatku Mgr. Jaroslava Páričková. Práve jej nebola ľahostajná skutočnosť, že sa v našom meste koncom 90-tych rokov „úspešne“ začala udomácňovať korčuliarska negramotnosť detí. Absentujúca solídna ľadová plocha v meste (po skončení činnosti hokejového klubu) ju priviedla k myšlienke, urobiť nápravu napriek tomu, že jej športom bolo hlavne bežecké lyžovanie. A neostalo len pri myšlienke. Osem projektov, z toho polovica úspešných, znamenali prostriedky na nákup mantinelov, vyhotovenie projektu na osvetlenie, jeho realizáciu, zakúpenie oceľových stožiarov, unimobunky, snehovej frézy, čerpadla a ďalšieho materiálu. Úspešnosť tohto snaženia bola zavŕšená aj vďaka výbornej partii dobrovoľníkov okolo nej, stovkám brigádnických hodín a taktiež živnostníkov, či firiem mesta ochotných pomôcť. Na jeseň sa však Jarka Páričková zo zdravotných dôvodov rozhodla prenechať svoju funkciu mladším a zotrvať v OZ ako člen. Na jej miesto bol zvolený za predsedu Ing. Peter Antal.

Touto cestou sa chceme Jarke poďakovať za jej prácu v OZ, pri vytváraní podmienok pre zmysluplné trávenie voľného času detí i dospelých, v duchu jedného z hesiel jej projektov, ktoré znelo „Ľad pre všetkých.“

Členovia OZ KŠK

Zimné športové hry organizované Základnou školou internátnou pre žiakov so sluchovým postihnutím Viliama Gaňu v Kremnici svojou tradičnosťou prilákali svojich súpútnikov na zasnežené svahy kopcov nad Kremnicou. A tak účastníkmi Celoslovenských zimných športových hier pre sluchovo postihnutých sa stali žiaci a ich vedúci zo štyroch základných škôl internátnych pre sluchovo postihnutých na Slovensku: ZŠI – Drotárska, Bratislava, ZŠI – Hrdličkova, Bratislava, ZŠI – Levoča, ZŠI – Viliama Gaňu, Kremnica, spolu 28 mladých športovcov a 9 vedúcich.

Zapamätané techniky, či spôsoby lyžovania sa občas rozbíjali na mrazivých úsekoch svahov a strmo klesajúcich zjazdovkách. Našťastie však počet pádov bol v priamej úmere s počtom vstávaní, stúpaní a zvládaní okamžikov, kde sa už naše sily niekedy vzpierali a odmietali dopĺňať. Vďaka za to, že vždy sme mali a máme pri sebe niekoho, kto nás podrží, keď padáme, alebo podá ruku, keď sme už spadnutí. Spolu a všetko zvládame ľahšie a sme tu jeden pre druhého a druhý pre toho prvého.

Snaha pomáhať a povzbudzovať v napredovaní svojich kamarátov, či nekamarátov, bola v konečnom dôsledku oveľa dôležitejšia a cennejšia ako trblietajúce sa medaily, či samotné súťaženie. Nesklamali ani víťazi a ani porazení. Spoločne boli indikátormi existujúceho spolucítenia, či empatie pri zvládaní niektorých ťažších chvíľ, či eufóriou posiatymi okamžikmi radosti z úspechu.

Prvý deň boli žiaci rozdelení do 5 družstiev, kde každé družstvo bolo charakteristické daným stupňom výkonnosti, či lyžiarskej schopnosti. Lyžovalo sa na výborne upravených zjazdových tratiach rôznej obtiažnosti v lyžiarskom stredisku SKALKA ARENA.

Počasie nám poukladalo na trate rôzne prekážky a z krásneho prvého dňa sa vystupňovali ťažko zvládnuteľné podmienky nášho tretieho dňa, kedy boli naplánované preteky, súťaže a „osobné“ skúšky, našich bežeckých, či zjazdových schopností.

Zasnežení, vymrznutí a vysilení sme sa každý deň vracali poobede zo Skalky späť na internát a postrácanú energiu na kopcoch sme sa snažili nachádzať v spontánnych vystúpeniach karnevalových rozprávkových bytostí, či divadelníkov.

