Žltý minibus dňa 11.6.2016 v sobotu  nebude jazdiť na Skalku z dôvodu využitia na zájazd.

Bude jazdiť z parkoviska Jeleň a hlavného parkoviska na Skalke nasledovne:

11.6.2016 v sobotu    –    Nepremáva!

12.6.2016 v nedeľu 

Turistickú expozíciu Mincovňa Kremnica otvorila v roku 2006, kedy v priestoroch starej raziarne mincí inštalovali expozíciu mincovej techniky. Stroje charakterizujú jednotlivé etapy technologického postupu výroby mincí. Jeden z historicky najzaujímavejších priestorov mincovne – stará raziareň – sa tak stal základom prehliadkovej turistickej trasy kremnickej mincovne.

Spolu s ďalším rozširovaním výroby, dochádzalo aj k postupnému rozširovaniu expozície. V roku 2008, kedy mincovňa začala raziť slovenské euromince, pre turistov sprístupnila aj priestory modernej raziarne. Návštevníci tak majú jedinečnú možnosť vidieť nové, moderné raziace stroje priamo pri razení mincí. V sprístupňovaní prevádzok mincovňa pokračovala aj po tom, čo mincovňa začala tlačiť kolky. „Od novembra minulého roka sme štátnou tlačiarňou cenín. Tlačia sa tu kontrolné známky na alkohol a tabak. Rozširujeme teda expozičnú trasu. Turisti, ktorí prehliadkovou trasou pôjdu, zahliadnu časť tlačiarne cenín a uvidia aj pracovisko razby drahých kovov,“ hovorí marketingový manažér mincovne Jaroslav Setnický.

Nové časti expozície sprístupnia v polovici mája. „Ostáva už iba pripraviť inštruktážny videofilm. Pracovisko razby drahých kovov totiž nie je v prevádzke nepretržite, preto pripravujeme krátky inštruktážny film o spracovaní drahých kovov, ktorý budeme premietať v čase, keď raziace stroje nebudú práve pracovať. Ak sa v dielni pracovať bude, návštevníci uvidia online zábery razby z kamery zabudovanej priamo v raziacom stroji a uvidia detaily razby mincí z drahých kovov,“ hovorí Jaroslav Setnický.

Pred samotnou rekonštrukciou prebiehal dôkladný archeologický výskum, ktorý odhalil pôvodné časti budovy z roku 1880. „Rekonštrukcia odhalila pôvodné klenby priestorov, v ktorých je v súčasnosti umiestnená tlačiareň cenín. Súčasťou expozície sú aj pôvodné okná a železné dvere, ktoré pôvodne slúžili v spomínanom objekte,“ vysvetľuje PR manažérka mincovne Veronika Chrienová.

Ročne mincovňu navštívi zhruba 12000 turistov. Namiesto papierovej vstupenky si návštevníci odnášajú kovový žetón. Expozícia je otvorená pondelok až piatok, prehliadky začínajú o 9:00, 11:00 a 12:30. Od 15. mája do 31. augusta je expozícia prístupná aj v sobotu so začiatkami prehliadok o 9:00, 10:00, 11:00. Od 1. júla do 31. augusta je v rovnakých časoch expozíciu navštíviť aj nedeľu.

Silver Jurtinus

Juraj Slašťan s ambasádorom projektu Lukášom Latinákom, ktorý bude prítomný aj na otvorení Barborskej cesty.

Autorom projektu je Juraj Slašťan, ktorý sa inšpiroval v Rakúsku pútnickým projektom Johannesweg. Trasa medzi mestom Linz a Šumavou dlhá 84 kilometrov je založená na knihe o fiktívnych dvanástich zastaveniach, pričom každé z týchto zastavení znamená nejakú ľudskú vlastnosť. „Keď v roku 2012 spustili tento projekt podľa predlohy rovnomennej knihy od Johana Neuhofera, začalo toto „zabudnuté“ územie nebývalo ožívať. Táto cesta ma natoľko inšpirovala, že som začal pracovať na niečom podobnom aj u nás,“ hovorí Juraj Slašťan.

Cieľom projektu Barborská cesta je podľa Slašťana „vyzdvihnúť existujúce banské, kultúrne a prírodné zaujímavosti spojené so znovuobjavením územia bývalých hornouhorských banských miest a sprístupniť návštevníkom unikátne miesta uprostred krásnej prírody.“ Ambíciou projektu je vybudovať najnavštevovanejšiu poznávaciu cestu na Slovensku s narastajúcim prílevom domácich i zahraničných návštevníkov. “Pešou turistikou chceme podporiť ekologický cestovný ruch, ktorý je šetrný k životnému prostrediu a zodpovedne pristupuje k okolitej prírode,” hovorí Juraj Slašťan.

