Slávnostné odhalenie pamätnej tabule Teodorovi Lamošovi

Miestny odbor Matice slovenskej v Kremnici si na konaných besedách každoročne pripomína významné osobnosti dejín Slovenska. Pritom nezabúda ani na významné osobnosti kremnických rodákov, alebo osobnosti, ktoré v Kremnici síce pôsobili len isté obdobie, ale svojou činnosťou dokázali významne zviditeľniť Mesto Kremnica. Jednou takouto osobnosťou je aj PhDr. Teodor Lamoš, CSc. (*7.1.1921 turčianska obec Rakovo † 27.12.1965 v Tomášove pri Bratislave).

MO MS v Kremnici, pri príležitosti 90. výročia jeho narodenia, vyhlásil rok 2011 za rok venovaný spomienke na menovaného. Zaraďuje sa medzi troch významných archivárov Kremnice Križka a Matunáka, ktorý už pamätnú tabuľu majú. Svoj vzťah ku Kremnici vyjadril krátko pred svojou smrťou v úvode posledného napísaného diela venovaného Kremnici, ktoré už ostalo v rukopise citujem: „ Myšlienky, ktoré hýbali moju myseľ, patrili starej láske – histórii Kremnice, v ktorej som bol 10. rokov archivárom“.

Lamoš patri k popredným osobnostiam slovenskej historiografie a archivistiky celoslovenského a niektorými svojimi dielami aj stredoeurópskeho významu. Bol prvý zo stáročného radu kremnických archivárov s historickým i archívnym vzdelaním, ktoré získal na prestížnej archivárskej škole v Paríži. Počas svojho života sa Lamoš venoval archívnictvu, dejinám Slovákov staršieho obdobia feudalizmu a to prevažne problematike jedného z najvýznamnejších banských miest na Slovensku – Kremnici. Ovládal latinčinu, nemčinu, maďarčinu a francúzštinu. Politického života sa nikdy nezúčastnil. Po ukončení štúdia na Gymnáziu v Kremnici v  rokoch 1939 – 1943, v štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde absolvoval odbory dejepis a zemepis. V rokoch 1943 – 1945 bol asistentom Historického seminára Slovenskej univerzity v Bratislave, v rokoch 1945 – 1950 vedeckým pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a umení. Dňa 2. novembra 1946 získal diplom doktorát z filozofie a dňa 9 decembra 1946 zložil skúšky pre aprobáciu profesora na gymnáziách a získal diplom profesora pre gymnázia. V školskom roku 1947 – 1948 študoval postgraduálne na vysokej archivárskej škole v Paríži. Od roku 1951 pôsobil v Kremnici ako archivár mestský a od roku 1953 po vzostupe archívu na ktorom sa podieľal ako archivár okresný. Od roku 1961 až do smrti bol pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde 15, februára 1965 už beznádejne chorý a s amputovanou pravou dolnou končatinou obhájil kandidátsku dizertačnú prácu, čo dosvedčuje húževnatosť a životný elán nebohého.

Počas pôsobenia v Kremnici sa popri histórii Kremnice venoval aj kultúre a športu. Založil tradíciu odbornej prednáškovej a výstavnej činnosti v Kremnici. Bol aj vynikajúcim hudobníkom. Poriadal večierky starej kremnickej hudby, na ktoré prizýval osobnosti zo slovenského hudobného života. Po násilnom odsťahovaní františkánov z Kremnice zachránil františkánsku knižnicu pred zlikvidovaním, usporiadal archív mincovne a rímskokatolíckej fary, v roku. 1955 odčlenil múzeum od archívu. Venoval sa aj športu. Popri lyžovaní jeho najobľúbenejším športom bol tenis,  ktorý  učil  hrať aj  mládež. Pod  jeho vedením  dorastenci  získali tri  majstrovské  tituly Slovenska. Bol rozhodcom I. triedy v tenise.

Z úcty a pre zachovanie pamiatky na Lamoša i pre budúce generácie, ktorý prevažnú časť svojich prác venoval Kremnici, MO MS inicioval a zabezpečil vyhotovenie pamätnej tabule, ktorú uhradil Spolok kremnických minciarov. V spolupráci s mestom Kremnica, MO MS ju slávnostne v Kremnici odhalili dňa 11.10.2011, na dome č. 717/2 v ktorom počas pobytu v Kremnici archivár býval. Po hymne MS v programe vystúpili, Ľubica Negerová a Valéria Buličková za ZPOZ – Človek človeku mesta Kremnica, s hudobným príspevkom Mgr. Nikola Nižník za ZUŠ J.L. Bellu v Kremnici a s príhovormi: zástupkyňa primátorky mesta Mgr. Lujza Pračková, za Ministerstvo vnútra SR – odbor archívov a celú obec archivárov a historikov, riaditeľka archívu B. Bystrica, pobočka Kremnica PhDr. Adriana Ezrová, za MO MS v Kremnici predseda Milan Rybársky a za Maticu slovenskú v Martine podpredseda MS JUDr. Marian Gešper. Na záver MO MS usporiadal pre pozvaných hostí a členov MO MS slávnostnú recepciu.

Milan Rybársky, predseda MO MS

Foto: Miloš Lacko, Kremnica

Zdieľať tento príspevok.