V Sieni slávy slovenskej atletiky nájdeme mená 3 Kremničanov

Sieň slávy slovenskej atletiky založilo vedenie Slovenského atletického zväzu v roku 2013. Na začiatok do nej uviedlo trinásť legiend. Sieň slávy sa momentálne pýši 41 menami významných slovenských atlétov. Medzi takúto elitu sa dostali až 3 Kremničania: Jozef Pribilinec, Anton Ihring a Peter Berčík.

Jozef Pribilinec

* 6. júla 1960 Kremnica

Jediný slovenský olympijský šampión 20. storočia zažil najskôr striebornú éru: dopochodoval druhý za Španielom Marinom na ME 1982 v Aténach (1:25:55) a za Mexičanom Cantom na premiérových MS 1983 v Helsinkách (1:20:59). Mal som vyhrať, zaplatil som školné, tvrdil Pribilinec. Napriek tomu ho vyhlásili za svetovú chodeckú jednotku 1983 – sedem týždňov po MS totiž na Svetovom pohári v Bergene zdolal Canta vo svetovom rekorde 1:19:30. V Kremnici, kam ho otec z blízkej Kopernice poslal na učilište, skúšal sprvu beh na lyžiach v TSM u olympionika Rudolfa Čillíka, ale potom bez prípravy a v kopačkách vyhral chôdzu na slovenských rezortných hrách v Žiline i na celoštátnej učňovskej olympiáde na tartane vo Vítkoviciach – a keď naňho banskobystrický tréner Dušan Valent upozornil Juraja Benčíka, bolo o smerovaní rozhodnuté. Po poldruharočnom tréningu sa v Bydhošti stal juniorským majstrom Európy 1979. Seniorskú premiéru na 20 km na OH 1980 v Moskve však pretrpel, s úpalom došiel až dvadsiaty (1:42:52,4). A na reparát musel čakať osem rokov. Keď Canto oslavoval zlato na olympiáde 1984 v Los Angeles, Pribilinec na „kontraolympiáde” v Moskve zúril po diskvalifikácii 3 km pred cieľom… Prvý veľký triumf zažil na stuttgartských ME 1986, keď v závere donútil rezignovať Taliana Damilana (1:21:15). V zime 1987 druhý, prvý halový na ME v Liévine (5 km za 19:08,44). V lete 1987 mu však Talian na rímskych MS prehru vrátil – Slováka pred nimi pribrzdilo zranenie a na nich rozhodcovské napomenutia (skončil druhý za 1:21:07). Olympijský rok 1988 začal v Budapešti úspešnou obhajobou európskeho halového zlata (18:44,40), ale cestu za najcennejším mu strpčovalo boľavé koleno i rozpory s trénerom. V cieli soulskej dvadsiatky, najrýchlejšej v olympijskej histórii, si však padli do náručia – Pribilinec jediný zachytil trhák Weigela z NDR a mal lepší finiš (1:19:57). Druhý raz sa stal čs. športovcom roka (premiérovo 1986) a do tretice čs. atletickým kráľom (1986 – 1988) aj svetovou chodeckou jednotkou (1983, 1986, 1988). O rok oznámil, že končí, ale pred MS 1993 sa vrátil. Mal olympijský titul, s juniorským štyri európske, z majstrovstiev sveta však „len” tri striebra – o titul na halových MS 1987 v Indianapolise ho Rus Ščennikov obral o stotinku (18:27,80)! V Stuttgarte 1993 sa mu však nepodarilo zopakovať Stuttgart 1986, došiel sedemnásty za 1:26:11. V drese Dukly Banská Bystrica získal sedem čs. titulov (1979, 1982 – 1986, 1988, v hale 1987, 1988) a dva slovenské (1981, 1986). Neskôr bol poslancom Národnej rady SR (1994 – 1998) a podnikateľom. Nositeľa Radu práce (1988) a Zlatých kruhov SOV (2000) uviedli do Siene slávy v roku 2013.

