Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán štátnej správy na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 56 písm. b) zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 2 ods. 3, ods. 6 a § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 180/2013 o organizovaní miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 1 ods. 1 písm. c) v znení § 5 ods. 1 zákona NR SR č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe predloženého zámeru navrhovanej činnosti „Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici – podzemie “, ktorý predložil navrhovateľ – spoločnosť ORTAC, s. r.o., Banská cesta 27, 967 01 Kremnica, IČO 36 861 537, zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen vykonal zisťovacie konanie podľa § 29 ods. 1 zákona a po ukončení zisťovacieho konania vydáva podľa § 29 zákona toto rozhodnutie:
Navrhovaná činnosť „Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici – podzemie “, uvedená v predloženom zámere sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Pre vykonanie navrhovanej činnosti sú porovnateľné a prijateľné obidva varianty č. 1 a č. 2 ale environmentálne prijateľnejší sa podľa zákona odporúča variant č. 2. Pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov za podmienok uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Odôvodnenie
Navrhovateľ, spoločnosť ORTAC, s. r.o., Banská cesta 27, 967 01 Kremnica zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen, predložil Obvodnému úradu životného prostredia Banská Štiavnica podľa § 22 zákona dňa 23.09.2013 zámer „ Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici – podzemie “, ktorý vypracoval ENVIGEO, a. s. Kynceľova 2, 974 11 Banská Bystrica v 09/2013.
Navrhovateľ nepožiadal podľa § 22 ods. 7 zákona o upustenie od variantného spôsobu riešenia. Zámer obsahuje dva varianty riešenia, tykajúce sa dopravného spôsobu riešenia prepravy rudy a nulový variant. Zámer svojimi parametrami podľa prílohy č. 8 zákona je zaradený do kategórie č. 1. Ťažobný priemysel, pod pol. č. 2. Ťažba a úprava rúd a magnezitu, kde prahová hodnota pre časť B (zisťovacie konanie) je do 100 000 t/rok podlieha zisťovaciemu konaniu a preto Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie vykonal podľa § 29 zákona zisťovacie konanie.
Zámerom navrhovanej činnosti je získanie dostatočného množstva rudy z podzemia cez existujúcu štôlňu Andrej v dobývacom priestore Kremnica Au – Ag (ďalej len „ DO Kremnica „) ložiska Šturec na vykonanie poloprevádzkového pokusu.
Navrhovaná činnosť nepredstavuje novú činnosť v území je pokračovaním ťažby v dobývacom priestore (DP) Kremnica, na ložisku Šturec a je situovaná do jestvujúceho areálu v ktorom minulosti bola vykonávaná banská činnosť v jestvujúcej štôlni Andrej. V súčasnosti je časť štôlne sprístupnená ako banské múzeum.
Navrhovaná činnosť bude realizovaná mimo zastavaného územia Mesta Kremnica na pozemkoch KN-C parc. č. 2468/7 a 2468/8 v DP Kremnica, ktoré určilo Ministerstvo hutného priemyslu a rudných baní Praha rozhodnutím č. MHD – D.P.12 zo dňa 21.1.1961. Termín začatia navrhovanej činnosti je rok 2013 prípravnými prácami a termín ukončenia je rok 2017. Ročná ťažba je 1 000 ton.
Zámer navrhovanej činnosti plán podzemnej ťažby rúd zlata ( Au ) a striebra ( Ag ) v DP Kremnica ložisko Šturec. Cieľom ťažby je získanie dostatočného množstva rudy z podzemia cez existujúcu štôlňu Andrej na vykonanie poloprevádzkového pokusu úpravy drahokovových rúd flotáciou na existujúcej úpravárenskej linke v Hnušti alebo podobnej linke mimo územia okresu Žiar nad Hronom. Ťažobný blok sa nachádza asi 270 m od ústia jestvujúcej štôlne Andrej a cca 30 m pod terajším dnom prepadliska Šturec. Navrhovaná činnosť je rozdelená do troch nadväzujúcich krokov a to:
1.Podzemná ťažba a doprava vyťaženej rudy na povrch je riešená dvoma dobývacími metódami: dobývanie chodbicovaním so zakladaním vyťažených priestorov chudobnou betónovou zmesou a výstupkové dobývanie so základkou
2. Doprava vyťaženej rudy do úpravne
3. Úprava vyťaženej rudy na úpravárenskej linke
Na vrtné práce v podzemí sa budú používať klasické pneumatické vŕtačky a pneumatické podpory resp. podobné zariadenia s vrtnými tyčami priemeru 28 mm a dĺžky 1,6 – 2,2 m. Na odťažbu rozpojenej rubaniny sa navrhuje použiť koľajový vzduchový nakladač NL-12-V. Rozpojovanie hornín sa bude vykonávať klasickým spôsobom – vrtno- trhacími prácami. Doprava v bani bude koľajová pomocou banskej dieselovej lokomotívy a banských vozíkov. Pri predpokladanej dennej ťažbe 5 ton to bude predstavovať 4 – 5 banských vozíkov. Na povrchu sa vozíky vyprázdnia pomocou žeriavu resp. vysypnej rampy do pristaveného nákladného auta, ktoré odvezie rudu po jestvujúcich komunikáciách do jestvujúcej úpravne spoločnosti GENES a. s. v Hnúšti resp. na dočasne zriadené kontajnerové prekladisko vo vzdialenosti do 50 km od miesta ťažby. Na dosiahnutí ročnej ťažby 1 000 ton a predpokladanej dennej ťažbe 5ton bude potrebné 200 pracovných dní, čo zodpovedá prejazdu denne 2 jazdám nákladného vozidla ktorého okamžitá nosnosť nepresiahne 5 ton. Ďalšie nakladanie s vyťaženou surovinou a miesto spracovania nie je predmetom predloženého zámeru nakoľko sa na spracovanie použijú existujúce technologické zariadenia.Voda do štôlni bude privedená potrubím z jestvujúceho objektu zdroja vody vybudovaného v štôlni Andrej. V rámci prípravných prác bude potrebné inštalovať elektrické rozvody, napájajúce osvetlenie a nútené vetranie.
