02/2012: Smernica pre posúdenie minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek pri práci so zobrazovacou jednotkou v zmysle nariadenia vlády č. 276/2006 Z.z.

Názov organizácie: MESTSKÝ ÚRAD V KREMNICI
Názov internej smernice: Smernica na posúdenie minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek pri práci so zobrazovacou jednotkou v zmysle nariadenia vlády č. 276/2006 Z.z.
Poradové číslo smernice: 02/2012
Vypracoval: Stanislav Kanis
Schválil: RNDr. Zuzana Balážová
Dátum vyhotovenia internej smernice:
Za správnosť smernice zodpovedá: Stanislav Kanis – technik BOZP
Za dodržiavanie smernice zodpovedá:
Platnosť internej smernice: 1.4.2011
Prílohy:
Vnútorný predpis zamestnávateľa: č.1/2011/MK/BOZP

Mesto Kremnica v súlade s nariadením vlády SR č. 276/2006 Z.z. vydáva smernicu, ktorá podrobnejšie ustanovuje povinnosti zamestnávateľa:

1. Bezpečnosť práce organizovať s ohľadom na všetky aspekty súvisiace s prácou so zobrazovacími jednotkami.
2. Posudzovať riziká pri práci so zobrazovacou jednotkou.
3. Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci informovať a zaškoliť zamestnancov, ktorí pracujú so zobrazovacou jednotkou.
4. Pri práci so zobrazovacou jednotkou dodržiavať minimálne požiadavky na zariadenie, pracovné prostredie a programové vybavenie.

Nariadenie vlády č. 276/2006 Z.z. sa vzťahuje na prácu so zobrazovacou jednotkou vo všetkých priestoroch zamestnávateľa. Zamestnávateľ má zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu zdravia práci zamestnancov, ale aj osôb, ktoré sa s vedomím zamestnávateľa vyskytujú na jeho pracoviskách, ako aj na prácu vykonávanú mimo hlavného pracoviska, napríklad u zamestnanca doma.

Zobrazovacia jednotka je zariadenie s obrazovkou na znázorňovanie abecedno – číslicových alebo grafických znakov bez ohľadu na použitý spôsob zobrazovania. Toto zariadenie sa spravidla používa s klávesnicou, počítačovou myšou alebo nejakým počítačovo podporovaný dizajn /CAD/ alebo pracovné ovládanie.

Pracovisko na účely tohto nariadenia je sústava zahrňujúca zobrazovaciu jednotku a ďalšie príslušenstvo a jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj pracovné sedadlo, pracovný stôl alebo pracovná plocha.

Nariadenie vlády č. 276/2006 Z.z. sa nevzťahuje na :
– zariadenie s obrazovkou v kabíne vodiča alebo v obslužnom mieste stroja, dopravného prostriedku,
– zariadenie s obrazovkou, ktoré nie je určené na plnenie pracovných úloh,
– prenosné zariadenie s obrazovkou používané na dočasne alebo pravidelne na pracovisku, napríklad notebook v prípade krátkeho a dočasného použitia na pracovisku, digitálna alebo textová prezentácia na obrazovke,
– zariadenie s obrazovkou v registračnej pokladnici,
– kalkulačky,
– zariadenie vybavené len malým displejom, ako je napríklad osciloskop,
– písací stroj s displejom.

Zamestnávatelia, ktorí uviedli do prevádzky pracoviská pred dňom účinnosti tohto nariadenia vlády, musia do 01.07.2006 tieto pracoviská upraviť tak, aby spĺňali požiadavky uvedené v jeho prílohe – minimálne bezpečnostné požiadavky na zariadenie, pracovné prostredie a programové vybavenie.

Posudzovanie rizík

Zamestnávateľ analyzuje pracovné podmienky a prehodnotí podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, osobitne z hľadiska záťaže zraku, podporno – pohybovej sústavy a neuropsychického stresu.

Nedostatky vo vybavení a v technickom riešení pracovného miesta so zobrazovacou jednotkou alebo v nainštalovaní a organizácii práce zvyšujú fyzickú a duševnú záťaž, ktorá okrem nepohodlia poškodzuje zdravie zamestnanca, spôsobuje najmä ochorenia podporno – pohybovej sústavy, ochorenia svalov, chrbtice v oblasti krku, ramien a paží. Tomu sa však dá vhodným technickým vybavením, osvetlením prostredia, pracovného miesta a organizáciou práce predchádzať.

