Sú potrebné v Kremnici dve ZUŠ ?

Výchovno vzdelávací proces v základných umeleckých školách (ďalej len ZUŠ) prebieha prostredníctvom umenia a výchovou k umeniu. To znamená, že žiaci sa v nich neučia len umenie vnímať, ale ho aj aktívne tvoriť. Je to náročné v mnohých aspektoch. Žiak ZUŠ musí:

• vytvoriť si správny algoritmus v časovom systéme  zladenia času a povinností ZŠ a ZUŠ;
• zodpovedne pristupovať k domácej príprave na jednotlivé vyučovacie hodiny;
• mať správne domáce prostredie, ktoré mu domácu prípravu umožní ( zvlášť v hudobnom odbore je nutná každodenná hra na nástroji );
• mať chuť a motiváciu rozvíjať svoje prirodzené danosti.

Z tohto jasne vyplýva, že ZUŠ je škola výberová, určená pre tých jedincov, ktorí svoje dispozície pre jednotlivé druhy umenia chcú rozvíjať a ktorí svojim výkonom na talentových skúškach presvedčia komisiu, že majú čo rozvíjať. ZUŠ navštevujú deti od 4 do 7 rokov v prípravnom štúdiu, od 7 – 14 rokov v I. stupni základného štúdia, od 15 do 19 rokov v II. stupni základného štúdia a od 20 rokov v kurze pre dospelých. Detí v prípravnom štúdiu je vždy najviac, nakoľko práve tu sa robí druhý výber budúcich talentov do primárneho umeleckého vzdelávania, ktoré trvá najviac 4 roky. 4 roky trvá aj nižšie sekundárne vzdelávanie, kde postupujú žiaci, ktorí preukázali nielen svoju výdrž, ale ktorých prirodzené dispozície prerastajú postupne do talentu. Po absolvovaní primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania, sa žiaci stávajú absolventmi I. stupňa základného umeleckého vzdelania. Je pochopiteľné, že pôvodný výber z prípravného štúdia sa v tomto bode štúdia podstatne zúžil.

Plnoorganizovaná ZUŠ má 4 umelecké odbory: hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický. Žiaci môžu navštevovať aj viac umeleckých odborov, finančnú dotáciu však škola dostane len na 2 umelecké odbory u jedného žiaka. Štúdium na dvoch a viacerých umeleckých odboroch si vyžaduje šikovného, nadaného a mentálne rozvinutého žiaka, ktorý nemá problémy s učením na ZŠ. Spätnou väzbou jeho rozvoja sú koncerty, verejné vystúpenia a súťaže, ktorých sa zúčastňuje.
V našom meste existuje už šesťdesiaty prvý rok ZUŠ J.L.Bellu. Je to škola plnoorganizovaná a vzdeláva sa v nej 367 žiakov vo všetkých stupňoch umeleckého vzdelávania. Finančnú dotáciu dostáva na 342 žiakov. Naše mesto má približne 5,5 tisíca obyvateľov. Tento počet obyvateľov sa udržuje temer rovnako počas celých 61 rokov existencie našej školy. Jedna umelecká inštitúcia v podobe ZUŠ tu vždy postačovala a dovolíme si tvrdiť, že aj dnes postačuje, nakoľko je výberová a nie je možné, aby sa v nej vzdelávalo každé dieťa a každý žiak. Odrazu však máme v našom malom meste dve ZUŠ. Jednu verejnú s bohatou tradíciou a výbornými výsledkami, zriaďovateľom ktorej je Mesto Kremnica a druhú súkromnú, ktorej zriaďovateľom je Občianske združenie eM-Klub. O činnosti tejto ZUŠ by sme ani nevedeli ( vzhľadom na spomínanú spätnú väzbu a výstupy žiakov ), keby nedošlo k tomu, že sa nám táto škola stáva konkurenčnou v oblasti finančnej. Je veľkým paradoxom, že verejná ZUŠ má okrem verejných dotácií aj svoje vlastné príjmy v podobe výberu školného a nájomného za priestory, nástroje a inventár a súkromná ZUŠ tieto príjmy nemá, to znamená, že žiaci v nej neplatia školné, ba naopak, ako súkromná inštitúcia dostávajú, okrem normatívnej dotácie aj dotácie od predsedu vlády ( viď rok 2009 ). Do súkromnej ZUŠ v Kremnici ( ďalej len SZUŠ ) chodí 204 žiakov. Odkiaľ sú títo žiaci, že sme o nich doteraz nevedeli? Neustále sa sťažujeme, že počet žiakov nám v Kremnici klesá a odrazu máme 571 žiakov zaškolených v ZUŠ? Sú títo 204 žiaci SZUŠ takí mentálne a sociálne disponovaní, že môžu spĺňať všetky normy umeleckého vzdelávania…..? Veď ZUŠ podľa zákona 245 poskytuje žiakom základné umelecké vzdelanie, má svoje učebné plány, učebné osnovy, klasifikáciu, vysvedčenia za jednotlivé ročníky a záverečné absolventské vysvedčenia, ktoré nás, učiteľov k niečomu zaväzujú. Žiaci SZUŠ musia byť mimoriadne nadaní, veď takmer všetci navštevujú dva umelecké odbory. Prečo sa neprihlásili do už zabehnutej a vybudovanej verejnej ZUŠ? Prečo musela vzniknúť nová SZUŠ? Týchto PREČO by sme mohli v našom článku klásť do nekonečna……….
Najviac nás v súčasnosti trápi tá skutočnosť, že obce a mestá sú povinné dať súkromným zariadeniam 88% z rozpočtu verejných zariadení. Nevieme do kedy takéto financovanie mesto vydrží. Práve preto sa opäť pýtame: „Potrebuje Kremnica dve ZUŠ …………………?“

Kolektív zamestnancov ZUŠ J.L.Bellu v Kremnici

Ad: Sú potrebné v Kremnici dve ZUŠ?

