Od 3. do 14. júla prebiehal projekt Brána komunikácie, ktorý zorganizovalo Združenie detí a mládeže v Novom Jičíne, kde boli pozvaní členovia kremnického Mestského mládežníckeho parlamentu. Deti z kremnického partnerského mesta, vytvorili tento projekt a bol schválený programom Mládež v akcii podporovaný Európskou úniou.
V nedeľu, v čase obeda, sa snami rozlúčili rodičia a súrodenci a dali nám posledné zbohom pred niekoľko hodinovou cestou vlakom. Na konečnej stanici, v Novom Jičíne, nás privítali naši noví českí priatelia. Nevedeli sme sa dočkať kedy sa zbavíme našej batožiny a ani sme sa nenazdali a už sme sedeli pri chutnej večeri. Po večeri sme sa zišli v miestnosti, ktorú sme počas nášho pobytu mohli nazývať ,,naša klubovňa´´. Večer bol plný očakávania, zoznamovania a hier, ktoré nám spríjemnili večer a viac menej pomohli si vzájomne zapamätať naše mená.
Nasledujúce ráno nás privítali na raňajkách švédske stoly typu ,,čo si ukradneš , to máš´´. Doobedie pokračovalo v duchu predstavovania. Poobede sme konečne dostali dlho vytúžené kamery a hneď sme sa pustili do poznávania mesta Nový Jičín v sprievode našich nových kamarátok Kačenky, Rózky a Lucky. Navštívili sme Žerotínský zámok a Masarykovo námestie. Potom sme sa vydali na potulky mestom, kde sme sa pri významných pamiatkach vyfotili. Boli to napríklad cintorín, bazén, štadión, divadlo alebo SVČ Fokus, miesto kde sa stretávajú naši priatelia zo Zastupiteľstva detí a mládeže. Večer nás čakala prednáška s profesionálnym kameramanom Robertom Neklom o tvorbe filmu a použití kamery v praxi .
V utorok sme sa venovali tvorbe ankiet. Spočívalo to vo vytvorení otázok, natočení ankiet v meste, následnom spracovaní v prezentácii a ich vyhodnotení. Poobede sme zas „vypočúvali“ našich českých kamarátov ohľadom ich parlamentu. Večer sme im predstavili naše Slovensko v celej svojej kráse za pomocí prezentácii a videí o komunikácii v Kremnici.
Streda bola venovaná športu a hrám. Trochu sme si zabehali, zahrali frisbee, či zahádzali basketbalkou. Tiež sme mali možnosť sa prejsť po lane alebo si zažonglovať s diabolom. Večer nás čakala menej fyzicky náročná úloha a to vytvorenie novinových článkov.
Ďalší deň nás čakala návšteva Novojičínskeho denníka, kde sme si tieto naše články spracovali do konečnej podoby a následne vytlačili. Po obede sme sa osviežili na kúpalisku Libotín, ktoré je neďaleko Nového Jičína.
V piatok sme sa ráno odviezli vlakom do Ostravy, kde sme navštívili Českú televíziu. Bližšie sme sa dozvedeli o spracovaní reportáži a rôznych televíznych programov. Poobede sme dostali voľno a večer sme oslávili narodeniny našej kamarátky Maťky Muchovej na diskotéke, na ktorej sme to všetci poriadne roztočili.
V sobotu ráno sme si mohli konečne pospať o hodinku viacej. Opäť sme sa odviezli vlakom do Ostravy kde sme tento krát navštívili Hitrádio Orion. Dozvedeli sme sa čo to o práci moderátorov v rádiu a v étery sa ozval pozdrav od nás, detí zo ZDM a MMP. Rezkým krokom sme sa vybrali do Ostravskej ZOO do ktorej sme sa veľmi tešili. Absolvovali sme hodinový výukový program, pohladkali sme si živého hada, najedli sa chutného hamburgera a pustili sme sa do spoznávania Ostravskej ZOO. Do hotela sme sa vrátili zmorený teplom, no po osviežujúcej večeri sme sa pustili do pokračovania prezentovania našej krajiny a tiež sme im ukázali krátkometrážny film, Krvavý kokaín, ktorý vytvoril Matúš Lipták.
Nedeľný deň bol viac menej oddychový, lebo sme mali čas na triedenie videí, ktoré sa nám podarilo natočiť v predchádzajúcich dňoch. Pondelok sme odštartovali psychologickou hrou, navštívili sme stredisko Europe Direct kde sme sa dozvedeli množstvo informácii o Európskej únii. Po výdatnom obede sa začala vodná vojna, ktorá sa rozpútala na námestí pri fontáne. Túto akciu zorganizovali deti zo ZDM a my sme im s radosťou pomohli pri vodných hrách.
Predposledný deň sme sa riadne vyšantili v HeiParku Tošovice, kde sme sa zabávali na trampolínach, bobovej dráhe, v lanovom centre a rôznych iných atrakciách do zbláznenia.
Posledný deň v Novom Jičíne sme strávili zavretí v budove Gymnázia, kde sme spracovávali naše videá do konečnej podoby. Večer sme sa presunuli naspäť do našej klubovni, kde sme si tieto videá pustili a s chuti sme sa na nich zasmiali. Na večeru sme mali švédske stoly a od radosti sme nevedeli do čoho skôr zahryznúť. Po vynikajúcej večery nasledovala rozlúčková diskotéka, na ktorej konci sme sa odobrali do postelí polomŕtvi.
Štvrtok ráno nasledovala rozlúčka plná sĺz a vrúcnych objatí. So spomienkami na pekne strávené chvíle sme sa vybrali na vlakovú stanicu. Po niekoľkých hodinách strávených v rozhorúčenom vlaku si nás rodičia konečne vyzdvihli na stanici v Kremnici.
Stanislava Slašťanová
Zdieľať tento príspevok.