V dôsledku pracovnej situácie sa môže objaviť psychické vypätie a problémy spojené so stresom. Nečakané poruchy systému a predĺžený čas odpovede systému zamestnanca nadmerne psychicky zaťažuje.
Záťaž zraku zvyšuje práca so zobrazovacou jednotkou, najmä ak je nepretržitá. Prejavuje sa ako bolesť, štípanie, pálenie, svrbivý pocit, citlivosť na svetlo, bolesť hlavy a podobne. Pri výbere a inštalácií zariadenie zamestnávateľ zistí, či zariadenie nevytvára emisie, napríklad blikajúce svetlo, rušivý hluk.
Výber programového vybavenia /softvéru/ zamestnávateľ prispôsobí požiadavkám zamestnancov.
Zamestnávateľ vykonáva primerané opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov na základe analýzy a hodnotenie zohľadní spolupôsobenie zistených nedostatkov na základe zistených nepriaznivých faktorov práce a pracovného prostredia. O výbere a realizácii najvhodnejšieho opatrenia rozhodne zamestnávateľ.

Základné povinnosti zamestnávateľa v posudzovaní rizík.

1. Vykonať posúdenie rizík /zistenie a hodnotenie nebezpečenstiev a ohrození, určenie rizík/ na účely rozhodnutia o opatreniach na zlepšenie bezpečnosti, ochrany zdravia a pracovných podmienok.

2. Zistiť a vyhodnotiť nebezpečenstvá na účely zostavenie zoznamu osobných ochranných pracovných prostriedkov /špeciálne korekčné prostriedky/.

3. Zmapovať príslušné informácie dodávateľov technológií, výrobcov strojov, zariadení a používaných látok a o tom, aké ohrozenia vyplývajú z používania zobrazovacej jednotky v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach.

4. Informovať zamestnancov o ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, poučiť ich, ako sa proti nim majú chrániť.

5. Zamestnávateľ bude posudzovanie rizík periodicky opakovať.

Pracovisko

Pracovisko musí spĺňať minimálne požiadavky uvedené v prílohe Nariadenia vlády č. 276/2006 Z.z.

Informovanosť zamestnancov a ich zaškolenie

Vedúci zamestnanec zabezpečí informovanie:
– zamestnancov, ktorí používajú zariadenie so zobrazovacou jednotkou /zamestnanec/ ako podstatnú časť svojej práce ,
– zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci /zástupcovia zamestnancov/
o všetkých hľadiskách bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzťahujúcich sa na pracovisko so zobrazovacou jednotkou a najmä o opatreniach vykonávaných na pracovisku podľa posúdenia rizík a plánu ich postupného odstraňovania.
Pred zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou a pri každej zásadnej zmene organizácie práce musí byť zamestnanec zaškolený.
Informácie a oboznamovanie sa s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečného správania sa na pracovisku, s bezpečnými pracovnými postupmi a overovanie ich znalosti vykonávať pravidelne, aspoň raz za dva roky opakované v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z. v o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zamestnanci budú dostatočne a už v čase zavádzania nového alebo zmeneného informačného systému oboznamovaní s používanými informačnými systémami, aby ich mohli najvhodnejším spôsobom používať.

Režim práce a odpočinku

S cieľom znížiť pracovnú záťaž zamestnávateľ zabezpečí pravidelné prerušovanie práce. V čase tohto prerušenia zabezpečí inú prácu.
Režim práce bude vychádzať z analýzy konkrétnej činnosti.

Po každej hodine práce so zobrazovacou jednotkou sa vzdiaľte od obrazovky na 10 – 15 minút, od miesta počítača, alebo do inej miestnosti bez počítača ak mu to práca umožňuje.

Osobitný režim práce a odpočinku nebude zamestnávateľ zavádzať pri práci so zobrazovacími jednotkami nakoľko práca je striedaná s inými činnosťami, ktoré nezaťažujú organizmus podobným spôsobom, ako práca pri počítači, práce pri zobrazovacej jednotke neprekročia v súhrne tri hodiny za pracovnú zmenu a zamestnanec si sám môže regulovať tempo a intenzitu práce a zaraďovať jej prerušovanie podľa subjektívnych pocitov a potrieb.

