Rádiodiagnostické oddelenie v Kremnici bolo prvý krát zrušené 1. februára 2010. O konci kremnického röntgenového pracoviska rozhodol vtedajší riaditeľ nemocnice Rastislav Kubáň po tom, čo prístroj prekročil dobu svojej životnosti. Podľa Kubáňa už dávka žiarenia nebola pre pacientov bezpečná a keďže prevádzkovanie pracoviska v Kremnici bolo stratové, repasácia či kúpa nového prístroja by sa nemocnici neoplatila.

Röntgenové pracovisko v Kremnici

Aj pred piatimi rokmi obyvatelia mesta Kremnica a spádového okolia spísali petíciu za záchranu röntgenologického pracoviska a chirurgickej ambulancie v Kremnici, ktorú podpísalo 1319 obyvateľov. Vtedy ju však neadresovali nemocnici, ale doručili na mestský úrad. Zachovať prístroj v Kremnici sa nakoniec podarilo iba vďaka sponzorom a spádovým obciam, ktoré sa zložili na príspevok 20-tisíc €, za ktoré nemocnica nechala prístroj repasovať. Po technologickej stránke mohol röntgen fungovať ďalších osem rokov. Od 1. apríla 2014 patrí Všeobecná nemocnica Žiar nad Hronom do siete regionálnych nemocníc Svet zdravia a.s., na ktorú však údajný záväzok Rastislava Kubáňa prevádzkovať röntgen v Kremnici ďalších osem rokov neprešiel.

Rádiologický technik odišiel do dôchodku, nového pracovníka nenašli

Digitálny röntgen v žiarskej nemocnici

Aktuálny problém nastal po tom, čo rádiologický technik, ktorý plne zabezpečoval prevádzku pracoviska, odišiel do dôchodku a nemocnica nedokázala nájsť zaňho náhradu. Ďalšími dôvodmi pre ukončenie prevádzky röntgenového pracoviska v Kremnici, je podľa hovorcu nemocnice Tomáša Kráľa vek a slabá vyťaženosť prístroja: „Analógový röntgenový prístroj, vyrobený v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, dnes už nespĺňa moderné štandardy v oblasti nízkej radiačnej záťaže a zobrazovacej kvality. Od začiatku roka 2015 bolo priemerne vykonaných iba 10 výkonov za deň, to je 7 pacientov denne. Na porovnanie nemocnica v Žiari nad Hronom vykoná denne približne 270 výkonov, teda 200 pacientov denne a nemocnica v Banskej Štiavnici 40 výkonov, čo je 30 pacientov denne. Nemocnica sa preto rozhodla poskytovať pacientom z Kremnice a blízkeho okolia oveľa kvalitnejšiu rádiodiagnostiku v žiarskej nemocnici. Celé rádiodiagnostické oddelenie je plne digitalizované, moderné prístroje typu röntgen, CT alebo mamograf dosahujú oveľa nižšie radiačné zaťaženie pre pacienta a vďaka kvalitnejším zobrazovacím schopnostiach lekári dokážu stanoviť presnejšiu diagnózu. Navyše nemocnica poskytuje v pracovných dňoch všetkým pacientom z tohto regiónu bezplatnú dopravnú zdravotnú službu.“

Obyvatelia mesta spísali petíciu

Ukončenie prevádzky röntgenového pracoviska v Kremnici opäť vyvolalo vlnu nevôle. Mesto zvolalo rokovanie s vedením nemocnice, na ktorom sa zúčastnili aj starostovia spádových obcí, lekári a odborná verejnosť. Obyvatelia mesta opäť spísali petíciu, ktorú podpísalo viac ako 1500 občanov. „Polikliniku v Kremnici využívame na všetky základné zdravotnícke ambulantné služby: všeobecné, stomatologické, chirurgické, interné. Domnievame sa, že zrušením röntgenologického pracoviska v Poliklinike v Kremnici by sa výrazne znížila kvalita zdravotníckych služieb v meste Kremnica. Možnosť operatívneho snímkovania je dôležitá najmä pre stomatologické a chirurgické výkony, ale nepochybne pomáha aj všeobecným lekárom a internistom pri ich práci. Z uvedených dôvodov žiadame, aby bolo zachované röntgenologické pracovisko v Poliklinike v Kremnici.,“ píšu členovia petičného výboru Milan Rybársky, Vlasta Gyureková a Peter Weiss. Nemocnica však ostáva neoblomná: „Celému tímu nemocnice úprimne záleží na všetkých jej pacientoch bez ohľadu na mesto alebo na obec, odkiaľ pochádzajú. Ich názor nám, prirodzene, nie je ľahostajný. V tomto prípade však neplatí, že bližšie je aj lepšie. Sme presvedčení, že takto zabezpečená zdravotná starostlivosť dosahuje oveľa kvalitnejšiu úroveň a je jednoznačne lepšou voľbou pre všetkých našich pacientov,“ zdôraznila Eva Páleníková, riaditeľka nemocnice Svet zdravia Žiar nad Hronom.

