Pietna spomienka na deportáciu Židov z Kremnice

Dňa 19. septembra 2012 si obyvatelia mesta pripomenuli smutnú dejinnú udalosť „70. výročie začatia deportácie židovských obyvateľov z mesta Kremnica“. Podujatie usporiadal Miestny odbor Matice slovenskej v Kremnici. Spoluorganizátori: Ústredný zväz Židovských náboženských obcí v Bratislave, Mesto Kremnica a Základná umelecká škola J. L. Bellu v Kremnici.

Pietna spomienka bola zahájená hymnou Izraelského štátu a prednesom básne „Rozjímanie v koncentračnom tábore“ od Janka Jesenského, ktorú predniesol Juraj Hajmal, študent Súkromného Gymnázia v Kremnici. Predseda MO MS Milan Rybársky informoval o pôsobení židovskej obci v Kremnici od r. 1851, kedy im Tekovská župa povolila vstup do stredoslovenských banských miest, až po ich odsun do vyhladzovacích táborov. Pracovníčka Mestského úradu v Kremnici p. Mgr. Ľuba Ďurčová prečítala zoznam 59 Židovských deportovaných rodín, s uvedením mena hlavy rodiny, povolania a čísla domu. S príhovormi vystúpili primátorka mesta p. RNDr. Zuzana Balážová a člen prezídia Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí p. Juraj Turčan. Uviedol, že z deportovaných 57.752 Židov deportovaných z územia Slovenského štátu, prežilo len niekoľko stovák Podujatie spestrila spevom židovských piesní Mgr. Klára Štroffeková, učiteľka ZUŠ J. L. Bellu v Kremnici.

Aspoň v krátkosti si pripomeňme dobu, ktorá sa zapísala čiernymi písmenami do dejín Kremnice. Po r. 1851 postupne počet Židov vzrastal do roku 1924 na 316 osôb. Pred zahájením ich prenasledovania a deportácii časť sa odsťahovala, čím v r. 1941 počet klesol na 213. V r. 1867 si založili Židovský svätý spolok, ktorý bol súčasne aj ich pohrebným spolkom. V r. 1878 na odkúpenom pozemku si zriadili cintorín s márnicou a v r. 1898 si postavili Synagógu, pri ktorej v dome bol byt rabína a šachtera.

Začiatok krutého prenasledovania a následného fyzického likvidovania židovských obyvateľov i z Kremnice nastal krátko po utvorení Slovenského štátu v r. 1939. V snahe zachrániť sa mnohí prestúpili do kresťanských cirkví, ale zachránili sa len tí, ktorí boli pokrstení pred dňom 14.3.1942. Na riešenie židovskej otázky bolo vydaných viacero vládnych nariadení. Začala sa arizácia ich prevádzok a vykonal sa súpis majetku osôb i nežidovských partnerov vrátane cenností, zariadenia bytov, šatstva a pod. i majetok náboženskej obci. Žiaci a študenti boli vylúčení zo škôl. Na nariadenie, Matica slovenská musela vylúčiť 22 členov z MO MS židovskej národnosti. Židia boli vylúčení z verejného života a obyvateľom mesta sa zakazoval s nimi styk. Museli od 6-tich rokov nosiť hanlivé označenie šesťcípu hviezdu. Vykonal sa súpis židovských osôb určených na odsun do pracovného tábora v Novákoch siahajúci až po starých rodičov a vytypovanie osôb potrebných na chod mesta, ktorým bola udelená výnimka. Ostatným bola nariadená pracovná povinnosť. Nariadením z Ministerstva vnútra dňa 12.3.1942 sa začal odsun do tábora, odkiaľ boli v rámci prvej etapy začatej 25.3.1942 v transportoch deportovaní k fyzickej likvidácii. Dňa 20.10.1942 boli transporty pozastavené. V druhej vlne deportácii v r. 1944 – 1945, bola odsunutá zvyšná časť Židov, vrátane osôb, ktorým boli zrušené udelené výnimky. Zachránilo sa len pár osôb, ktoré sa ukryli mimo Kremnicu.

Pred koncom II. svetovej vojny bola Synagóga podpálená a už nebola obnovená. Na jej mieste bola postavená nová budova Materskej školy, teraz Cyklo-Sante. Cintorín bol Nemcami poškodený a neudržovaním po r. 1945 postupne zanikol a na jeho časti je postavený terajší Dom smútku s parkoviskom. Mesto Kremnica zriadilo dňa 7.10.1993 na časti bývalého židovského cintorína, symbolický Židovský cintorín, ako prvý na Slovensku

Záverom vyslovujem želanie, aby si spomienku na uvedenú smutnú udalosť uchovala i budúca generácia a pripomínala si ju i v ďalšom období.

Milan Rybársky

Zdieľať tento príspevok.