Stanovisko mesta Kremnica k plánu otvárky, prípravy a dobývania 2012 – 2016

Stanovisko mesta Kremnica k plánu otvárky, prípravy a dobývania, adresovaný Obvodnému úradu životného prostredia Banská Štiavnica stále pracovisko Žarnovica:   Stiahnuť.pdf

Dňa 17. 10. 2011 bol Vašim úradom mestu Kremnica doručený zámer od navrhovateľa – spoločnosť Kremnica Gold Mining, s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica. Tento zámer: Banská činnosť – Plán otvárky, prípravy a dobývania, 2012 – 2016 pre lom Kremnica Šturec – Au, Ag – odber vzoriek za účelom overenia technológie spracovania rudy predložil navrhovateľ podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Spracovateľmi zámeru sú RNDr. Lenka Matúšková, PhD. a Mgr. Ľuboš Hrnčiar.

Ako dotknutá obec sme o tomto zámere informovali verejnosť počnúc dňom 18. 10. 2011, na na web-stránke mesta, úradných tabuliach, opakovane vo verejnom rozhlase a dňa 2. 11. 2011 o 17.00 sme pripravili pre verejnosť prezentáciu zámeru v miestnom kine Akropola. Na prezentácii sa zúčastnil aj zástupca navrhovateľa Ing. Dušan Roob, ktorý odpovedal na doplňujúce otázky verejnosti. Video-záznam z prezentácie prikladáme na elektronických nosičoch.

V prílohách prikladáme stanoviská verejnosti.

Ku uvedenému dokumentu uvádzame nasledujúce pripomienky v takej štruktúre, ako bol spracovaný zámer.

1. Pripomienky

Účel zámeru

Navrhovateľ ako účel zámeru uvádza Odber vzoriek za účelom overenia technológie spracovania rudy. Neuvádza však, ako naloží s výsledkom tohto poloprevádzkového pokusu. Domnievame sa, že skutočným konečným cieľom navrhovanej činnosti je komerčná ťažba Au, Ag rúd na ložisku Kremnica Šturec (prečo inak by navrhovateľ financoval uvedenú činnosť?), čo nakoniec priznáva v časti Zdôvodnenie potreby činnosti v danej lokalite.
Domnievame sa, že na zámer treba nazerať v širších súvislostiach a tiež z pohľadu následných krokov navrhovateľa. Používame pritom analógiu s článkom 6. ods. 4. Aarhuského dohovoru cit.: Každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.

Obyvateľstvo

Pre mesto Kremnica a jeho obyvateľov je rozhodujúca otázka, či sa následne dobývanie Au, Ag rúd na ložisku Kremnica Šturec rozšíri. Vzhľadom na klinovitý tvar ložiska a fakt, že v minulosti prebehla likvidácia hlavných banských diel a lomov, by následná komerčná ťažba viedla k povrchovej ťažbe, ktorá je pre mesto a jej obyvateľov z environmentálnych dôvodov neprijateľná. Bola by tiež v rozpore s medzinárodnými dohovormi, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Máme na mysli najmä Dohovor o krajine a tiež Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát.

Mesto Kremnica spája svoju budúcnosť s rozvojom cestovného ruchu (čo má pozitívny trend), nepredpokladá žiadnu ťažbu Au, Ag rúd, ani v pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ani vo svojom územnom pláne. (V územnom pláne mesta je vyznačený dobývací priestor len ako povinnosť určená zákonom.)
Opakované pokusy o obnovenie ťažby Au, Ag rúd v Kremnici majú pre rozvoj mesta a okolitých obcí fatálne dôsledky. Občania si v neistote nevedia plánovať budúcnosť, nehovoriac o podnikateľských zámeroch v cestovnom ruchu. Toto má sociálne a ekonomické dopady na život komunity. (Viď záznam z prezentácie zámeru zo dňa 2. 11. 2011.)
Naopak, obyvatelia Kremnice majú mimoriadne citlivý vzťah k okolitej prírode a krajine. Preto bola Kremnica ocenená hlavnou cenou v súťaži miest a obcí Hlavné mesto biodiverzity v roku 2011.

