Je rozumné čerpať eurofondy?

Mesto Kremnica doposiaľ realizovalo päť veľkých projektov z fondov EU, na ktoré získalo nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 4 milióny EUR a ďalšie projekty sú rozpracované. V ostatnom čase však silnie kritika realizácie projektov zo strany poslancov mesta. O názor na realizáciu a budúcnosť projektov sme požiadali poslanca Mariána Vojtka a primátorku Zuzanu Balážovú.

Vojtko: Projekty sú robené nekvalitne

Na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva ste sa vyjadrili, že ste proti akýmkoľvek ďalším projektom, ktoré si vyžadujú spolufinancovanie. Prečo?
Prax ukazuje, že v našom meste asi nie je možné riešiť EÚ projekty bez komplikácií a ďalších navršovaní rozpočtov projektov. Ak vynímeme projekt obnovy MŠ, tak ani jeden projekt neprebehol bez predražovania, alebo nejakej časovej komplikácie. Všetko toto prináša potrebu financií naviac a mesto to musí riešiť stále novými úvermi. Zdravá samospráva nesie úverové zaťaženie niekde na úrovni 35%. Všetko čo sa prehupne cez 40% je už upozornením a zdvihnutým prstom. Osobne som momentálne za riešenia, ktoré budú kumulovať vlastné finančné prostriedky pre potrebné rekonštrukcie a údržby jednotlivých oblastí života mesta. Máme zanedbané komunikácie, stagnuje cestovný ruch. Malé projekty, ktoré budú riešiť strategické ciele mesta, neodmietam, pretože tie tak nezaťažia rozpočet mesta spolufinancovaním. V budúcnosti treba rozhodne prezieravejšie vyhodnocovať vopred potrebu danej výzvy práve pre naše mesto. Som rád, že je zrekonštruovaná škola, materská škola, ako som rád aj rekonštrukcií MsKS. K námestiu sa staviam rezervovane a spôsob, akým sa jednotlivé projekty realizujú mne osobne nevonia. Veci sú robené amatérsky a potom nám narastá financovanie zistených potrieb. Od projektanta, cez stavebný dozor, až po dodávateľa. Zatiaľ sme nemali to šťastie natrafiť na skutočnú kvalitu.

Ako si predstavujete ďalšie financovanie rozvoja mesta, ak nie formou europrojektov? Na najbližšom zasadnutí sa napr. bude rozhodovať o projekte separovaného zberu, o ktorom ste sa vyjadrili, že ho nepodporíte. Ak nie za peniaze z eurofondov, za čo má podľa vás mesto nakúpiť nádoby na odpad?
Ak má byť projekt separovaného zberu opäť tak neskutočne sfušovaný hneď v zárodku, tak radšej tie nádoby oželiem. Ako som už odpovedal, pri malých projektoch ide o nižšiu sumu spolufinancovania. Riešiť teraz všetky doteraz zanedbané veci unáhleným skákaním do projektov dole hlavou, nepovažujem za ideálne riešenie. Budeme sa chváliť, ako sme zveľadili mesto a na druhej strane sa nám naši nástupcovia poďakujú, aké sme im zanechali mesto zadĺžené. Dobrý hospodár si rozvoj svojho hospodárstva naplánuje na dlhšie obdobie, pretože vie, že nemusí všetky svoje zámery ufinancovať.

Ako hodnotíte súčasnú mieru zadlženia mesta? V komentári na Facebooku ste napísali, že mestu bude pomaly hroziť nútená správa.
Mestu určite momentálne nútená správa nehrozí. Momentálne sme niekde na 44%. Keby sme však prijali všetky navrhované finančné riešenia, t.j. kontokorent, pôžička od lesov, ako aj očakávané dofinancovanie oboch bežiacich projektov, tak by sme sa dostali v zadĺžení na niečo vyše 53%. Bolo by to síce možno krátkodobé, ale čo ak sa prihodí niečo, s čím vo financovaní mesta nepočítame? Napríklad povodeň, kalamita alebo poruchy? Kde potom budeme hľadať rezervu? Tá bude v takom prípade do 60% niečo vyše 149000 €. A to je na mesto ako Kremnica dosť nízke číslo.

Považujete proces výberu dodávateľských firiem za transparentný?
Proces výberu dodávateľov v Europrojektoch býva transparentný do takej miery, ako to dovoľuje nadstavený celý systém. Kým bude rozhodujúcim faktorom iba najnižšia ponuková cena, tak to vždy budem považovať za málo transparentné. Samospráva s tým veľa nenarobí, systém je nadstavený zhora. Priestor pre samosprávu vidím v kontrole priebehu realizácie projektu. Všetky projekty bývajú aj napriek najnižším ponúknutým cenám predražené aspoň o 30%. Tu je kompetencia stavebného dozoru a dozoru zo strany investora, aby tieto financie vedel odkryť a prinútiť dodávateľa splniť svoje záväzky v rámci zmluvných vzťahov.

Balážová: Mám sedieť so založenými rukami?