Zámer bol predložený v dvoch variantoch tykajúce sa dopravného spôsobu riešenia prepravy rudy a nulový variant:
Nulový variant – je variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť v zámere nerealizovala.
Variant č. 1 – priama doprava z areálu spoločnosti ORTAC do úpravne s využitím nákladného automobilu s max. užitočnou nosnosťou 5 ton.
Variant č. 2 – s prekladiskom – t.j. doprava rudy s využitím nákladného automobilu s max. užitočnou nosnosťou 5 ton z areálu spoločnosti ORTAC na prekladisko a odtiaľ kontajnerovou dopravou po zaplnení kontajnera ( kontajnerov ) do úpravne.
Príslušný orgán podľa § 23 ods. 1 zákona zaslal zámer prípisom č. s. C/2013/01538-2-4/ZH/NOH zo dňa 26.09.2013 na zaujatie stanoviska nasledujúcim subjektom:
– rezortnému orgánu: Ministerstvo hospodárstva SR
– povoľujúcemu orgánu: Obvodný banský úrad, Banská Bystrica
– dotknutej obci: Mesto Kremnica
– dotknutým orgánom: Úrad Banskobystrického samospr. kraja, odbor RR a ŽP, Obvodný úrad životného prostredia
Banská Bystrica, Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, Obvodný úrad Žiar nad Hronom, odbor krízového riadenia, Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Žiar nad Hronom, Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar nad Hronom – štátna vodná správa, štátna správa ochrany prírody a krajiny, štátna správa odpadového hospodárstva, štátna správa ochrany ovzdušia, štátna správa priemyselných havárií.
Zámer navrhovane činnosti a oznámenie o predložení zámeru boli zverejnené podľa § 23 ods. 1 zákona na webovom sídle ministerstva: <http://eia.enviroportal.sk> pod názvom akcie: „ Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici – podzemie “.
Dotknutá obec – Mesto Kremnica, informovala verejnosť podľa § 23 ods. 3 zákona, spôsobom v mieste obvyklým, vyvesením oznámenia o zaslaní zámeru na úradných tabuliach a zverejnením na webovom sídle Mesta Kremnica ( oldkremnica.webyportal.sk <https://oldkremnica.webyportal.sk>) dňa 04.10.2013.
Prijatím zákona NR SR č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.októbra 2013 prechádza pôsobnosť obvodných úradov životného prostredia na okresné úrady. V zmysle § 9 ods. 12 zákona NR SR č. 180/2013 o organizovaní miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov začaté konanie pred účinnosťou tohto zákona dokončí príslušný okresný úrad.
V zákonom stanovenej lehote podľa § 23 ods. 4 zákona sa k navrhovanej činnosti vyjadril rezortný orgán, dotknuté orgány, povoľujúci orgán a dotknutá obec následovne (stanoviska sú uvedené v skrátenom znení):
1. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Bratislava (list č. 1099/2013-4110 zo dňa 03.10.2013): Po preštudovaní zámeru konštatuje, že k návrhu uvedenej činnosti z hľadiska realizácie surovinovej politiky nemá námietky. V nadväznosti na uvedené a vzhľadom na predpokladaný rozsah činnosti Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky netrvá na tom, aby predložený zámer bol posudzovaný podľa zákona.
2. Banskobystrický samosprávny kraj, odbor regionálneho rozvoja, Banská Bystrica (list č. 7956/2013/ODDUPZP-002, 38145/2013 zo dňa 17.10.2013): K predloženému zámeru nemá námietky, nakoľko rieši len odber rudy na poloprevádzkový pokus na úpravu na flotačnej linke mimo k. ú. Kremnica. Ide o podzemnú ťažbu menšieho rozsahu v pásme odvodnenom dedičnými štôlňami v ťažobnom bloku č. 1 v Andrej štôlni. Zámer nie je v rozpore s ÚPN VÚC Banskobystrického kraja, jeho zmenami a doplnkami. Odber vzoriek sa má realizovať v určenom dobývacom priestore Au, Ag rúd Kremnica. Odporúča ukončiť proces posudzovania podľa zákona.
3. Obvodný banský úrad Banská Bystrica (list č. 1534-2921/2013 zo dňa 15.10.2013) uvádza: Posudzovanie tej časti zámeru, ktorá sa týka samostatnej podzemnej ťažby a prepravy vyťaženého materiálu na spracovanie nie je potrebné. Doporučuje dopracovať časť zámeru týkajúca sa spracovania flotáciou a jej dopadu na životné prostredie (kde a ako sa budú ukladať flotačné kaly, ako bude odkalisko resp. uložisko zabezpečené – str. 63 zámeru.
4. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie ( Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica – list č. OU – BB-OSZPI-2013/03160-Pe zo dňa 22.10.2013 ): Vzhľadom na to, že sa jedná o podzemnú ťažbu s progresívnou metódou ťažby dobývania chodbicovaním so zakladaním vyťažených priestorov chudobnou betónovou zmesou, pri použití ktorej nedochádza k prejavom zmeny reliéfu z poddolovania z pohľadu ochrany prírody a krajiny nebudú záujmové miesta touto činnosťou ohrozené. Nemá pripomienky k predloženému zámeru a nežiada predmetnú činnosť ďalej posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov.
5. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica (ďalej len KPÚ) – žiadosť o predĺženie lehoty (list č. KPÚBB-2013/15826-3/66833/MAR zo dňa 18.10.2013 ) z dôvodu náročnosti vyhodnotenia podkladov pamiatkového fondu na predmetnom území predloženého zámeru žiada Okresný úrad Žiar nad Hronom – odbor starostlivosti o životné prostredie o predĺženie lehoty na vybavenie s termínom do 25.10.2013 (vrátane).
Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie žiadosti o predĺženie lehoty na vybavenie vyhovel. List č. KPÚBB-2013/15826-4/67478/MAR zo dňa 22.10.2013 (pečiatky pošty 25.10.2013 doručené dňa 29.10.2013). KPÚ vydal k navrhovanej činnosti záväzné stanovisko v ktorom považuje navrhovanú činnosť za neprípustnú a preto sa nebude k nej vyjadrovať. V odôvodnení záväzného stanoviska uvádza, že príprava na ťažobnú činnosť v ložisku Šturec, kde sa nachádzajú pozostatky po historických banských dielach (štôlne, šachty, pingy, haldy, pomocné návažky, jamy po zaniknutých šachtách…) je v rozpore s predmetom vyhlásenia pamiatkovej zóny – chrániť územie s historickými banskými dielami v okolí Kremnice a zabezpečiť obnovu a regeneráciu urbanisticko a architektonických hodnôt územia po banskej činnosti. Je potreba chrániť významné hodnoty územia pamiatkovej zóny, ktorými sú:
a) historická urbanistická a architektonická kompozícia a stavebná štruktúra pamiatkovej zóny
b) umelecko – historické a architektonické hodnoty objektov na území pamiatkovej zóny
c) prírodná a krajinárska konfigurácia terénu
3. Predmetom ochrany pamiatkovej zóny:
a/) historická urbanisticko a architektonická kompozícia a stavebná štruktúra zástavby sídiel v nadväznosti na kultúrne pamiatky,
b/) prírodná a krajinná konfigurácia terénu: diaľkové pohľady a priehľady v krajine na prírodné a kultúrno – historické dominanty a kultúrne pamiatky, historické zásahy do tvaru reliéfu súvisiace s banskou činnosťou, najmä tvar prepadliska Šturec, historické zásahy do vzhľadu krajiny súvisiace s budovaním vodohospodárskeho systému. Záujmom zachovania a využívania kultúrnych hodnôt v pamiatkovej zóne pri stavebnej, hospodárskej a inej činnosti. Predmetný zámer ťažby neobsahuje špecifikáciu presného umiestnenia, rozsahu a stupňa degradácie ako aj primárnych vplyvov a zásahov v podzemí banských diel a ostatných evidovaných NKP. Absentuje zhodnotenie sekundárnych negatívnych vplyvov na NKP z dôvodu dopravy, nepredvídaných zásahov do hydrogeologických pomerov celého banského poľa a historických časti mesta Kremnica, ako i krajinného prostredia chráneného pamiatkového územia. Z dôvodu stretu záujmov medzi činnosťou prípravy a ťažby na evidovanom dobývacom priestore, evidovanom chránenom ložiskovom území a záujmom chránených pamiatkovým zákonom (ochrana autenticity a originálnosti národných kultúrnych pamiatok a pamiatkovo chránených území (Pamiatková rezervácia Kremnica a Pamiatková zóna – Územie banských diel v okolí Kremnice) KPÚ Banská Bystrica posúdil a určil predložený zámer za neprípustný.
6. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor krízového riadenia, (Obvodný úrad Žiar nad Hronom , odbor krízového riadenia, list č. OU-ZH-OKR-2013/02079-3 zo dňa 16.10.2013): Z hľadiska civilnej ochrany obyvateľstva nepožaduje, aby predložený zámer bol posudzovaný podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z..
7. Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Žiar nad Hronom, (list č. E/2013/01693 zo dňa 08.10.2013) vydal k navrhovanej činnosti záväzné stanovisko v ktorom uvádza, že predloženú činnosť v zámere nie je potrebné posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V záväznom stanovisku zároveň navrhuje, aby povoľujúci orgán v ďalšom štádiu konania zaviazal navrhovateľa o následovné podmienky:
– riešiť zariadenie na osobnú hygienu pre zamestnancov (šatňu, umyvárku, sprchy, WC, sušiareň pracovných odevov, obuvi) v súlade s požiadavkami NV SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko. Voda, ktorá bude používaná v zariadeniach pre osobnú hygienu, aby spĺňala požiadavky NV SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú potrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu v zmení nariadenia vlády SR č. 496/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 354/2006 Z. z..
– Hluk v pracovnom prostredí neprekračoval limity stanovené NV SR č.115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s explóziou hluku v znení NV SR č. 555/2006 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č.115/2006 Z. z..
– Expozícia vibráciám neprekračovala hodnoty stanovené NV SR č. 629/2005 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám.
– Chemické faktory v pracovnom prostredí neprekračovali limity stanovené NV SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení NV SR č. 300/2007 Z. z. a v znení NV SR č. 471/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 355/2006 Z. z.
– Podmienky práce a pracovného prostredia boli v súlade s požiadavkami na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.
– Zdokumentoval skutočný počet prejazdov nákladných automobilov denne po Banskej ceste a časťou mesta Kremnica a to nie len v súvislosti s prepravou 5 ton rudy denne, ale aj s prepravou ďalších surovín a materiálov potrebných na zabezpečenie výstuže a výstrojného materiálu pre uvažovanú banskú činnosť a navrhol harmonogram dopravy v jednotlivých dňoch v týždni a hodinách počas pracovných dní s cieľom minimalizovať hluk a prašnosť v životnom prostredí.
– Prevádzkou technologických zariadení pri výrobe stlačeného vzduchu, vyklápaní alebo prekladaní rudy po jej vyťažení z podzemia, nakladaní na nákladné vozidlá a dopravou rudy nákladnými motorovými vozidlami z miesta nakládky do miesta prekladiska, even. do flotačnej úpravne sa neprekračovali limity hluku v životnom prostredí stanovené Vyhláškou MZ SR č. 237/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa Vyhl. MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluk, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
8. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie (Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar nad Hronom)-štátna správa odpadového hospodárstva (list č. Z/2013/00083-2/KNJ zo dňa 09.10.2013): S navrhovanou činnosťou súhlasí a nepožaduje posudzovanie predloženého zámeru podľa zákona. Pri ťažbe budú vznikať odpady s ktorými je potrebné nakladať v súlade s legislatívou platnou v odpadovom hospodárstve.
9. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie (Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar nad Hronom) – štátna vodná správa (list č. Z/2013/00104-2/BEZ zo dňa 16.10.2013): So zámerom súhlasí za následovných podmienok: Nakoľko z predloženého zámeru nie je zrejmý zdroj vody a ani jej množstvo, upozorňuje na to, že ak zdrojom vody nebude verejný vodovod, je potrebné požiadať orgán štátnej vodnej správy o príslušné povolenie. Ďalej uvádza, že zo zámeru nie je zrejmé miesto dočasného prekladiska a teda nie je možné určiť podmienky orgánu štátnej vodnej správy. Pri výbere miesta dočasného prekladiska je potrebné rešpektovať ustanovenie vodného zákona a vykonávacích vyhlášok. Pri realizácií ťažby je potrebné zabezpečiť, aby: ťažobné mechanizmy a dopravné prostriedky boli udržiavané v riadnom technickom stave a boli odstavované len na bezpečnej ploche. V prípade nevyhnutného nakladania s nebezpečnými látkami bolo s nimi zaobchádzané podľa príslušných ustanovení vodného zákona. Zároveň je potrebné vykonať účinné opatrenia, aby tieto látky nevnikli do podzemných vôd. Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici rozhodnutím č. 2004/00182/ZH zo dňa 10. decembra 2004 určil podmienky na kontinuálne vypúšťanie banských vôd z vodnej elektrárne na IV. šachte v k. ú. Kremnica, dedičnou štôlňou do toku Hron v r. km 132, 8 v k. ú. Žiar nad Hronom pre spoločnosť Kremnická banská spoločnosť, s.r.o., J. Horvátha 839/8, Kremnica. K povoleniu činnosti je potrebné doložiť stanovisko Kremnickej banskej spoločnosti, s.r.o., J. Horvátha 839/8, Kremnica a SVP, š.p. Banská Bystrica. Podľa predloženého zámeru sa úprava vyťaženej rudy bude vykonávať na úpravárenskej linke vo vlastníctve Gemerskej nerudnej spoločnosti – GENES, a.s. Hnúšťa , alebo inej podobnej. Konkrétne umiestnenie linky v okrese Žiar nad Hronom predložený zámer nerieši. V zmysle § 3 zákona NR SR č. 180/2013 Z. z. o organizovaní miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov má Okresný úrad Žiar nad Hronom územnú pôsobnosť na území okresu Žiar nad Hronom. Z uvedeného dôvodu sa toto vyjadrenie nevzťahuje na činnosť „ Úprava vyťaženej rudy na úpravárenskej linke“. Ďalší stupeň projektovej dokumentácie predložiť orgánu štátnej vodnej správy na vyjadrenie podľa § 28 vodného zákona. So zreteľom na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania, ochranu poskytovania podľa osobitných predpisov a význam očakávaných vplyvov nepovažuje za potrebné ďalšie posudzovanie vplyvov činnosti na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z hľadiska ochrany podzemných a povrchových vôd.
10. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie (Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar nad Hronom) – štátna správa ochrany ovzdušia (list č. Z/2013/00095/CIS zo dňa 18.10.2013): Z hľadiska ochrany ovzdušia predložený zámer podzemná ťažba drahokamových rúd na vykonanie poloprevádzkového pokusu predstavuje stacionárny zdroj znečistenia – skládka surovín ako malý zdroj znečistenia podľa §3 odsek 2,písmeno „b“ zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší a na udelenie súhlasu stacionárneho malého zdroja znečistenia ovzdušia bude príslušná obec v ktorej sa skládka bude nachádzať. Štátny orgán ochrany ovzdušia súhlasí s vypracovaným zámerom a neodporúča na ďalšie posudzovanie.
11. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie (Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar nad Hronom) – štátna správa ochrany prírody a krajiny (list č. Z/2013/00117-02/NOH zo dňa 21.10.2013) uvádza: Vzhľadom na charakter, rozsah umiestnenia a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na základe komplexného posúdenia predloženého zámeru činnosti z hľadiska jeho sledovaných záujmov i na základe stanoviska vydaného ŠOP SR RCOP vo Zvolene, Správy CHKO Štiavnické vrchy zo dňa 16.10.2013 pod č. 699/2013/IZ uvádza, že navrhovaná činnosť sa bude vykonávať v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a činnosťou nebudú ovplyvnené chránené územie európskeho významu ani národného význam. Na základe uvedeného odporúča realizovať navrhovanú činnosť v predloženom zámere, nakoľko nie je v rozpore s požiadavkami zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a netrvá na ďalšom posudzovaní uvedenej činnosti podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie (Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar nad Hronom) – štátna správa priemyselných havárií (list č. Z/2013/00131/CIS zo dňa 24.10.2013) uvádza: Orgány verejnej správy, ktoré podľa osobitných predpisov vypracúvajú (obstarávajú) alebo schvaľujú rozvojové koncepcie alebo územnoplánovaciu dokumentáciu, alebo povoľujú stavby, zariadenia a iné činnosti sú povinné zohľadniť nutnosť dodržať dostatočnú vzdialenosť medzi podnikmi kategórie „A“ a kategórie „B“ navzájom, medzi podnikmi uvedených kategórií a inými stavbami, zariadeniami, činnosťami, najmä sídelnými útvarmi a inými miestami s pravidelným výskytom väčšieho množstva ľudí, územiami chránenými podľa osobitných predpisov, dopravnými trasami, energetickými a inými rozvodmi. V súlade s § 1 ods. 2 písm. f) sa zákon o prevencií závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov nevzťahuje na podniky, ktoré vykonávajú ťažbu a úpravu v hlbinných baniach a lomoch okrem podnikov a zariadení na chemickú a tepelnú úpravu a zušľachťovanie vydobytých nerastov a s tým súvisiaceho skladovania, pri ktorých sú vybrané nebezpečné látky. Orgán štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií, nepožaduje ďalšie posudzovanie zámeru podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
13. Mesto Kremnica (list č. Výst. 2013/01429 zo dňa 16.10.2013): Mesto Kremnica doručilo k predloženému zámeru navrhovanej činnosti 9. stranové stanovisko v ktorom uvádza:
V bode 1: Zámer, ktorý bol predložený Obvodným úradom životného prostredia v Banskej Štiavnici dňa 17.10.2011 Mestu Kremnica od navrhovateľa – spoločnosť Kremnica Gold Mining, s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica. Tento zámer: Banská činnosť – Plán otvárky, prípravy a dobývania, 2012 – 2016 pre lom Kremnica Šturec – Au, Ag – odber vzoriek za účelom overenia technológie spracovania rudy “ predložil navrhovateľ podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon EIA). K uvedenému zámeru vznikla občianska iniciatív, kde sa vyjadril do určeného termínu cca 1500 občanov svojimi podpismi pod odmietavé stanovisko a následne ďalších 800 občanov. Rovnako odmietavo sa vyjadrilo i mesto Kremnica.