Z vyššie uvedených dôvodov dôrazne žiadame, aby navrhovateľ doplnil do zámeru svoje plány do budúcnosti, prípadne varianty, ako bude postupovať v prípade pozitívneho resp. negatívneho výsledku navrhovaného zámeru. Táto informácia je dôležitá aj pre rozhodnutie, či riešiť a požadovať následnú rekultiváciu krajiny, alebo táto bude bezpredmetná (pri následnej komerčnej ťažbe).

Zároveň prikladáme uznesenie mestského zastupiteľstva z 3. 11. 2011, aby si navrhovateľ bol vedomý, že mesto Kremnica nebude s najväčšou pravdepodobnosťou ani v budúcnosti súhlasiť s komerčnou ťažbou Au, Ag rúd, ako už bolo zdôvodnené, a preto by mal zvážiť, či vloží finančné prostriedky do realizácie navrhovaného zámeru.

Žiadame, aby zámer bol posúdený podľa zákona č. 24/2006 Z.z., so spracovaním socio-ekonomickej štúdie z pohľadu dopadov navrhovanej činnosti na rozvoj dotknutej komunity v uvedených súvislostiach, a to z krátkodobého i dlhodobého hľadiska.

Termín činnosti

Žiadame, aby navrhovaná činnosť nezačala pred nástupom letných mesiacov, nakoľko v zimných a jarných mesiacoch by dochádzalo ku zvýšenému rozbahneniu poľných a lesných ciest, s čím už máme skúsenosti z minulosti, kedy takýmto spôsobom boli poškodzované poľné a lesné cesty počas geologických prác. (Prikladáme zápis z roku 2008.) Ideálne je jesenné obdobie, obvykle so stálym počasím bez dažďov a keď je ukončené hniezdenie vtákov.

Stručný opis technického a technologického riešenia

V uvedenom dokumente sa uvádza, že záujmom navrhovateľa je zistenie, aký je výsledok úpravy rudy s obsahom Au, Ag z lokality Šturec pri použití takého spôsobu úpravy rudy, aká doteraz nebola vyskúšaná. Pre tento účel je navrhnutý fyzikálno-mechanický typ tzv. flotáciou, ktorý vykonáva spoločnosť Slovenská Banská s.r.o. v obci Hodruša –Hámre.
Toto tvrdenie je pre nás prekvapujúce, pretože úprava kremnickej Au, Ag rudy flotáciou bola overená a bežne využívaná už v minulosti.

Tiež upozorňujeme na fakt, že v dokumente Plán otvárky, prípravy a dobývania 2012 -2016 pre lom Kremnica – Šturec – Au, Ag, spracovanom v júli 2011 projektantom Jozefom Lovikom a schválenom RNDr. Jurajom Tözsérom, CSc. a Ing. Dušanom Roobom, konateľmi spoločnosti, ktorý nám dal k dispozícii navrhovateľ, sa uvádza, že v rámci tohto plánu sa majú použiť gravitačno-flotačná úprava rudy, lúhovanie thiosulfátmi a Haber Gold Process (str. 26 a 27 uvedeného dokumentu). Z dokumentu nie je zrejmé, kde sa lúhovanie thiosulfátmi a Haber Gold Process uskutoční.

Tento rozpor nás uvádza prinajmenšom do rozpakov.
Dôrazne žiadame, aby zámer činnosti bol prepracovaný a znova predložený a následne zverejnený, pretože nie je v súlade s dokumentom Plán otvárky, prípravy a dobývania 2012 -2016 pre lom Kremnica – Šturec – Au, Ag, spracovanom v júli 2011 projektantom Jozefom Lovikom a schválenom RNDr. Jurajom Tözsérom, CSc. a Ing. Dušanom Roobom, konateľmi spoločnosti.

Podľa tvrdení odborníkov na banskú činnosť a úpravu Au, Ag rúd, s ktorými sme navrhovaný plán konzultovali, je nemožné alebo takmer nemožné (určite nie v priebehu niekoľkých dní) vyčistiť priestory úpravne Slovenskej banskej s.r.o. tak, aby nedošlo ku kontaminácii kremnickej vzorky rudy – rudou z Hodrušského revíru. Tento fakt v nás vyvoláva pochybnosti, či výsledky tohto poloprevádzkového pokusu budú signifikantné. Kladieme si potom otázku, čo je skutočným zámerom navrhovateľa?
Žiadame preto doplniť vysvetlenie, ako bude zabezpečená čistota vzoriek počas úpravy v úpravni Slovenskej banskej, s.r.o..

