Stretnutie po päťdesiatich rokoch

Naplniť myšlienku motta Thomasa Largeho: „Duch priateľstva bol zoslaný medzi ľudí, aby sa im žilo o čosi lepšie. Je len na ľuďoch, aby ho dokázali nájsť a nájsť tak cestu k sebe,“ sa pokúsili žiaci IX.A a IX.B triedy z roku 1962, tzn. ročníky narodenia 1946-1947.

Mesiac jún je považovaný za najživšie obdobie školy. Skúšky, maturity, záverečné vysvedčenia a výlety. Do tohto obdobia, na 8.6.2012, organizátori určili termín stretnutia po 50-tich rokoch, ktoré malo byť vôbec ako prvé. A rozhodne nevšedné preto, že stretnutia zo základnej školy sa vôbec nerobili. Títo žiaci opúšťali bývalú „11- ročku“ (druhou školou v Kremnici bola „8-ročka“) v roku 1962 ako prví deviataci, nakoľko dovtedy sa končila základná škola v 8. ročníku. Organizovať sa to pokúsili dvaja spolužiaci. Za A triedu Ján Bíleš a za B triedu Mgr. Jaroslava Páričková (Kratochvílová).

Tortúra zháňania adries a telefónnych kontaktov nastala po zostavení zoznamu dvoch tried, s ktorými sa prelínala tretia trieda, ktorá trvala jeden rok. Presunom žiakov na inú školu nastal chaos v definitívnom zozname. Ten bol uzavretý na počte 65 žiakov. Po zaslaní pozvánok nastalo očakávanie na záujem sa stretnúť. Za učiteľov pozvanie prijali pani učiteľka Čilíková a pani učiteľka Zőldyiová. Podarilo sa! Spätná väzba prekročila naše očakávania.

Nezabudnuteľná chvíľa stretnutia pred budovou školy plná emócií, úprimnosti a radosti zo stretnutia so spolužiakmi z mladosti, ktorí sa spoločne nestretli 50 rokov, bola poznačená zoznamovaním a nostalgiou, nakoľko časový odstup predsa poznačil uchované predstavy zo školských lavíc. Návšteva školy a tried, kde sme prežili mladosť a chvíle povinností, veselých príhod a neopakovateľných zážitkov, bola plná spomienok. Naše spomienky taktiež patrili žijúcim a nežijúcim učiteľom, všetkým spolužiakom, ktorí sa nemohli stretnutia zúčastniť, tým, ktorých kontakty sa nepodarilo zistiť a minútou ticha sme si uctili pamiatku nežijúcich.

Slávnostné posedenie nám pripravil kolektív pracovníčok vedený pani Chmúrovou vkusne, esteticky na úrovni. Patrí im naše veľké poďakovanie.

Naša povojnová generácia bola poznačená chudobou a nedostatkom dnes bežných vecí, ale o to viac vzájomnou úctou a priateľstvom bez pohŕdania a prejavov nadradenosti, čo bolo výsledkom výchovy v dobe, v ktorej sme žili. Mnohé spoločenské zmeny boli hektické. Najprv ČSR, premenovanie na ČSSR, Kubánska kríza, prvý let človeka do vesmíru, rok 1968 až úplná zmena systému v roku 1989. To nás zastihlo v plnom pracovnom nasadení. Tak v dobrom ako aj v zlom, s následkami v ďalšom živote. Ďalšia zmena na ČSFR až do dnešnej podoby SR a vstup do EÚ. K tomu patrili aj finančné zmeny. Mena peňazí v roku 1953, priebežné zmeny hodnôt a štátneho znaku na minciach, kolkovanie bankoviek, slovenská mena až nakoniec euro. A čo ďalej…?

Napriek tomu všetkému, čo sme prežili, sme boli veľmi silnou generáciou, čo sa prejavilo aj na tomto stretnutí. Tak prejavenými vzťahmi, ako aj celkovou účasťou. Chceli by sme terajším študentom dopriať (ak ich zaujme tento článok), aby sa im podaril podobný, ak nie lepší zážitok zo stretnutia po toľkých rokoch. Aby si už teraz pestovali dobré vzťahy, navzájom sa rešpektovali, pestovali si úctu k sebe a okoliu, čo nevyžaduje žiadne investície. V konečnom dôsledku človek potrebuje tak málo. Úprimné slovo a smelý spätný pohľad na prežité obdobie svojho života.

Za všetkých spolužiakov a učiteľov Mgr. J. Páričková a Ján Bíleš

Zdieľať tento príspevok.