Dňa 7.2.2012 Mesto Kremnica dostalo list, v ktorom mu bolo oznámené, že zastavuje proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti z dôvodu nesúhlasu navrhovateľa s rozsahom hodnotenia navrhovanej činnosti.
Ďalej uvádza, že dňa 9.2.2012 mu bol doručený zámer podľa zákona EIA od navrhovateľa – spoločnosti Kremnica Gold Mining, s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica s názvom „Ťažba rudy v dobývacom priestore Kremnica na účely overenia technológie jej spracovania“. Mesto Kremnica sa vyjadrilo v súvislosti s predchádzajúcim zámerom, že zo strany navrhovateľa sa jednalo o špekuláciu. Mesto Kremnica nemá informáciu o výsledku zisťovacieho konania k tomuto zámeru.
Zásadný postoj mesta Kremnica pri rozhodovaní o budúcnosti mesta a života občanov je povinne myslieť nielen 5 rokov dopredu, ale na desaťročia, ba až storočia jeho pravdepodobného rozvoja alebo úpadku. Na základe uvedeného pochopili navrhovanú činnosť a konečný cieľ navrhovateľa – komerčnú a ekonomický rentabilnú ťažbu Au, Ag rúd v Kremnici – i jeho čiastkové ciele na základe čoho prijalo uznesenie Mestského zastupiteľstva už v roku 2006, ktorým odmietlo zámer spoločnosti Kremnica Gold a jej materskej spoločnosti Tournigan Gold Corp. – ťažiť zlato- striebornú rudu v Kremnici. Mestské zastupiteľstvo v bode A/ nesúhlasí s tým, aby zásoby zlato – strieborných rúd vo výhradnom ložisku Kremnica – Šturec boli v súčasnej dobe ťažené, lebo nie je daná potreba tejto ťažby v prospech SR a jej občanov.
B/ Zásoby zlato- strieborných rúd vo výhradnom ložisku Kremnica – Šturec by mali byť ponechané ako rezerva štátu a naše národné bohatstvo pre ďalšie generácie. Je predpoklad, že v budúcnosti budú objavené nové metódy získavania zlata z rudy, ktoré budú šetrnejšie ku životnému prostrediu a aj potreba zlata pre našu krajinu a jej obyvateľov môže byť v budúcnosti akútnejšia ako je tomu dnes.
C/ Ťažba zlato- strieborných rúd vo výhradnom ložisku v Kremnica – Šturec je zameraná na obohatenie ťažobnej spoločnosti, pričom pre SR ani obyvateľov Kremnice a okolia by nebola žiadnym prínosom, naopak by spôsobila devastáciu prírodného a sociálneho prostredia v meste a jeho okolí. Uvedené uznesenie je stále platné, čo potvrdili poslanci Mestského zastupiteľstva v Kremnici na jeho zasadnutiach opakovane v 04/2013 a 10/2013.
Mesto ďalej vo svojom stanovisku uvádza, že zo strany spoločnosti ORTAC, s. r. o. sa jedná o špekuláciu. Pri čom vyslovilo názor (a aj podľa názoru Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa 31.5.2013 sp. Zn. Kd 54/13-19) zaniklo k 30. 6.2012 spoločnosti ORTAC, s. r. o., podľa zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov (ďalej banského zákona) právo na povrchové dobývanie a pokiaľ nezačne ložisko dobývať do 30.6.2014, zanikne jej právo aj na hlbinné dobývanie. Navrhovaná činnosť má byť „zásterkou“, ktorá zabezpečí spoločnosti ORTAC, s.r.o. právo na hlbinné dobývanie.
V bode II.2 stanoviska uvádza, že navrhovateľ v zámere neuvádza, ako naloží s výsledkom poloprevádzkového pokusu, pri čom sa domnieva, že konečným cieľom navrhovateľa je komerčná a ekonomicky rentabilná ťažba Au, Ag rúd na ložisku Šturec, k čomu sa priznáva na str. 29 2.riadok zámeru, kde v zátvorke uvádza: v perspektíve komplexnej ťažby ložiska Kremnica – Šturec s povrchovou ťažbou. Ďalej uvádza, aby navrhovateľ doplnil do zámeru svoje plány do budúcnosti, prípadne varianty, ako bude postupovať v prípade pozitívneho resp. negatívneho výsledku. Táto informácia je dôležitá aj pre rozhodnutie, či riešiť a požadovať následnú rekultiváciu krajiny (pri následnej komerčnej ťažbe s povrchovou ťažbou). V ďalšom odstavci uvádza, že pre mesto Kremnica a jej obyvateľov je rozhodujúce, či sa následne dobývanie Au, Ag rúd na ložisku Kremnica – Šturec rozšíri. Vzhľadom na klinovitý tvar ložiska a fakt, že v minulosti prebehla likvidácia hlavných banských diel a lomov súvisiacich s hlbinným dobývaním, by následne komerčná ťažba viedla k povrchovej ťažbe, ktorá je pre mesto a jej obyvateľov z environmentálneho hľadiska neprijateľná. Bola by tiež v rozpore s medzinárodnými dohovormi, ktoré SR ratifikovala t.j. Dohovor o krajine a tiež Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát. Kremnica spája svoju budúcnosť s rozvojom cestovného ruchu a nepredpokladá žiadnu ťažbu Au, Ag rúd ani v pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoj a ani vo svojom územnom pláne. (V územnom pláne mesta je vyznačený dobývací priestor určený v r. 1961 len ako povinnosť určená zákonom). Opakované pokusy o obnovenie ťažby Au, Ag rúd v Kremnici majú pre rozvoj mesta a okolitých obcí fatálne následky. Občania si v neistote nevedia plánovať budúcnosť, nehovoriac o podnikateľských zámeroch v cestovnom ruchu. Toto má sociálne a ekonomické dopady na život komunity. Ďalej uvádza, že obyvatelia mesta majú mimoriadny vzťah k okolitej prírode a krajine, preto bola Kremnica ocenená hlavnou cenou v súťaži miest a obcí Hlavné mesto biodiverzity v roku 2011. Navrhovateľ by si mal uvedomiť tú skutočnosť, že Mesto Kremnica nebude s najväčšou pravdepodobnosťou ani v budúcnosti súhlasiť s komerčnou ťažbou Au, Ag rúd, a preto by mal zvážiť, či vloží finančné prostriedky do navrhovaného zámeru.