Pravidelné prerušovanie práce so zobrazovacími jednotkami sa predpokladá iba pri tých činnostiach, respektíve profesiách, kde je nepretržitá práca so zobrazovacou jednotkou, teda práca, ktorá sa nestrieda s inými úkonmi alebo činnosťou trvajúce najmenej polovicu pracovnej zmeny.
Cieľom prerušenia je najmä:
– obmedziť zaťažovania akomodačných, vergenčných a adaptačných mechanizmov oka,
– pri zložitejších alebo naopak stereotypných prácach prerušiť alebo znížiť neuropsychickú záťaž,
– umožniť regeneráciu zaťažovaných častí podporno – pohybovej sústavy.
Pokiaľ ide o frekvenciu, trvanie a čas zaradenia, prerušení práce, treba vychádzať z podmienok konkrétnej činnosti

U zamestnávateľa sa stanovuje:

15 minútové prerušenie práce po každých 2 hodinách nepretržitej práce so zobrazovacou technikou. Prerušenie práce musí byť využité na absolútne uvoľnenie zrakovej záťaže, v tomto čase zamestnanec vykonáva všetky ostatné práce v súlade s jeho pracovnou náplňou.

Celková nepretržitá práca so zobrazovacou jednotkou neprekročí šesť hodín za pracovnú zmenu.

Ochranu zdravia zamestnancov

Zamestnanci majú právo na primerané skríningové vyšetrenie očí a zraku :
a/ pred zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou
b/ v určených časových intervaloch
c/ v prípade zrakových ťažkostí, ktoré môže spôsobiť práca so zobrazovacou jednotkou,

Primerané skríningové vyšetrenie očí a zraku bude vykonané u očného lekára, ktorého určí obvodný lekár zamestnanca a to v rozsahu vyšetrenia zraku podľa osobitných predpisov.
– zrakový skríning na posúdenie, či je potrebná korekcia zraku na prácu so zobrazovacou jednotkou, ktoré vykonáva na tento účel odborne a spôsobilá osoba /lekár/
– komplexné vyšetrenie zraku u osôb, u ktorých to naznačujú výsledky zrakového skríningu, vykonané na tento účel odborne spôsobilou osobou /lekárom oftalmológom/

Rozsah komplexného očného a zrakového vyšetrenia, určenie zrakovej ostrosti a vhodnej korekcie a presnú prácu, a ak je to potrebné aj predpísanie okuliarov určí lekár. Zamestnanec bude informovať lekára o svojom pracovnom zaradení a o tom, že pracuje so zobrazovacou jednotkou.
Zamestnávateľ je povinný dohliadnuť, aby každý zamestnanec, ktorý bežne pracuje s obrazovkou viac ako hodinu denne, absolvoval vyšetrenie zraku v pracovnom čase.

Ochranu zdravia pri práci so zobrazovacou jednotkou zamestnávateľ zdokumentuje kópiou lekárskej správy a stanoviskom lekára.

Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodnú na vhodnom intervale opakovaného vyšetrenia zraku, (spravidla podľa odporúčania lekára a kedykoľvek, keď zamestnanec uvádza bolesti, ktoré by mohli súvisieť s namáhaním zraku pri práci).
Povinnosť zamestnanca je upraviť si pracovisko tak, aby vzdialenosť očí od obrazovky bola 50 – 70 cm.
Ak výsledky vyšetrenia ukážu, že je potrebné použiť korekčné prostriedky, a ak nemožno použiť bežné korekčné prostriedky /okuliare, šošovky/, ktoré sa používajú mimo práce so zobrazovacou jednotkou, zamestnávateľ bezplatne poskytne zamestnancovi špeciálne korekčné prostriedky primerané na danú prácu.

Špeciálne korekčné pomôcky sú okuliare prispôsobené na prácu so zobrazovacou jednotkou.