Preprava vzoriek

Obidva navrhované varianty prepravy rudy predpokladajú prepravu po poľných a lesných cestách a následne po miestnej komunikácii Banská cesta, prípadne po ul. Jula Horvátha na cestu I/65.
V žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť s variantom B, nakoľko miestna komunikácia Banská cesta je pre dopravu ťažkými vozidlami nepoužiteľná. Vzhľadom na jej strmosť (nad povolenú normu), nevyhovujúcu šírku, výhľadové pomery a vzhľadom na to, že popri nej nevedie žiadny chodník pre peších, bola na nej – z dôvodu bezpečnosti premávky – osadená dopravná značka B 25 – zákaz vjazdu vozidiel, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje 5 t a ďalšie obmedzujúce značky.
Žiadame preto, aby navrhovateľ vypracoval iný variant prepravy rudy, a to ako alternatívne riešenie k variantu A.
Žiadame tiež doplniť do zámeru informáciu, s kým má navrhovateľ uzatvorenú dohodu na prekládku rudy v areály Technických služieb mesta Kremnica a ktorá parcela by sa mala na tento účel využívať. Mesto Kremnica ako vlastník areálu neuzavrelo žiadnu dohodu o takomto využití areálu.

Zdôvodnenie potreby činnosti v danej lokalite

V tejto časti zámeru navrhovateľ priznáva, že v prípade pozitívneho výsledku uvažuje s komerčnou ťažbou rudy, samozrejme po povoľovacom procese. Opätovne uvádza, že sa bude používať len flotačná metóda úpravy rudy. (Viď dopady zámeru na obyvateľstvo a rozpor, na čo sme poukázali vyššie).

Úsmev vyvoláva tvrdenie, že potrebou navrhovateľa je poskytnutie práce ľuďom bez každodenného pracovného pomeru.

Celkové náklady

Odhadované náklady súvisiace s navrhovanou činnosťou považujeme za značne podhodnotené, nemožno predsa uvažovať len o nakládke, doprave a prípravných prácach, navrhovateľ bude musieť určite zaplatiť Slovenskej banskej s.r.o za použitie úpravne a spracovanie vzoriek, tiež za uskladnenie ťažobného odpadu na skládku a pod. Takáto – jemne povedané – zjednodušená kalkulácia nás opäť uvádza do rozpakov a vyvoláva v nás pochybnosti o odbornej úrovni spracovaného zámeru.
V tejto súvislosti v nás tiež vyvoláva otázku výška základného imania navrhovateľa uvádzaná v obchodnom registri (5000 EUR). Bude schopný po odťažení vzoriek vykonať rekultiváciu?
Žiadame, aby navrhovateľ preukázal, že v prípade negatívnych výsledkov bude mať dostatok finančných prostriedkov na obnovu poškodeného územia a poľných a lesných ciest, prípadne poškodených miestnych komunikácií.

Podzemné vody

V závere tejto časti sa nachádza poznámka, že v bezprostrednej blízkosti záujmového územia sa nachádza šachta Mária. Autori však opomenuli(?) uviesť, že v nedávnej minulosti došlo práve na tomto diele k závažnej havárii (zrútenie betónového záklopu šachty). Toto bolo spôsobené pravdepodobne nahromadením povrchových vôd v priestoroch šachty, ktoré následne vyrazili záklop šachty. Po tejto udalosti došlo v priebehu niekoľkých mesiacov k poklesu okolitého terénu. Sanáciu poškodenej šachty riešil Ing. Erik Sombathy, ktorý má presnejšie informácie k tomuto problému.
V tomto roku došlo tiež k zosuvu povrchu do štôlne Václav, niekoľko desiatok metrov od šachty Mária. Dôvody tohto zosuvu nepoznáme.
V tesnej blízkosti týchto prejavov bývalej banskej činnosti a činnosti povrchových vôd sú domy miestnych obyvateľov, pričom v jednom prípade došlo k poškodeniu majetku občanov.
Uvedené prejavy nás nabádajú k opatrnosti, keďže záujmové územie a jeho okolie je značne poddolované.

