Miestny odbor Matice slovenskej v Kremnici a mesto Kremnica usporiadali dňa 10. novembra 2016 v radnej sieni Mestského úradu v Kremnici slávnostné uvedenie knihy do života pod názvom: Tajné dejiny – Pravda o Velestúre. Najväčšie záhady Slovenska, autor Ján Ducár z Prešova. Autor je neprofesionálny historik a milovník vlastivedy.

V programe spestrenom prednesom poézie členkou MO MS Kremnica a hudobnou vložkou ZUŠ J. L. Bellu Kremnica s príhovormi vystúpili: Ing. Mgr. Alexander Ferenčík, primátor mesta Kremnica, Doc. Ing. Vladimír Štollmann, CSc. PhD., Technická univerzita vo Zvolene, Mgr. Viliam Komora, člen výboru Matice slovenskej v Martine.

Následne autor knihy uviedol, že prvým impulzom venovania sa téme Velestúr od roku 1991 bola kniha Antonína Horáka „O Slovanech trochu jinak“. S Horákom nadviazal písomný styk. Následne začal zbierať všetko, čo sa týka Velestúra a písať príspevky do novín a časopisov. Získané informácie má k dnešnému dňu usporiadané podľa autorov v troch hrubých šanonoch, z ktorých čerpal poznatky uvedené v knihe, v ktorej uviedol svoj názor na pravosť rúnového písma. Už desaťročia sa medzi odborníkmi i občanmi vedie spor o záhadnom nápise na skale na Velestúre nachádzajúcej sa nad chatou Hostínec. O tejto tématike sa doteraz popísalo viacero populárnych článkov v tlači, vznikli i viaceré televízne relácie. Ale až úspešný román „ Velestúr“ známeho slovenského spisovateľa Jozefa Banáša, znovu spropagoval Velestúr medzi občanmi, i keď autor len na tento vrch umiestnil časť umeleckého príbehu. Na spropagovanie Križka i Velestúru Ing. Ducár podal návrh na utvorenie náučného chodníka Pavla Križku, začínajúceho sa od jeho rodného domu v Banskej Bystrici, vedúceho popri skale na Velestúre, chate Hostinec a končiac v Kremnici pri jeho dome, kde ukončil svoju životnú púť a hrobe na cintoríne. Ďalej navrhol nad skalou s rúnovým písmom postaviť drevenú rozhľadňu. V závere svojho príspevku odpovedal na otázky dané z publika.

Súhlasím s autorom knihy Ing. Ducárom o pravosti rúnových nápisov, ktorých pravosť je dodnes spochybňovaná odborníkmi bez predloženia jednoznačných dokladov a Križko obviňovaný z falšovania nápisu. Rúnové nápisy existujú aj v iných krajinách a nikomu to nevadí. Antonín Horák uvádza citujem “Križko bol bádateľom Slovenského národného múzea v Bratislave. V roku 1860 sa zaujímal o praslovanské nápisy. Kolegovia z múzea ho upozornili, že podobné nápisy sú aj na skalách nad Kremnicou, (už museli existovať skôr)“. Križko na jeseň roku 1861 objavil neďaleko Velestúra balvan s rytinami a nazval ho „Hrobový nápis“. V roku 1864 našiel na Velestúre ďalší nápis s rúnovým písmom. Od objavenia znakov za obdobie 67 rokov nik rúnové písmo  nespochybnil, aj keď si ho boli obzrieť viacerí občania i Maďari, ktorí žili v  tom čase v Kremnici. Na Slovensku v tej dobe bola silná maďarizácia do roku 1918 a Križko bol uznávaná osobnosť Slovák – národovec. Matunák sa až po smrti Križka (1902) vybral v roku 1922 hľadať písmo a keď ho nenašiel, bolo už zarastené machom, tak si myslel, že ho zmyl dážď, lebo bolo na slabej trachytovej skale. Využil to na očiernenie Križka, že je falšovateľom nápisu. Proti tvrdeniu Matunáka svedčí aj skutočnosť, že keby bol Križko strojcom písma, tak by sa nebol dopustil chýb pri odpise a preklade písma.

Davorin Žunkovič uvádza citujem:  Ani za desaťročie po skončení prvej svetovej vojny nik pravosť písma nespochybnil. Až v roku 1928 Michal Matunák v knihe „Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice“ to prvý spochybnil konštatovaním, že písmo je na slabej trachytovej skale, kde sa neudrží ani 200 rokov. Pritom nepredložil ani jediný dôkaz o nepravosti nápisu. Len v poznámočke pod čiarou vsunul vysvetlenie. “Kremnické podanie hovorí, že umným pôvodcom nápisov bol Križko, kresličom Klenens a rytcom Moravčík“ a nič viac“. Matunákovým stúpencom to stačilo na obvinenie Križka z vyhotovenie falzifikátu písma, čo u mnohých odborníkov pretrváva až do dnešných dní. Rudolf Irša si prezrel  a fotil písma na Velestúre a cvičnej skale v meste. Pomocou počítačovej techniky a počítačových programov skonštatoval, že nápisy na Velestúre a skúšobnom kameni sú zhotovené inými nástrojmi a inou osobou. Podľa neho je „Skúšobný kameň iba jednoduchý pokus o diskreditáciu Križka“.

Záverom vyslovujem želanie, že vydaná kniha Ing. Ducára podnieti v krátkej dobe odborníkov, ktorý zodpovedne po preskúmaní rúnového písma jednoznačne preukážu pravosť alebo nepravosť písma.

Knihu Pravda o Velestúre je možné si zakúpiť v Kultúrnom a informačnom centre v Kremnici, cena 15€.

Milan Rybársky

Zdieľať tento príspevok.