Ortac si pre svoje ďalšie pôsobenie vybral jednu z najskorumpovanejších krajín sveta

Ortac si pre svoje ďalšie pôsobenie vybral jednu z najskorumpovanejších krajín sveta

Mučenie, svojvoľné väznenie, prísne obmedzenia týkajúce sa slobody prejavu, združovania a slobody náboženského vyznania sú dodnes bežnou praxou v africkej krajine Eritrea, v ktorej sa rozhodla podnikať spoločnosť Ortac Resources.

Ortac smeruje do Eritrei

Spoločnosť Ortac Resources oznámila, že vstúpila do spoločnosti Andiamo Exploration Limited, ktorá drží licenciu na prieskum mede a zlata na území 252 km2 v Eritrei, 50 km juhozápadne od bane Bisha, zatiaľ jedinej bane v Eritrei. Vassilios Carellas, generálny riaditeľ Ortac Resources povedal, že “investícia je výsledkom dlhého a vyčerpávajúceho procesu hodnotenia projektov, ktorý Ortac vykonal v celej rade projektov.” V prvej fáze Ortac získal 26,7% podiel v spoločnosti Andiamo, no plánuje získať aj ďalších 21%, čim chce dosiahnuť 42.2% podiel v tejto spoločnosti. Investícia spoločnosti Ortac do spoločnosti Andiamo má dosiahnuť celkovo 3,5 milióna dolárov. Spoločnosť Andiamo tieto finančné prostriedky potrebovala ako soľ, pretože koncom roka 2013 mala na účtoch už iba 100 000 dolárov.

Kde je Eritrea?

Eritrea leží v takzvanom Africkom rohu – území východnej Afriky, ktoré vybieha do Arabského mora. Päťmiliónová Eritrea získala nezávislosť od Etiópie v roku 1993, odvtedy však v krajine neprebehli voľby, nevznikla ústava a nie sú povolené politické strany – okrem vládnucej. Pre prezidenta Isaiasa Afewerkiho, ktorý je vo funkcii už dvadsiaty rok, neexistujú žiadne inštitucionálne obmedzenia.

Jedna z najskorumpovanejších krajín sveta

Podľa mimovládnej organizácie Transparency International je Eritrea v rebríčku skorumpovanosti na 160 mieste zo 177 hodnotených krajín. Na začiatku roka 2012 prezident Afewerki uznal, že štátni úradníci sú tak zle platení, že posledných 20 rokov “plnia svoje povinnosti, podľa všetkého, bez nároku na odmenu.”

Porušovanie ľudských práv na dennom poriadku

Vážne porušovanie ľudských práv, nútené práce a neobmedzená vojenská služba sú dôvody, pre ktoré tisíce Eritrejcov každý rok z krajiny utečú. Armáda drží väčšinu mladých Eritrejcov v otroctve. Hoci povinná vojenská služba mala trvať iba 18 mesiacov, v praxi vláda predlžila službu na dobu neurčitú, čo platí aj pre ženy. Podľa správy organizácie Human Rightss Watch “Nepočujem zlo – nútená práca a spoločenská zodpovednosť ťažobného priemyslu v Eritrei,” práve títo ľudia sú vládou zneužívaní na práce v štátnych spoločnostiach. Podľa správy sú medzinárodné ťažobné firmy pôsobiace v krajine nútené využívať štátne monopolné spoločnosti, ktoré nedobrovoľných pracovníkov využívajú, čím sa zahraničné ťažobné firmy nepriamo zapájajú do zneužívania a týrania ľudí. Minister energetiky a ťažby Ahmed Haj Ali sa v roku 2010 vyjadril, že Eritrea ponúka liberálnu hospodársku politiku bez korupcie, záruku ochrany investície, nedotknuté územia a “vysoko motivovaných, disciplinovaných a tvrdo pracujúcich ľudí.”

Absolútna cenzúra v krajine

V roku 2001 prezident zrušil licencie nezávislým médiám a medzinárodné mimovládne organizácie obvinil  z “patologického nutkania pre špionáž.” Posledný zahraničný korešpondent bol vyhostený v roku 2007. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc, v Eritrei v roku 2012 zomreli vo väzení štyria novinári. Všetky domáce médiá sú pod kontrolou vlády. Poskytovatelia internetových služieb neumožňujú prístup na stránky neschválené vládou a internetové kaviarne sú pod dohľadom. Podľa Výboru na ochranu novinárov patrí Eritrei titul “najcenzurovanejšia krajina na svete.” Na druhom mieste v rebríčku sa umiestnila Severná Kórea, Sýria je tretia. Na konci roka 2011, Eritrea vyhostila takmer všetky zahraničné mimovládne organizácie. Hoci prezident Afewerki tvrdí, že vyhostenie podporuje jeho politiku sebestačnosti, posilňuje svoju politiku izolácie eritrejskej populácie od cudzincov. Utečenci popisujú atmosféru intenzívneho strachu v krajine. Spochybnenie autority, alebo akákoľvek kritika, môže viesť k trestu odňatia slobody ale môže mať aj horšie následky.

