Reštitúcia Rovnej hory trvala osemnásť rokov

Rovná hora, les v katastrálnom území Sklené s rozlohou takmer 650 hektárov, sa mestu Kremnica vráti po 62. rokoch od poštátnenia. Definitívnou bodkou po 17. rokoch súdnych sporov so štátom je verdikt Krajského súdu v Žiline, proti ktorému sa odporcovia: Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, ani Ministerstvo obrany už nemôžu odvolať. Celková rozloha kremnických mestských lesov tak prekročí desaťtisíc hektárov.

Kremnica sa o lesy súdila aj za Rakúsko-Uhorska

Podobne ako iné privilegované mestá na Slovensku, aj mesto Kremnica v priebehu stáročí nadobudlo do svojho vlastníctva pomerne veľký lesný majetok o rozlohe vyše 10 000 hektárov. Mesto bolo známe ako vynikajúci lesný hospodár a priekopník pokrokových metód lesného hospodárstva. V druhej polovici 19. storočia sa mesto o lesné majetky súdilo s Rakúsko-Uhorskom. Vtedy spor trval od roku 1854 do roku 1871 a Kremnica si svoje vlastnícke práva k prevažnej časti lesného majetku obhájila. Svoj lesný majetok si mesto zachovalo až do 31. 12. 1949, kedy bol poštátnený komunistickým režimom.

Obnova zásad právneho štátu prišla po roku 1989. Snahy miest a obcí o reštitúciu svojho historického majetku boli uznané za oprávnené a reštitúcia bola realizovaná zákonom, ktorým sa Kremnici v roku 1992 vrátila podstatná časť jej poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ktoré mesto vlastnilo do 31. 12. 1949. Rovnú horu, les o rozlohe vyše 800 hektárov, historicky patriaci mestu však spravovala armáda, na ktorú sa reštitučný zákon nevzťahoval.

1. novembra 1994 štát mestám a obciam vrátil aj tie pozemky, ktoré využívalo ministerstvo obrany, ak sa nenachádzali vo vojenských obvodoch alebo neboli nevyhnutne potrebné pre účely obrany štátu. Rovná hora síce splnila aj tieto kritériá, mestu však bola vrátená len jej časť v katastri Dolnej Štubne o výmere 114 hektárov. Nároky aj na časti Rovnej hory v katastroch Hornej Štubne a Skleného štátny podnik Vojenské lesy a majetky odmietol s odôvodnením, že nie je preukázané, že tieto lesy boli časťou majetku mesta Kremnica do 31. 12. 1949.

Pojednávanie prerušilo cvičenie civilnej ochrany aj obštrukcie

Žalobu o vydanie pozemkov v katastri Sklené mesto podalo 22. 8. 1995. Prvé pojednávanie bolo vytýčené na 29. 5. 1996, ale krátko po zahájení bolo konanie náhle zrušené kvôli cvičnému poplachu civilnej ochrany. Prvé riadne pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až vo februári 1997, no keď súd ďalšie pojednávanie nevytýčil ani do augusta 1998, v septembri 1998 mesto podalo sťažnosť na Ústavný súd. Ten uznal, že Okresný súd v Martine porušil základné právo mesta na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale ani na základe rozhodnutia Ústavného súdu sa konanie neurýchlilo. Skôr naopak.

Medzitým mesto podalo v januári 1999 žalobu vo veci vydania časti Rovnej hory v katastri Hornej Štubne s výmerou 72 hektárov. Verdikt súdu z novembra 2001 znel v neprospech Kremnice. Krajský súd v Žiline však odvolaniu mesta vyhovel a prvostupňový súd na opätovnom prerokovaní veci lesné pozemky v Hornej Štubni Kremnici prisúdil. Proti tomu sa zase odvolalo Ministerstvo obrany SR, ale Krajský súd jeho odvolaniu nevyhovel a rozsudok prvostupňového súdu v júli 2002 potvrdil. Keďže v katastri prebiehalo konanie o obnove registra evidencie pozemkov, časť Rovnej hory v katastri Hornej Štubne sa definitívne vrátila mestu Kremnica až v roku 2005.

Veci sa pohli aj v súdnom konaní o časť Rovnej Hory v katastri Sklené. V januári 2006 Okresný súd Martin, po viac ako desiatich rokoch od podania žaloby, rozhodol v prospech mesta. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie Vojenské lesy a majetky a Krajský súd ich odvolaniu vyhovel a vec vrátil na ďalšie konanie na okresný súd. Prvé opätovné konanie prvostupňového súdu v Martine sa konalo v marci 2009. Advokát štátneho podniku sa však na toto pojednávanie nedostavil. A nedostavil sa ani na ďalších 10 z 11 vytýčených termínov pojednávaní. Vždy sa deň pred pojednávaním ospravedlnil pre práceneschopnosť a nesúhlasil, aby bolo pojednávané v jeho neprítomnosti. V novembri 2011 okresný súd konečne rozhodol, že štátny podnik musí Kremnici časť Rovnej hory v katastri Sklené vydať. Štátny podnik Vojenské lesy a majetky však opätovným odvolaním na krajský súd získal ešte celý jeden rok. Definitívny a jednoznačný verdikt Krajského súdu v Žiline, v pomere hlasov senátu 3:0, padol takmer do roka a do dňa, 7. novembra 2012. Štátny podnik Vojenské lesy a majetky musí Kremnici vydať časť Rovnej hory v katastri Sklené do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

Jubilejný rok samostatného lesného hospodárenia

Podľa doktora Vaského, ktorý mesto Kremnica právne zastupoval od samého začiatku bol súdny spor o Rovnú horu poznačený obštrukciami. “Súdny spor, ktorý vedie štát, respektíve štátna organizácia a v ktorom ide o nápravu krívd z minulosti, by nemal byť vedený negativistickým a deštrukčným spôsobom, zneužívajúc možnosti dané demokratickým právnym poriadkom,” hovorí Vaský. Podľa neho sa v tomto prípade jednalo o “všemožné advokátske kľučkovanie bez akéhokoľvek ohľadu na pravdu a spravodlivosť. Žiaľ, naša spravodlivosť na takéto obštrukcie nedokáže vždy adekvátne reagovať,” hovorí Vaský.

“Sme veľmi radi, že to takto dopadlo. Dúfame, že po osemnástich rokoch čo najskôr dôjde k odovzdaniu tohto majetku a že naši lesníci na ňom budú môcť hospodáriť,” hovorí primátorka Zuzana Balážová, ktorá predpokladá, že aj tento lesný majetok mesto prenajme svojej dcérskej spoločnosti Mestské lesy Kremnica, rovnako ako všetky ostatné časti mestského lesného majetku, čím celková výmera kremnických mestských lesov opäť prekročí desaťtisíc hektárov.

“Spoločnosť Mestské lesy Kremnica vznikla v roku 1994 transformáciou pôvodného obecného podniku Mestský podnik lesov v Kremnici, ktorý začal svoju činnosť dňa 1. 10. 1992. Je symbolické a mimoriadne pozitívne, že dovŕšiť proces reštitúcie historického lesného majetku mesta Kremnica sa podarilo práve v jubilejnom roku, kedy si pripomíname 20. výročie reštitúcie lesného majetku a samostatného hospodárenia s týmto majetkom,” uzatvára primátorka.

Silver Jurtinus

Zdieľať tento príspevok.