Dobrovoľníci z horskej služby zachraňujú na zjazdovkách, na bežeckých trasách, ale aj vo voľnom teréne

Kremnické vrchy nie sú vysoké horstvo, aj tu však koľkokrát ide o život. Nad návštevníkmi Skalky bdie štrnásť dobrovoľných záchranárov, ktorí pomáhajú turistom v najrôznejších situáciách. Pozor však, predtým než sa vydáte do hôr, prečítajte si, čo je malými písmenkami napísané vo vašej poistnej zmluve.

Horská služba oslávila v roku 2014 šesťdesiate výročie svojho založenia. Od samého začiatku pritom dobrovoľní záchranári pôsobia aj v Kremnických vrchoch a pomáhajú ľuďom, ktorí sa pri pobyte na horách dostali do kritickej situácie. V ostatnom čase pomáhajú na Skalke čoraz častejšie bežkárom. Pomôžu však v akomkoľvek teréne a pátrajú aj po osobách stratených v horách. Vlani zasahovali šesťdesiat krát, boli však aj roky, kedy sa počet zásahov priblížil k stovke. Od prvého januára budúceho roka začnú v Kremnických vrchoch okrem Dobrovoľnej horskej služby pôsobiť aj profesionálni záchranári Horskej záchrannej služby. Ustanovuje to novela zákona o horskej službe, ktorú parlament schválil v septembri minulého roka.

Podľa zákona sa Kremnické vrchy stanú horskou oblasťou od 1. januára 2017

Horská služba vznikla v roku 1954 a za socializmu fungovala ako organizácia Československého zväzu telesnej výchovy. Po roku 1989 sa pretransformovala na občianske združenie a takto fungovala až do roku 2003, kedy došlo k rozdeleniu profesionálnej a dobrovoľnej zložky horskej služby. „Medzi nami v zásade nie je rozdiel,“ hovorí predseda oblasti horskej služby Kremnické vrchy Norbert Švanda. „My máme tie isté školenia, čo majú profesionáli aj s rovnakou periodicitou preškoľovaní. Jediný rozdiel je ten, že oni to robia ako profesiu za mzdu a my to robíme ako hobby zadarmo.“ Zákon však presne vymedzil územia Slovenska, na ktorých zasahuje profesionálna Horská záchranná služba a Kremnické vrchy sa medzi tieto územia dostanú od prvého januára budúceho roka. „Pre ľudí sa zmení to, že budú musieť mať zabezpečenie pre prípad, že by sa im niečo stalo. Mali by mať poistenie pre záchranu v horách,“ hovorí Norbert Švanda.

Na horách pozor akú máte uzavretú poistku

Norbert Švanda na horách

Súčasná situácia je podľa predsedu kremnických dobrovoľníkov absurdná. „Bohužiaľ, na Slovensku je to tak. Štát rozdelil Slovensko na územia, kde zasahuje profesionálna Horská záchranná služba a len na týchto územiach platia poistky pre záchranu na horách. To znamená, že aj keď sa poistíte na zásah horskej služby, slovenská poistka vám platí len tam, kde pôsobí profesionálna horská služba. V niektorých menších horstvách, ktoré nie sú pomenované zákonom o horskej záchrannej službe vám poistka neplatí. V Kremnických vrchoch začne horská poistka platiť až od januára budúceho roka,“ vysvetľuje Norbert Švanda. Paradoxne, ak poistku na záchranu v horách nemáte a ste nútení privolať si profesionálnu Horskú záchrannú službu, zásah vám spoplatnia. Ak vás bez poistky zachránia dobrovoľní záchranári, žiadnu faktúru vám nevystavia. „Pre mňa ako občana sa zdá absurdné, že keď je to štátna organizácia platená zo štátneho rozpočtu, tak prečo by mal občan platiť, že ho zachraňujú na horách? Nie je to súkromná firma, podľa mňa by to malo byť pre občana zadarmo. Lenže je to ináč.“ Norbert Švanda preto pred pobytom na horách odporúča preveriť si, čo zahrňuje vaša poistka. On sám je poistený v Alpenvereine v Rakúsku. „Chodím aj po iných, väčších kopcoch a tam mi tá poistka platí. Paradoxne, rakúska horská poistka platí na zásah horskej služby na celom Slovensku. Ale slovenská poistka na zásah horskej služby platí len na vymedzenom území.“

