Gymnazista píše knihu o histórii kremnickej farnosti

Študent kremnického gymnázia Boris Kollár už dva roky pracuje na knihe mapujúcej históriu kremnickej rímskokatolíckej farnosti. Prosí o pomoc pri zbieraní textových a fotografických materiálov, ale aj spomienok pamätníkov.

Boris Kollár v septembri nastúpi do maturitného ročníka Súkromného gymnázia v Kremnici

Inšpiráciu napísať knihu o histórii farnosti dostal na miništrantskom výlete v Kláštore pod Znievom, kde podobnú knihu našiel v knižnici miestneho farára. “Bola to kniha o farnosti v Terchovej a pri jej listovaní mi napadlo, že my podobnú knihu o našej farnosti nemáme. Prečo sa na to nedať, keď mám voľný čas, aj ma to baví? Nie že by sme o farnosti vedeli málo, nemáme však knihu ktorá by podávala celú históriu farnosti a jej zaujímavosti.”

Vo svojom voľnom čase s niekoľkými spolupracovníkmi pátra po archívoch, pomocnú ruku mu podal nielen kremnický farár Marián Krajč, ale už aj historici František Neupauer z Ústavu pamäti národa, alebo Zoltán Baláž z diecézneho archívu v Banskej Bystrici. Boris pátra aj v kremnickom archíve, v múzeu a o pomoc žiada aj širokú verejnosť. “Bol by som veľmi rád, keby ľudia, ktorí majú staré fotografie alebo si pamätajú niečo zo života farnosti, mi dali vedieť a ja budem veľmi rád, že takýmto spôsobom prispejú do knihy.”

Vydanie knihy je ešte vzdialená budúcnosť, Boris však verí, že sa mu to podarí skôr ako v roku 2028. “Keďže farnosť vznikla s veľkou pravdepodobnosťou v roku 1328, kedy Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu na banské a kráľovské mesto a ako prvý farár sa spomína Mikuláš (1328 – 1337), čakať šestnásť rokov na sedemsté výročie by bola asi príliš dlhá doba,” žartuje Boris. Kniha je zatiaľ v štádiu zbierania materiálu, niektoré kapitoly však už spolu s kamarátkou Michaelou Vnučkovou pomaly píšu.

V knihe sa bude venovať aj rôznym zaujímavostiam. “Mnoho ľudí napríklad nevie, koľko cirkevných zariadení v Kremnici bolo, mne sa podarilo napríklad zistiť, že v Kremnici sa nachádzal aj Dom duší, Dom malomocných alebo Útulňa sv. Jozefa – dnes budova Mestského kultúrneho strediska. V Kremnici sídlil aj ostrihomský arcibiskup v Dome pizetára, ktorý stál pri dnešnom penzióne Floren. Pôsobili tu aj mnohé spoločenstvá ako napríklad Kremnický katolícky tovarišský spolok o ktorom som zatiaľ našiel len veľmi málo informácií.”

Samostatnú kapitolu venuje aj zaujímavým životným osudom farníkov, napríklad nezvestnému vojakovi z Kopernice Ferdinandovi Puskailerovi, prípadu bosorky Dory Struhárovej, alebo Františkánskemu katechétovi Agapovi Malkušákovi, ktorý bol jeden mesiac vo väzení, za pohoršenie verejného pokoja za to, že v kázni poburoval ľud proti českej národnosti.

Ak teda máte vo svojom archíve textové, alebo fotografické materiály, ktoré môžu byť Borisovi Kollárovi nápomocné pri tvorbe knihy o histórii rímskokatolíckej farnosti v Kremnici, alebo poznáte pamätníkov, ktorí si spomínajú na mnohé zaujímavé osobnosti alebo udalosti, neváhajte a kontaktujte Borisa na telefónnom čísle 0904 906 927, alebo mailom na adrese: boris.kollar@gmail.com.

Silver Jurtinus

Zdieľať tento príspevok.