Zamestnanci so zdravotnými ťažkosťami, ktoré mohli vzniknúť v súvislosti s výkonom práce so zobrazovacou jednotkou, budú vyslaní na odborné vyšetrenie pohybového a nervového systému podľa Liečebného poriadku.

Odborné vyšetrenie pohybového a nervového systému sa predpokladá iba v takých prípadoch, ak u ošetrujúceho lekára vznikne podozrenie, že zdravotné ťažkosti zamestnanca súvisia s výkonom prác so zobrazovacou jednotkou. V tomto prípade odporučí ošetrujúci lekár zamestnanca na príslušné odborné vyšetrenie s upozornením. Nepôjde teda o pravidelné preventívne lekárske prehliadky spojené so špecializovaným vyšetrením, ako je to napríklad u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.

Organizácia práce so zobrazovacou jednotkou

Zamestnávateľ bude venovať pozornosť monotónnej, opakujúcej sa a rutinnej práci a práci náročnej na ovládanie zobrazovacej jednotky alebo nepretržitej práci, ako je napríklad súvislý vstup dát, intenzívne a monotónne zadávanie vstupov počas veľkej časti pracovnej zmeny, ktorá zvyšuje riziko ochorení podporno – pohybovej sústavy /ochorenie svalov a kostí zápästia a rúk/. V takýchto prípadoch bude diverzifikácia práce zahrnutím iných úloh.
Práce a pracovisko je prispôsobené tak, aby bol možný osobný kontakt zamestnancov.

Minimálne požiadavky na zariadenie a prostredie pracovísk so zobrazovacími jednotkami a na programové vybavenie

Zariadenia :

A. Používanie ktoréhokoľvek zariadenia, ktoré je súčasťou pracoviska so zobrazovacou jednotkou, nesmie ohrozovať bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Zariadenia počítača označené značkami zhody /Csk, Cstn, Cstn en, CE/ spĺňajú technické požiadavky na výrobok a zamestnávateľ ich považuje za bezpečné.

B. Obrazovka

I. Znaky na obrazovke musia dobre čitateľné a zreteľne zobrazené, primerane veľké a s dostatočnou vzdialenosťou medzi znakmi a riadkami. Podľa svetelných podmienok si zamestnanec môže ľahko nastaviť a prispôsobiť jas a kontrast medzi znakmi.

II. Obraz na obrazovke musí byť ustálený, bez blikania alebo iných prejavov nestálosti. Ak obrazovka nemá dostatočný stupeň obnovovania /obnovovacia frekvencia monitora minimálne 70 Hz – 85 Hz/, môže vzniknúť kmitanie obrazu. V prípade zistenia takéhoto stavu, je povinnosťou zamestnanca na zistenú závadu okamžite upozorniť zamestnávateľa. Zamestnanca môže modulácia svetla /zmena intenzity/, kmitanie, ako aj subjektívna elektrická precitlivenosť nežiaduco ovplyvňovať.

III. Jas obrazovky a kontrast medzi znakmi a pozadím musia byť ľahko nastaviteľné a ľahko prispôsobiteľné podmienkam prostredia.

V kancelárskych priestoroch je preferovaná svetlá obrazovka so svetlým pozadím a tmavými znakmi /pozitívna polarita/, čím sú redukované svetelné rozdiely v zornom poli na pracovisku.
Nakoľko farebné písmo má nižšiu ostrosť pozadia, je povinnosťou zamestnanca prispôsobiť si výber farieb na obrazovke.

IV. Poloha obrazovky musí byť ľahko prispôsobiteľná potrebám zamestnanca
Obrazovka a klávesnica musia byť umiestnené tak, aby boli nastaviteľné vzhľadom na telesné rozmery zamestnanca a boli vo vhodnej pracovnej výške a zornom uhle.

V. v prípade nutnosti použite pre zobrazovaciu jednotku osobitný podstavec alebo stôl s nastaviteľnou výškou.
VI. Obrazovka musí byť bez zrkadlenia a svetelných odrazov spôsobujúcich zrakovú nehodu zamestnanca.