Nemocnica je ochotná prístroj predať za jedno euro

Jedinou možnosťou, ako uchovať röntgen v Kremnici je, zdá sa, ponuka na odkúpenie prístroja: „Ak by samotné mesto malo záujem udržať prevádzku starého röntgenového pracoviska v Kremnici za každú cenu a našlo by odborne spôsobilého prevádzkovateľa, nemocnica je ochotná postúpiť kompletné technické vybavenie a zázemie za jedno euro,“ povedala Eva Páleníková. Podľa primátora mesta Alexandra Ferenčíka však nie je reálne, aby mesto prevádzkovalo rádiodiagnostické pracovisko. „Nemáme na to odbornú spôsobilosť, ani kvalifikovaného prevádzkovateľa. To, že nám podarujú prístroj, ktorý sme už raz zaplatili, je síce pekné, ale nerieši to podstatu problému,“ hovorí Alexander Ferenčík.

Röntgen by mohla prevádzkovať psychiatrická nemocnica

Prevádzkovať röntgen by však možno mohla Psychiatrická nemocnica prof. Matulaya. Zrušenie röntgenu, by totiž podľa námestníka riaditeľa psychiatrickej nemocnice Miroslava Fialu znamenalo nadmerné zaťaženie nemocnice, hlavne čo sa týka vynakladaných finančných prostriedkov na prevoz pacientov do Žiaru nad Hronom a stým súvisiace viazanie pracovných síl na doprovod. „Zriadenie pracoviska RTG v našom areáli by bolo nesmiernou výhodou pre našich pacientov, ale aj pre širokú verejnosť. Ale nastáva tu jeden problém, a to je, že vzhľadom na momentálnu finančnú situáciu v štátnom zdravotníctve nie sme schopní finančne vykonať úpravy priestorov, ktoré by vyhovovali takémuto pracovisku. V prípade, že by sa tieto finančné prostriedky na úpravu nami poskytnutých priestorov našli, naša nemocnica by nemala k zriadeniu takéhoto pracoviska v rámci Psychiatrickej nemocnice výhrady. Bude však potrebné zorganizovať stretnutie kompetentných,“ povedal Miroslav Fiala, podľa ktorého „približovanie sa“ žiarskej nemocnice pacientom, nabralo zrušením RTG opačný smer. Primátor Alexander Ferenčík záujem Psychiatrickej nemocnice privítal. Podľa neho by mesto poskytlo nemocnici súčasné priestory rádiodiagnostického pracoviska v poliklinike za výhodných podmienok. „Určite ešte budeme rokovať s nemocnicou v Žiari nad Hronom aj s Psychiatrickou nemocnicou v Kremnici, aby sme prístroj do doby jeho životnosti ešte využili,“ hovorí Alexander Ferenčík.

Silver Jurtinus

“S pani primátorkou sme sa niekoľko krát stretli a krok za krokom sme analyzovali situáciu, potreby postihnutých detí a ich rodín”, hovorí Margita Schmidtová, riaditeľka Súkromného detského integračného centra v Kremnici, ktorá pomáhala pri príprave odľahčovacej služby ako odborný garant. “Spracovali sme zoznam detí, ktoré by pripadali do úvahy a prioritne sme vybrali tie s najakútnejšími stavmi”, hovorí.