Žiadame preto doplniť zámer o posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti a možných dopadov na majetok a zdravie našich občanov.

Vodohospodársky chránené územia

Žiadame doplniť zámer o informáciu, ako a odkiaľ je vodou zásobovaná obec Lúčky.

Pôda

Autori nesprávne uvádzajú, že v priestoroch prepadliska Šturec, nakoľko sa jedná o kameňolom, bola vykonávaná aktívna ťažba rudy do roku 1992.

Presná informácia je, že v roku 1970 sa ťažba zastavila.
Rozhodnutím č. 2833/1973 boli schválené projekty likvidácie hlbinnej ťažby (kontrolná prehliadka zo dňa 14.11.1973).
Podľa stanoviska Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 9.7.2008, ktoré si vyžiadalo Mesto Kremnica, cit.: Napriek neexistencii záznamu o ukončení likvidačných prác OBÚ BB má za to, že likvidácia hlavných banských diel súvisiacich s hlbinným dobývaním bola ukončená.
Len v rokoch 1986 – 1992 prebiehal tzv. veľkopokus s povrchovou ťažbou. Do dnešného dňa sa ložisko nedobýva.

Takáto nepresnosť v nás opäť vyvoláva pochybnosti o kvalite a odbornosti spracovaného zámeru.

Flóra a fauna, krajina a jej ochrana

Ako autori uvádzajú v časti geomorfologické pomery, záujmové územie je v priestore prepadliska Šturec, ktoré vzniklo vplyvom intenzívnej tektonickej aktivity. Výsledkom je vznik výnimočného prírodného útvaru, keď kóta nad prepadliskom má nadmorskú výšku 820 m n.m. a samotné prepadlisko je vo výškovom intervale 637 – 802 m n.m.. Jedná sa o lievikovitú, oválnu priehlbinu, ohraničenú strmými svahmi, s jedinou úzkou prielukou zo severu.
V tomto ohraničenom priestore existuje špecifická mikroklíma, ktorá má významný vplyv na výskyt rastlín i živočíchov.

Vzhľadom na to, že od roku 1992 sa v lome nedobýva, prebiehajú v tomto území prirodzené regeneračné procesy. Vyústenia starých štôlní do priestoru prepadliska poskytujú úkryty pre netopiere, prehriate svahy pre plazy (napríklad bola pozorovaná užovka hladká) a vtáctvo. Naopak najnižšia časť prepadliska je väčšinu dňa v tieni – s nepomerne vyššou vlhkosťou.
(Poznamenávame napríklad, že Jozef Šteffek, FEE TU vo Zvolene upozorňuje na význam Kremnických vrchov z hľadiska zoogeografie Slovenska na príklade mäkkýšov.)

Domnievame sa, že pred začatím akejkoľvek ťažobnej činnosti by bolo potrebné v tomto ojedinelom priestore vykonať dôsledný výskum flóry a fauny, ktorý by nám určite priniesol nové poznatky. Rovnako by bolo potrebné vysvetliť vznik takéhoto krajinného útvaru (v záujmovom území robili prieskum napríklad RNDr. Stanislav Jeleň alebo RNDr. Ľubo Maťo).
Podľa nášho názoru si takýto výnimočný prírodný útvar zaslúži pozornosť a ochranu. Mesto Kremnica vo svojom návrhu nového územného plánu navrhlo vyhlásenie ochrany prepadliska Šturec formou chránenej časti krajiny ako prírodnú pamiatku. Toto sa stretlo s odporom Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici a je okrem iného predmetom rozporového konania v rámci schvaľovania nového územného plánu mesta.
Žiadame preto, aby predložený zámer bol posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a aby boli uskutočnené navrhované výskumy a štúdie.

Ochrana prírody a krajiny

Opäť musíme upozorniť na nepresnosť autorov, prírodná rezervácia Bujačia lúka je zaradená do zoznamu NATURA 2000.