Svetelným odrazom možno predchádzať zatienením umelých zdrojov svetla, okien a iných otvorov, vhodným umiestnením priehľadných stien a jasne natretých telies alebo stien. Pracovné miesto má byť umiestnené tak, aby sa minimalizovali odlesky a odrazy z okien. Obrazovka musí byť umiestnená v pravých uhloch k prichádzajúcemu dennému svetlu. Je dôležité, aby sa dalo zacloniť rušivé denné svetlo, napríklad záclonami alebo roletami.
Osvetlenie miestnosti nesmie kmitať. V prípade zistenia svetla je povinnosťou zamestnanca na túto skutočnosť upozorniť zamestnávateľa.

C. Klávesnica

1. Klávesnica musí byť od zobrazovacej jednotky oddelená a musí mať takú výšku a sklon,aby zamestnanec mohol zvoliť pohodlnú pracovnú polohu, umožňujúcu predchádzať únave paží a rúk.
2. Priestor pred klávesnicou musí byť dostatočne veľký, aby poskytol oporu pre ruky a predlaktia.
3. Klávesnica musí mať matný povrch, zamedzujúci vzniku svetelných odrazov. Pri tmavých a svetlých klávesoch vznikajú odrazy. Matný, nie tmavý povrch odrazy eliminuje.
4. Usporiadanie klávesnice a vlastnosti klávesov musia uľahčovať používanie klávesnice.
Klávesnica s nízkym profilom /max. 3 cm od pracovnej plochy k dotykovej ploche
stredného riadku s klávesmi /môže byť umiestnená priamo na vertikálne
nastaviteľnom stole s nízkym okrajom.
5. Pri používaní myši alebo podobných operačných nástrojov musia byť uvoľnené predlaktia na stole tak, aby nevznikalo napätie ramenných svalov. Znaky na klávesoch musia byť dostatočne kontrastné a čitateľné zo základnej pracovnej plochy.

D. Pracovný stôl alebo pracovná plocha

1. Doska pracovného stola alebo pracovná plocha musí mať dostatočné rozmery /min. šírka 160 cm a min. hĺbka 80 cm/, povrch s nízkou svetelnou odrážavosťou a musí umožniť pružné usporiadanie zobrazovacej jednotky, klávesnice, dokumentov a ďalších súvisiacich zariadení. Držiak dokumentov musí byť stabilný, prispôsobený potrebám zamestnanca a umiestnený tak, aby sa minimalizovali nepohodlné pohyby a polohy hlavy a očí.
2. Pracovné miesto musí zamestnancovi poskytovať primeraný priestor na zaujatie pohodlnej pracovnej polohy. Zamestnanec má mať možnosť prispôsobiť si pracovnú polohu. Obrazovka má byť umiestnená na nastaviteľnom podklade. Obrazovka má byť umiestnená v takej polohe, aby mal zamestnanec vystretý krk a pohľad smerujúci mierne nadol na obrazovku. V kanceláriách umiestniť celú zobrazovaciu jednotku pod úroveň oka.

E. Pracovné sedadlo

Pracovné sedadlo musí byť stabilné a musí zamestnancovi umožňovať pohodlnú pracovnú polohu a voľnosť pohybov. Musí byť nastaviteľné na výšku, operadlo musí mať nastaviteľnú výšku i sklon. Opierka nôh musí byť k dispozícii podľa individuálnej potreby zamestnanca.

Typ sedadla závisí od povahy práce pri zobrazovacej jednotke.
Môže byť pevné, pojazdné alebo s otočnou sedacou plochou. Stolička s kolieskami, t.j. pojazdné sedadlo, má mať možnosť blokovania pohybu pri dlhšom zotrvávaní na mieste. Pri kontrole je potrebné si všímať, či sedadlo je vybavené vhodným, na výšku a sklon nastaviteľným operadlom, či má vyhovujúce rozmery sedacej plochy a či konštrukcia sedadla a tvarovanie sedacej plochy neobmedzuje pohyblivosť a zmeny polohy tela.
Práca musí poskytovať možnosť variácie, flexibility a samoregulácie.

Pracovné prostredie

A. Priestorové požiadavky.

Pracovisko musí byť riešené tak, aby zamestnancovi poskytovalo dostatok na zmenu pracovnej polohy a pohybov. Káble a elektrické rozvody zobrazovacej jednotky sa nesmú povaľovať na zemi, kde zadržiavajú prach a zabraňujú čisteniu, môžu byť poškodené alebo byť zdrojom pádu zamestnanca. Zobrazovacia jednotka musí byť zapojená do zabudovaných elektrických zásuviek.