Reakcia na článok autora:  „kolektív zamestnancov“ ZUŠ J.L.Bellu(?) zo 6.5. 2011
Začíname otázkami na zamyslenie:

Otázka č.1.:  „Sú práva dieťaťa pre všetky deti bez rozdielu rovnaké? Týkajú sa teda aj detí bez ohľadu na ich pôvod, či materiálne a sociálne zabezpečenie?
Otázka č.2.: „…patrí do týchto práv dieťaťa aj právo na prístup ku kvalitnému vzdelaniu a všestranný rozvoj osobnosti od útleho veku, zvlášť pre deti, ktorým boli generačne alebo spoločensky nastavené bariéry, ktoré znemožňujú prístup k uspokojeniu tejto základnej ľudskej potreby vo forme uplatnenia práva na vzdelanie, ktoré mu niekto odopiera?
Otázka č.3.: „… je mesto Kremnica zložené iba z občanov, ktorých sa tieto otázky netýkajú, alebo má občanov v detskom veku, ktoré by mohli byť zahrnuté do spomínanej skupiny, na ktoré sa vzťahujú tieto otázky?  Ak sú, v akom sú počte?
Otázka č.4.: „…vytvorila občianska spoločnosť v tomto meste podmienky na uplatnenie týchto ľudských práv dieťaťa pre každé takéto dieťa s očakávaním, že táto správna investícia  prinesie nielen mestu ale aj celej spoločnosti prínos vo forme vzdelaného dospelého v spoločnosti uplatniteľného občana, ktorý objavil za pomoci podpory spoločnosti svoj skrytý potenciál a správne sa rozhodol s ním naložiť, aby nebol pasívnym poberateľom sociálnych dávok, ale daňovým poplatníkom, ktorý prináša zisk aj do mestskej pokladnice? Kto môže deklarovať v útlom veku, že „talent u týchto detí nie je pretože….“, podľa niektorých z nás „musí…..“ spĺňať.
Otázka č.5.: „…ktoré inštitúcie na pôde mesta, verejné, či neverejné môžu deklarovať, že cielene uplatňujú neporušovanie práv dieťaťa spomínanej skupiny a napomáhajú ich napĺňaniu?
Otázka č.6.: „Je namieste obávať sa týchto detí, ktoré podľa vyjadrenia autora článku, čo „žiak ZUŠ musí“, teda nespĺňajú kritéria tejto verejnej vzdelávacej inštitúcii, citujem:
„…mať správne domáce prostredie, ktoré mu domácu prípravu umožní (zvlášť v hudobnom odbore je nutná každodenná hra na hudobnom nástroji)
,,…vytvoriť si správny algoritmus v časovom systéme zladenia času a povinností ZŠ a ZUŠ,
„… mať chuť a motiváciu rozvíjať svoje prirodzené vlastnosti…“ (bez vody a el.energie?),
že by mohli byť konkurenciou ?
Otázka č.7.: „…nie je porušovaním ľudských práv dieťaťa a občianskych slobôd znevažovať prácu neverejného sektora, ktorý investuje do prebúdzania ľudských zdrojov „tzv. neprispôsobivých občanov“ ich budúcich generácií, ich detí, aby sa nestali hrozbou pre občiansku spoločnosť v dôsledku nevzdelanosti a nevyužitého, neusmerneného ľudského potenciálu, len preto, že majú obavu o svoju existenciu z hľadiska vlastného financovania sa?

Uvádzanie nepresností a neoverených informácií pred občianskou verejnosťou tiež nie je zanedbateľná skutočnosť a hraničí s porušením novinárskej etiky. Neštátna ZUŠ nie je konkurenčnou v oblasti finančnej. Prepočty pre vzdelávanie v školách a školských zariadeniach v originálnej kompetencii (ZUŠ, MŠ, CVČ, … ) z výnosu daní sú nastavené tak, aby mestá a obce, ktoré si nahlásia počty žiakov vo výkaze č. 42-01 k 15.9. (štátne aj neštátne), zohľadnili tento stav v pridelenej výške pre danú obec v nasledujúcom kalendárnom roku.

Uvádzame z Metodiky financovania škôl a školských zariadení – originálne kompetencie obcí a samosprávnych krajov na úseku školstva:  „…ak obec nemá  ZUŠ, MŠ, ŠJ a ani školské zariadenie, z podielu výnosu dane nedostane žiadne finančné prostriedky. Naopak, ak má veľa detí (žiakov) v ZUŠ, MŠ, ŠJ a v školských zariadeniach podiel pre školské originálne kompetencie je adekvátne väčší.“ (Autorkou príslušnej časti textu je Ing. Jana Sládečková, riaditeľka odboru financovania regionálneho školstva  Ministerstva školstva SR.)  Nahlasovanie počtov sa týka prideľovania finančných príspevkov pre štátne ako aj neštátne školy a školské zariadenia samostatne (každý dostáva svoj vlastný podiel). Nie je pravdou, že „..obce sú povinné dať súkromným zariadeniam 88 % z rozpočtu verejných zariadení“. Z uvedeného vyplýva, že občianske združenie eMKLub nielen že neodčerpáva finančné zdroje z originálnych kompetencíí mesta Kremnica, ale naopak na uvedené počty deti zo sociálne znevýhodneného prostredia získava navýšené zdroje na uvedené ciele, ktoré by inak mestu Kremnica neboli pridelené. Pre informáciu sú výpočty na pridelenie presne dané pre štátne školy 100% a pre neštátne 88%, čím je zo zákona viazaný návrh VZN mesta Kremnica.

Taktiež nepresnosť, citujem: “dostávajú dotácie od predsedu vlády (viď rok 2009)“ bolo by žiadúce konkrétne uviesť zdroj informácie, nakoľko táto sa nezakladá na pravde.

