Pocta bývalému riaditeľovi mincovne Ing Jánovi Horákovi

V krátkej dobe po odhalení pamätnej tabule PhDr. Lamošovi, sa obyvatelia Kremnice znovu zišli pred Mincovňou, š.p. Kremnica, aby vzdali úctu ďalšej významnej osobnosti Ing. Jánovi Horákovi, bývalému riaditeľovi mincovne na slávnostnom odhalení pamätnej tabule. Je to významná osobnosť nielen dejín mincovne, ale aj mesta Kremnica.

Podujatie bolo zahájené hymnou Matice slovenskej, fanfárami Dychovej hudby Minciar Kremnica a prednesom priliehavej básne od Márie Rázusovej-Martákovej „Človek trpiteľ“, prednesenej Alžbetou Vítkovou, členkou MO MS. Následne Rybársky privítal primátorku mesta RNDr. Balážovú, predsedu Spolku kremnických minciarov Ing. Hutyru a obyvateľov mesta. Ospravedlnil neprítomnosť riaditeľa mincovne Ing. Kalinca a vnučku Ing. Horáka Bronislavu Korpelovú, ktorá je v súčasnej dobe v zahraničí. Z jej listu vyberám „Tlmočte prosím moje úprimné poďakovanie všetkým iniciátorom a organizátorom tohto slávnostného aktu. Veľmi si vážim, že aj po toľkých rokoch spomínate na môjho starého otca s úctou. Želám vám a Kremnici všetko najlepšie, nech sa rozvíja do krásy, ale nech si zároveň zachová tú neopakovateľnú historickú atmosféru, pre ktorú ju milovali a stále milujú jej rodáci, prisťahovalci i turisti, či náhodní návštevníci“.

Život a dielo Ing. Horáka podrobne priblížil PhDr. Zoričák, z ktorého prejavu vyberám: Je zhodou okolnosti, že dnešným dňom píše mincovňa už druhý deň 684 roku svojej nepretržitej činnosti. Ing. Horák sa narodil 24.11.1894 v Lipníku nad Bečvou na Morave. Oženil sa v r. 1922 s kremničankou Máriou Zelenkovou, s ktorou mal syna Ivana.

Do mincovne nastúpil 19.02.1919, z ktorej predstavitelia bývalej uhorskej moci odviezli všetko zariadenie do Budapešti. Ostal len archív ktorý už nestačili odviesť a jeden medailérsky lis. Horák dostal ako prvú úlohu elektrifikáciu mincovne. Na Mária šachte dal osadiť kaplánovú turbínu so zariadením, čím mincovňa bola prvý raz v dejinách plne elektrifikovaná. Tento prvý úspech vystriedala ďalšia dramatická udalosť, útok maďarských vojsk v r. 1919. Horák dostal za povinnosť evakuváciu mincovne aj s personálom do Martina, pričom on zostal v Kremnici. všetko čo už bolo vybudované zaznamenalo veľké škody, lebo v mincovni bolo ubytované Československé vojsko, ktoré tu skoro nenechalo kameň na kameni. Napriek tomu prvé československé mince sa začali raziť už v r. 1921 a následne obnovil a znásobil aj razbu medailí. Pôsobil aj v zahraničí. Ako expert v novozaloženej mincovni v Rumunsku učil odborníkov techniku výroby mincí. Po rozdelení Československa v r. 1939 zostal v mincovni a prebral funkciu riaditeľa po odchádzajúcom Ing. Jureňovi na dôchodok. Za razbu beltlerovej medaily pripomínajúcej rozbitie Československa, ktorú si objednal Plichta z Prahy sa dostal na zoznam hľadaných osôb a bol nútený odísť do pobočky podniku Sandrik v Bukurešti., kde sa podieľal i na prácach mincovne. Po vojne sa vrátil do Kremnice, kde našiel nemcami rozbité výrobné zariadenie. S kolektívom minciarov ako riaditeľ, znovu musel obnoviť mincovňu a už v r. 1946 sa začali raziť mince. Zo zisku razby rumunských mincí asi 130 mil. korún, zabezpečil v meste výstavbu bytov v sume 93 mil. korún. Nakoľko v pätdesiatich rokoch veľmi vytŕčal z radu, nastal na neho pohon priamo z Ministerstva financií, začali sa kádrovačky. V r. 1955 bol Ing. Horák vo vyšetrovacej väzbe skoro rok. Behom jedného roka dostala mincovňa 11 hĺbkových kontrol, nič mu nenašli. Po prepustení z väzby už nenastúpil za riaditeľa, ale odišiel do dôchodku nezatrpkol na mincovňu, ale začal spisovať svoje vedomosti. Z jeho rúk vychádzajú literoáre o mincovni, ktoré do dnešných dní nie sú prekonané.

Z inej činnosti. Ako prvý prišiel na myšlienku založenia Slovenskej numizmatickej spoločnosti, bol pri zrode numizmatického krúžku ako prvého na Slovensku. Ako ochotník hrával v divadle. Venoval sa fotografovaniu a vypracoval si vlastnú techniku fotografovania numizmatického materiálu. Zomrel v Kremnici dňa 06.09.1973, kde je aj pochovaný.

S príhovorom vystúpila primátorka mesta RNDr. Balážová, ktorá okrem iného pripomenula, že Ing. Horák mal zásluhu na vyriešení technického a technologického problému razby unikátnej medaily priemeru 150 mm. Ako riaditeľ bol celé dni bol pri chlapoch, kým nevyriešili razbu.

Predseda MO MS v Kremnici Rybársky pripomenul, že Ing. Horák bol aktívnym členom miestneho odboru. Spolu s robotníkmi mincovne, ktorí pracovali zadarmo, mal veľký podiel na vybudovaní dôstojného pomníka nad hrobom Juraja Langsfelda v r. 1922. Vždy bol ochotný každému poradiť riešiť vzniknuté problémy, či už pri matičnej činnosti i v osobnom živote.

Na znak úcty k jeho osobe, Spolok Kremnických minciarov zabezpečil vyhotovenie modelu a odliatie pamätnej tabule, ktorú odhalil predseda spolku Ing. Hutyra a spolu s predsedom MO MS položili veniec, zakúpený mestom Kremnica. Návrh na vyhotovenie pamätnej tabule podal Rybársky, ktorý zabezpečil aj program slávnostného odhalenia pamätnej tabule. Na záver za koncertovania dychovej hudby sa uskutočnil zápis zúčastnených do pamätných kníh mesta i MO MS.

Milan Rybársky, predseda MO MS

Zdieľať tento príspevok.