Dobrovoľná horská služba od štátu nedostáva ani cent

Novela zákona priniesla aj ďalšie zmeny. Po novom musí mať odborne spôsobilú záchrannú službu každé lyžiarske stredisko a to platí aj pre bežecké lyžiarske trate na Skalke. „Zákroky nám platia prevádzkovatelia lyžiarskeho strediska, lebo oni sú zo zákona povinní zabezpečiť si záchrannú službu. Z toho by sme však neprežili, to už by sme dávno zabalili. Nám ako oblasti HS Kremnické vrchy pomáhajú prežiť sponzori, časť prostriedkov máme z prenájmu nášho majetku. Vychádza nám to tak akurát, aby sme mohli poplatiť naše prevádzkové náklady. “ priznáva Norbert Švanda. „My od štátu nedostávame ani cent. Sme úplne odstrihnutí od štátnych peňazí. Na našu robotu si zarábame vlastnou činnosťou, to znamená, že peniaze, ktoré zarobíme v stredisku, nechávame v spoločnej kase. Z toho nakupujeme obväzy, záchranársky materiál a platíme si všetky náklady. Pre tento štát vlastne fungujeme ako perpetuum mobile.“ Novela zákona však podľa Švandu vyriešila jeden dlhotrvajúci problém, s ktorým sa pri záchranných akciách horská služba potýkala dlhé roky: „Novela vychytala niektoré chyby, ktoré zákon obsahoval. Keď budem teraz zachraňovať ľudský život, nikoho sa nemusím pýtať, či je to jeho cesta, či je to jeho rampa, zo zákona môžem vstúpiť na akýkoľvek pozemok. Nás, dobrovoľníkov ktorí majú zmluvu s Horskou záchrannou službou, zmena zákona posunula do pozície príslušníkov HZS. Doteraz to nebolo a sami profesionáli s tým mávali problémy. Tiež by malo byť vyriešené financovanie zmluvných dobrovoľných záchranárov z prostriedkov, ktoré horská služba zarobí svojimi výkonmi“

Dobrovoľní záchranári by privítali nové tváre

Norbert Švanda si horskú službu v Kremnických vrchov pamätá od svojho detstva. „Zakladajúcimi členmi boli Mišo Žiarny, Jano Jasenský a Pišta Kapusta. To bola tá úplne prvá partia, ktorá to tu založila. Ja som tu vyrastal od dieťaťa. Keď sa stavala chata horskej služby na Skalke mal som asi 10 rokov , môj otec bol vedúcim okrsku. Takže sem chodím vlastne odmalička. S chlapmi z horskej služby som vyrastal.“ Horská služba bola vždy výberovou organizáciou, dnes však dobrovoľníci zápasia s nedostatkom ľudí. „Nikdy sme nemuseli robiť nábor, ale teraz sa do takej situácie dostávame. Privítali by sme nové tváre, pretože momentálne je v okrsku funkčných len asi štrnásť ľudí. Členov máme viac, ale buď sú pracovne vzdialení alebo sa presťahovali. V Banskej Bystrici je situácia úplne katastrofálna. Tam bolo v najlepších časoch cez päťdesiat ľudí a dnes tam mám sedem odborne spôsobilých členov . Tam je situácia kritická.“ Výber do horskej služby je však stále prísny. Záujemcovia musia prejsť čakateľským obdobím, ktoré trvá minimálne rok, ale môže to byť aj viac rokov. Čakatelia sú v kolektíve, spoznávajú záchranársku prácu aj svojich budúcich kolegov. Aby sa dostali na kurz, musia o svojich schopnostiach presvedčiť . Keď dvojtýždňové základné školenie úspešne absolvujú, dostanú certifikát a odznak člena horskej služby. Je to však tvrdý výber. Horský záchranári musia byť zdatní lyžiari, horolezci, skialpinisti a musia podstupovať pravidelné previerky v zime aj v lete. „Ak nespravíte kondičnú previerku, rovno vás vyhodia. V našich podmienkach Kremnických vrchov musíte byť veľmi dobrí lyžiari, musíte ovládať prácu s horolezeckým lanom, vyliezť cestu predpísanej obťažnosti na prvom konci lana. Pravidelne absolvovať preškolenia a preskúšania každých 24 mesiacov v zime aj v lete, a tiež preškolenia , preskúšania Červeného kríža. Musíte byť zdatný, výkonný a hlavne, musíte mať presvedčenie, že chcete pomáhať ľuďom , a že ste ochotní robiť to zadarmo,“ konštatuje predseda oblasti horskej služby Kremnické vrchy Norbert Švanda.

Silver Jurtinus, foto archív Horskej služby

Zdieľať tento príspevok.