K naším otázkam prikladáme naše odpovede na 3 x prečo? položené autorom v závere spomínaného článku:
Prečo sa žiaci neprihlásili do už zabehnutej ZUŠ?:
Pretože kritéria deklarované v článku nevytvárajú vysokopodnetné, bezbariérové a finančne nezaťažujúce vzdelávacie prostredie pre cieľovú skupinu sociálne vylúčeného dieťaťa (okrem iného nemajú nástroj, neplatia školné….)

Prečo musela vzniknúť nová SZUŠ?:
Pretože bola iniciovaná v roku 1994 Projektom Rady Europy (európska inštitúcia na ochranu ľudských práv)  „Budovanie dôvery medzi majoritou a sociálne vylúčenou minoritou“ – s cieľom pomôcť prekonávať materiálne a morálne bariéry deťom, ohrozeným sociálnym vylúčením. Samozrejme aj naďalej hľadá táto iniciatíva podporu zo strany verejnosti, čím sa naplní cieľ projektu. (Súčasťou projektu bola aj podpora aktivity ZUŠ J.L.Bellu v Kremnici – účasť žiakov a pedagógov školy na medzinárodnom hudobnom podujatí v Poľsku.)

Prečo donekonečna?:
Veríme , že vyspelá občianska verejnosť aj v meste Kremnica na základe uvedených cieľov a faktov pochopí a podporí iniciatívy, ktoré vytvára neverejný sektor, v tom že sa minimálne vytvárajú podmienky na uplatňovanie všeobecných ľudských práv a práva dieťaťa dávajú šance  týmto deťom.

Už ich doterajšie úspechy a ocenenia z krátkej histórie Súkromnej ZUŠ v Kremnici na miestnej (Kremnica očami detí – výtvarná súťaž 1.miesto kat. žiakov 1.-4. roč., viacnásobné ocenenia v popredných miestach v speváckych súťažiach) regionálnej (Akordeónová súťaž Nová Baňa 2011 – 1.miesto + ocenenie za mimoriadny výkon, 2.miesto, 3.miesto, akordeónové duo – 2.miesto, 1.miesto v okresnom kole Slávik Slovenska – spev + účasť v krajskom kole), národnej (2.miesto na celoštátnej akordeónovej súťaži v Giraltovciach 2011, vystúpenie husľového tria na Romfeste 2009, získanie popredných miest v celoštátnej výtvarnej súťaže „Všetci sme ľudského rodu), i medzinárodnej úrovni (Vystúpenie v prezentačnom umeleckom programe „Naši susedia“ vo Varšave 2010, vystúpenie na vernisáži v Slovenskom inštitúte vo Varšave)  nám prinášajú nádej, že sa to oplatí. Veď mesto je tu pre nás všetkých.

Vážení čitatelia Kremnických novín, je neobvyklé, že ste si mohli  prečítať v minulom jednak článok autora – veľmi unifikovaného  veľkého kolektívu zamestnancov školy (čo je málo pravdepodobné, že sú jednomyseľného názoru, nakoľko sú v texte uvedené niektoré údaje bez uvedenia zdroja i keď čitateľ dostal pokyn „viď“ a aj nepravdivé a jednak je neobvyklé, že si dovolí jedna inštitúcia hodnotiť druhú organizáciu, čo nepatrí do jej kompetencie).
Podľa novinárskej etiky, by mali byť publikované názory dotknutých strán tiež v jednom čísle periodickej tlače, aby si čitateľ hneď mohol aj sám posúdiť názory oboch strán. V tomto zmysle sme si dovolili konať svoju povinnosť aspoň v následnom čísle predložiť názor druhej strany požiadaním redakcie o jej uvedenie, za čo jej ďakujeme.

Ing. Jana Tomová, štatutár eMKLubu, zriaďovateľ  SZUŠ v Kremnici
Ing. Ján Hero, riaditeľ Súkromnej spojenej školy (SZŠsMŠ+SZUŠ) v Kremnici

Ad: Potrebuje Kremnica dve ZUŠ?

V ostatných dvoch vydaniach sme ne stránkach novín uverejnili polemiku štátnej a súkromnej základnej umeleckej školy. Na článok pedagógov ZUŠ J.L.Bellu reagovalo vedenie súkromnej školy eMKLub, reakcia však vyvolala odozvu u riaditeľov ďalších školských inštitúcií na území mesta.  Problém sa riešil na Komisii rozvoja školstva a práce s mládežou, Mestská školská rada prijala k článku uznesenie, poslanci mestského zastupiteľstva toto uznesenie odsúhlasili a dvoch poslancov poverili kontrolami v eMKLube. Čo je príčinou tak napätej situácie?

Riaditelia: Pán Hero má úmysel spraviť z Kremnice mesto rómskej vzdelanosti

Prvý problém, ktorý riaditelia pomenovali, je segregácia – teda oddelené vzdelávanie. Peter Klimek, riaditeľ Spojenej školy internátnej hovorí: “Absolventi rómskej školy nebudú žiť na nejakom ostrove, nebudú mať vytvorený vlastný štát, vlastnú samosprávu. Oni musia žiť a vzdelávať sa v prítomnosti majority, len vtedy  ich bude majorita akceptovať. Nevidím v tom problém a dôvod vytvárania alternatívy. Naša škola ide cestou integrácie, rómska školy cestou segregácie. Toto nie je cesta! Pán Hero sa mýli – vyberať deti a izolovať ich od majoritnej spoločnosti je nebezpečné.”
Ďalším problémom je čudná diagnostika detí, ktoré školy eMKlubu navštevujú. “Tá škola nemá kompetencie aby vzdelávala mentálne retardované deti, napriek tomu ju navštevujú aj také. Vedenie eMKLubu sa bráni tomu, aby diagnostiku ich detí robilo Kremnické integračné centrum. Riaditeľka centra, Pani Schmidtová, je pritom erudovaná odborníčka, prednáša na vysokej škole. Majú obavy že by povedala pravdu? Prečo?” pýta sa Peter Klimek. Jeho slová potvrdzuje aj Margita Schmidtová, riaditeľka  Súkromného centra špeciálno-pedagogickeho poradenstva v Kremnici.  “Na začiatku sme pre nich robili vyšetrenia, ale u nás dodržiavame všetky presne stanovené diagnostické kritériá. Po pokusoch o nátlak, kedy nás žiadali, aby sme zmenili rozhodnutie, čo som ja aj moji pracovníci odmietli, k nám prestali chodiť. Sprostredkovane viem, že deti nenechávajú diagnostikovať ani v Žiari, ani vo Zvolene. Asi hľadajú také zariadenie, ktoré diagnostiku urobí tak, ako si želajú.” Potvrdila aj nesprávne zaradenie detí v škole: “Za ostatný rok sme diagnostikovali na žiadosť rodičov dve deti z eMKlubu, z nich jedno bolo mentálne postihnuté, druhé dieťa bolo v norme. Po veľkých štrapáciách nakoniec obe deti v škole ostali. Rodičov sme o výsledkoch diagnostiky informovali, viac urobiť nemôžeme. Zodpovednosť je na rodičoch.”