Som si istá, že každý z nás v uvoľnených a prirodzených aktivitách účinkujúcich, nachádzal kúsok aj zo seba samého. Zo svojej detskej hravosti a neviazanej smelosti. Cítil niečo, čo sa smie robiť iba tak…a pre radosť. Cítil šťastie, ktoré sa môže rozdeľovať medzi kamarátov, spolusúťažiacich, víťazov, či porazených.

Hm….porazení. Celkom nešťastne vybraný výraz, pretože v tieto dni, každý prekonával seba samého a svoje hranice strachu… a tak každý a navždy zostal pre tieto Celoslovenské športové hry VIII. ročníka víťazom.

A tak….Vám všetkým… zo srdca gratulujem.

Vďaka patrí aj všetkým sponzorom, ktorí prispeli k úspešnému prebehu Zimných športových hier. Hlavní sponzori: Ministerstvo školstva SR, Lions Club Kremnica. Sponzori: OZ Kremko, Sklaka Aréna, IC Kremnica, Horská záchranná služba, Hotel Golfer, Elba Kremnica, Inmedia, FedEx, Chrien, Hispa, CoolFood, Ryba Košice, Ryba Žilina, Antom Antol, Picado, Amera, Slovak Telekom, CVČ Cvrček.

Mgr. Kristína Brnčová, ZŠI pre SP V. Gaňu Kremnica

Priestorom na uskutočňovanie športových aktivít je školská telocvičňa a ihrisko. S veľkým potešením sledujeme, ako sa v zimnom období v telocvični striedajú rôzne druhy športov a cvičia u nás deti, mládež, dospelí i seniori. V letnom období športovci využívajú naše ihrisko, ktoré je multifunkčné a využiteľné pre rôzne druhy športu. Myslíme si, že je potrebné naučiť deti športovať a voľný čas tráviť v pohybe, ktorý utužuje zdravie.

Naši žiaci pod vedením pani učiteľky Mgr. Lucie Šupkovej zažívajú úspech na rôznych športových súťažiach. Sú výborní najmä vo florbale. Svedčia o tom víťazstvá dievčat i chlapcov v okresných i obvodných kolách florbalových turnajov.

Pani učiteľka Mgr. Mária Tóthová, ktorá dlhodobo vedie krúžok športovej prípravy, vie našich malých športovcov trénovať v stolnom tenise i v tenise. V snahe poskytnúť našim malým tenistom dostatok športových potrieb a metodickú pomoc pri trénovaní, uchádzali sme sa o účasť v projekte Tenis do škôl. S potešením oznamujeme, že sa v našej škole bude realizovať projekt Tenis do škôl, ktorý zastrešuje Slovenský tenisový zväz v spolupráci s Ministerstvom školstva a Štátnym pedagogickým ústavom. Hlavným cieľom projektu je umožniť žiakom 1. – 4. ročníka ZŠ oboznámiť sa so základnými zručnosťami tejto hry. Je to tiež možnosť poukázať na skutočnosť, že tenis sa dá realizovať aj pre väčší počet detí zábavnou formou na vyučovacích hodinách v telocvični, na viacúčelovom ihrisku, či na školskom dvore v rámci povinnej školskej telesnej výchovy a krúžkovej činnosti. V rámci projektu Tenis do školy naša škola obdržala základný tenisový balíček: 60 ks plastových rakiet, 120 ks penových lôpt, 2 ks rakiet pre učiteľov, 25 ks detských rakiet, 60 ks mäkkých lôpt a metodický materiál pre učiteľa. Hodnota daru je 514, 17 € vrátane DPH, pričom v sume 416, 67 € prispela Tatrabanka, a.s. a v sume 97, 50 € prispel STZ z iných zdrojov. Naša škola dar s vďakou prijíma.

Vyjadrujeme srdečné poďakovanie za pomoc pri vypracovaní žiadosti o zaradenie do projektu Tenis do škôl pánovi Ing. Mariánovi Markovi a pánovi Ing. Vladimírovi Kostíkovi. Myslíme si, že výsledkom našich športových aktivít bude zvýšenie zdatnosti a zdravia, zmysluplné trávenie voľného času a vytváranie trvalého vzťahu k športu žiakov a širokej verejnosti.

Mária Slašťanová, riaditeľka ZŠ Kremnica, Ul.P.Križku 392/8

Termíny stretnutí:

Stolný tenis:
Marek Sekaj ml. Výsledkovo najlepší hráč „A“ družstva, ktoré obsadilo v 3.lige 6.miesto. Druhy rok po sebe získal najlepšie umiestnenie v tejto súťaži. Taktiež vyhral 3.miesto na majstrovstvách regiónu jednotlivcov. Ján Majer st. a Miroslav Kotvan boli ocenení za dlhoročné pôsobenie v oddiele a prístup k reprezentácii mesta.