Poznávacie cesta vznikla spojením územia bývalých významných stredoslovenských banských miest. Zjednocujúcim symbolom projektu je patrónka baníkov Svätá Barbora. Svojou medenou korunou symbolizuje medenú Banskú Bystricu, Španiu Dolinu a Staré hory. Zlatý kalich symbolizuje zlaté Kremnické vrchy, strieborný meč symbolizuje Banskú Štiavnicu a okolie.

Cesta má 9 etáp a 29 zastavení

Mapa

Celá Barborská cesta meria spolu 180 km. Je rozdelená do deviatich etáp, takže jej absolvovanie by malo trvať 8 až 9 dní. Na ceste je 29 zastavení – presne toľko mala umučená sv. Barbora rokov a presne toľko gombíkov nájdete aj na všetkých baníckych uniformách. Trasu je možné prejsť pešo alebo na bicykli po vyznačených turistických chodníkoch, pričom návštevník môže začať v ktorejkoľvek etape. Poznávacia trasa prechádza najvýznamnejšími miestami banských pamiatok a pamätihodností spojených s banskou tradíciou a územím bývalých hornouhorských banských miest. „Myšlienkou projektu je cesta, počas ktorej pútnik spoznáva nové miesta a život v nich, ale nakoniec zistí, že najlepšie spoznal sám seba,“ hovorí Juraj Slašťan.

Namiesto klasického cestovného pasu pútnika, do ktorého pribúdajú pečiatky z jednotlivých zastavení, bude pútnik dostávať Barborské toliare, ktoré vznikli v spolupráci s kremnickou mincovňou a budú akýmsi certifikátom o absolvovaní cesty. Prví pútnici sa na Barborskú cestu vydajú v piatok 1. mája o 12.00 od Barbakanu z Námestia SNP v Banskej Bystrici.

Silver Jurtinus, foto: www.barborskacesta.com

Termálne kúpalisko Katarína vlastní spoločnosť Damit s.r.o., ktorá ho v roku 2006 kúpila od mesta Kremnica za 2 milióny korún (66 388 €). Jozef Mičo zo spoločnosti Damit tvrdí, že počas prevádzkovania kúpaliska doň investovali 920 000 € (28 mil. Sk). V súčasnosti je kúpalisko Katarína na predaj za 1,5 mil. € (45 mil. Sk). “Okrem mojej duše ja mám všetko na predaj,” povedal Jozef Mičo. “Kým to niekto nekúpi, urobím všetko preto, aby to kúpalisko fungovalo v čo najlepšom možnom režime, aby bolo stále funkčné, aby to spĺňalo svoj účel, ale nemyslím si, že by sme doňho v krátkej dobe investovali nejaké veľké finančné prostriedky z vlastných finančných zdrojov. Ak by sa ale stalo, že bude vypísaná zaujímavá výzva, určite by sme sa o dotácie uchádzali,” hovorí Mičo, ktorý už jeden pokus o získanie dotácie z fondov Európskej únie podnikol – z termálneho kúpaliska mal vzniknúť aquapark.  “Môj záujem zrekonštruovať kúpalisko bol veľmi seriózny a vážny. Nebol by som inak vyhodil 600 tis. Sk (20 tis. €) na projekt. Mala to byť obrovská investícia, v korunách okolo 250 – 300 miliónov (8 – 10 mil. €). Nedospel som však do štádia, aby som ho mohol predložiť ako žiadateľ o grant z fondov EU, pretože som nemal všetky potrebné podklady.” Na otázku, čo konkrétne spôsobilo, že sa mu nepodarilo skompletizovať žiadosť, Mičo odpovedal vyhýbavo: “Nenašlo to pochopenie tam, kde to pochopenie malo nájsť.”

Poslanec Marián Vojtko za to viní vedenie mesta: “Žiadosť firmy Damit bol na niektorom zo stolov Mestského úradu niekoľko týždňov, kým sa na dopyt pána Miča dostala na vedomie poslancov MsZ. Okamžite sme podporili daný projekt a požiadali primátorku, aby iniciovala stretnutie troch dotknutých strán: Mesto – Futbalisti – Damit. K takémuto stretnutiu, podľa informácií, ktoré sa k nám dostali, nikdy nedošlo. Ak malo vedenie mesta záujem o takýto veľký projekt, malo spraviť maximum, aby sa Kremnica zatraktívnila. Dnes by sme možno nestáli pred výlukou kúpaliska na celú jednu sezónu. Avšak mesto podľa mňa zaujalo postoj “toto je biznis súkromníka, prečo by sme sa mali snažiť aj my?”” vyjadril svoj názor poslanec Vojtko na Facebooku mesta Kremnica.