Autori neuvádzajú, kde v okolí Kremnice sa nachádza lokalita s výskytom orchideí, podľa našich znalostí sa vstavače mužské (Orchis mascula L.) vyskytujú nielen v strede mesta v Zechenterovej záhrade, ale aj v južnej časti Kremnických Baní, v lokalite Šaferaj vzdialenej od záujmového územia necelý kilometer.

Kultúrnohistorické hodnoty územia

Záujmové územie je súčasťou Pamiatkovej zóny banských diel – Kremnica. Okrem uvedených objektov sa tu nachádzajú aj banské štôlne zo staršieho obdobia ústiace vo svahoch prepadliska, ktoré by sa mali stať predmetom archeologického výskumu.
Pri vyvážaní z 9. etáže ide navrhovaná prepravná trasa v tesnej blízkosti pamätníkov na návštevu princov Jozefa (neskôr cisára Jozefa II.) a Leopolda v roku 1764. O niečo ďalej sa nachádza pamätník na návštevu cisára Františka Lotrinského, ktorý bol nedávno zreštaurovaný z prostriedkov získaných z fondov Európskej únie.
Na základe uvedeného sa domnievame, že sa jedná o historicky, kultúrne a archeologicky významnú lokalitu.
Tejto fakty žiadame doplniť do zámeru a zohľadniť pri posudzovaní vplyvov podľa zákona č.24/2006. Zároveň žiadame realizovať archeologický prieskum starých banských štôlní.

Súčasný stav kvality životného prostredia

V tejto kapitole úplne absentuje geochémia záujmového územia, autori mali uviesť prinajmenšom tabuľky č. 10 a č. 11 na str. 41 zo Zámeru činnosti Zlatý projekt Kremnica, spracovaného spoločnosťami Kremnica GOLD a Tournigan Gold Corp., so štatistickými ukazovateľmi vybraných prvkov Au, Ag, Sb, As, Hg.
Žiadame, aby tieto hodnoty boli posúdené podľa zákona č. 24/2006 Z.z..

Skládky

Autori vychádzali pravdepodobne z neaktuálnych údajov, pretože skládka komunálnych odpadov Kremnické Bane – Ovčín bola zrekultivovaná zo zdrojov EÚ, štátu a mesta Kremnica v roku 2010.

Hodnotenie zdravotných rizík

Autori zámeru vôbec neuvádzajú fakt, že západné svahy prepadliska podliehajú erózii a v menšej či väčšej miere dochádza k zosuvom, najmä v období rozmŕzania povrchu. Vyplýva z toho riziko pre pracovníkov obsluhujúcich mechanizmy, najmä pri vyvážaní horniny z 9. etáže.
Žiadame zapracovať do zámeru bezpečnostné opatrenia.

Územný plán mesta a územný plán VÚC Banská Bystrica

Opäť pripomíname, že mesto Kremnica spája svoju budúcnosť s rozvojom cestovného ruchu (čo má pozitívny trend), nepredpokladá žiadnu ťažbu Au, Ag rúd, ani v pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ani vo svojom územnom pláne. (V územnom pláne mesta je vyznačený dobývací priestor len ako povinnosť určená zákonom.)
V poslednom období robí mesto kroky, aby mohlo podať žiadosť o zmenšenie dobývacieho priestoru. V prílohe Vám predkladáme už pripravenú žiadosť na zmenšenie dobývacieho priestoru, čakáme už len na stanovisko Ministerstva hospodárstva SR.

Zároveň upozorňujeme na záväznú časť ÚPN BB, kde sa uvádza cit.:

4.14. Podporovať ťažbu nerastov len v územiach, kde sa pri realizácii ťažby nepredpokladajú jej negatívne dopady na životné prostredie, vznik environmentálnych záťaží, záujmy ochrany prírody a krajiny, terénny reliéf a súčasnú krajinnú štruktúru. Podporovať len takú ťažbu nerastov, ktorá nepoužíva technológiu kyanidového lúhovania.