Mestský Klub Lyžiarov:
Staršia žiačka Diana Žabková – v sezóne 2010/11 3-krát 1. miesto  a 2-krát 2. miesto  na Majstrovstvách SR. Michal Polačko, juniorský reprezentant SR, 3. miesto Majstrovstvá SR, účasť ma Majstrovstvách sveta v Estónsku – Otepää. Erik Urgela, dorastenec, 3-krát 1. miesto na Majstrovstvách SR, účasť na Európskej olympiáde mládeže v Liberci – 20. miesto -7 km voľne, 21. miesto v šprinte. Martin Kapšo, absolvent 1. ročníka prestížnej univerzity Alaska – Anchorage (USA), reprezentant SR. David Brunn, reprezentant SR – 2x 1. miesto, 3x 2. miesto, 2x 3. miesto na Majstrovstvách SR, účasť na Majstrovstvách sveta – Estónsko – Otepaää, víťaz slovenského pohára v šprinte.

Tenis:
Michal Marko vyhral halové majstrovstvá stredoslovenského regiónu v dvojhre a vo štvorhre, na halových majstrovstvách Slovenska získal bronz v dvojhre a zlato vo štvorhre a získal striebro na majstrovstvách Slovenska v súťaži družstiev starších žiakov.

Kolky:
Jozef Žabka získal najvyšší počet bodov v súťaži.

Kulturistika:
Jerguš Baláž – 3. miesto Majstrovstvá Slovenska do 70 kg, Mgr. Martin Smilinský – 3. miesto Majstrovstvá Slovenska nad 100 kg.

Futbal:
František Krýzl ml. žiak, Róbert Chrien st. žiak, dorastenec Ján Kasza a Mikuláš Urgela za mužov.

[Pozrite si galériu obrázkov na oldkremnica.webyportal.sk]

Organizátor podujatia je povinný v písomnej forme alebo v elektronickej forme oznámiť zámer organizovať podujatie obci, na ktorej území sa má podujatie konať. Ak sa má podujatie konať na území niekoľkých obcí, je potrebné jeho konanie oznámiť každej z nich. Ak ide o podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie, organizátor podujatia podáva oznámenie aj príslušnému útvaru Policajného zboru a príslušnému športovému zväzu.

Oznámenie je organizátor povinný podať vopred najneskôr
a) 10 dní,
b) 15 dní, ak ide o podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie, alebo
c) 30 dní, ak sa má podujatie konať mimo športového zariadenia.

Zmeny údajov uvedených v oznámení je organizátor podujatia povinný oznámiť obci bezodkladne. Ak ide o podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie, zmeny údajov organizátor podujatia oznamuje aj príslušnému útvaru Policajného zboru a príslušnému športovému zväzu. Obec rozhodne o zákaze podujatia, ak sa jeho konanie riadne neoznámilo obci a jeho konanie by bolo v zásadnom rozpore so záujmami chránenými týmto zákonom.

Tlačivo – oznámenie športového podujatia

Starostom bol banský riaditeľ, brat Lehotský a náčelníkom bol učiteľ, brat Mlynář, náčelníčkou sestra Karlovská. Okrem týchto mali ďalší pridelené predsedníctva určitých odborov.

Členovia dramatického krúžku nacvičovali divadelné hry a vystupovali pri rôznych slávnostných príležitostiach. Tak na oslavách 28.10.1929 vystúpili s divadelnou hrou Revízor od A.N.Gogoľa. O rok neskôr mali v miestnom kine s divadelnou hrou Polnočný vlak taký úspech, že ju reprízovali hneď na druhý deň.  Ďalšie úspechy zažil súbor s hrami Popolka Patsy, fraškou o troch dejstvách so spevom a tancom Z českých mlynov, alebo hrou Stilmadenský starosta. V roku 1932 Sokol zorganizoval akadémiu, z ktorej čistý príjem pripadol v prospech nezamestnaných. Pri príležitosti jubilejných osláv 28. októbra naštudoval dramatický odbor Strakonického dudáka s takým úspechom, že bolo opakované hneď trikrát.