Balážová: žiadosti sme vyhoveli do šiestich týždňov

Podľa primátorky mesta Zuzana Balážovej mesto projekt podporilo. “Začiatkom roka 2008 ma navštívil pán Mičo a predstavil mi projekt rekonštrukcie kúpaliska Katarína, ktorý chcel zrealizovať za pomoci eurofondov. Dal mi k dispozícii architektonickú štúdiu vypracovanú v roku 1996. Táto štúdia mala niekoľko „háčikov“. Predpokladala výstavbu novej budovy tesne na hranici s futbalovým štadiónom a predpokladala využitie pozemku bývalého záhradníctva. Upozornila som pána Miča, že na pozemku bývalého záhradníctva bol medzičasom vybudovaný kanalizačný zberač, ktorý môže byť prekážkou pre jeho budúce využívanie. Ihneď som si vyžiadala stanovisko vtedajšieho predsedu futbalového klubu  k možnosti postaviť novú budovu v tesnej blízkosti hranice futbalového ihriska. Vyjadril sa v tom zmysle, že nakoľko priestor medzi bránkou a hranicou pozemku je dostatočne široký, nebude problémom, ak bude navrhovaná budova stáť blízko hranice ihriska. O ústretovom stanovisku futbalového klubu som informovala pána Miča telefonicky. Dňa 18. 2. 2008 požiadala spoločnosť DAMIT, s.r.o. mesto Kremnica o odkúpenie pozemkov bývalého záhradníctva. Pán Mičo v tom čase nevedel, či na získanie financií z EÚ bude podmienkou vlastníctvo pozemkov, alebo či bude postačovať aj dlhodobý prenájom. O zámere pána Miča som informovala ešte v ten deň poslancov mestského zastupiteľstva na spoločnom stretnutí, kde som im dala k dispozícii spomínanú štúdiu. Podľa prezenčnej listiny boli prítomní všetci poslanci, teda aj pán Vojtko. Dňa 10. 3. 2008 komisia ekonomická, majetku mesta a likvidačná žiadala spresniť, či je pre realizáciu projektu z finančných prostriedkov EÚ nevyhnutné vlastníctvo pozemkov alebo stačí dlhodobý prenájom. Členovia komisie sa rozhodli vyjadriť k žiadosti na stretnutí dňa 25. 3. 2008. Dňa 25. 3. 2008 sme otázku prenájmu, respektíve predaja pozemku bývalého záhradníctva opäť prerokovali spoločne na stretnutí poslancov, kde bol podľa prezenčnej listiny prítomný aj pán Vojtko. Dňa 27. 3. 2008 schválilo MsZ spoločnosti DAMIT, s.r.o. prenájom požadovaných pozemkov. Očakávala som, že pán Mičo, ak získa predpokladanú podporu z eurofondov, podá žiadosť podľa stavebného zákona na stavebné povolenie. Takúto žiadosť však pán Mičo nikdy nepodal.Keď som sa o to neskôr zaujímala, vysvitlo, že sa mu tie peniaze získať nepodarilo. Pán Vojtko si buď nepamätá, alebo vedome zavádza. Pravda je však taká, že žiadosti spoločnosti DAMIT sme vyhoveli v priebehu 6 týždňov,” vyvracia tvrdenia poslanca Vojtka primátorka Balážová. “Mrzí ma, že pán Vojtko dlhodobo, vedome klame a rozširuje fámu o tom, že som zabránila výstavbe aquaparku. Nie je to pravda,” uzatvára Balážová.

Silver Jurtinus

“Chodník je veľmi vhodný na rodinnú prechádzku, vzhľadom na prevýšenie cca 350 m bude asi častejšie využívaný v smere z Krahúl do Kremnice” hovorí Mutňanský. Na trase budú rozmiestnené aj drevené smerovníky  o ktorých dúfa, že nejaký čas vydržia na mieste. Približný čas na prechod z Krahúl do Kremnice bude asi 1: 15 hod. a z Kremnice na Krahule asi 1: 45 hod. Z chodníka sa bude dať odbočiť na Krahulský štít /958 m.n.m/.

“Všetkým, ktorí sa rozhodnú pre túto staronovú vychádzku, sa otvoria krásne výhľady na mesto a okolie prajeme pekné zážitky,” uzatvára Karol Mutňanský.