S nesprávnym zaraďovaním detí do učebného procesu súvisí aj nízka úroveň vzdelávania. Svoju skúsenosť má riaditeľka ZUŠ J.L.Bellu v Kremnici Elena Hašková. Vyučujúca speváckeho oddelenia ZUŠ J. L. Bellu pripravovala na konzervatórium žiačku základnej umeleckej školy eMKlubu, ktorá prišla do školu zo samými jednotkami, nepoznala však noty a nevedela hrať na klavíri, ktorý bol dovtedy jej hlavným vyučovacím predmetom. “ZUŠ je podľa zákona školou, ktorá poskytuje základné umelecké vzdelanie. V eMKLube sa však nevyučuje napríklad ani hudobná náuka a ďalšie základné predmety, ktoré by sa na ZUŠ vyučovať mali podľa učebného plánu.” Svoju skúsenosť pridáva aj Peter Klimek: “Nám sa stal jeden prípad, kedy žiačka mala problém skončiť deviaty ročník našej špeciálnej školy  po tom, čo bola preradená z bývalého Gándiho Gymnázia…” Argument, že v eMklube na rozdiel od ZUŠ J. L. Bellu nemusia žiaci platiť školné podľa Eleny Haškovej neobstojí. ” Všetky kremnické školy majú sociálny program. Rodine, ktorá nemá finančné prostriedky, môžeme znížiť alebo úplne odpustiť školné. K nám chodia aj deti z detského domova a majú úľavu. Deti z eMKlubu by mohli študovať u nás, ale samozrejme, určite by neprešlo talentovými skúškami všetkých 204 žiakov ZUŠky eMKlubu. ZUŠ je výberový škola, štatisticky je zaškolených len 30 až 50% populácie žiakov základných škôl. Keď eMKlub má v ZŠ 100 žiakov a v ZUŠ 204 žiakov, musí tam byť 100% -ná zaškolenosť žiakov ZŠ v ZUŠ plus všetci žiaci gymnázia. To už nie je výber.  Je to donútené. A pravdepodobne sú tí žiaci aj na viacerých odboroch.” Sťažuje sa Hašková. “Robia zlé meno základným umeleckým školám”.

O talente sa u detí na prijímacích skúškach na ZUŠ hovoriť nedá. Sú to len dispozície, ktoré je potrebné rozvíjať. Všetky deti by mali pred nástupom do 1. ročníka ZUŠ prejsť talentovými skúškami. Tu sa môžu prejaviť dispozície, ktoré je potrebné rozvíjať. Tieto prerastajú do skutočného talentu nie u každého a hlavne po niekoľkých rokoch mravenčej práce. Ak sa pracovníci eMKLubu chcú venovať svojim žiakom individuálnou formou, prečo to nerobia krúžkovou činnosťou? Prečo to musí byť ZUŠ, ktorej nároky zvláda len malé percento ich žiakov?

Elenu Haškovú okrem spomínaného ešte pobúrilo tvrdenie Jána Hera, že ZUŠ J. L. Bellu podporilo projekt  SZUŠ v Poľsku. “Ako riaditeľka školy by snáď o tom mala niečo vedieť, odkiaľ to Ing. Hero berie? A taktiež protestujem proti vyjadreniu Ing. Hera, že nie všetci pedagógovia ZUŠ J. L. Bellu súhlasili s článkom v KN 5/2011, keď nikto z pedagógov sa na pracovnej porade, kde materiál schvaľovali, nevyjadril negatívne.”

Alfréd Haško, riaditeľ Centra voľného času Cvrček, pochybuje aj o tom, či žiaci z iných kútov Slovenska vôbec môžu navštevovať školu v inom regióne: “Nariadenie vlády hovorí o tom, že žiakom ZUŠ a CVČ môžu byť len účastníci, ktorí majú trvalý pobyt v okrese, alebo v okolitých okresoch.  Napr. deti z Bardejova nemôžu byť evidované v ZUŠ resp. CVČ v Kremnici. Minulý rok sme na takto umelo navyšované počty doplatili všetci, keďže Vláda SR pod vedením pána Fica nám znížila koeficienty na výpočet štátnej dotácie z 3.6 na 1.1. A tento rok nás musí mesto dotovať  zo svojich zdrojov. Aj k nám chodia deti z iných lokalít Slovenska , ale momentálne žijú  v DD Mauricius a to je rozdiel. A v rámci integrácie  sa zúčastňujú našich aktivít všetky deti, bez rozdielu  etnika.“