Kremnický lyžiarsky oddiel Sokola usporiadal v roku 1929 spolu s Detvianskou Sokolskou župou lyžiarske závody. V roku 1931 putovnú cenu pretekov získal Kremnický Sokol Ing. Dohnálek a v roku 1933 sa zúčastnilo už 250 pretekárov a závod bol i filmovaný.

Medzi najpopulárnejšie odbory Sokola patril hudobný odbor, ktorý mal 26 členov a pod vedením Dr. Úlehlu pravidelne spestroval rôzne slávnostné príležitosti.

Darina Salátová

KREMNICA. Najlepšími juniormi boli Rudolf Michalovský a Petra Urgelová. Šampionát v nedeľu vyvrcholil pretekmi v šprinte dvojíc voľnou technikou.

Výsledky:

Beh voľnou technikou s hromadným štartom muži (20 km):1. Ivan Bátory (ŠKP Štrbské Pleso), 2. (1. v kategórii juniorov) Rudolf Michalovský (LK Detvianska Huta-Látky) , 3. Peter Žiška (Jasná Liptovský Mikuláš).
Beh voľnou technikou s hromadným štartom ženy (10 km): 1. Katarína Garajová (Jasná Liptovský Mikuláš), 2. Lucia Klimková (ŠKP Štrbské Pleso), 3. (najlepšia juniorka) Petra Urgelová (MKL Kremnica).
Čítajte viac: http://liptov.sme.sk/c/5805819/liptaci-ziskali-majstrovske-tituly.html#ixzz1R3FXTpAl