B. Osvetlenie.

Celkové osvetlenie pracovného priestoru a miestne osvetlenie musia zabezpečiť vyhovujúce svetelné podmienky a vhodný svetelný kontrast medzi obrazovkou a jej pozadím pri zohľadnení charakteru práce a vizuálnych požiadaviek zamestnanca. Ak je potrebná vyššia svetelnosť, napríklad pri čítaní menej výrazných alebo nekvalitných podkladov dokumentov, možno použiť na prisvetlenie svietidlo miestneho doplnenia osvetlenia. Zdroj svetla svietidla je kompatibilný s celkovým osvetlením pracovného priestoru. Svietidlá celkového osvetlenia musia mať rozptýlené kryty, nízky povrchový jas, musia byť umiestnené tak, aby sa nedostávali do zorného poľa operátora pri sledovaní obrazovky, t.j. nie nižšie ako 30 stupňov nad smer pohľadu pri čítaní z obrazovky, a aby sa nepremietali na plochu obrazovky.

C. Svetelné odrazy a osvetlenie.

1. pracovisko sa musí riešiť tak, aby zdroje svetla ako okná a iné otvory, priehľadné a priesvitné steny a jasne sfarbené steny alebo zariadenia nespôsobovali priame oslnenie, a ak je to možné, nevyvolávali na obrazovke svetelné odrazy.
2. okná sa musia vybaviť vhodným systémom nastaviteľného tienenia, aby sa znížilo podľa potreby denné svetlo dopadajúce na pracovisko.

D. Hluk.

Pri zriaďovaní pracoviska treba zohľadniť hluk spôsobený zariadeniami na pracovisku a hluk prenášaný z okolia, aby nerozptyľoval pozornosť zamestnancov a nerušil sluchovú komunikáciu.
Hluk tohto druhu je emitovaný napríklad ventilátormi v počítači, tlačiarňami a iným kancelárskym vybavením, preto je minimalizovaný počet takýchto zariadení v miestnosti, kde zamestnanci trvalo pracujú. V prípade hlučnosti bude zariadenie prikryté alebo bude vykonaná zmena akustiky v miestnosti.
Na bežných pracoviskách so zobrazovacími jednotkami nesmie prekračovať najvyššia prístupná hodnota normalizovanej hladiny Lex.8h.p.= 65 dB.

E. Teplota.

Zariadenie, ktoré je súčasťou pracoviska, nesmie byť zdrojom tepla spôsobujúceho u zamestnancov pocit tepelnej nepohody a tepelné pomery prostredia musia byt prispôsobené charakteru činnosti zamestnancov.
Zamestnávateľ zabezpečí vhodné mikroklimatické podmienky pracoviska. Pri administratívnych prácach sú optimálne teploty 22,5 °C v chladnom ročnom období a maximálne 25,5 °C v teplom ročnom období. Zariadenie, ktoré produkuje teplo, musí byť umiestnené tak, aby zamestnanci neboli vystavení teplu a prievanu.

Klimatizácia – teplotný šok medzi vonkajšou teplotou a vnútornou teplotou nesmie byť veľmi veľký.
Pri inštalácii klimatizácie zamestnávateľ dohliadne, aby vzduch nefúkal priamo na zamestnancov v miestnosti.

F. Žiarenie.

Všetky druhy žiarenia s výnimkou viditeľnej časti spektra elektromagnetického žiarenia musia byť znížené na úroveň zanedbateľnú z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov.
Emisie zo zobrazovacej jednotky, ako je hluk, teplo, chemické látky, elektrické a magnetické polia nesmú zamestnanca rušiť. Pri umiestnení viacerých pracovných miest za sebou alebo vedľa seba umiestniť pracovné miesta v minimálnej vzdialenosti 1 m od zadnej plochy a bočnej plochy obrazovky.

G. Vlhkosť.

V pracovnom prostredí musí byť zabezpečená a udržiavaná primeraná úroveň vlhkosti ovzdušia. Relatívna vlhkosť počas roka je medzi 40 – 70 %.