Službu zatiaľ využívajú dve rodiny , no v Kremnici je približne dvadsať rodín s ťažko postihnutým dieťaťom, ktoré by túto službu mohli využiť. “Referencie z rodín sú veľmi pozitívne. Veľmi to akceptujú, odľahčovacia služba skutočne plní svoju úlohu v celom tom kontexte, ako je myslená v zákone a ako si to vyžadujú deti. Keďže rodičia sedeli so mnou niekoľko krát, boli informovaní, čo je možné poskytnúť, aké sú ich povinnosti , ako majú usmerniť deti, čo môžu opatrovateľky robiť a za čo zodpovedajú. Dôležité je, že nielen rodičia, ale aj deti reagujú veľmi pozitívne a dá sa povedať, že práve rozšírenie sociálneho kontaktu je veľmi významnou súčasťou preklenutia izolácie dieťaťa v rámci istej spoločnosti”, hovorí Margita Schmidtová.

Ťažko postihnuté deti sú podľa nej veľmi ohraničené, majú kontakt iba so svojou rodinou a nastáva problém, keď majú ísť k cudziemu lekárovi, keď sa majú kontaktovať s ďalšími ľuďmi. Sociálny kontakt vnímajú ako veľmi stresujúci, preto sociálny kontakt, aj cez odľahčovacie služby, je pre tieto deti veľmi dôležitý a umožňuje im znížiť ich sociálnu izoláciu. “Ak sa podarí pre tieto deti rozšíriť ich sociálne prostredie, ich strach je ďaleko menší, lebo zistia, že to širšie sociálne prostredie ich neohrozuje a že môžu cítiť pocit bezpečia aj mimo rodiny.”

Sociálna izolácia však nehrozí len postihnutým deťom, ale aj ich rodičom, ktorí sa o dieťa musia starať vo dne v noci. “Sociálny kontakt takýchto rodičov sa ohraničuje na rodinu, na veľmi postihnuté dieťa, ale širší sociálny kontakt u nich absentuje. Potrebujú podporu, preto sme s nimi v kontakte, môžu prísť keď majú potrebu, konzultujú veci s nami. Psychický tlak na tie rodiny je obrovský a majú moju hlbokú úctu, že to takto dobre zvládajú,” hovorí Margita Schmidtová.

Mesto v súčasnosti zamestnáva desať opatrovateliek, ich počet sa kvôli zvyšujúcemu záujmu o opatrovateľskú službu čochvíľa zvýši. Opatrovateľská služba podľa Petry Mikovej, z Úseku sociálnych vecí a zdravotníctva mestského úradu, funguje už od roku 2004 a starší občania mesta ju aj radi využívajú. “V súčasnosti máme 16 klientov, ale evidujeme záujem ďalších,” hovorí Miková. “Opatrovateľky pracujú iba od pondelka do piatku od 7.00 do 15.00, cez víkendy a sviatky túto službu neposkytujeme. Fyzická osoba, ktorá opatruj,  má možnosť využiť  odľahčovaciu službu  30 dní do roka.”

Primátorka Zuzana Balážová však vníma ako problém, že rodiny môžu odľahčovaciu službu využiť iba v rozsahu dní, nie hodín. “Ak matka potrebuje ísť napríklad k zubárovi len na dve hodiny, aj tak si musí vyčerpať celý deň. Problém je v tom, že nie je možné čerpať opatrovateľskú službu po hodinách, ale iba po dňoch.” Cieľom odľahčovacej služby je totiž nevyhnutný odpočinok opatrovateľa a je myslená ako “dovolenka” opatrovateľa ťažko postihnutého človeka. “Určite sa obrátim na poslancov Slovenskej národnej rady a budem ich žiadať o zmenu zákona, aby sa táto služba dala využívať po hodinách, nie len po celých dňoch,” hovorí Balážová.

Podľa Margity Schmidtovej bude do budúcna nutné veľmi intenzívne uvažovať o dennom stacionári. “Kremnica ho veľmi potrebuje, nielen z ľudského, sociálneho hľadiska, ale aj vzhľadom k fungovaniu rodín. Máme v Kremnici deti, ktoré sú medzi dvadsiatkou a tridsiatkou a hľadáme spôsob kam ich začleniť. Tie deti sú mobilné, veľmi hlboko mentálne retardované a izolované vo svojich domácnostiach, čo je veľmi na škodu veci. S tými deťmi sa dá pracovať, dá sa zvýšiť ich kvalita života, a kvalita života ich rodín i sociálneho prostredia. Spoločnosť sa vždy posudzuje podľa toho, aká je starostlivosť o toho najslabšieho a toto je jedna z priorít, ktorú bude treba v našom meste riešiť aj do budúcna,” uzatvára Margita Schmidtová.