Najväčším problémom je však financovanie, ktoré zmenou zákona na konci roka 2010, podľa mestskej školskej rady, znevýhodnilo kremnické školy na úkor eMKlubu. Zmenil sa totiž spôsob financovanie školských zariadení – teda v prípade eMKLubu: materskej školy, základnej umeleckej školy, centra voľného času, školského internátu a dvoch jedální. Na tieto zariadenia musí mesto prispievať zo svojich podielových daní. “Tým pádom školstvo, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta ide do úpadku, lebo nemá dostatok finančných prostriedkov. Ak sa do problémov dostane CVČ, alebo ZUŠ, bude mať mesto peniaze na dofinancovanie? A to sú tie peniaze, ktoré museli dať súkromnej škole.” hovorí Alfréd Haško. “Oni školné nevyberajú, financuje ich Európska únia, vláda, sponzori… My keby sme nevyberali školné máme možno päťsto detí v centre voľného času. Školné však vyberať musíme a kvôli eMKlubu ho musíme na budúci rok aj zvyšovať”. Elena Hašková dopĺňa: “Keď sa do problémov dostane mestská škola a mesto naozaj nebude mať financie na jej záchranu, bude ju musieť zrušiť. eMKlub ale mesto zrušiť nemôže.”

Budúcnosti sa obáva aj Peter Klimek. Priestory, ktoré v súčasnosti využíva rómske gymnázium Z. J. Mallu totiž patria Banskobystrickému samosprávnemu kraju. O tieto priestory sa bude uchádzať Spojená škola, ktorá participuje na projekte pre autistické deti. “Pýtam sa, čo bude mať prioritu? Rómovia z východného Slovenska, ktorým sa tu v Kremnici dáva príležitosť, alebo postihnuté deti z regiónu, ktoré potrebujú adekvátnu špeciálno-pedagogickú pomoc a servis? Má mesto náhradné priestory pre rómske gymnázium?”

Riaditelia sa zhodujú aj na tom, že eMKlub v čase jeho vzniku privítali ako dobé riešenie, dnes však tento projekt vidia inak. Alfréd Haško bol v čase vzniku eMKlubu mestským poslancom: “Privítali sme to a odsúhlasili. Ale potom sa to začalo nabaľovať, vznikla materská škola, centrum voľného času, základná umelecká škola, základná škola, gymnázium a možno vznikne aj vysoká škola. eMKlub má pravdepodobne úmysel spraviť z Kremnice mesto rómskej vzdelanosti. Je to síce šľachetný úmysel, ale mali by potom aj zabezpečiť absolventov tak, aby sa z nich nestávali bezdomovci, ktorí ostávajú v Kremnici, čo sa už realizuje.” Peter Klimek dopĺňa: “Máme v Kremnici iné problémy, aby sme budovali na úkor mesta nejaké centrum. A nároky sa budú zvyšovať. Možno by to bolo dobré vo veľkom meste, kde by to nebolo tak vypuklé, ale presýtenosť rómskeho etnika v Kremnici začína byť evidentná. Nezdá sa mi veľmi šťastné urobiť veľké vzdelávacie centrum, ktoré bude niekomu niečo dokazovať, akými trendmi by sme sa mali uberať, v meste s päťtisíc obyvateľmi. Navyše Kremnica je mestom s dlhou a bohatou tradíciou špeciálneho školstva .”

Peter Plankenbűchler, riaditeľ  ZŠ na Angyalovej ulici, reaguje na otázku eMKlubu, či sú na pôde mesta inštitúcie verejné či neverejné, ktoré môžu deklarovať, že cielene uplatňujú neporušovanie práv dieťaťa spomínanej skupiny a napomáhajú k ich napĺňaniu. Je presvedčený, že je tomu tak vo všetkých štátnych školách a školských zariadeniach v meste, ktoré dôsledne dodržiavajú práva všetkých detí a teda aj práva detí, ktoré sú cieľovou skupinou súkromných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti eMKlubu. “To, že sa im to darí potvrdzuje skutočnosť, že súčasní žiaci, ktorí patria do tejto skupiny, úspešne zvládajú vzdelávanie a neopakujú ročník. Sú súčasťou triednych kolektívov, z ktorých ich nikto nevylučuje, nespôsobuje im žiadne problémy z dôvodu ich pôvodu. Títo žiaci sú pripravení pokračovať v štúdiu na stredných školách”, hovorí Peter Plankenbűchler. “V máji tohto roku prestúpil zo súkromnej školy do našej školy žiak 6.ročníka, ktorý svojim nevhodným správaním, nedostatočnými hygienickými návykmi spôsoboval problémy v triednom kolektíve do takej miery, že rodičia už po troch dňoch jeho pobytu v škole zvolali mimoriadne rodičovské združenie.” Vedenie školy spolu s rodičmi riešili situáciu  so zákonným zástupcom žiaka. Žiak na predchádzajúcej škole dosahoval priemerný prospech, no jeho vedomosti nezodpovedajú týmto výsledkom. Na návrh ich základnej školy bol vyšetrený v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva v Kremnici a na základe výsledkov vyšetrenia bolo doporučené preradiť ho do špeciálnej školy.

Tieto dva príklady sú podľa Plankenbűchlera námetom na zamyslenie, či je v školách a školských zariadeniach zriadených eMKlubom v Kremnici poskytovaná úroveň vzdelávania porovnateľná s tou, ktorú poskytujú štátne školy a školské zariadenia. Tiež si kladie otázku, či v konečnom dôsledku vyčleňovanie detí z málo podnetného prostredia z kolektívu ostatných žiakov týmto deťom pri zaradení do bežného života po skončení vzdelávania skutočne pomôže, alebo im sťaží uplatnenie v spoločnosti.