Anton Ihring

* 30. apríla 1942 Kremnica

† 30. augusta 2012

Jeden z najvplyvnejších športových funkcionárov v ére slovenskej samostatnosti a najdlhšie úradujúci predseda Slovenského atletického zväzu. S atletikou začal v Kremnici, pokračoval na priemyslovke vo Zvolene, v banskobystrickej Dukle (1966 – 1967, v jej prvom ligovom ročníku) a osobné vrhačské rekordy dosiahol po skončení FTVŠ už ako odborný asistent jej katedry atletiky v drese Slávie SVŠT Bratislava v r. 1968 (guľa 15,81, disk 48,44). Renomé si získal najskôr ako tréner: viedol o. i. Dušana Hamara, Karla Šulu či Gabrielu Hanulákovú. Funkcionársku kariéru odštartoval v roku 1982, keď na poste šéfa Slovenského atletického zväzu vystriedal kremnického spolurodáka Petra Berčíka (v r. 1984 sa stal aj podpredsedom Čs. atletického zväzu), a zároveň ho menovali za riaditeľa Strediska vrcholového športu Ministerstva školstva SR – ostal ním aj po zmene názvu na Centrum akademického športu, plných 22 rokov (do 2003). Predsedom SAZ bol 16 rokov, až do apríla 1998, keď vo voľbách na valnom zhromaždení v súboji dvoch podpredsedov Slovenského olympijského výboru prehral s Máriou Mračnovou, podporovanou jeho opozíciou. O pol roka ho však zvolili za prezidenta Slovenskej triatlonovej únie (bol ním do októbra 2010, keď sa zo zdravotných dôvodov vzdal), takže ostal aj podpredsedom SOV (1992 – 2001). Bol multifunkcionár: prezident Asociácie (neskôr Konfederácie) športových zväzov SR (1990 – 2003), v dôsledku toho aj podpredseda Slovenského združenia telesnej kultúry, člen rady Štátneho fondu telesnej kultúry… Viedol slovenské výpravy na dvoch ZOH: v Lillehammeri 1994 (slovenská olympijská premiéra) a v Nagane 1998. V období 1992 – 1998 bol aj člen komisie IAAF pre Grand Prix a 18 rokov šéfoval atletickému oddielu bratislavskej Slávie UK (1990 – 2008). Do kategórie ocenení treba zaradiť posty čestný prezident SAZ, STÚ, KŠZ, čestný člen SOV a vyznamenania Zlaté kruhy SOV a Čestný odznak EAA. Do Siene slávy ho uviedli v roku 2013.

Peter Berčík

* 20. augusta 1940 Martin

Jediný Slovák, ktorý stál na čele Československého atletického zväzu – od augusta 1970 do októbra 1973 bol jeho predsedom a potom až do roku 1982 prvým podpredsedom. Slovenskú atletiku viedol 13 rokov: od apríla 1969 do apríla 1982. V rodnom liste má Martin, ale život strávil v Kremnici, kde po bežeckom lyžovaní (v tréningovej skupine Rudolfa Čillíka) objavil ako gymnazista aj atletiku. S výškou a viacbojom musel pre zdravotné problémy už zamlada skončiť, ale atletike ostal verný ako rozhodca a funkcionár. Keď sa osvedčil ako svedomitý a nápaditý sekretár stredoslovenskej sekcie, zvolili ho za šéfa SAZ, hoci nemal ešte ani 29 rokov. Ako 30-ročný viedol čs. atletiku a o dva roky mu chýbali iba dva hlasy k zvoleniu za člena rady Európskej atletickej asociácie. V r. 1973 – 1978 bol aj členom predsedníctva ÚV Čs. zväzu telesnej výchovy a v období 1981 – 1989 okresným šéfom telovýchovy v Žiari nad Hronom. Inžinier ekonómie a expert v oblasti verejnej správy bol v r. 1990 – 1991 prvým námestníkom ministra vnútra SR a až do r. 2010 členom Rady vlády SR pre verejnú správu. V roku 1983 dostal štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu a v roku 2013 ho uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky.

Zdieľať tento príspevok.