Silver Jurtinus

Podľa Tomáša Schuchmanna, hovorcu spoločnosti Mirakl, dôjde k vyhodnoteniu skúšobnej prevádzky sobotňajších otváracích hodín v lekární Dr.Max pri predajni COOP Jednota na konci mesiaca júl 2012. “Kritériami vyhodnotenia budú návštevnosť lekárne a ekonomická rentabilita prevádzky. Predĺžená otváracia doba lekárne počas pracovných dní bude zachovaná,” uzavrel.

Aktivity EIV v SR sa realizujú pod záštitou hlavného hygienika SR a kancelárie SZO na Slovensku. Na realizácii aktivít EIT participujú všetky regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR. Očkovanie proti prenosným ochoreniam je jedným z najväčších úspechov medicíny posledných desaťročí a aj napriek tomu podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) z 10,6 miliónov úmrtí detí do 5 rokov pripadá 1,4 milióna úmrtí na prenosné ochorenia, ktorým je možné predchádzať očkovaním. V Európskom regióne SZO je to 32 000 úmrtí detí ročne. Vďaka očkovaniu sa každoročne zabráni miliónom úmrtí na osýpky, záškrt a čierny kašeľ.

Odborníci varujú: najväčším nežiaducim účinkom je uspokojenie, že infekčné choroby už nehrozia. Tento nesprávny názor môže viesť k poľaveniu v systematickom očkovaní. Nezaočkovaná populácia je nielen vysoko vnímavá k ochoreniu, ale pomáha pri jeho opätovnom šírení tam, kde sa už nevyskytovalo. Príkladom je výskyt osýpok na Ukrajine, kde v roku 2012 bolo zaznamenaných 5000 prípadov na toto ochorenie v západnej časti Ukrajiny susediacej so Slovenskom, Maďarskom a Poľskom. Tento nárast je spôsobený nízkou zaočkovanosťou populácie ne Ukrajine. Každá krajina, ktorej obyvateľstvo poľaví, prípadne sa bráni očkovaniu je vystavená takémuto riziku.

Zvýšená migrácia neočkovaných osôb predstavuje riziko šírenia prenosných ochorení a nie je vylúčený import osýpok a iných prenosných ochorení, voči ktorým je možné sa chrániť očkovaním, aj na Slovensko. Aby sa tomu zabránilo je potrebné v Európe „spoločne riešiť spoločné hrozby“.

RÚVZ Žiar nad Hronom, MUDr. Eva Striežová

Projekt EHES je zakomponovaný do Národného programu prevencie ochorení srdca a ciev, ktorého realizácia bola schválená Ministerstvom zdravotníctva. Projekt vznikol z dôvodu nutnosti získania kvalitných a porovnateľných údajov o zdraví a zdravotných rizikách dospelej populácie v Európe.  Získané informácie budú použité na plánovanie zdravotnej politiky, preventívnych aktivít, potrieb zdravotnej starostlivosti v závislosti od socioekonomických podmienok a veku.

EHES sumarizuje údaje prostredníctvom dotazníka, fyzikálneho vyšetrenia (meranie výšky, hmotnosti, obvodu pása), merania tlaku krvi a analýzy vzoriek krvi (celkový cholesterol, HDL cholesterol, glukóza, triacylglyceroly). Výsledky vyšetrení vybraných osôb budú po skončení národnej štúdie zaslané príslušným ošetrujúcim lekárom. Skríning bude realizovaný vo vekovej kategórii 18 – 64 ročných.

V decemberi obdrží 70 občanov mesta Žiar nad Hronom a jeho okolia pozvánku na účasť v tomto projekte. Mená boli vybraté z dôvodu objektívnosti štúdie náhodným výberom z centrálnej evidencie obyvateľstva spolu s ďalšími účastníkmi štúdie (spolu 2 500 v SR). Účasť na skríningu je dobrovoľná, ale dôležitá. Získané informácie budú spracované za dodržania podmienok ochrany osobných údajov a nebudú použité na žiadne iné účely. Všetky vyšetrenia a odber krvi budú pre všetkých bezpečné a budú vykonané skúseným odborným personálom poradne zdravia RÚVZ Žiar nad Hronom. Účasť na štúdii je prospešná aj pre vybraných respondentov, lebo sa dozvedia informácie o svojom zdravotnom stave.

