Sté výročie narodenia PhDr. Teodora Lamoša, CSc.
Sté výročie narodenia PhDr. Teodora Lamoša, CSc.
7. januára 2021 sme si v Štátnom archíve v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica pripomenuli sté výročie narodenia PhDr. Teodora Lamoša, CSc., všestrannej osobnosti Slovenska a predstaviteľa povojnovej historiografie a archívnictva. Nebol síce rodeným Kremničanom, ale v tomto meste sa výrazne zapísal do histórie svojou precíznou prácou ako kremnický archivár a riaditeľ, ochranár prírody a historických pamiatok, hudobník, lyžiar, tenista, organizátor spoločensko-kultúrnych a športových podujatí.
Narodil sa 7. januára 1921 v Rakove matke Márii Lamošovej, rod. Ležákovej, a otcovi Alojzovi, rodákovi z Kremnice. Od detstva tak bol spätý s jeho láskou – Kremnicou. Základné vzdelanie nadobudol v Ľudovej škole v Kremnici. Neskôr v rokoch 1931 až 1939 študoval v Československom štátnom reformnom reálnom gymnáziu Pavla Križku v Kremnici. Tu sa naučil latinský i francúzsky jazyk, čo neskôr využil vo svojej profesii. Počas gymnaziálneho štúdia ako 11-ročný stratil otca. Rodinné zázemie mu v neľahkých časoch poskytla matka, kremnickí starí rodičia a sestry Lenka a Eleonóra. Od roku 1939 do roku 1943 navštevoval Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave, kde študoval odbor dejepis a zemepis. V rámci študentskej praxe po prvýkrát vstúpil počas roka 1940 do kremnického archívu. Archívu, ktorý mu umožnil spoznať čaro bádania a poznania archívnych dokumentov pri prvých vedeckých výskumoch. V rokoch 1943 – 1945 bol asistentom Historického seminára Slovenskej univerzity v Bratislave. Od 1. októbra 1945 do 31. decembra 1950 pracoval ako vedecký pracovník v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave. V roku 1946 mu bol udelený 2. februára diplom doktora filozofie (PhDr.) a 9. decembra si obhájil diplom učiteľa pre gymnáziá. Vzdelával sa naďalej, tentokrát to bolo vo Francúzsku. Postgraduálne štúdium od 5. novembra 1947 do 11. augusta 1948 absolvoval na Vysokej archívnej škole (École des Chartes) v Paríži. V Paríži dokončil svoju dizertačnú prácu „Sídelný zemepis Kremnice“, ktorá vyšla tlačou ako jeho prvá monografia v júli 1948. Po návrate z Paríža bol 1. septembra 1948 do 31. decembra 1950 menovaný za riaditeľa Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave. Ani jeho, tak ako aj iných historikov, neobišli februárové udalosti roku 1948 – politické previerky a šikanovanie. 30. decembra 1950 bol uvoľnený zo služieb Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave. 1. januára 1951 začal vykonávať svoje poslanie mestského archivára „vo veľkom a cennom archíve a múzeu mesta Kremnice“. Bol prvým vzdelaným kremnickým archivárom v odbore archívnictvo a história. V rokoch 1954 až 1961 pôsobil tiež ako prvý riaditeľ novovzniknutého Okresného archívu v Kremnici. Za desať rokov ako nástupca Pavla Križku a Michala Matunáka s určitým nadhľadom spresnil, zveľadil a zviditeľnil i formou výstav a prednášok kremnický archív, a spolu s ním aj archívnictvo na Slovensku. Sprístupnil ho tiež v podobe vypracovaného „Sprievodcu po archíve mesta Kremnice“, ktorý vyšiel tlačou v roku 1957. Jeho oporou v pracovnom napredovaní mu bola manželka Gizela, rod. Dékányová, syn Sebastián a dcéra Barbara.
Dr. Lamoš bol výnimočný človek, na ktorého si dodnes s úctou a pokorou aj po rokoch kremnickí archivári spomínajú a popri svojej práci naňho nezabúdajú. Jeho osobný i profesijný neľahký život nám podrobnejšie sprostredkúva štúdia „Spomienky na osobnosť PhDr. Teodora Lamoša, CSc.“ spracovaná Valériou Solčániovou a publikovaná v Zborníku spoločnosti slovenských archivárov 2017. Časť tohto príspevku odznela 21. júna 2017 na slávnostnom podujatí pri udelení čestného občianstva „in memoriam“ pod názvom „Spomienky, osobnosť PhDr. Teodor Lamoš, CSc.“ práve v priestoroch Radnej siene Mestského úradu v Kremnici, kde Teodor Lamoš v 50. rokoch 20. storočia sám prezentoval svoje výstavy a historické prednášky o archíve a Kremnici. Pri tej príležitosti slová vďaky pre oceneného za všestrannú aktivitu v širšom kultúrnom a spoločenskom kontexte pre mesto Kremnica vyslovili aj Alexander Ferenčík, primátor mesta, a Iveta Ceferová, zástupkyňa primátora, práve jeho synovi Sebastiánovi Lamošovi, čo bolo potvrdené zápisom do pamätnej Katarínskej knihy. Za pracovisko Archív Kremnica vyjadrila veľké poďakovanie v mene všetkých kremnických archivárov vedúca archívu.
Pôsobenie Teodora Lamoša v Kremnici nám pripomína aj pamätná tabuľa odhalená na podnet Miestneho odboru Matice slovenskej v Kremnici 11. októbra 2011. Umiestnená je na bytovom dome číslo 717/2 na Ulici Jurka Langsfelda, kde býval do marca 1961 – jeho odchodu z Kremnice. 15. marca 1961 sa stal pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Dr. Lamoš sa popri pracovných úlohách venoval aj vedeckej odbornej činnosti a publikovaniu. Viaceré témy sa spájali so stredovekou Kremnicou „Kremnická štátna mincovňa“ (1962), „Výsady kremnických minciarov v stredoveku“ (1964), „Topografia mesta Kremnice v rokoch 1328 – 1430“ (1966), „Slováci v stredovekej Kremnici“ (1966) a iné. Zaoberal sa aj starým Zvolenom či bitkou pri Rozhanovciach. Životný elán a húževnatosť nestrácal ani 15. februára 1965, keď už beznádejne chorý obhájil dizertačnú prácu „Genéza slobodného banského mesta Kremnice, života a mesta 1328 – 1430“. Zomrel ako štyridsaťštyriročný po dlhej a ťažkej chorobe 27. decembra 1965 v Tomášove pri Bratislave.
Na záver mi dovoľte vyjadriť, že podľa písomného svedectva a ústneho vyjadrenia Kremničanov bol PhDr. Teodor Lamoš, CSc., (Teo, Tibor) i napriek politickému šikanovaniu nielen vzdelaným, nesmierne pracovitým, no i trpezlivým človekom. Vynikal úctou k človeku nielen vzdelanému, ale aj jednoduchému. Bol vzorom vo svojej svedomitosti, dobroprajnosti, ochote a skromnosti. Tieto jeho charakterové vlastnosti v súčasnej dobe určite stoja za povšimnutie.
S úctou, vďakou a obdivom
Valéria Solčániová, vedúca Archívu Kremnica
