Lovci kožušín sa po roku stretli

Ani som sa nestihla vybaliť z akcie Brána komunikácie, ktorú organizovali mladí ľudia z Nového Jičína a už som sa zase balila na tábor Glozy, ktorý organizovalo CVČ Cvrček Kremnica. S deťmi sme sa stretli na parkovisku Jeleň v piatok ráno. Niektoré sa už poznali a niektoré sa videli prvý krát. Po vybudovaní tábora sme sa rozhodli, že sa pôjdeme pozrieť na vyhliadku nad Čremošným. Počas cesty sme hrali poznávaciu hru, kde sa deti začali  spoznávať. Pri večernom táboráku sme sa o všetkých dozvedeli všetko a vyhlásila sa súťaž o najlepšieho lovca kožušín. Večierka bola pokým horel oheň.

Ráno nás čakali Danka a Andrea z Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Tie si pre nás pripravili hry na spoznávanie lesa. Hry boli praktické, poučné, veselé a všetkým sa ohromne  páčili. Na ďalší deň sme mali pre deti vymyslený program my (Maťka & Lulu). Hrali sa zaujímavé hry, ale deti najviac zaujímal potok, ktorý tam bol. Tak sme si obliekli plavky a išli sme ochutnať aká je voda. Bŕŕŕ, či bola studená. Ale otužovanie pri slniečku je zdravá vec. Večer sme spokojne pospali, lebo nasledujúci deň nás čakal veľmi náročný výstup na Krížnu.

A tak ráno sme si pripravili veci a mohli sme vyraziť. Cesta bola náročná, strmá , dlhá ale nakoniec sme ju všetci zvládli. Mraky nad nami boli veľké, ale našťastie z nich vyšlo iba pár kvapiek. Na Krížnej sme sa mohli kochať nádhernými  výhľadmi na okolité pohoria, mestá a lúky, na ktorých sme zazreli aj kravičky. Spokojní z toho čo sme videli a z toho, že sme to zvládli sme sa vybrali do tábora. Celou cestou nás sprevádzala vôňa gulášu, ktorý nás čakal v tábore. A to nebolo všetko. Teta kuchárka mala pre nás prekvapenie v podobe koláča. Juj, ale bol dobručký. Napapaní a príjemne unavení sme šli spať.

Na druhý deň boli oddychové hry, ale hlavne náš obľúbený potok. Deň nám rýchlejšie ubehol pri spoločnom spievaní v doprovode šikovných Hedviginých prstov na gitare. Po oddychu sme vďaka  Mestským lesom Kremnica mohli  navštíviť Záchrannú stanicu Ekocentrum  v Zázrivej. Tam sme si pozreli ako sa starajú o poranené dravé vtáky. Dokonca sme boli aj v klietke z orlom skalným. Ranené zvieratká tu ošetria a snažia sa ich pustiť do voľnej  prírody. Nedávno takto ošetrili a vypustili orly aj medvieďatká.

Mali sme na pláne prejsť aj Jánošíkove diery v Terchovej, ale pre zlé počasie sa to nepodarilo. A takto isto nám dopadlo aj kúpalisko. Celý deň pršalo. Ale my sme nelenili a vymysleli sme hru, ktorá sa volala dobýjanie posedu. Nechýbalo nám ani kúpalisko, lebo sme boli mokrí od hlavy až po päty. Večer po vysušení sme si spravili hodnotenie celého tábora. Ocenili sme víťazov súťaže, ktorú sme vyhlásili na začiatku tábora. Súťaž bola tesná a rozhodovalo sa až do posledných chvíľ. Najviac sa radovali Peťa s Jakubom ako najlepší lovci, ktorý prešli hrami a súťažami ako nič. Smutní z toho, že zajtra už musíme isť domov sme sa rozlúčili a išli sme spať. Náš spánok netrval dlho, pretože nás čakalo nočné lovenie zvierat. Mestské lesy nám požičali malé medvieďa, vydru a kožušinu z jeleňa. Tieto zvieratká nenápadne vykúkali z nočného lesa a niektoré deti neverili vlastným očiam a nevedeli od strachu ani kričať.

Ráno sme poupratovali a vybrali sme sa domov. Keď sme prišli do Kremnice rozlúčili sme sa, sľúbili sme si, že sa ešte určite stretneme a rozpŕchli sme sa v meste po jarmoku. Už teraz sa tešíme na budúci rok, tak toto bola veta, ktorú sme počúvali celý piatok.

Maťka & Lulu & Milan

Zdieľať tento príspevok.