I. svetová vojna zasiahla aj Kremnicu

V dejinnej pamäti sa ľudstvo viac vracia k udalostiam druhej svetovej vojny, ktoré akoby prekrývali tú prvú, označovanú ako Veľká. V roku 2014 si celý svet pripomína 100. výročie od jej vypuknutia. Výročie priviedlo slovenské múzeá k myšlienke predstaviť zo svojich zbierok predmety, ktoré sa bezprostredne viažu k vypuknutiu 1. svetovej vojny.

Po vyše dvadsiatich rokoch rastúceho napätia v Európe sa 28. júla 1914 začala 1. svetová vojna, ktorá trvala do roku 1918. Zámienkou na jej vyvolanie sa stal atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu v Sarajeve. V nej sa proti sebe stretli dva hlavné bloky. Na jednej strane blok ústredných mocností (Trojspolok): Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Turecko, Bulharsko, na druhej strane štáty Dohody: Francúzsko, Rusko, Veľká Británia, Srbsko, Taliansko, Rumunsko, Spojené štáty a ich spojenci. Do vojny bolo postupne priamo alebo nepriamo zapojených vyše 30 štátov s viac ako 1,5 miliardou obyvateľstva. Do vojenskej služby bolo mobilizáciou povolaných vyše 70 miliónov mužov a z toho 9 miliónov 442-tisíc padlo. Rakúsko-uhorská armáda mala približne 1 100 000 mŕtvych. Z územia Slovenska padlo okolo 69 000 vojakov a vyše 61 000 ich bolo trvale zmrzačených.

I. svetová vojna zasiahla aj Kremnicu. Narukovalo 479 Kremničanov, z nich okolo 60 na fronte zahynulo. V roku 1915 bolo zrekvirovaných a použitých na vojenské účely 11 zvonov z kremnických kostolov. V čase vojny od 30. mája 1916 mala Kremnica malú vojenskú posádku – záložný delostrelecký oddiel (Ersatzbatterie) v počte 200 mužov, 52 koní a 4 kanóny. Bola umiestnená v starom pivovare a škatulkárni. Vojenská nemocnica bola v ústave hluchonemých, sklad v Hornej ulici v Lörincovej kachliarni. Mužstvo tvorili väčšinou Poliaci, Rusíni a Bosniaci. Niektorí z nich zomreli na následky chorôb a vojnových zranení v zriadenej nemocnici a boli pochovaní na miestnom cintoríne. Po vojne bol sklad ešte uhorským vojskom odvezený do Levíc. Na zákrok mestského magistrátu sa časť šatstva ponechala pre mestskú políciu, ktorá vojenské rovnošaty používala až do roku 1919.

1. svetovú vojnu nepripomínajú len zachované predmety v múzeu alebo u potomkov, ale aj pomníky padlým. Veľa sa ich postavilo v období 1. ČSR. Takýto pomník ešte pár rokmi mohli návštevníci Kremnice vídať vo Zvolenskej doline cestou na Skalku.

Udalosti spred sto rokov priviedli slovenské múzeá k myšlienke predstaviť zo svojich zbierok predmet, ktorý sa bezprostredne viaže k roku vypuknutia 1. svetovej vojny. Kremnické múzeum sa do projektu s názvom Príbeh predmetu roku 1914 zapojilo prostredníctvom denníkov, ktoré si počas vojny písal syn Drahotíny Kardossovej – Križkovej.

Pri koncipovaní našej malej výstavy sme okrem muzejných predmetov využili aj predmety, ktoré Kremničania uchovávajú ako spomienku na svojich blízkych. Na výstavu ich získal veľký záujemca o vojenské dejiny Tibor Ferenčík. Za poskytnutie materiálov ďakujeme Ladislavovi Fuskovi, Dorote Adamsonovej, Romanovi Vykysalému, Božene Schniererovej, Anne Fusekovej a Igorovi Sivošovi.

Z profilových zbierkových fondov múzea budú vystavené kovové a papierové platidlá zo zajateckých táborov na území Rakúsko-Uhorska a kolekcia medailí s tematikou 1. sv. vojny. Pozývame Vás na výstavu pripomínajúcu udalosti, ktoré začali pred sto rokmi. Výstava je prístupná v expozičných priestoroch NBS – Múzea mincí a medailí v Kremnici od 28. 7. 2014 do 31. 1. 2015.

Bohuslava Konušová, NBS – Múzeum mincí a medailí

Zdieľať tento príspevok.