Haute Route je asi najznámejšia skialpinistická trasa vedúca zo Chamonix-F  do Zermattu-CH,od Mt.Blancu po Matterhorn.V dňoch 9.4.-17.4.2011 túto trasu prešla aj naša 4členná skupina v zložení  Slávo a Tomáš Hrúzovci, Ady Szabo a Viliam Višňovský. Podstatou bol prechod z chaty na  chatu na lyžiach cez alpské ľadovce a sedlá,pričom všetky veci (oblečenie, pitie, strava, horolezecká výstroj atď.) sme si nosili v ruksakoch ,ktoré vážili cca 15-20kg na chrbte .
9.4.2011-sobota-o 19:30hod. vyrážame z Kremnice do Bratislavy, kde na auto pripevňujeme strešný nosič a do auta priberáme Adyho.  Vyrážame  do Francúzska a striedajúc sa šoférujeme celú noc.
10.4.2011-nedeľa-o 9:00hod. zastaneme pred domom v Zurichu, v ktorom žije Peter a Brenda (Kremničania žijúci  vo Švajčiarsku), u ktorých si dáme ľahké raňajky, kávu a pokecáme o živote vo Švajčiarsku. Neskôr nasleduje prechádzka okolo  Zurichsee, obrovského jazera, kde si ľudia vychutnávajú obedňajšie slnko. Stred mesta je uzavretý kvôli sviatku pálenia snehuliaka a tak máme problém dostať sa autom von z Zurichu. Večer o 19:30hod konečne zaparkujeme v Argentiere. Po konverzačných problémoch s Francúzmi, lebo nevedia po anglicky sa ubytujeme v malom hotelíku Les Randonneurs za 20EUR na osobu, kde pri pivku a slivovičke riešime problémy výchovy mladej generácie.
11.4.2011-pondelok  je vyhradený na zavezenie auta do Zermattu-cieľa našej túry. Ráno si vyselektujeme potrebné veci, ktoré nechávame na hoteli a nepotrebné, ktoré nakladáme do auta, ktorým odchádzame do Chamonix. Prehliadka mesta končí odchodom Tomáša s autom do Zermattu. My, ktorí sme zostali šlapeme naspať do Argentiere,čo je asi 7,5km,cestou šantíme s ešte neškolopovinnými deťmi v malom potôčiku-voda je neskutočne studená,ale vadí to asi len nám dospelým.Za pekného počasia nám to trvá asi 2 hodiny. Na izbe sme našli zabudnuté veci – ruksak, termoska, ktoré budeme musieť vláčiť so sebou na chrbte. Večer nám telefonuje Tomáš, že je na francúzsko-švajčiarskej hranici a nemá sa ako dostať do Argentiere. 150-200eur za taxík sa nám zdalo priveľa. Ady prehovoril domácu, ktorá posadila do auta manžela a spolu s Adym išli pre Tomáša za 20eur.O 21.30hod sme stretnutie oslávili slivovičkou a nervózni pred vysokohorskou túrou sme išli spať.
12.4.2011-utorok-Argentiere-Cabane du Trient – po raňajkách zbalíme všetky veci, vyplatíme hotel a obložený ťažkým ruksakom a lyžami ideme na lanovku na Grand Montet-3233m. Hore je hmla, padá krupica, zjazdovka je ľadová a strmá. Asi hodinu bezradne postávame na vrchnej stanici lanovky. Prichádza len zopár lyžiarov, ktorí hneď odfrčia dole. Konečne prišlo 6 skialpinistov a my sa vydávame za nimi. Zlyžovanie na ľadovec Argentiere nie je ani pre nás vcelku dobrých lyžiarov žiadna slasť. Ťažké batohy, terén a počasie robia svoje. Podľa mapy určujeme, kde je sedlo Chardonet-3323m.n.m., lebo Tomášovi sa podarilo z GPS vymazať cestu, ktorú tam celý minulý týždeň pracne vkladal. Ostatní skialpinisti šliapu na chatu Argentiere, my sa presúvame pod strminu -2600m.n.m. vedúcu k sedlu-3323m.n.m.. Asi 200m úsek zdolávame veľmi pomaly bez lyží, zapadajúc po kolená až stehná do rozbrednutého snehu. Najlepšie sa osvedčila Vilova metóda plazenia po štyroch. Ady stratil pásy, Slávo pivo a my všetci veľa času a síl. Konečne môžeme nasadiť pásy a pomaly stúpame k sedlu. Počasie sa zhoršuje – fúka vietor, padá hmla, sneží. Podľa výškomeru nám chýba cca 130m do sedla, ale padá všeobecné rozhodnutie, že sa vraciame. Cestou nadol stretávame 4 skialpinistov-po krátkej konverzácii v angličtine zisťujeme, že sú to Slováci. Po nich sme odkázali na chatu Trient, že neprídeme. Cez ľadovec zlyžujeme k lanovke a o 17.00hod vbehneme do kabínky, ktorá nás dovezie dole, kde sme ráno nasadali. Sme vyčerpaní a po krátkom oddychu na lavičke ideme do nášho hotelíka. Večer si zistíme vlak do Verbieru a ukonaní hneď pospíme.