Rozhranie človek – počítač.
Pri navrhovaní, výbere, zaobstarávaní a úpravách programového vybavenia a pri navrhovaní úloh spojených s používaním zobrazovacej jednotky zamestnávateľ zohľadní tieto zásady:

1. Programové vybavenie bude vhodné na danú úlohu a bude zodpovedať úrovni znalostí a skúseností zamestnanca. Pri zavádzaní nového alebo zmeneného softvéru zamestnávateľ overí, či zamestnanci majú dostatočné vedomosti na používanie novej alebo zmenenej počítačovej podpory. Ak ich schopnosti budú nedostatočné, dostanú potrebné vedomosti prostredníctvom školenia alebo vo forme písomnej informácie, a to vopred s ohľadom na individuálny rozdiel v predchádzajúcich vedomostiach a odborných skúsenostiach. Informovanie bude zamerané aj na ozrejmenie cieľov počítačového systému, poznanie celkového fungovania a znalosť pracovného procesu produkovaných výkonov.

2. Programové vybavenie musí byť ľahko používateľné a musí byť prispôsobiteľné úrovni znalostí alebo skúseností zamestnanca. Zamestnanec má rozumieť informáciám a softvéru, aj keď je iba jeho používateľom. Informácie musia byť v jazyku, ktorému zamestnanec rozumie. Zavedený systém musí umožňovať výber medzi alternatívnymi spôsobmi dosiahnutia rovnakého výsledku. Na rozšírenie vedomostí využívať aj internet a elektronickú poštu.

3. Programové vybavenie a zobrazovacia jednotka musí poskytovať zamestnancovi priamo alebo na požiadanie spätnú informáciu o jeho činnosti. Systém musí poskytovať operátorovi okamžitú alebo najrýchlejšiu možno spätnú väzbu, aby nevznikla nútená ,,inaktivita“. Zamestnanec musí byť informovaný, ak má byť interval čakania dlhší ako zvyčajne. Systém musí primerane upozorniť, že pracuje na riešení, aby zamestnanec prípadne mohol podniknúť korekcie, ak sa tak nedeje. Aspekty tohto druhu sú osobitne potrebné pri riadení procesov.

4. Programové vybavenie a zobrazovacia jednotka musia zobraziť informácie v takej forme a takou rýchlosťou, aby boli prispôsobené obsluhe. Systém musí tolerovať výskyt chýb s preruší dialógu bez toho, aby sa stratili informácie i s ohľadom na zlyhanie ľudského faktora.

5. Pri spracúvaní údajov zamestnancom je potrebné zohľadňovať princípy softvérovej ergonómie.

6. Kontrolné kvantitatívne a kvalitatívne zariadenia sa nemôžu použiť bez predchádzajúcej informácie zamestnancovi. Používanie zobrazovacích jednotiek umožňuje kvantitatívnu alebo kvalitatívnu kontrolu zamestnancov.

Pri zostavovaní smernice boli použité:
– Nariadenie vlády č. 276/2006 Z.z.
– Zákon č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, zákona č.309/2007 Z.z. a zákona č.408/2008 Z.z.
– Vestník STN 2002
– STN EN ISO 9241 – 1/832091/ – ergonomické požiadavky na kancelárske práce – úvod
– STN EN ISO 9241 – 5/832091/ – požiadavky na usporiadanie pracovného miesta
– STN EN ISO 9241 – 6/832091/ – požiadavky na pracovné prostredie
– STN EN ISO 9241 – 7 – požiadavky na displej z hľadiska odrazov
– STN EN ISO 9241 – 8 – požiadavky na zobrazenie farieb
– STN EN ISO 9241 – 9 – požiadavky na vstupné zariadenia
– STN EN ISO 9241 – 10 – základné zásady vytvárania dialógu
– STN EN ISO 9241 – 11 – údaje o možnostiach využitia
– STN EN ISO 9241 – 12 – zobrazovanie informácií
– STN EN ISO 9241 – 13 – príručka užívateľa
– Časopis Bezpečná práca 2/2003

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom: 01.04.2011

Vypracoval: ABT Stanislav Kanis
RNDr. Zuzana Balážová, primátorka mesta

Zdieľať tento príspevok.