V bode 4. stanoviska uvádza, že dobývací priestor AU, Ag rúd Kremnica bol ukončený v roku 1961 na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici (ďalej OBÚ BB) č. 2833/1973 boli schválené projekty likvidácie hlbinnej ťažby v dobývacom priestor Kremnica avšak rozhodnutím OBÚ BB č. 1499/1980 a 2007/1983 z 5.9.1983 boli schválené plány otvárky, prípravy a dobývania pre lom Au, Ag Šturec. Odvtedy sa ložisko nedobýva. Podľa navrhovateľ zámer predstavuje obnovenie činnosti v limitovanom rozsahu v rámci prípravných prác na komplexné využitie ložiska Kremnica.
V bode 5. písm. a) mesto uvádza, že dobývanie zamerané výhradne na bohaté časti ložiska nie je dovolené. Podľa zobrazenia na str. 8 sa jedná o ťažobný blok v jednej z najbohatších častí ložiska, preto takýto zámer ťažby je neprípustný, čo zo strany navrhovateľa sa jedná o špekuláciu v súvislosti s možnou stratou licencie na hlbinné dobývanie.
V bode 8.1 uvádza, že navrhovateľ sa v zámere odvoláva na „ Plán otvárky, prípravy a dobývania 2013 – 2017, Kremnica – Šturec – Au, Ag “, ktorý je technickým podkladom pre posudzovaný zámer. Mesto Kremnica nemá k dispozícií uvedenú dokumentáciu, preto sa nemôže plnohodnotne vyjadriť k zámeru.
V bode 8.2 uvádza: Miestna komunikácia Banská cesta je pre dopravu ťažkými vozidlami nepoužiteľná (strmosť, šírku, výhľadové pomery). Popri nej nevedie žiaden chodník pre peších, bola na nej z dôvodu bezpečnej premávky v súčinnosti s dopravným inšpektorátom osadená dopravná značka B 25 – zákaz vjazdu vozidiel, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje 5 t a ďalšie obmedzujúce značky. Mesto Kremnica trvá na tom, aby na prepravu rudy po Banskej ceste boli použité vozidla s okamžitou hmotnosťou do 5 ton.
V bode 8.3 uvádza, že úprava vyťaženej rudy sa bude vykonávať na úpravárenskej linke vo vlastníctve Gemerskej nerudnej spoločnosti, a. s. Hnúšťa, alebo inej podobnej. Podľa prílohy č. 8 zákona EIA v súvislosti so zisťovacím konaním je nepodstatné, na akom mieste navrhovaná činnosť pokračuje. Navrhovaná činnosť začína vyťažením vzoriek, ich vyvezením z katastra Kremnica ale ďalej pokračuje úpravou rudy, pričom výstupom z tohto procesu bude informácia o možnosti spracovania, ale aj cca 4000 ton odpadu. Preto je nevyhnutné, aby zámer bol doplnený o informácie, ako sa bude ďalej nakladať s odobratými vzorkami a kde sa uloží banský odpad vo forme kalu, kde sa navrhovateľ musí vysporiadať aj s ustanoveniami zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je neprijateľné, že nie je definitívne určené miesto flotačnej úpravy rudy a nie je možné s dostatočnou mierou pravdepodobnosti stanoviť charakter flotačného kalu.
V bode III. 1.1 v časti geologické pomery požaduje vysvetliť vznik geologického a krajinného útvaru, akým je prepadlisko Šturec. Ďalej uvádza, že v Kremnici sú pozorované viaceré geodynamické javy ako mestská časť Rembíz a zosuv svahu pri ceste I/65 z Kremnice smerom na Martin. V náväznosti na tieto skutočnosti v nedávnej minulosti došlo k zrúteniu šachty Mária a prepadnutiu štôlne Václav. Tieto skutočnosti spracovateľ zámeru neuvádza, čo zo strany mesta sa považuje za vážny nedostatok spracovaného dokumentu a preto nabáda pri realizácie činnosti, nakoľko ide o poddolované územie k opatrnosti .
V bode IV. v časti údaje o výstupoch uvádza, že mesto Kremnica spája svoju budúcnosť s rozvojom cestovného ruchu a nepredpokladá žiadnu ťažbu Au, Ag rúd. V územnom pláne mesta je vyznačený dobývací priestor len ako povinnosť určená zákonom. Ďalej upozorňuje na fakt, že ani pri určení dobývacieho priestoru, ani pri jeho prevodoch neboli riešené strety záujmov, preto musia byť vyriešené pred schválením plánu otvárky, prípravy a dobývania. Je nutné podporovať ťažbu nerastov len v územiach, kde sa pri realizácií ťažby nepredpokladajú jej negatívne dopady na životné prostredie, vznik environmentálnych záťaží, záujmy ochrany prírody a krajiny a pod.. Podporovať len takú ťažbu nerastov, ktorá nepoužíva technológiu kyanidového lúhovania.
