Vernisáž výstavy Život a dielo Jána Levoslava Bellu

Miestny odbor MS v Kremnici na vernisáži dňa 4.5.2011 otvoril výstavu „Život a dielo Jána Levoslava Bellu“, duchovného, hudobného skladateľa, zbormajstra, dirigenta, hudobného pedagóga a publicistu, organistu, spisovateľa, pri 75. výročí jeho úmrtia a „História a súčasnosť dychovej hudby v Kremnici“. Výstavou bol zahájený hlavný program „23. festivalu dychových hudieb J.L.Bellu, krajská prehliadka dychových hudieb v Kremnici“. Dychová hudba Minciar v Kremnici je kolektívnym členom MO MS v Kremnici.

Vernisáž výstavy bola zahájená fanfárami dychovej hudby, prednesom básne, ktorú Vladimír Roy venoval Bellovi., pred domom v ktorom v rokoch 1869 – 1881 pôsobil. Pripomenuli sme si, že Bella i po odchode do Sibini udržoval kontakty s Kremnicou. Na spomienkovú slávnosť pripomenutia si jeho 80. výročia narodenia, sa skladateľ osobne zúčastnil i so svojou manželkou. Ani obyvatelia mesta na neho nezabudli. So súhlasom Bellu daným pár dní pred jeho smrťou bolo jeho menom pomenované Spevácke združenie utvorené B. Jelinekom. Od r. 1955 jeho meno nesie kremnická Základná umelecká škola. Od r. 1966 sa v Kremnici pravidelne každé dva roky koná Festival dychových hudieb J.L.Bellu. V r. 1998 prevzala jeho vnučka Dagmar Stürli-Bellová čestné občianstvo mesta udelené Bellovi. Na dome kde pôsobil, je umiestnená pamätná tabuľa s jeho portrétom. Na záver prvej časti primátorka mesta RNDr. Z. Balážová pod pamätnú tabuľu umiestnila venček venovaný mestom i MO MS v Kremnici.

Vernisáž pokračovala v Bellovom dome vo výstavných priestoroch fanfárami, prednesom básne ktorú Bella zložil svojej vnučke pri desiatich narodeninách, ukážkou z hudobnej tvorby J.L.Bellu v podaní žiakov ZUŠ J.L:Bellu v Kremnici, podaním informácii o živote a diele J.L.Bellu a o pôsobení dychovej hudby v Kremnici.

Ignác Ján Bella sa narodil dňa 4.9.1843 v Mikuláši. Počas štúdia na gymnáziu v Levoči sa veľmi zblížil s profesorom Leopoldom Dvořákom v ktorého zbore aj účinkoval. Po ňom prevzal aj birmovné meno Leopold, ktoré si poslovenčil na Levoslav a používal ho po celý život. Lásku k hudbe i vlastenecký cit získal od rodičov. Už v predškolskom veku sa začal učiť hre na husle. Neskoršie si osvojil hru na klavíri, organe a postupne na takmer všetkých hudobných nástrojoch. Posledné dva roky gymnázia ukončil v B. Bystrici. Štúdium teológie ukončil vo Viedni a v roku 1866 bol v B. Bystrici vysvätený za kňaza. Keď zomrel jeho priaznivec biskup Moyses, ktorý ho podporoval v hudobnej i národnej činnosti, Bella v r. 1869 prichádza do Kremnice, kde sa stal mestským kapelníkom a zároveň riaditeľom Kúru a učiteľom spevu na reálke, z ktorých žiakov vytvoril cez 150 členný zbor. V Kremnici zdvihol hudobný život na nebývalú úroveň. V r. 1873  študijná cesta v zahraničí mu otvorila nový umelecký svet a spoznal silu svetskej hudby. Domov sa vrátil zmenený a zo skladateľa dovtedy takmer výlučne cirkevného sa stáva skladateľ svetský. Vystúpil s kňažského stavu a pred odchodom do Sibini v r. 1881 prestúpil na augsburské vierovyznanie. Hlavnou príčinou zrieknutia sa kňažstva a tým i príslušnosti ku katolíckej cirkvi bola túžba po rodinnom živote a obmedzovanie svetskej umeleckej činnosti. V r. 1882 uzavrel manželstvo s Augustou Luisou Wellmanovou. V r. 1928 sa vrátil na Slovensko do Bratislavy, kde vo veku 93 rokov dňa 25.5.1936 zomrel.

Pobyt v Kremnici sa považuje za obdobie Bellovho najvyššieho umeleckého vzletu. v koncertnej i skladateľskej činnosti. Tu dozrel na hotového umelca, zložil symfonickú báseň „Osud a ideál“ a začal komponovať prvú slovenskú operu „Kováč Wieland“ a iné diela.

Vznik dychovej hudby v Kremnici je doložený v archívnych dokladoch rokom 1844., kedy sa volil kapelník. Počas 12 ročného pôsobenia Bellu v Kremnici ako kapelníka dosiahla dychová požiarna hudba vysokú úroveň. Zložil pre ňu skladby a obohatil ju o dovtedy nepoužívané nástroje – lesný roh, flauta, hoboj a iné. Po 1 svetovej vojne v Kremnici pôsobili dychové hudby: banícka, mestská,  požiarna a vojenská. Po 2. svetovej vojne bola obnovená požiarna a banícka dychovka. V r. 1960 prechodom na nového zriaďovateľa vznikla spoločná dychová hudba Minciar, ktorá pôsobí dodnes. Hudba vystupuje koncertovaním po celom Slovensku i v zahraničí. Na súťažiach obsadzuje popredné umiestnenia. Na medzinárodnom festivale Dychovky v preši získali zlaté pásmo a druhé miesto. Na 5. majstrovstvách Európy v r. 2004 dosiahli strieborné pásmo. V r. 1976 bola založená žiacka dychová hudba Požiarnik, ktorá zanikla v r. 1984. Od 20. ročníka festivalu sa v Kremnici koná Krajská prehliadka dychových hudieb. Súťažná prehliadka malých dychových hudieb je vrcholným podujatím žánra dychových hudieb v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Víťaz postupuje na celoštátnu súťažnú prehliadku hudieb v Lednických Rovniach. Na tohoročnej prehliadke získala Dychová hudba Minciar strieborné pásmo za účasti 6. súborov.

V závere vernisáže s príhovorom vystúpila primátorka mesta RNDr. Z. Balážová a za BBSK POS Žiar nad Hronom Mgr. E. Sedláčková a bývalý dirigent a kapelník M. Mešťan.

Spoluorganizátori výstavy: Mesto Kremnica, BBSK Pohronské osvetové stredisko Žiar nad Hronom. Zbierkové predmety, fotodokumentáciu a písomné podklady poskytli: Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum B. Bystrica, Dychová hudba Minciar Kremnica, NBS Múzeum mincí a medailí Kremnica, Základná umelecká škola J.L.Bellu Kremnica a PhDr. A. Ezrová, MV SR, Štátny archív v B. Bystrici, pobočka Kremnica.

Milan Rybársky, predseda MO MS

Zdieľať tento príspevok.