5.1. Rešpektovať pamiatkový fond a kultúrne dedičstvo, vo všetkých okresoch Banskobystrického kraja predovšetkým chrániť najcennejšie objekty a súbory objektov zaradené, alebo navrhované na zaradenie do kategórie pamiatkových území pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón, pamiatkových objektov a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, vrátane ich vyhlásených ochranných pásiem, chrániť ich a využívať v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

5.11. Vytvárať podmienky pre ochranu a obnovu objektov pamiatkového fondu vo voľnej
krajine (objektov hradov, kaštieľov a ich ruín) pri zachovaní ich pamiatkových hodnôt
ako súhrnu významných historických, krajinných, spoločenských, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných, alebo umelecko-remeselných
hodnôt. Vytvárať podmienky pre obnovu pamätihodností miest a obcí vo voľnej krajine
ako nenahraditeľných prvkov pre zachovanie cieľovej kvality krajiny a historických panorám
v krajine v súlade s Európskym dohovorom o krajine.

Všetky hore uvedené regulatívy sa vzťahujú aj na Kremnicu, keďže jej súčasťou je pamiatková rezervácia a pamiatková zóna banských diel. Mesto každoročne investuje veľké finančné prostriedky do obnovy kultúrnych pamiatok, zo zdrojov EÚ, štátu a svojich. O obnovu kultúrnych pamiatok sa starajú aj fyzické a právnické osoby (napr. NBS Slovenska alebo Mincovňa Kremnica, š.p.).
Pripomíname, že Štátna mincovňa v Kremnici bola zaradená do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva.
V prípade povrchovej ťažby by boli tieto finančné prostriedky vynaložené zbytočne.
Porovnaj s kapitolou Kultúrnohistorické hodnoty územia.

Na základe uvedeného sa domnievame, že zámer nie je v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou.

Žiadame doplniť tieto fakty do zámeru a následne posúdiť podľa zákona č. 24/2006 Z.z..

Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov

Výrok Predmetom činnosti, ktorá je obsahom zámeru, nie je ťažba rudy, ale len posúdenie vhodnosti iného druhu jej úpravy na malých vzorkách na strane 29 zámeru je zavádzajúci.
Je v rozpore s názvom dokumentu Banská činnosť – Plán otvárky, prípravy a dobývania, 2012 – 2016 pre lom Kremnica Šturec – Au, Ag – odber vzoriek za účelom overenia technológie spracovania rudy. Pri realizácii zámeru dôjde k dobývaniu ložiska v zmysle banského zákona.

Nesúhlasíme s návrhom ukončiť posudzovanie vplyvov činnosti na životné prostredie v štádiu zisťovacieho konania.

Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu

Ku tejto kapitole sa nevieme vyjadriť, vzhľadom na uvedené nedostatky spracovaného zámeru.

2. Záver

Uvedený dokument sme dôsledne preštudovali a zvážili. Našli sme v ňom mnoho nezodpovedaných otázok, chýb a nedostatkov, ba je v rozpore s dokumentom Plán otvárky, prípravy a dobývania 2012 -2016 pre lom Kremnica – Šturec – Au, Ag, spracovanom v júli 2011 projektantom Jozefom Lovikom a schválenom RNDr. Jurajom Tözsérom, CSc. a Ing. Dušanom Roobom, konateľmi spoločnosti, ktorý nám dal k dispozícii navrhovateľ.
Toto v nás vyvoláva pochybnosti o odbornosti a serióznosti autorov, čo samozrejme znehodnocuje celý dokument.

Ako dotknutá obec nesúhlasíme s uskutočnením predloženého zámeru.

Žiadame zámer prepracovať v zmysle nami uvedených pripomienok a následne znova predložiť. Ak zákon č. 24/2006 Z.z. neumožňuje príslušnému orgánu vrátiť zámer na prepracovanie, žiadame predložený zámer posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. s tým, že naše pripomienky a požiadavky budú zahrnuté do rozsahu hodnotenia.
Okrem požiadaviek zahrnutých v pripomienkach k zámeru, máme tieto požiadavky:

