Výlet na chate
Výlet na chate
Výlet na chate Glozy pri Turčianskych Tepliciach sa začal vo štvrtok, keď sme sa všetci stretli na parkovisku Jeleň. Nastúpili sme do auta a vybrali sa na chatu plní radosti. Cesta netrvala dlho a bola zábavná. Všetci sme sa tešili na nasledujúce tri dni.
Po príchode na chatu sme sa vybalili a oboznámili s prostredím. Všade naokolo bola krásna príroda. Prvý večer sme mali voľný program. Väčšinu času sme sa hrali v izbe a nakoniec nás čakala chutná večera. Keď sme si naplnili naše brušká, tak sme zasa pokračovali v hrách. Pomaly na nás prišla aj únava, tak sme si ľahli spať do postelí. Druhý deň nás čakala dlhšia túra. Hneď ako sme vstali, dali sme si raňajky a rýchlo sa pobalili, aby sme mohli vyraziť. Počas túry bolo hlavnou úlohou hľadanie kešiek. Našli sme tri kešky, ktoré boli veľmi zaujímavé a mali tvar nádoby, či skúmavky. Boli v nich rôzne veci ako náramky, kľúčenky a iné drobnosti. Po nájdení druhej kešky sme sa vybrali hľadať aj tú tretiu. Väčšina našej cesty nebola až taká namáhavá. No potom sa nám do cesty postavilo veľké kopčisko. Stúpanie bolo náročné, no konečne sme boli na vrchu kopca, kde sa nachádzala krásna vyhliadka. Nachvíľu sme sa tam zložili a kochali krásnym pohľadom na Čremošné a jeho okolie. Na tomto krásnom mieste sme našli aj tretiu kešku. Nikomu sa nechcelo odísť, ale mali sme pred sebou ešte jedno hľadanie. Tretiu kešku sme našli rýchlejšie ako ostatné. Naše hľadanie sa ukončilo a každý z nás sa už tešil na chatu a jedlo, ktoré nám uvarili.
Po návrate na chatu sme si pochutili na obede. Trošku sme si oddýchli a bežali sa hrať. Veľa času sme trávili na hojdačke, ale hrali sme sa aj s balónmi. Večer sa blížil rýchlo. Vedúci nám pripravil strašidelnú nočnú hru. Cieľom bolo dôjsť ku pňu, zobrať vec a vrátiť sa do chaty. Les bol tmavý, našťastie sme však mali baterky. Všetci sme túto hru zvládli. Všetci sme sa ešte raz išli pozrieť na našu trasu. No keď sme sa vracali počuli sme šuchot. Zazreli sme malý obrys v diaľke a malé červené oči. Zo strachu sme začali utekať. Zrazu sa nám v ceste zjavil malý vypchatý medvedík. Každý s nás sa poriadne zľakol a zapišťal. No keď sme uvideli nášho vedúceho ako sa na nás smeje, už nám bolo všetko jasné. So smiechom sme prišli až do chaty. Ešte chvíľu sme mali voľný program. Pomaly na každého z nás začala padať únava, a tak sme sa začali prezliekať a líhať do postelí. Po nočnej hre sa zaspávalo pomaly, no každému sa to skôr či neskôr podarilo. Posledný deň sme museli vstať trošku skôr, aby sme poriadili izby a spravili poriadok. Čas sa krátil veľmi rýchlo a onedlho po nás prišlo auto. Odchádzali sme spokojní.
Na tejto chate nám bolo veľmi dobre. Mohli sme sa bližšie spoznať a podeliť o nové zážitky. Dúfam, že podobná chata sa na jar bude čoskoro opakovať. Už sa na ňu teraz teším. Ďakujeme Centru voľného času Cvrček a Mestským lesom Kremnica za spoznávanie nového a krásneho okolia.
Alexandra Hricová