Haykota nad zlato? Zakázané!

V dobývacom území kde chce Ortac Resources ťažiť zlato a meď, sa nachádza aj päťtisícové mestečko Haykota. Keďže stretnutia viac než siedmich nepríbuzných osôb sú v Eritrei zakázané a zakázané je aj združovanie v mimovládnych organizáciách, je jasné, že žiadne občianske združenie, napríklad “Haykota nad zlato”, v Eritrei pôsobiť nemôže.

Andiamo nemá povolenie na ťažbu

Prvá z dohodnutých transankcií sa má zrealizovať dnes (v piatok 17. 1. 2014). Neznamená to však, že Ortac zo Slovenska odchádza. Podľa Vassiliosa Carellasa: “Ortac investuje do Andiamo Exploration Limited pretože disponuje vynikajúcim portfóliom veľmi perspektívnych prieskumných projektov na rudy s vysokým obsahom medi a zlata.” Ani Andiamo však povolenie na ťažbu nemá. Projekty spoločnosti Andiamo sú podľa riaditeľa Ortac Resources “v pokročilej fáze prieskumu.”

Ortac: Peniaze nie sú problém

V auguste 2013 Ortac vykázal “v zhode s očakávaniami manažmentu” stratu pred zdanením vo výške 1,7 mil. £ (2012: strata 1,9 mil. £) a oznámil, že stále disponuje prostriedkami vo výške 4,2 mil. £. Na otázku, či bude mať Ortac po vyplatení 3,5 mil. $ (2,2 mil. £) dostatok finančných prostriedkov na financovanie slovenského projektu, Vassilios Carellas odpovedal, že “Ortac je verejne obchodovaná spoločnosť, schopná získať finančné prostriedky vtedy a v takej výške, ako je potrebné.”

Kürthy: Ortac sa odhodlal na zúfalý krok

Podľa štatutára občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboša Kürthyho, je smiešne, ak v čase celosvetovej krízy banského priemyslu, kedy majú s financiami problém aj veľké firmy, Ortac tvrdí, že problém s financiami nemá. “Ortac aj Andiamo sú firmy, ktoré sa držia nad vodou s vypätím všetkých síl a ich význam je priamo úmerný ich hodnote. Niektorí  akcionári Ortacu boli dlhodobo nervózni, pretože už pochopili, že ťažba v Kremnici nebude. Preto sa Ortac odhodlal na zúfalý krok a väčšinu svojich financií vložil do Eritrei, čím priznal, že Kremnickému projektu absolútne neverí,” tvrdí Kürthy. “Potvrdili sa dve veci, ktoré sme tvrdili od začiatku. Po prvé, Ortac nie je ťažobná spoločnosť, ale ťažobný junior developer, ktorý len obchoduje s licenciami, čiže sa snaží získať povolenia, ktoré následne predá a po druhé, so svojou firemnou kultúrou Ortac patrí do krajín tretieho sveta.”

Chcú prispieť k zmene

Na doplňujúcu otázku, či podnikanie v krajine, ktorá porušuje ľudské práva a patrí medzi najskorumpovanejšie na svete, je v súlade so spoločenskou zodpovednosťou Ortac Resources, Vassilios Carellas odpovedal: “V spoločnosti Ortac Resources uplatňujeme našu politiku sociálnej zodpovednosti vo všetkých našich obchodných vzťahoch s cieľom byť pozitívnym prínosom pre tých, s ktorými priamo alebo nepriamo spolupracujeme. Takže v tých krajinách, kde záležitosti týkajúce sa vládnych a právnych systémov nie sú také aké by mali byť, má naša správne a striktne aplikovaná politika sociálnej zodpovednosti reálnu schopnosť aktívne prispieť k zmene.”

Silver Jurtinus

Ilustračné foto: http://www.mining-journal.com/__data/assets/supplement_file_attachment/0004/230881/Eritrea_scr.pdf

Zdieľať tento príspevok.