Riaditelia iniciovali kontrolu školy ktorú odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo. Tvrdia, že štátne školy sú pod veľmi prísnym drobnohľadom, či už po ekonomickej alebo pedagogickej stránke. Žiadajú, aby sa rovnako zodpovedala  aj súkromná škola.

eMKlub: Treba nájsť spoločnú platformu na diskusiu

Na júnovom mestskom zastupiteľstve poslanci prijali uznesenia týkajúce sa eMKlubu. Ako to vnímate?
Nás mrzí najmä to, že sa to deje bez dialógu, na základe článku v novinách. Len sme cítili potrebu reagovať na článok, v ktorom bola spomínaná naša škola a nie sme si vedomí žiadnych neprávd a zavádzania, o ktorých sa píše v uznesení. Neútočili sme, ani sme neobviňovali, iba sme kládli otázky.  Žiadali sme primátorku mesta a poslancov o stiahnutie návrhu uznesenia , nakoľko nie sme si vedomí vznesených obvinení, ktoré nám neboli vysvetlené a ani sme neboli prizvaní  na ne reagovať.  Musím povedať, že ešte keď som bol poslanec, niekoľkokrát som apeloval aj na zastupiteľstvách, aby sme boli ako zástupcovia eMKlubu pozvaní do komisií, finančnej, školskej, aby sme mohli prezentovať náš projekt, aby sme komunikovali odborne. Neboli sme prizvaní. Začiatkom júna sme organizovali konferenciu v Kremnici s názvom “Práva dieťaťa v inkluzívnom vzdelávaní,” zúčastnili sa jej odborníci z ministerstva školstva, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, úradu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Cieľom seminára bolo poukázanie na dôležitosť vzdelávania rómskych žiakov, vytvoriť im podmienky pre inkluzívne vzdelávanie s tým zámerom, aby dosiahli stredoškolské vzdelanie a následne sa uplatnili na trhu práce – čo je ekonomická návratnosť pre spoločnosť ako takú. Kremnickí poslanci ,členovia komisií, primátorka, vedúca odboru školstva, kultúry a športu, riaditelia základných a špeciálnych škôl, riaditeľky centier špeciálno-pedagogického poradenstva v Kremnici boli pozvaní a mali možnosť oboznámiť sa s týmto projektom. Otvorili sme sa na odbornej úrovni a očakávali sme odborný prístup v diskusii k projektu. Na konferencii sa však z Kremnice zúčastnil iba riaditeľ ZŠ na Križkovej ulici. Považujeme preto uznesenie školskej komisie za neodborné, nakoľko jej členovia nie sú oboznámení s našim projektom. Na konferencii sme pritom boli uvedení ako príklad dobrej praxe na Slovensku. Bola tam príležitosť pre poslancov, členov komisií, počuť priamo, byť na tomto odbornom podujatí, kde mohli sami konfrontovať nás, ako zástupcov projektu, za účasti jednak odborníkov zo štátnych inštitúcií, ako aj mimovládnych inštitúcií. Mohli sme si tieto problémy na odbornej úrovni vydiskutovať. Nepovažujeme za šťastné riešenie diskutovať pred verejnosťou bez predchádzajúceho rokovania za spoločným stolom dotknutých strán. V každej občianskej spoločnosti niekedy dochádza ku konfliktu záujmov, cieľov a zámerov, ale vždy treba nájsť spoločnú platformu na diskusiu.

Poslanci sa uzniesli na tom, že eMKlub sa vydal cestou segregácie.
Hovoriť o segregácii sa nedá v novinovom článku. Toto je v súčasnosti veľká téma, ktorú riešime už 20 rokov aj na odbornej aj medzinárodnej úrovni a momentálne sme v záujme odbornej verejnosti, aj zahraničnej, na pôde UNESCO, Rady Európy, Európskej únie, vlády,  na rôznych ministerstvách a mimovládnych organizácií. Odborníci považujú projekt eMKLubu za pozitívny príklad komplexného prístupu riešenia situácie rodín zo sociálne znevýhodneného prostredia a marginalizovaných rómskych komunít a budovaní ľudských kapacít. Je to odborný problém, takže aj segregáciu by sme radšej nechali na odborný dialóg. Súkromnú ZŠ, ZUŠ a aj Súkromné gymnázium navštevujú  rómski žiaci, ale aj slovenskí žiaci. Školy sú otvorené všetkým deťom.

Členovia mestskej školskej rady sa zhodli, že vaše školské zariadenia nemajú dostatočnú úroveň vzdelávania.
To je paušalizovanie. Členovia MŠR neboli nikdy v našej škole, nepoznajú náš vzdelávací program, neboli sa pozrieť na absolventskom koncerte, nedá sa hovoriť o úrovni alebo kvalite len na základe pohľadu z vonku, z postojov a diskusii na ulici.  Autori Národného programu vzdelávania do roku 2015 „Milénium“  vyzývajú, že kvalitu školy nemáme hodnotiť len na základe absolútnych výkonov, ale aj na základe toho, ako sa škole podarilo posunúť žiakov z nižších výkonov na vyššie výkony, napr. zo štvorkárov  na trojkárov a pod. My sa nepovažujeme za kvalitnejšiu školu v Kremnici, my sme sa zamerali na deti, ktoré majú prekážky, ktoré im bránia v tom, aby sa dostali ku kvalitnému vzdelávaniu. Prekážky majú vo vlastnom prostredí, v rodine,  v následkoch  spôsobených chudobou, v spoločnosti. Spomínaná žiačka, ktorá nepozná noty, pochádza zo sociálne znevýhodneného  prostredia, pred dvoma rokmi vyhrala okresné kolo v speváckej súťaži „Slávik Slovenska“ a postúpila do krajského kola. A nakoniec bola vylúčená zo štátnej ZUŠ pre vymeškané hodiny a neplatenie školného.  Čo je kvalita vzdelávania? To sú parametre, ktoré posudzuje štátna školská inšpekcia, ktorá už kontrolovala  v krátkej existencii škôl a školských zariadení eMKLubu každé z nich. My sa pozeráme na dieťa  a hľadanie možnosti jeho rozvoja a uplatnenie sa v spoločnosti.

