Eva Schmidtová: adrenalín bol silnejší ako strach

Na posledný májový deň roku 2013 pani Eva Schmidtová z Kremnice nezabudne asi nikdy. Nielen kvôli tomu, že sa jej v ten deň podarilo úspešne zložiť bakalárske štátnice, ale skôr preto, lebo cestou domov pomohla zachrániť ľudský život, za čo ju poslanci odmenili Cenou mesta Kremnica.

“S kolegyňou sme sa vracali autom domov zo štátnic a keďže ona býva v Ihráči, išla som ju zaviezť,” začína rozprávanie pani Schmidtová. “Na ceste nad Trnavou Horou, pri detskom tábore, stálo auto a pani už volala záchranárov. Musela byť svedkom tej dopravnej nehody, lebo auto prevrátené v potoku z cesty vôbec nebolo vidieť. Auto bolo obrátené na streche, voda až po blatníky a bolo vidno, že sú v ňom sú ľudia.”  Pri nehode zastalo aj ďalšie auto, ale nik sa nemal k činu, tak sa odhodlala a sama, aj napriek svojej útlej postave a v elegantných šatách, skočila do potoka na pomoc. “Váhala som aj ja, nemyslite si, pri mojej telesnej stavbe som sa bála, aby nakoniec nezachraňovali mňa. Lebo vtedy ten malinký potôčik čo tam tečie, bol teda riadny potok a voda mi siahala až po plecia. Nevedela som, kam stúpam, čo v tej vode je.  Ale adrenalín bol silnejší ako strach a ak ide o ľudský život, neuvažujete ani nad tým, že máte obuté drahé topánky.”  Vtedy ešte nevedela, že v aute o život bojuje manželský pár. Žene sa medzitým podarilo pootvoriť dvere na vraku auta a spoločnými silami s pani Schmidtovou vytiahli aj jej manžela, ktorý bol vo vraku zakliesnený. Až potom sa zmobilizovali aj ostatní a pomohli im na breh. “Bol to adrenalínový deň a všetko, čo sa v ten deň udialo som do seba vstrebávala asi týždeň.” S odstupom času svoj čin hodnotí skromne: “Viete, keď dvadsať rokov žijete so záchranárom, môj manžel a už aj syn je členom Horskej Služby, rovnako bol aj môj otec a brat, tak som sa prejavila. Asi na mňa niečo nalepilo,” smeje sa pani Schmidtová. Napriek tomu, že o tom nikomu nerozprávala, poslanci jej udelili Cenu mesta. “Ocenenie ma prekvapilo, lebo si myslím, že sú ľudia, ktorí robia ďaleko viac. Ale zas je to príjemné zadosťučinenie, že sa oplatí niekomu pomôcť, že to neostalo len tak bez povšimnutia.”

Silver Jurtinus

Zdieľať tento príspevok.