Obyčajná, podmanivá hlina dobyla svet
Obyčajná, podmanivá hlina dobyla svet
Kremnica je známa ako mesto baníctva a mincovníctva, ale vonkoncom nie je známe, že tu existovala významná a jedinečná kameninová továreň. Hovoríme, že Kremnicu preslávili zlaté mince, ale i kremnická kamenina z obyčajnej, podmanivej hliny dobyla svet, myslí si Valéria Solčániová, autorka knihy História kremnickej kameninovej továrne.
Kremnická kameninová továreň učarovala Valérii Solčáiovej už pred štvrťstoročím, kedy v bývalej továrni na keramiku, vtedy už premenenej na zlievareň hliníka Štátnej mincovne v Kremnici, pracovala ako administratívna pracovníčka. Zoznámila sa tam s pánom Viliamom Neuschlom: “On bol keramickým maliarom, ktorý predtým v kameninovej továrni pracoval, v tom čase však už bol starší pán a zabezpečoval strážnu službu. On mi rozprával o slávnej histórii kameninovej továrne a vďaka nemu som spoznala výrobky továrne,” spomína Valéria Solčániová. Vtedy by ju však ani nenapadlo, že o 25 rokov neskôr bude autorkou vôbec prvej monografie, ktorá o kremnickej kameninovej továrni vznikla. “Je to moja prvotina, má 208 strán, 3 kapitoly a okrem prierezu celou históriou sú tu prezentované zbierkové predmety Slovenského národného múzea v Martine, Národnej banky Slovenska – Múzea mincí a medailí v Kremnici a Stredoslovenského múzea v Banskej a ďalšie výrobky zo zbierok súkromných zberateľov, spolu 190 úžitkových a dekoratívnych produktov kremnickej kameninovej továrne. Myslím, že odborná aj laická verejnosť sa majú na čo tešiť.”
Výskum, ktorému obetovala nespočetné množstvo hodín svojho voľného času, trval podľa Valérie Solčániovej od roku 2006. “Hodiny a hodiny som presedela po nociach, je to mravčia bádateľská práca, pri ktorej som chcela skĺbiť fakty do súvislostí, a to vďaka objaveným veľmi cenným dokumentom. Výskum netrval súvisle ale priebežne, pretože som sa popri tom venovala aj výskumu fajkovej továrne rodiny Šťastných v meste Kremnica. Tieto továrne ma zaujímajú, lebo Kremnica je známa ako mesto baníctva a mincovníctva, ale vonkoncom nie je známe, že tu existovala významná a jedinečná kameninová továreň a zároveň aj fajková továreň, ktorá sa venovala nielen výrobe fajok ale aj kachlíc pre pece. Hovoríme, že Kremnicu preslávili zlaté mince,ale i kremnická kamenina z obyčajnej, podmanivej hliny dobyla svet. Veď kameninová továreň produkovala nielen v rámci celého Rakúsko-Uhorska a Európy, ale aj do rôznych krajín v zámorí: Severnej a Južnej Ameriky, Afriky, na Blízky východ, do Ázie, Austrálie. Ktoré mesto na Slovensku sa môže niečím takým chváliť?”
Možno by vyrábala dodnes
Na budúci rok to bude práve 200 rokov od založenia kameninovej továrne, ktorá vznikla v roku 1815 na základe súhlasu magistrátu mesta. “Kremnica bola v tom čase vo veľmi zlom stave, panoval úpadok baníctva, mesto trpelo vysťahovalectvom a chudobou, hľadalo sa preto náhradné riešenie, ktoré by vychádzalo z prírodných daností a vzhľadom na to, že boli objavené ložiská kvalitnej hliny v Dolnej Vsi, pozvali si experta Antona Windschügela z Pápy, ktorý ich naučil ako z nej majú vyrábať kameninu. Vznikla akciová spoločnosť, kde časť akcií bola vo vlastníctve mesta. Toto pretrvalo do roku 1838, kedy bola akciová spoločnosť predaná novému majiteľovi Jozefovi Trangošovi, ktorý továreň preslávil už v roku 1842 v Pešti na prvej krajinskej priemyselnej výstave v Uhorsku. Ocenený kameninový riad z kremnickej továrne tu získal striebornú medailu, a tým sa továreň zapísala ako jedna z najlepších v Uhorsku. Od roku 1868 až po rok 1945 do znárodnenia továreň vlastnila rodinná firma Ján Kossuch z Katarínskej Huty. Keby nebolo znárodnenie, možno by továrnička vyrábala a šírila dobré meno Kremnice dodnes. V knihe čitatelia nájdu aj doteraz nezdokumentovaný vývoj vlastníckych vzťahov továrne po roku 1945.”
Povinnosť pre bývalých zamestnancov a poučenie pre mladých
Knihu História kremnickej kameninovej továrne autorka vydáva vo vlastnej réžii v náklade 1000 kusov. “Ako archivárka a vyštudovaný historik som si to dala za povinnosť, že je potrebné na túto históriu upozorniť. Mám rada toto mesto a chcem ho trošku povzniesť a zachovať svedectvo aj pre mladú generáciu, lebo si myslím, že mladí Kremničania nemajú vedomosť, že taká výroba tu vôbec existovala a kde všade vo svete bol o um kremnických majstrov záujem. A brala som to aj ako povinnosť pre tých zamestnancov, ktorí tam kedysi pracovali. Vďaka bývalým zamestnankyniam továrne Márii Hauríkovej, Alžbete Turcerovej a Jozefíne Neuschlovej sa mi podarilo popísať priebeh výrobného procesu, čo si veľmi cením. Ony prechovávajú veľkú úctu aj nostalgiu za keramickou továrničkou.”
Valéria Solčániová knihu predstavila na prezentácii v Mestskom kultúrnom stredisku. “O krstnej mame som neuvažovala, ale osoby, ktorým veľmi vďačím za podporu sú Marta Mácelová z katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela a za umožnenie výskumu Adriane Ezrovej, riaditeľke Štátneho archívu v Kremnici. Ďalej Erike Sedliakovej, ktorá mi značne pomohla s prekladom maďarských textov a samozrejme veľké ďakujem patrí mojej dcére Hanke, ktorá všetky katalogizované produkty vyobrazené v knihe nafotila.”
Knihu História kremnickej kameninovej továrne si môžete kúpiť v Kultúrnom a informačnom centre Kremnica, v kníhkupectve Katarína Dobrotková Kremnica a v kníhkupectve Kruh Levice, alebo objednať na e-mailovej adrese: kremnicka.kamenina@gmail.com, alebo prostredníctvom facebooku: História kremnickej kameninovej továrne – Valéria Solčániová.
Silver Jurtinus