13.4.2011-streda-o 9.00hod nasadáme do vlaku, vonku je nádherné slnečné počasie, kupujeme si lístky. Po prechode hranice sa vymenili sprievodcovia a opäť si kupujeme lístky. V Martigny máme 2 hodiny na prehliadku mesta. Do Verbieru dorazíme o 14.00hod. Je to nádherné rozľahlé lyžiarske stredisko, navštevované celebritami (napr. princ Charles) akurát my tam akosi nezapadáme. Lanovkou sa vyvážame na medzistanicu Coldes Gentianes-2950m.n.m.,okolo nás sa lyžuje v plnom prúde. Zjazdovky sú upravené, ale už rozjazdené. Na protiľahlom svahu ratraky hladia svah – chystajú tam  trať na svetový šampionát v rýchlostnom zjazde XspeedSki. Spúšťame sa na chatu Mont Fort-2457m.n.m.. Ubytujeme sa, odložíme ruksaky a urobíme si ešte výšlap do sedla Chaux-2940m.n.m., kadiaľ pôjde aj zajtrajšia trasa. Bez ruksakov je to pohoda. Vychutnávame si 3km freeridovú lyžovačku bez batohov. O 18:00hod musíme byť na večeri – paradajková polievka, šalát, spoločná misa špagiet, puding. Zoznamujeme sa s fungovaním vysokohorskej chaty – horolezecká výstroj ostáva v lyžiarni, papuče z lyžiarok sa dávajú do košíkov a sušia sa napr. aj v jedálni, na izby sa chodí v chatových prezúvkach, sprcha sa platí automatu. Izba je malá, postele poschodové, ale sme nadšení, lebo sme dosiahli chatu č.2, aj keď to nebol výkon fyzický, ale vlakovo – autobusovo – lanovkový. Raňajky sme si nahlásili na 6:00hod.
14.4.2011-štvrtok-Cab du Mont Fort-2457m – Cab de Prafleuri-2624m      O 7:20hod sme pred chatou, vyrážame ako poslední. Všetkých 19 skialpinistov je už pred nami, začína mierne snežiť. V sedle Chaux-2940m dobiehame prvých 6 skialpinistov, zlyžujeme strmý úsek, traverzujeme, nasadíme pásy a šliapeme na vrchol Rosablanche-3336m,kde dobiehame ďalšiu skupinu s vodcom. V sedielku pod vrcholom si dáme čosi sladké, doplníme tekutiny. Tu sa začína zjazd k chate. Ideme v závese za skupinou s vodcom, lebo trasu nepoznáme a viditeľnosť je cca 20-50m. V hustej hmle hľadáme stopy vedúcej skupinky, na bielom rozbitom snehu nevidno nerovnosti, zjazd sme si vôbec neužili, skôr naopak. V strmine sa Slávovi zapicháva lyža, ten sa mení na snehovú guľu a počuť nadávky. Chvíľu sme sa zdržali, skupinka je preč a my máme problém nájsť cestu k chate. Počujeme brechot psa a hovoríme si, že to nemôže už byť ďaleko. Konečne zbadáme chatu. O 14:30hod  pred chatou vyberáme z ťažkých batohov plechovky piva a preberáme strasti posledného ťažkého zjazdu. Prafleuri je taká malá, že lyže nocujú vonku, vo vstupnej hale sa sušia bundy, pásy a lyžiarky. Na izbe máme 2-och španielov, 3-poschodovú posteľ. Tomáš s Adym spia vo výške cca 3metrov. Do večere – šurdica, cvikla, ryža s hovädzinou, dezert bez obmedzenia – sa postupne jedáleň zaplnila do posledného miesta. Večer začíname hrať karty pri pive Cardinal-4euro. Sú tu aj 4 prešedivení Francúzi medzi 60-tkou a smrťou, 3 ženy okolo 50-tky. Španiel Bufo nemôže spať, lebo chrápeme – hlavne Manuel z Toleda a Slávo z Kremnice. Ráno ako satisfakciu dostáva od Sláva štople do uší, ktorým sa poteší.
15.4.2011-piatok-Cab de Prafleuri-2672m – Cab des Dix-2928m     Raňajky opäť o 6:00hod, pred chatou opäť poslední o 7:00hod. V bezoblačnom ráne vidíme 6-7skupín stúpať do sedla Roux-2804m, zo sedla sa spúšťame k priehrade Lac des Dix-2364m – snehu je málo, hľadáme si priechody cez trávu, pomedzi, alebo aj cez  kamene. Míňame 3 lavinózne úseky, užívame si krásne počasie a nádherné scenérie vôkol nás. Po ľavej strane máme najprv priehradu Dix a ďalej riečku napĺňajúcu priehradu. Protiľahlý kopec je opäť lavinózny. Ako šliapeme nahor, začína sa pred nami odhaľovať Mont Blanc de Cheilon-3870m – ktorý je presne oproti chate Dix a je zaujímavý ľadovými kryhami asi 30m vysokými po oboch stranách štítu. O 13.20hod sme na chate, posledný strmý výšlap nám dal zabrať. Počasie sa v priebehu pár minút mení, začína mierne snežiť. Do večere – zeleninová polievka, rukola, zemiaky a hovädzina  – zatelefonujeme domov z pevnej linky, lebo cestou nie je signál. Na chate je solárko na osvetlenie a voda len na varenie. Na izbe sme 10-ti, chata je opäť plná – cca 80miest. Všetko funguje na menovky a objednávky, 2-ja nenahlásení turisti mali problém s ubytovaním.
