ORTAC Resources zaniklo oprávnenie na povrchovú ťažbu kremnického zlata
ORTAC Resources zaniklo oprávnenie na povrchovú ťažbu kremnického zlata
Oprávnenie na povrchové dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Kremnica doteraz patrilo spoločnosti Kremnica Gold Mining s.r.o., ktorá mala začať dobývať rudu do 30. júna 2012. Túto podmienku však 100% dcéra spoločnosti ORTAC Resources nesplnila, čím jej oprávnenie má podľa zmluvy o prevode dobývacieho priestoru zaniknúť.
Oprávnenie na ťažbu od Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici nadobudlo platnosť zápisom prevodu dobývacieho priestoru Kremnica do Evidencie dobývacích priestorov dňa 30.6.2009. Do troch rokov mala Kremnica Gold Mining s.r.o. začať povrchovým spôsobom dobývať rudu, tá však do tej doby na ťažbu nezískala ani povolenie. Povoľovacie konanie banského úradu navyše v júni, už po vypršaní trojročnej lehoty, zastavil súd medzi účastníkmi konania, Občianskym združením Kremnica nad zlato a Obvodným úradom životného prostredia v Banskej Štiavnici.
Na otázku, kedy oprávnenie zanikne, obvodný banský úrad odpovedal, že “o zániku oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Kremnica bude možné hovoriť až po právoplatnom skončení súdneho konania účastníkov povoľovacieho konania.” A to aj napriek tomu, že súd prerušil konanie banského úradu až po uplynutí trojročnej lehoty.
Banský zákon síce stanovuje, že v prípade hlbinnej ťažby je lehota na začatie dobývania päť rokov, ORTAC Resources však svoj kremnický projekt akcionárom prezentuje ako otvorenú ťažobnú jamu, teda povrchové dobývanie.
Posudzovanie vplyvov na životné prostredie nikdy nezačalo
Podľa Viktora Pomichala, riaditeľa Ortac Resources Slovensko, “spoločnosť Kremnica Gold mining je držiteľom dobývacieho priestoru v Kremnici, bude držiteľom minimálne do 30. 6. 2014 a môže dobývať tento priestor buď povrchovo alebo hlbinne.”
Primátorka Zuzana Balážová súhlasí, že Kremnica Gold mining môže naťahovať čas ešte dva roky, ale to by musela vyhlásiť, že bude dobývať hlbinne a musela by začať celý povoľovací proces na nový projekt hlbinnej ťažby odznova. Podľa Balážovej je však hlbinné dobývanie nerentabilné. “Celý povoľovací proces je nastavený na povrchové dobývanie, ktoré je po 30. júni 2012 bezpredmetné,” tvrdí Balážová.
Pomichal ďalej tvrdí, “síce sme sa zaviazali dobývať tento priestor povrchovo do troch rokov, do vyššie uvedených lehôt sa podľa Banského zákona nezapočítava čas, počas ktorého prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie.”
Primátorka Zuzana Balážová však oponuje, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa nikdy ani nezačalo. Súd pozastavil povoľovacie konanie, nie posudzovanie vplyvov na životné prostredie. “Práve posudzovaniu vplyvov na životné prostredie sa Kremnica Gold mining pokúsila vyhnúť opätovným podaním takmer identického projektu na Obvodný úrad životného prostredia, ktorý rozhodol, že tento projekt posudzovať netreba,” hovorí primátorka.
“Trojročná lehota na začatie povrchového dobývania je zakotvená priamo v zmluve o prevode dobývacieho priestoru, preto argumentovať Banským zákonom, keď navyše žiadne posudzovanie vplyvov na životné prostredie ani nezačalo je nezmyslené,” myslí si primátorka.
Dokazuje to aj výrok Viktora Pomichala z 2. augusta 2012, kedy tvrdil, že “podľa našich právnych poradcov si plán otvárky, ktorého účelom je odber vzoriek, nevyžaduje posúdenie podľa zákona EIA.” Vtedy nespomínal, že by nejaké posudzovanie vplyvov na životné prostredie prebiehalo, naopak posúdenie zámeru podľa zákona EIA “privítal” až po predbežnom opatrení súdu.
Dobývací priestor je umelo nafúknutý šesťnásobne
Aj keď zásoby zlata sa nachádzajú na území s rozlohou dva kilometre štvorcové, určený dobývací priestor má rozlohu takmer dvanásť kilometrov štvorcových a nachádza sa v ňom takmer celé zastavané územie mesta Kremnica, celá obec Kremnické Bane, časť obce Lúčky a ich 6000 obyvateľov.
Podľa banského úradu je ťažba v zastavanom území dobývacieho priestoru síce vylúčená, mesto Kremnica so žiadosťou o zmenšenie dobývacieho priestoru neuspelo. Banský úrad konanie vo veci zmenšenia dobývacieho priestoru pozastavil. Argumentom banského úradu pre pozastavenie konania je stanovisko Odboru štátnej geologickej správy Sekcie geológie a prírodných zdrojov Ministerstva životného prostredia, že výskum zásob zlato-strieborných rúd ešte nebol ukončený. Ten môže podľa primátorky Zuzany Balážovej trvať ďalšie desaťročia.
“Obyvatelia Kremnice, Kremnických Baní a Lúčok sa stali rukojemníkmi dobývacieho priestoru, bez toho, aby boli riešené strety záujmov a obmedzení vyplývajúcich z existencie dobývacieho priestoru na jednej strane a rozvoja dotknutých obcí a života ich obyvateľov na strane druhej. Pre obyvateľov Kremnice a susediacich obcí to znamená permanentnú neistotu, ktorá je pre nich zraňujúca, nevedia si plánovať budúcnosť, pretože žijú takpovediac na výnimku,” hovorí Balážová.
“Ako červená niť sa tiahnu celou históriou dobývacieho priestoru, počnúc jeho určením v šesťdesiatych rokoch až po posledný prevod, rôzne legislatívne pochybenia, ktoré spochybňujú jeho legitimitu,” hovorí Balážová, preto chce podnietiť celoslovenskú diskusiu o tom, či chceme Kremnicu pre turistov, alebo z nej dovolíme urobiť dobývací priestor. “Žiadame, aby Banský úrad konečne začal komunikovať s občanmi, ktorým zasahuje do života a nie s eseróčkami so základným imaním 5000€ a ich vlastníkmi, spoločnosťami registrovanými v daňových rajoch,” apeluje Balážová.
Silver Jurtinus
