V histórii pôsobenia kremnického archívu je 25 rokov určite krátke obdobie. Veď jeho počiatky sa viažu k prvému písomnému dokumentu o meste Kremnica, vydanému 17. novembra 1328 uhorským kráľom Karolom I. Róbertom. Je to však obdobie bilancovania novej etapy inštitúcie, ktorá si prešla vývojom a dáva jasné znamenie nenahraditeľnej ustanovizne pamäti národa a spoločnosti.
Čo však predchádzalo tomuto vývoju v účelovej budove kremnického archívu? V 1955 sa vytvoril z kremnického mestského archívu Okresný archív pre okres Kremnica. Zároveň sa od neho odčlenilo mestské múzeum a historická knižnica. Rokom 1960 došlo k územnej a administratívnej reorganizácii okresu Kremnica. Pre nový okres Žiar nad Hronom bol kremnický archív určený za sídlo Okresného archívu so spravovaním pobočky v Banskej Štiavnici do roku 1996 a v Novej Bani do roku 1976, z ktorej sa postupne deponovali všetky archívne fondy. Od roku 1960 sa ale tienistou stránkou archívu stal nedostatok vlastných priestorov a nevhodné umiestnenie archívnych dokumentov na viacerých lokalitách na území i mimo územia Kremnice, ktoré často putovali z miesta na miesto. Napríklad vzácny archívny fond Magistrátu mesta Kremnice (1254 – 1922) sa nachádzal v budove terajšieho mestského úradu, ktorý v 80. rokoch 19. storočia zriadil mestský archivár Pavol Križko. Ďalšie fondy z činnosti štátnej správy, samosprávy, súdnictva, školstva, zdravotníctva a iné boli roztrúsené v dolnej bráne – barbakane, františkánskom kláštore, dvoch objektoch na súčasnej Kutnohorskej ulici, tiež v priestoroch Rudných baní – Ferdinand šachty, rímsko-katolíckej kremnickej fary, zaniknutej Základnej školy v Kopernici a v kancelárii archívu v dome č. 3 na Štefánikovom námestí. Toto nevhodné postavenie výrazne komplikovalo každodennú prácu archivárov. Najmä časté sťahovanie archívnych fondov a zbierok v 80. rokoch a začiatkom 90. rokov 20. storočia, ktoré bolo až šesťkrát.
Myšlienka uchovávať významné dokumenty kremnického archívu na jednom mieste v novej budove sa presadzovala už za pôsobenia Jozefa Kupča, riaditeľa kremnického archívu v rokoch 1961 – 1971. Vtedajšie vedenie ONV v Žiari nad Hronom zaujalo postoj k výstavbe nového archívneho objektu a jeho sídle v katastrálnom území súčasnej Ladomerskej Viesky – teda presťahovaní z Kremnice. Tento počin ale stroskotal vzhľadom na blízkosť Závodu Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom a negatívny dosah na ochranu archívnych dokumentov. Záujem o kompletné sústredenie archívnych fondov a zbierok vynaložil aj Ľudovít Leitner, predseda Mestského národného výboru Kremnica v rokoch 1971 – 1981. V meste Kremnica sa tak roky hľadali nové objekty, priestranstvo, ba vytvorili sa i rôzne projektové dokumentácie a možnosti na výstavbu archívu, prebiehali rokovania s odborom archívov Ministerstva vnútra SR, ale neúspešne. Možno práve náhodný požiar v Kremnici v roku 1991 sa stal šťastím v nešťastí na vyriešenie situácie kremnického archívu podľa spomienok vtedajšieho primátora mesta Kremnica Ing. Miroslava Nárožného: „Bolo to pri tejto nešťastnej udalosti, keď sa mi upriamil pohľad nad mesto Kremnica a rozostavanú hospodársko-prevádzkovú budovu štátneho podniku Pamiatkostav Žilina s úmyslom získať ho pre archív.“
Prvé jednanie o využití stavby podniku Pamiatkostav Žilina na účely archívu inicioval Ing. Nárožný v Mestskom úrade v Kremnici dňa 17. januára 1992. Zúčastnili sa ho oslovení zástupcovia š. p. Pamiatkostav Žilina (neskôr STAR, a. s. Žilina), Okresného úradu v Žiari nad Hronom, MV SR a Štátneho okresného archívu Žiar nad Hronom so sídlom v Kremnici. Po rokovaní a prehliadke budovy sa pristúpilo k dohode o kúpe staviska. Toto riešenie Ing. Nárožného a jeho zastupiteľského zboru sa nakoniec ukázalo sľubné. Bola to ich druhá alternatíva, ktorá sa stala východiskom vzniku účelovej archívnej budovy. Nezlomila ich ani prvá možnosť neodobreného plánu rekonštrukcie troch historických objektov na Kutnohorskej ulici. Mesto Kremnica tým opäť preukázalo svoj postoj, pozornosť k úschove písomností a tradícii, veď „archív je dušou mesta.“
V máji 1992 sa na základe znaleckého posudku realizovala kúpa budovy a pozemku od š. p. Pamiatkostav Žilina. Stavebné a adaptačné úpravy budovy prebiehali od júna 1992 podľa projektovej dokumentácie spracovanej Ing. Arch. J. Babjakom s kolektívom. Kolaudácia stavby sa uskutočnila 31. januára 1995. Riešila sa aj otázka príjazdovej komunikácie, oplotenia areálu, osvetlenia a kúrenia v budove, strojovne výťahu, výťahovej šachty, zaregálovania depotov, zariadenia priestranstva či komunikačného spojenia. Od polovice októbra 1994 sa začalo s prvým sťahovaním archívnych fondov a zbierok do novej budovy. Sťahovanie sa realizovalo postupne až do druhej polovice roka 1995, väčšinou v utorok prípadne vo štvrtok. Nasledujúce dni sa materiál čistil, triedil a usporiadal, čo bolo náročné na fyzickú prácu a čas. Sťahovanie materiálu v rozsahu 2 200 bm zabezpečovali archivári z Kremnice a Banskej Štiavnice pod vedením PhDr. Mikuláša Čelka, za občasnej pomoci niekoľkých zamestnancov bývalého Okresného úradu v Žiari nad Hronom. Popri tom kremnické archivárky zabezpečovali pre klientov správnu a bádateľskú agendu a plnili úlohy v predarchívnej starostlivosti. Práce spojené so sťahovaním boli ukončené koncom roka 1997 za pôsobenia riaditeľky archívu PhDr. Adriany Ezrovej.