Upozorňujú na nutnosť rešpektovania pamiatkového fondu a kultúrneho dedičstva, predovšetkým chrániť najcennejšie objekty a súbory objektov zaradených do území pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón. Vytvárať podmienky pre ochranu a obnovu pamiatkového fondu vo voľnej krajine, pamätihodností miest a obcí vo voľnej krajine ako nenahraditeľných prvkov pre zachovanie cieľovej kvality krajiny. Všetky tieto požiadavky sa vzťahujú na Kremnicu, keďže je súčasťou Pamiatkovej zóny banských diel. Územie , kde by sa navrhovaná banská činnosť mala uskutočňovať je územím s mimoriadnymi hodnotami a je potrebné skúmať konflikt záujmov – záujem navrhovateľa na ťažbe Au , Ag rúd ,alebo ochrana prírody a krajiny a ochrana kultúrnych a historických hodnôt tohto územia.
V závere tejto časti uvádza článok 44, ods.4 Ústavy SR – štát dbá na šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie. Je povinnosť chrániť a racionálne využívať nerastné zdroje s ohľadom na budúce generácie, zohľadňovať ich vzácnosť, neobnoviteľnosť, úroveň technológií a prístupnosť náhradných zdrojov. Dbať na trvalo udržateľný rozvoj, podmienky a všetky aspekty života, nezaťažovať krajinu nad únosnú mieru, rozumne využívať jej zdroje a chrániť kultúrne a prírodné dedičstvo.
Na záver mesto vo svojom stanovisku súhlasí s ťažbou pokiaľ navrhovateľ zostane pri hlbinnej ťažbe s množstvom vyťaženej rudy do 1000 t ročne a so spracovaním mimo územia Kremnice. Taká to ťažba by nemala významný vplyv na životné prostredie v Kremnici a jej okolí. Nakoniec však uvádza, že posudzovaný zámer nemožno preskúmať v zmysle zisťovacieho konania a žiadajú, aby navrhovateľ zámer doplnil a následne sa k nemu mesto kvalifikovane vyjadrí.
K predmetnému zámeru sa v lehote do vydania rozhodnutia príslušným úradom podľa § 23 ods. 4 zákona, ako dotknutý orgán nevyjadrili: Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Banská Bystrica a Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom.
Verejnosť sa v priebehu zisťovacieho konania v zmysle § 23 ods. 4 zákona mohla vyjadriť k navrhovanej činnosti do 21 dní od doby zverejnenia zámeru na webovom sídle a od zverejnenia oznámenia dotknutou obcou. Verejnosť podľa § 24a, § 24b, § 25, § 26 a § 27 zákona má v rámci následného povoľovacieho konania podľa osobitného predpisu postavenie účastníka konania.
Zainteresovaná verejnosť, fyzická osoba podľa § 24a zákona, sa vyjadrila k predloženému zámeru nasledovne:
14. Marek Boldiš, bytom Kosorín 59, 966 24 Kosorín (list zo dňa 17.10.2013) Súhlasím s názorom štatutárneho zástupcu Kremnica nad zlato, podľa ktorého ORTAC, s.r.o. môže za polrok vyťažiť 4 000 ton rudy, teda 8 000 ton rudy za rok. V roku 1968 sa podzemným spôsobom vyťažilo 32 000 ton rudy za rok, potom pri zohľadnení technického pokroku za 45 rokov je predložený zámer malo ambiciózny a zaťaženie životného prostredia v ňom popísané je zanedbateľné. Je potrebné naše nerastné bohatstvo využívať intenzívnejšie, preto žiadam, aby sa ORTAC, s.r.o. zamyslel nad tým, či by nebolo možné objem ťažby v budúcnosti zvýšiť, keďže aj človek, ktorý sa prezentuje ako odporca ťažby povedal, že objem ťažby by mohol byť väčší. Súhlasím s tým, aby sa pri úprave dala práca obyvateľom gemerského regiónu, je škoda, že ju nemôžu mať ľudia z regiónu v ktorom sa ruda ťaží, preto žiadam, aby sa ORTAC, s. r. o. zamyslel nad tým, či by nebolo možné rudu v budúcnosti spracovávať v okolí mesta Kremnica. Pokiaľ ide o spôsob dobývania rudy, nesúhlasí s tým, aby sa ťažila každý pracovný deň, ale iba prvé dva týždne v mesiaci, avšak o to intenzívnejšie, aby sa tým zmiernili obmedzenia pre existujúce banské múzeum. Ďalej žiada , aby ho Okresný úrad rešpektoval ako účastníka konania, keďže má záujem o priebeh a spôsob ukončenia tohto konania a o obdržanie všetkých rozhodnutí o postupe konania, ako aj konečného rozhodnutia v tejto veci.
15. Patrik Sabo, Trnavá Hora, Okružná Cesta 274/18, 966 11 Trnavá Hora (list zo dňa 18.10.2013). Nesúhlasím s navrhovaným spôsobom prepravy rudy po Banskej ceste, kde by malo byť podľa zámeru 2 jazdy 1 nákladného auta s nosnosťou 5 ton denne (tam a späť) 200 dní do roka v pracovných dňoch. Jazdenie tým istým autom každý pracovný deň bude monotónne a bude tak obťažovať obyvateľov a návštevníkov Kremnice. Navrhuje aby auto jazdilo iba v utorok (2 jazdy tam a 2 späť) a vo štvrtok (3 jazdy tam a 3 jazdy späť). Vo svojom stanovisku oznamuje, že má záujem na tom, aby ako účastníka konania, ktorý má záujem o priebeh tohto konania posielal informácie o priebehu tohto konania a hlavne rozhodnutia v tejto veci.
16. Marek Šimon, Hviezdoslavova 274/13, 965 01 Žiar nad Hronom (list zo dňa 21.10.2013):
Spoločnosť ORTAC, s.r.o., by mala v zámere zvážiť spôsob získavania – ryžovaním, čo je mechanický proces získavania zlata pomocou ryžovacej panvice založený na princípe gravitačného ukladania jednotlivých zložiek a zlatiniek alebo malých hrudiek nazývaných nugety. Ďalej popisuje princíp a spôsob ručného ryžovania zlata. Uvedený spôsob ryžovania a forma spracovania zlata, by bola prínosom pre región a zároveň turistickou atrakciou. Alternatívne navrhuje aj kombinovanú formu s tou, ktorá je navrhovaná v zámere a ktorá nebude negatívne vplývať na životné prostredie. Žiada úrad, aby ho rešpektoval ako účastníka konania, keďže má záujem o priebeh a spôsob ukončenia tohto konania a o obdržanie všetkých rozhodnutí o postupe konania, ako aj konečného rozhodnutia v tejto veci.