Riaditeľ spojenej školy a riaditeľka DICka však tvrdia, že vzdelávate aj mentálne retardované deti bez adekvátnej kompetencie.
Nie je pravda, že vzdelávame mentálne postihnutých žiakov. Je to opäť príliš odborná téma. V tomto sme súčasťou odbornej verejnosti, ktorá konštatuje a verejne diskutuje, že mnohé centrá pedagogicko-psychologickej prevencie a poradenstva (CPPPP) a v súčasnosti najmä centrá špeciáno-pedagogicko poradenstva pri diagnostike detí  zo sociálne znevýhodneného prostredia a marginalizovaných rómskych komunít často nerozlišujú mentálnu a sociálnu retardáciu. Tvrdíme, že mnohé rómske deti boli zle zdiagnostikované a tým „stigmatizované“ na celý život. To potvrdil a aj sa snažil riešiť tento problém projekt  Ministerstva školstva SR riešený prostredníctvom projektu PHARE  „Reintegrácia žiakov zo špeciálnej základnej školy do štandardnej základnej školy“. Projekt bol zameraný na vývoj nových diagnostických metód a nástrojov určených na objektívnejšie posúdenie rómskych detí v prvých ročníkoch špeciálnych základných škôl a detí, ktoré v danom roku mali byť zaškolené, v úrovni ich školskej spôsobilosti. Výstupmi z tohto projektu sú novo vyvinuté testové batérie. Zároveň sú predbežnými normami na posudzovanie výkonu detí v prvých ročníkoch špeciálnych základných škôl z hľadiska ich možnej reintegrácie do štandardnej základnej školy.

Podľa akých kritérií teda nechávate testovať svojich žiakov?
Kremnické bývalé Súkromné DICko, dnes Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, dávalo odporúčania do špeciálnej školy, pretože rómske deti zo sociálne znevýhodneného prostredia diagnostikovalo bez rozlišovania mentálnej a sociálnej retardácie. Z našej strany nebol vyvíjaný žiaden nátlak o zmenu rozhodnutí, len sme riaditeľku bývalého Súkromného DIC pani Schmidtovú požiadali o odbornú konzultáciu, keď sme mali výhrady k odbornému stanovisku jej zamestnanca, čo je bežný štandard. Keď sme zistili, že psychologička používa staré batérie testov a nič nevedela o existencii nových batérií testov Ministerstva školstva vyvinutých v rámci projektov PHARE a ani sme nemohli hovoriť a odborne konzultovať a pridanej hodne nových testov, slobodne sme sa rozhodli rozviazať dohodu o spolupráci so Súkromným DIC v Kremnici a začali spolupracovať s CPPPP, ktoré používa rozmanité batérie testov ako nástroje posúdenia stavu dieťaťa pre ďalšiu prácu na rozvoji dieťaťa bez unáhleného posielania detí do špeciálnej školy. V zmysle školského zákona sú žiaci so sociálne znevýhodneného prostredia žiakmi zo špeciálnymi vzdelávacími potrebami, ale nemusia patriť do špeciálnej školy, ak nemajú zdravotný postih.

Riaditeľka Hašková tvrdí, že ZUŠ je výberová škola, ZUŠ eMKLubu  však vzdelávajú všetky deti ktoré navštevujú vašu ZŠ.
Takmer všetky deti. Všetky ale prešli talentovými skúškami pred komisiou, ktorá posudzovala ich talent a predpoklady. Našim cieľom je tento talent každého dieťaťa rozvíjať.

V čom spočíva inkluzívne vzdelávanie?
Inkluzívne vzdelávanie je hľadanie ciest pre odstránenie bariér, prekážok, ktoré má dieťa ku kvalitnému vzdelávaniu. Cieľom projektu je vyhľadať prekážky dieťaťa, pomôcť mu ich prekonať a uplatniť sa na trhu práce. Príklad: pracujeme aj s mládežou po odchode z detských domovov, ktorý majú ukončené špeciálne školy, na ktorých sa nemuseli sa veľa učiť a boli jednotkári. Teraz sme vytvorili 14 pracovných miest a keď sme niektorých z týchto ľudí chceli zaradiť do funkcií asistentov, nemohli im byť pridelené finančné prostriedky z úradu práce, pretože nespĺňali kvalifikačné triedy. Snažíme sa preto odstrániť bariéry, ktoré im bránia uplatniť sa v spoločnosti a byť spoločensky prínosní. Robíme to od detstva po dospelosť. Dovzdelávame žiakov bez vzdelania, ktorí boli nesprávne diagnostikovaní, bez základnej školy, alebo so špeciálnou školou, študujú v učebných odboroch a aj na maturitných odboroch. Našim cieľom je vytvoriť hodnotný ľudský potenciál pre túto spoločnosť, aby každý konkrétny človek bol ekonomicky sebestačný.

Koľko žiakov (resp. klientov) má eMKlub v súčasnosti, v akom sú vekovom rozmedzí a koľko z nich pochádza z tohto regiónu?
Aj tu je potrebné zachovať objektívny prístup. Školy, ktoré poskytujú sociálne a vzdelávacie služby vo verejnom sektore, teda Detský domov Maurícius, Spojená škola internátna, Špeciálna základná škola internátna pre sluchovo- postihnutých, Stredná odborná škola pre sluchovo- postihnutých, Základná škola pri psychiatrickej nemocnici , to sú všetko potenciálni klienti, ktorých občania Kremnice môžu zamieňať za žiakov školy v zriaďovateľskej pôsobnosti eMKLubu, nakoľko sa pohybujú po meste a môže dôjsť k ich zámene. Žiaci súkromnej spojenej školy sú z Kremnice a okolia. Žiaci Súkromného gymnázia sú tiež z Kremnice a okolia, zo Slovenka sú na internáte, počas týždňa majú štúdium, dva krát za mesiac sú doma a nemajú voľný pohyb po meste, na rozdiel od niektorých hore uvedených inštitúcií.

Neznalosť  neospravedlňuje !