16.4.2011-sobota-Cab des Dix-2928m – Cab des Vignettes-3160m     Raňajky sú o 5:30hod, opäť medzi poslednými vyrážame do mrazivého rána. Trasa vedie cez rozsiahle údolie pod chatou, popod Mt.Blanc de Cheilon do sedla Serpentine a ďalej k sedlu Brenay. Adymu nelepia pásy, preto mu musí Vilo požičať svoje. Chvalabohu sedia. Vyšliapeme na vrchol Pigna de Arolla-3796m, ktorý je najvyšším bodom na našej trase. V sedle pod vrcholom pristávajú vrtuľníky s turistami, skupinka so snežnicami na nohách, uviazaná na vodcu zostupuje po ľadovci do doliny. Zlyžovanie k chate Vignettes je po rozjazdenom mäkkom snehu náročné, často oddychujeme, dávame si pozor na úraz. Obdivujeme starších skialpinistov a skialpinistky ako toto mohli zvládnuť. O 13.00hod sme na chate, na hodinku sme zaľahli. Zobudil nás vrtuľník, ktorý pristál pri chate, dvaja záchranári sa zapli na lano a odleteli do skalného masívu oproti chate, odkiaľ priviezli 2-och horolezcov, potom sa ešte vrátili pre lyže a výstroj a záchranná akcia bola úspešne ukončená. Pri večeri je na chate asi 100 ľudí, z ktorých už väčšinu poznáme, pri stole sme s 2-mi Američanmi a 1-ným Angličanom. Objednáme si fľašku vína – 13euro a vodu vo fľaši – po 6euro, lebo na chate netečie voda. Nemka nám kupuje druhú fľašku vína za požičanie palice, ktorú si zlomila – v Zermatte nám ju vráti.
17.4.2011-nedeľa-Cab des Vignettes-3160m  – Zermatt-1616m – Kremnica   O 4:30hod začína na chate strašný frmol. 100 ľudí naraz ide do kúpeľne a na WC, kde netečie voda, raňajky sú o 5.00hod. Po 6.00hod stojíme pred chatou pripravení na najdlhšiu túru – až do Kremnice. Pred nami je väčšina spolunoclažníkov, ktorí v skupinkách za krásneho bezoblačného počasia šliapu do sedla Col d Eveque-3386m, po príjemnom zjazde a ľahšom výšlape prichádzame pod sedlo Col du Mont Brule-3213m, kde musíme dať lyže dole, lebo strminu všetci šliapú na mačkách – okrem nás .V sedle sa nám otvára nádherná panoráma a v diaľke vidíme posledné sedlo Col de Valpelline-3568m. Po dlhom traverze prichádzame na nekonečný ľadovec  de Tsan Tsan a po 2 hodinách šliapania sme konečne v sedle. Kocháme sa nádhernými výhladmi-Matterhorn-4477 je na dohodenie kameňom, ešte bližšie je Dent D Herens-4171m, je nádherné bezoblačné až gýčovité počasie. Pofotíme sa a na ľadovci Stockij začíname posledný najdlhší zjazd do Zermattu .Celý čas lyžujeme pod severnou stenou Matterhornu. Snehu je málo, preto hľadáme miestami kadiaľ sa dá prejsť na lyžiach. Nechce sa nám ich vláčiť ako väčšine, ktorá v lyžiarkach šliape po ceste pod nami. Konečne narazíme na zjazdovku, ktorá nás dovedie k stanici lanovky Furi, ktorou sa zvezieme do Zermattu.O 16.00hod sme v Zermatte. V lyžiarkach prebrodíme celé mesto, aby sme si na vlakovej stanici kúpili v automate lístky do Taschu, kde máme na záchytnom parkovisku odparkované auto. Do Zermattu totiž nemajú autá prístup, po meste jazdia elektromobily. K autu sme posledný kilometer došliapali v lyžiarkach v slnečnom počasí, so sviežou zeleňou a jarnými kvietkami po úbočiach. Pri aute sa prezlečieme, napraceme všetko do auta, umyjeme sa v potoku, nakúpime syra, cocacolu a o 18:00hod výrážame domov. Využijeme autovlak Furky z Oberwaldu do Andermattu idúci popod Alpy-45min za 23euro-a o 6:00hod zaparkujeme v Bratislave, kde nás už čaká Katka Hruzová, ktorá nás spoľahlivo odvezie do Kremnice.
Zhrnutie : podľa GPS sme prešli 75,8km,výškové prevýšenie bolo ……….., spali sme v 1hoteli,na 4 vysokohorských chatách, minuli sme 500eur na osobu, bola to fantastická dovolenka vďaka počasiu a partií – Tomáš 30r,ktorý to navrhol, vybavil a zabezpečil dopravu, Ady 32r.,ktorý anglicky a nemecky vybavil všetko k spokojnosti  všetkých členov výpravy, Vilo 43r,pokladník a zdravotný dozor, Slávo 53r.,hlavný šerpa, účtovník a kronikár.
Nakoniec by som sa chcel poďakovať našim manželkám a priateľkám, že nám umožnili absolvovať túto krásnu dovolenku a Tomášovi, ktorý to všetko vymyslel a vybavil.