Za RÚVZ Žiar nad Hronom spracovala:
MUDr. Zina Košťanová
oddelenie podpory zdravia

Aj napriek tomu, že sa o chrípke každoročne veľa hovorí a píše, mnohí k tomuto ochoreniu priraďujú aj bežné prechladnutie. Preto niečo o chrípke a jej priebehu. Je to vírusové ochorenie s krátkym inkubačným časom. Vypukne náhle a prejavuje sa celkovou slabosťou s bolesťami svalov a kĺbov sprevádzaných teplotou nad 38 ºC, často až 40 ºC. Vysoké teploty pretrvávajú niekoľko dní a po 2 – 3 dňoch od prejavenia sa prvých príznakov sa pridružujú bolesti hrdla a kašeľ, pričom nádcha ani nemusí byť. Ochorenie sa šíri kvapôčkami hlienu, ktoré sa dostávajú do vzduchu pri kýchaní, kašľaní a rozprávaní a doletia do 2m. Nepriamo sa vírus šíri predmetmi kontaminovanými hlienom z dýchacích ciest chorého rukami, pri ošetrovaní, predmetmi bežného používania. Vírus je odolný voči vyschnutiu a v prachu prežíva pri izbovej teplote aj niekoľko dní. Na odeve, papieri a vreckovke prežíva do 12 hodín, na tvrdých a hladkých povrchoch až do 48 hodín.

Najúčinnejšou prevenciou proti chrípke je očkovanie. Na chrípku antibiotiká nezaberajú. Pri ochorení si musí sám organizmus poradiť za pomoci tabletiek proti horúčke, vitamínmi a najmä pobytom v posteli. Chrípka sa nesmie podceňovať, pretože sa môžu pridružiť komplikácie ako zápal horných aj dolných dýchacích ciest, zápal srdcového svalu, nervov a mozgu.

Očkovanie proti chrípke nie je povinné a každý si ho musí zvážiť. Odporúča sa najmä u tehotných žien, u pacientov s chronickým ochorením dýchacieho a s chronickým ochorením srdcovo-cievneho systému, u diabetikov, u osôb s oslabenou imunitou, u onkologických pacientov, u obéznych osôb a osôb, ktoré sú staršie ako 65 rokov. Ďalej sa odporúča osobám, ktoré sú umiestnené v liečebniach pre dlhodobo chorých, geriatrických centrách a ústavoch sociálnej starostlivosti, zdravotníckym pracovníkom, cestovateľom cestujúcim do cudziny v čase predpokladanej epidémie chrípky ako aj športovcom, ktorí sa pripravujú sa na vrcholové podujatie konané v čase predpokladanej epidémie.

Očkovacia látka proti chrípke, ktorá je na Slovensku dostupná v lekárňach, obsahuje tri typy vírusu, ktoré sa potvrdzujú u chorých. Je to tzv. pandemický vírus A H1N1, ktorý stále koluje v populácii a najčastejšie spôsobuje ochorenia, ďalší je typ A H3N2 a tretí je typ B. Po očkovaní sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky ako bolestivosť v mieste vpichu, svrbenie, pálenie. Môže sa objaviť aj teplota, ktorá trvá 1-2 dni. A tak, ako aj pri ostatných očkovaniach platí, že dva až tri dni po očkovaní sa treba vyvarovať nadmernej fyzickej záťaži.

Tí, ktorí nebudú zaočkovaní proti chrípke by sa mali vyhýbať tesnému kontaktu s chorými osobami. Časté umývanie alebo dezinfekcia rúk chráni pred infekciou vírusom. Ruky je potrebné umývať veľmi dôkladne mydlom a vodou. Ďalej vyhýbať sa dotykom očí, nosa a úst rukami, ktoré nie sú bezprostredne umyté a pohybovali sme sa v priestoroch mimo domácnosť, dodržiavať správnu životosprávu, najmä dostatok spánku, výživné jedla plné vitamínov, dostatok fyzickej aktivity. Je tiež potrebné častejšie vetranie interiérov a obmedzenie hromadných podujatí.

MUDr. Striežová Eva, oddelenie epidemiológie
RÚVZ Žiar nad Hronom