(Odpoveď na článok uverejnený v Kremnických novinách 7/2011)

V článku „Treba nájsť spoločnú platformu na diskusiu“ autorov eMKlub boli nesprávne prezentované fakty ohľadne odbornej práce zamestnancov Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Kremnici. Preto je našou povinnosťou reagovať na uvedené nepravdy a zavádzanie.

Zarážajúce a „obdivuhodné“ sú hodnotenia a vyjadrovania autorov článku k vysoko odbornej práci zamestnancov centra (psychológa a špeciálnych pedagógov).  Tak isto je prekvapujúce, na základe akých odborných vedomostí posudzujú a hodnotia používané diagnostické techniky!? Všetky diagnostické techniky (psychologické, špeciálnopedagogické) používané v rámci komplexnej diagnostiky klientov nášho poradenského zariadenia sú štandardizované a aktualizované na populáciu našich detí (žiakov). Hodnotenie ako „staré batérie testov“ je nepodložené a dokazuje  neznalosť aktuálneho stavu v diagnostike.

Autori článku sa odvolávajú na diagnostikovanie rómskych detí a detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Podľa nich by takéto deti a žiaci mali byť diagnostikovaní inými diagnostickými technikami. Pre objektivitu, ako aj uvedenie vecí na správnu mieru sme o vyjadrenie požiadali dve renomované inštitúcie v Slovenskej republike, ktoré sa uvedenými problémami zaoberajú – Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) a spoločnosť Psychodiagnostika a.s. VÚDPaP je jediným pracoviskom v SR, ktoré sa zameriava na komplexný výskum psychologických aspektov vývinu detí a mládeže a na výskum podmienok, ktoré tento vývin ovplyvňujú. Odpoveď na otázku diagnostikovanie rómskych detí (žiakov) nám poslala PhDr. Eva Farkašová CSc., – úsek výskumu VÚDPaP (21.07.2011): „ Psychologické metodiky vytvorené špeciálne pre rómske deti nie sú.“

Druhou oslovenou inštitúciou bola Psychodiagnostika a.s.v Bratislave. Ako jediná v SR sa zaoberá výskumom, vývojom a výrobou psychologických a didaktických testov domácej proveniencie, odbornou literatúrou a vydávaním psychologických časopisov. V odpovedi pani Bujnovej zo dňa 14.07.2011 sa uvádza: „Neviem o tom, že by boli vytvorené normy špeciálne pre rómsku populáciu.“ Súčasťou jej odpovede je zoznam odporúčaných diagnostických techník, ktoré v rámci diagnostiky využívame. V stanovisku oboch odborníčok je odporúčanie využívať pri diagnostikovaní batérie testov. Testové batérie sú súčasťou diagnostického procesu každého klienta, ktorý je v starostlivosti nášho poradenského zaradenia.

Diagnostický proces je dlhodobý, trvá najmenej 6-8 týždňov a môže trvať aj niekoľko mesiacov. Jeho súčasťou je komplexná psychologická diagnostika, špeciálnopedagogická diagnostika, špeciálnopedagogické intervencie a odborné lekárske vyšetrenia veľmi dôležité sú  hodnotenie učiteľov  a rodičov  . Stanoveniu záverečnej diagnózy a vypracovaniu záverečných správ z odborných vyšetrení predchádza množstvo vzájomných konzultácií odborníkov podieľajúcich sa na diagnostike.

V uvedenom článku sa tiež spomína existencia nových batérií testov Ministerstva školstva vyvinutých v rámci projektov PHARE, ktoré podľa autorov článku nepoznáme a v našom zariadení nepoužívame. Autori mali zrejme na mysli testovú batériu (tzv. RR screening). Testová batéria RR screening je určená na vyšetrenie 6 – 10 ročných detí, ktoré navštevujú špeciálnu základnú školu (ŠZŠ) alebo neprospievajú v základnej škole (ZŠ). V súvislosti s uvedenou batériou si dovolím upozorniť, že jednou z jej autorov je PhDr. Eva Farkašová CSc., ktorá napriek tomu nepovažuje uvedenú batériu za psychologickú metodiku vytvorenú špeciálne pre rómske deti. Jej používanie odporúča ako súčasť testovej batérie. Naše poradenské zariadenie RR screening vlastní a používa ju v rámci širšej batérie testov pri diagnostike. V tomto procese kladieme dôraz na  zvládnutia úrovne jazykových schopností detí  a úroveň sociálnych podnetov,  v ktorom dieťa vyrastá a existuje. Potvrdenie správnosti použitých diagnostických techník potvrdzuje aj fakt, že každoročne máme na praxi špeciálných pedagógov a psychológov z rôzných vysokých škôl na Slovensku, ale aj zo zahraničia. Vhodnosť použitia jednotlivých diagnostických techník je hodnotená  cez študentov aj vysokoškolskými učiteľmi, teda okamžite  a hodnotenia sú pozitívné. Klientmi SCŠPP v minulosti boli i žiaci Súkromnej základnej školy. Pravdou je, že zo strany vedenia Súkromnej ZŠ sme sa nestretli s pochopením a akceptovaním našich záverov a odporúčaní a to aj v prípade odporúčaní pre vzdelávanie detí s mentálnou retardáciou v ZŠ formou školskej integrácie (začlenenia), na ktoré majú žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (žiaci so ŠVVP) v zmysle školského zákona nárok.

Článok autorov eMKlub-u hodnotíme ako tendenčný a neobjektívny a vyslovujeme sklamanie nad uverejnením dezinformácií a neadekvátnych pseudohodnotení odbornej práce zamestnancov SCŠPP v Kremnici. Sme presvedčení, že objektívnym hodnotením našej 10-ročnej odbornej práce sú výsledky pretavené do spokojnosti našich klientov a ich stále sa rozrastajúce rady.

Odborní zamestnanci SCŠPP

Zdieľať tento príspevok.