Archívna budova je členená na suterén, dve poschodia a podkrovie. Suterén a prvé poschodie sa využívajú ako depozitný priestor na dlhodobú úschovu archívnych dokumentov. Na druhom poschodí sa nachádzajú pracovne archivárov, manipulačný priestor na sprístupňovanie archívnych dokumentov, spoločenská miestnosť pre verejnosť a kuchynka, ktorá slúži zamestnancom archívu. Súčasťou podlažia je i bádateľňa s knižnicou. Bádateľňa je dôležitým miestom pre fyzické a právnické osoby či bádateľov pri získavaní informácií z predložených archívnych dokumentov a kníh z knižnice.
Smerovanie návštevníkov do sídla archívu navádza od 3. mája 2016 osadené dopravné značenie na ceste č. I/65 a II/578 v oboch jazdných smeroch priamo až do areálu objektu. Okrem toho sa v roku 2016 archívne zamestnankyne výrazne podieľali na zútulnení archívneho priestranstva a vymaľovaní 2. poschodia z vlastných zdrojov vo voľnom čase.
Za zriadenie novej účelovej budovy kremnického archívu patrí nesmierna úcta a vďaka PhDr. Mikulášovi Čelkovi, riaditeľovi Okresného archívu v Žiari nad Hronom, so sídlom v Kremnici, Ing. Miroslavovi Nárožnému, vtedajšiemu primátorovi mesta Kremnica, JUDr. Máriusovi Hrmovi, bývalému prednostovi Okresného úradu v Žiari nad Hronom, ako aj Ing. Petrovi Berčíkovi, PhD., kremnickým a banskoštiavnickým archivárom a všetkým tým, ktorí sa akoukoľvek formou podieľali na jeho otvorení.
K pozitívnej zmene kremnického archívu tak došlo po dlhých stáročiach tejto inštitúcie. Otvorením účelovej budovy nastali nové možnosti pre kvalitnejšiu odbornú prácu pri vybavovaní správnej a bádateľskej agendy, ale aj spektrum nových činností v oblasti vedecko-výskumnej i kultúrno-osvetovej práce. Archív sa postupne prichádzajúcim návštevníkom začal popularizovať formou exkurzií, Dní otvorených dverí či v podobe vyučovacích hodín dejepisu pre žiakov základných a stredných škôl. Výsledkom býva pozitívny ohlas, nadšenie a nezabudnuteľné dojmy tak žiakov, študentov, ako aj verejnosti. Dňa 3. mája 2016 sa po 20 rokoch v rozšírenom interiéri priestranstva archívu slávnostne otvorila prehliadka novej výstavy s názvom „Klenoty kremnického archívu.“ Súčasťou podujatia sa stal prvý zápis do archívnej kroniky primátorom mesta Kremnica Ing. Mgr. Alexandrom Ferenčíkom. V kronike sú záznamy výpoveďou o činorodosti archívu. Archív sa predstavil i tematickými prednáškami ku konaným výstavám: „Postavenie mesta Kremnice na historických mapách Európy“ (2016), „Remeslá, živnosti a priemysel v bývalých okresoch Kremnica a Nová Baňa“ (2017), „Spomienky na osobnosť PhDr. Teodora Lamoša“ (2017), „Kremnica v premenách času“(2018)“, „Spoznaj, objav a doplň pohľady na mesto Kremnica“ (2018), „Pramenná hodnota dokumentov k 100. výročiu vzniku 1. Československej republiky v kremnickom archíve“ (2018) a „Školstvo a vzdelávanie v minulosti“ (2019). 18. máj 2016 bol zasa dňom prezentovania najcennejších archívnych dokumentov vedúcou archívu počas pracovnej návštevy vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku v Mestskom úrade v Kremnici.
Kremnické archivárky šíria i kultúrno-osvetovú a vedecko-výskumnú činnosť v spolupráci s rôznymi vedeckými, odbornými a kultúrnymi inštitúciami v podobe tematických podujatí a výstav, spracovaných publikácií, štúdií, príspevkov do novín, časopisov či prednášok, kde nechýba ani ocenenie ich práce. Do povedomia verejnosti sa archív dostal aj 10. októbra 2018 zorganizovanou prvou konferenciou v jeho histórii na tému „Kremnica v dejinách 20. storočia“ v spolupráci s mestom Kremnica a Ústavom pamäti národa v Bratislave. Vzhľadom na značný záujem odbornej aj laickej verejnosti sa 22. októbra 2020 uskutoční 2. ročník tejto konferencie, na ktorú Vás všetkých srdečne pozývame.
Kremnický archív sa tak roky snaží napĺňať a reprezentovať svoje nenahraditeľné poslanie v účelovej budove, i keď jej stav po 25 rokoch si už vyžaduje zásadnú obnovu tak zovňajšku stavby, no hlavne zabezpečenia ochrany archívnych dokumentov pred degradačnými činiteľmi súčasnosti.
Valéria Solčániová
vedúca ŠABB, pracoviska Archív Kremnica
Zdieľať tento príspevok.