Na ostatných zastupiteľstvách sa niektorí poslanci vyjadrili proti realizácii akýchkoľvek ďalších projektov EU. Aký je váš názor?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že mestá boli a sú dlhodobo podinvestované. Mestské budovy, chodníky, cesty aj verejné osvetlenie chátra, štát mestám odovzdal školské budovy v dezolátnom stave. Našou povinnosťou je starať sa o tento majetok, zveľaďovať ho a nezmenšený zachovať. Jedinou možnosťou, ako potrebné financie získať, sú Operačné programy na čerpanie prostriedkov z Európskej únie. Nie je to jednoduché, musíme venovať mnoho úsilia a času príprave projektu, vypracovaniu žiadosti, pričom úspech vôbec nie je zaručený. Ak s projektom uspejeme, nastáva obdobie realizácie. Každý, kto rekonštruoval starší byt alebo dom vie, s koľkými nečakanými problémami sa počas opravy musel vysporiadať. Ak realizujete stavbu za viac ako 1 mil. €, bolo by naivné myslieť si, že všetko prebehne hladko. Keď narazíme na prekážku, musíme ju zdolať a ísť ďalej. Ja si nedovolím kritizovať prácu iných, ak sa v tejto problematike nevyznám. Napriek tomu sa nazdávam, že ak ku prostriedkom, ktoré sú nenávratným darom, pridáme 5% povinného spolufinancovania a okolo 10% financií naviac, stále je to výborné riešenie pre naše mesto.

Poslancom vadia práve tie peniaze naviac.
Všetky práce naviac sa prerokúvajú na mestskom zastupiteľstve a poslanci o nich hlasujú. Práce naviac sa dajú rozdeliť na dva typy. Jednak sú to práce, ktoré si vynútili nepredpokladané skutočnosti, teda práce, ktoré sa nedajú vopred predvídať. Druhý typ prác sú práce, ktoré sme si sami vyžiadali, lebo nemohli byť zahrnuté v projekte ale chceme ich realizovať. Napríklad do základnej školy a materskej školy sme investovali 400 tis. € nad rámec projektu preto, aby sa ďalšie generácie našich detí učili v pekných priestoroch. Čo sa námestia týka, je pravda, že mesto muselo zafinancovať archeologický prieskum, pretože je to povinnosť, ktorú nám ukladá zákon. Je pravda, že sa objavila potreba prác navyše, v súvislosti s podložím. Ale tiež treba povedať, že len rekonštrukcia verejného osvetlenia na námestí – keby sme ju museli financovať z vlastných peňazí a ktorá už bola skutočne nevyhnutná – by stála viac ako povinné 5% spolufinancovanie projektu. Je tu nad čím váhať? Je tu ešte tretí typ prác naviac, a to práce tretích subjektov, napríklad na námestí si Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť urobila totálnu výmenu vodovodných rozvodov. Kremničania iste vedia, že tam dochádzalo k pravidelným poruchám, ktoré obťažovali obyvateľov priľahlých domov. Ale vodárenská spoločnosť pristúpila k tejto – pre nich veľkej investícii – len vďaka tomu, že sa rekonštruuje námestie vcelku.

Aké riziko by podľa vás prinieslo zastavenie čerpania eurofondov?
Niektoré aktivity mestu ukladá priamo zákon. Napríklad na rekultiváciu starého smetiska mesto malo priebežne ukladať 4 mil. Sk ročne na tzv. rekultivačný fond, toto sa však nerobilo. Kde by sme našli viac ako 26 mil. Sk na rekultiváciu skládky, keď nie v eurofondoch? Dnes je smetisko zrekultivované a my máme o jeden veľký problém menej. Čochvíľa budeme zo zákona povinní separovať päť zložiek odpadu. Z vlastných peňazí nemáme ani len na zakúpenie potrebných odpadových nádob, europrojekt pritom ráta okrem nich aj s novými vozidlami pre technické služby. To všetko len za 5% hodnoty celého projektu. Je rozumné vzdať sa ponúkanej šance? Ja si myslím, že nie.

Je proces výberu dodávateľských firiem transparentný?
Verejné obstarávania robíme zásadne cez organizácie oprávnené na túto činnosť. Každé takéto obstarávanie je kontrolované príslušným ministerstvom a nemôžeme podpísať zmluvy bez jeho súhlasu. Nakoniec aj účtovníctvo mesta je kontrolované hlavným kontrolórom mesta, nezávislým auditorom a daňovým úradom. Ktorýkoľvek z poslancov môže nahliadnuť do účtovných dokladov. Čo sa týka diskusií o tom, že eurofondy sú príležitosťou pre „tunelovanie“, ak niekto vie o takej skutočnosti, že si niekto „ulial“ peniaze, nech to povie nahlas. Možno dochádza k nejakým podivným praktikám, ale určite nie na úrovni samosprávy alebo mestského úradu.

Ako hodnotíte mieru zadlženia mesta? Hrozí mestu nútená správa?
Mestské financie sa nám darí držať v zdravej kondícii. V súvislosti s hospodárskou krízou sme veľmi rýchlo zareagovali a urobili úsporné opatrenia. Bežné výdavky mesta boli v roku 2008 vo výške 1,868 mil. €, v roku 2009 vo výške 1,629 mil. € a v roku 2010 vo výške 1,680 mil. €. Musíme si navyše uvedomiť, že za posledné tri roky bola celková inflácia 12,4%. Už od roku 2006 sa nám darí držať mieru zadlženia mesta na úrovni 35%. Teraz sa zadlženie mesta nakrátko dvihlo na 45%, pretože štát Kremnici dlhuje 271 000 € za základnú školu a ďalších 74 000€ na podielových daniach. Napriek takémuto výpadku financií mesto bolo schopné od apríla fungovať bez problémov, až v auguste sme si museli požičať 150 tis. € od Mestských lesov. Po úhrade pohľadávok štátu sa úverové zaťaženie mesta opäť vráti na úroveň okolo 35%. Nútená správa mestu preto v žiadnom prípade nehrozí, naopak, máme priestor ešte aj na prípadný úver. Pýtam sa teda, mám sedieť so založenými rukami, lebo systém je zlý a všetci sú fušeri, alebo sa mám ďalej snažiť získať pre Kremnicu ďalšie financie z eurofondov na jej rozvoj?

Zdieľať tento príspevok.