3. Požiadavky na ďalšie posudzovanie

Okrem požiadaviek zahrnutých v pripomienkach k zámeru, máme tieto požiadavky:
• jednoznačne špecifikovať teritóriá zasiahnuté navrhovanou činnosťou
• vykonať odborné a komplexné hodnotenie rizík – zdravotných a environmentálnych (risk assessment)
• vypracovať socio-ekonomickú analýzu pre krátkodobé a dlhodobé dopady navrhovanej činnosti na rozvoj mesta a obyvateľstvo
• vykonať sociologický prieskum o prijateľnosti zámeru pre dotknuté obyvateľstvo
• vypracovať detailnú štúdiu vplyvov na krajinu (vizualizácia dopadov na obraz krajiny), zkrátkodobého i dlhodobého hľadiska
• posúdiť vplyv činnosti na rozvoj cestovného ruchu a rekreácie v meste Kremnica a priľahlom okolí
• vypracovať nezávislú ekonomickú analýzu rozvoja zamestnanosti a turistického ruchu v Kremnici a okolí zo stredne a dlhodobého hľadiska v prípade realizácie povrchovej ťažby s jej negatívnymi dôsledkami na atraktivitu mesta a kvalitu životného prostredia
• vykonať komplexné a podrobné posúdenie vplyvov na faunu a flóru celého dotknutého územia s aktualizáciou súčasného stavu
• predložiť presné trasovanie prevozu horniny a prekládky horniny
• vypracovať spôsob komplexného zabezpečenia a ochrany technických pamiatok v dotknutom území
• vyžiadať odborné stanovisko inžinierskych geológov, prípadne seizmológov k možnej deštrukcii a posunu geologických vrstiev spôsobených vyťažením horniny
• posúdiť vplyv navrhovanej činnosti na budúci stav prepadliska a existujúcich banských diel
• predložiť hydrogeologický posudok k dotknutému územiu
• posúdiť riziko všetkých potencionálnych havárií (pre činnosti – ťažba, doprava, prekládka, spracovanie rudy, výroba zlata a striebra, zneškodňovanie odpadov) aj v extrémnych podmienkach (napr. pre prívalové dažde a pod.)
• uviesť všetky charakteristiky používaných chemických látok, vrátane toxikologických a eko – toxikologických a ich vplyvy na zdravie človeka a ekosystémy
• variantne popísať všetky chemické procesy, ktoré sa budú používať pri spracovaní rudy, včítane recyklácie použitých látok a ich úpravy pred ich uskladnením
• vypracovať podrobnú analýzu celkovej horniny, rudniny, mineralógie ložiska
• vypracovať geochemickú analýzu hlušiny a kalov
• detailne rozpracovať fázu po ukončení činnosti, spôsob revitalizácie a rekultivácie územia, minimálne na obdobie 10 rokov, možnosti budúceho využitia dotknutého územia
• vypracovať komplexný prepočet nákladov potrebných na rekultiváciu zasiahnutého územia, pri zohľadnení predpokladanej inflácie, minimálne na obdobie 10 rokov po ukončení ťažby
• vypracovať ekonomickú analýzu nákladov spojených s dlhodobou starostlivosťou o zasiahnuté územie
• jasne uviesť k akému druhu povolenia, a podľa akých zákonov, proces posudzovania smeruje
• predložiť dokumenty a oprávnenia, podľa ktorých navrhovateľ vykonával doterajšiu činnosť na predmetnom území
• predložiť dokumenty a oprávnenia, podľa ktorých Slovenská banská s.r.o. bude spracovávať vzorky

RNDr. Zuzana Balážová, primátorka mesta

Prílohy:

1. Prepadlisko Šturec – fotodokumentácia na CD
2. Uznesenie MsZ č. 226/1111 zo dňa 03.11.2011
3. Uznesenie MsZ č. 1/0602 zo dňa 09.02.2006
4. Zápis z obhliadky pozemkov, na ktorých sa vykonáva geologický prieskum na ložisku Kremnica – Šturec – sever
5. Uznesenie MsZ č. 50/0803 zo dňa 27.03.2008
6. Žiadosť o Vaše stanovisko podľa § 28, ods. 1, pís. a) Banského zákona pre Ministerstvo hospodárstva SR zo dňa 11.07.2011 – s prílohami
7. Originály podpisovej akcie OZ Kremnica nad zlato
8. 10 pripomienok od občanov mesta Kremnica
9. 3 vyjadrenia OZ so sídlom v meste Kremnica

Zdieľať tento príspevok.