17. Ľubica Bieliková, J. Horvátha 910/50, 967 01 Kremnica (list zo dňa 23.10.2013): Ako fyzická osoba sa cíti zámerom dotknutá a žiada, aby sa mohla zúčastniť ďalšieho konania v rozhodovaní a posudzovaní.
18. RNDr. Zuzana Balážová , Kremnica (list zo dňa 23.10.2013): Ako občianka mesta sa cíti dotknutá zámermi spoločnosti ORTAC s.r.o., Banská Bystrica s . r.o., ktorá sa opakovane pokúša získať súhlas obyvateľov mesta s ťažbou zlato- strieborných rúd v dobývacom priestore v Kremnici. K zámeru uvádza nasledovné námietky:
1. Spoločnosť sa v zámere odvoláva na „ Plán otvárky, prípravy a dobývania 2013 – 2017, Kremnica-
Šturec – Au, Ag “, ktorý je technickým podkladom pre posudzovaný zámer. Tento podklad však nemá k dispozícií a žiada, aby bol zverejnený a sprístupnený verejnosti, ako súčasť uvedeného zámeru, inak nie je možné sa k zámeru kvalifikovane vyjadriť.
2. Spoločnosť tvrdí, že účelom zámeru je získať rudu pre úpravu na flotačnej linke, aby sa tak získali dôležité informácie pre potrebu posúdenia možnosti komplexnej ťažby a úpravy drahokovových rúd z ložiska Kremnica. Pritom sa má vybrať len ruda z malej časti ložiska o rozmeroch asi 40 x 30 m. Ložisko a ruda v ňom nie je homogénna. Pre získanie pravdivej informácie o možnosti jej spracovania je potrebné použiť vzorky z rôznych častí ložiska. Ďalej uvádza, že navrhovaný spôsob analyzovania rudy vzhľadom na možnosť jej úpravy je nezmyselný a žiada, aký je účel navrhovaného zámeru.
3. V zámere sa predpokladá, že celkové náklady na 4 ročnú podzemnú ťažbu budú 440 tis. EUR a hodnota vyťaženého zlata necelých 400 tis. EUR a pýta sa, čo je skutočným zámerom spoločnosti.
4. Ako bude spoločnosť postupovať v prípade pozitívneho výsledku navrhovaného zámeru. Bude ťažiť podzemným spôsobom alebo v povrchovej ťažobni, na uvedené žiada odpoveď.
5. Podľa článku 6. ods. 4. Aarhurského dohovoru: „ Každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne“ . Podľa informácií na web-stránke materskej spoločnosti – podzemná ťažba má zmeniť mienku miestnej komunity, aby súhlasila nakoniec aj s povrchovou ťažbou, ktorá je konečným cieľom spoločnosti, k uvedenému žiada vyjadrenie.
6. Spoločnosť uvádza v zámere, že bude potrebné dodať do podzemia ešte ďalšie materiály na zaplnenie vydobytých priestorov. Požaduje vysvetliť odkiaľ spoločnosť tieto materiály získa.
7. V zámere sa neuvádza, aké zloženie bude mať odpad z navrhovanej činnosti, aj keď sa tento bude ukladať mimo územia Kremnice, vzhľadom nato, že Slovensko má dlhodobý problém s odpadmi z ťažobnej činnosti.
8. Je to už tretí zámer spoločnosti, ktorým znepokojuje občanov mesta Kremnica. Obáva sa, že sa znehodnotí ich majetok, ak sa znehodnotí životné prostredie mesta. Žiada, aby spoločnosť ORTAC s.r.o., jasne deklarovala svoje ciele a neskrývala ich za akýsi poloprevádzkový pokus, ktorý nedokázala dostatočne popísať a zdôvodniť. K takému to zámeru nie je možné zaujať stanovisko, práve naopak, vyvoláva mnoho pochybnosti ba podozrení. Ako účastníčka konania žiada o ich zodpovedanie.
19. Ing. Peter Hric, Banská cesta 1229/23A, 967 01 Kremnica (list zo dňa 16.10.2013: Nesúhlasí s realizáciou zámeru, aj keď jeho realizácia nepredstavuje vážnejšie ohrozenie pre životné prostredie v našom meste, hrozbu vidí, že realizácia zámeru môže napomôcť a viesť k povrchovej megalomanskej ťažbe s devastačnými účinkami na životné prostredie, ku ktorej má zásadné výhrady. Je lepšia prevencia, ako následne riešiť problémy. Ak potenciálnym ťažiarom umožníme, aby sa malými postupmi približovali k hlavnému cieľu, ktorým je povrchová ťažba a následne spracovanie formou kyanidového lúhovania v blízkosti miesta ťažby. Ďalej uvádza, že podzemná ťažba by znamenala nutnosť prepravy vyťaženej rudy po ulici Banská cesta, ktorej stav je už dnes havarijný a na ktorej platí zákaz vjazdu nad 5 ton celkovej hmotnosti. Tento aspekt v zámere nie je riešený. Poukazuje na neaktuálnosť mapového podkladu, ktorý je použitý pre obrázok č. 4. Na tejto mape sa nenachádzajú viaceré existujúce nehnuteľnosti napr. rodinný dom na pozemku parc. č. C-KN 1998/2, rodinný dom na parcelách č. C-KN 1994/4,5, sanácia starého domu a výstavba nového domu na par. č. C-KN 1975/1. Všetky uvedené stavby sú už na aktuálnej katastrálnej mape so stavom 09/2013 zakreslené.
20. Eva Zatkovská, Dolná 50/2, 967 01 Kremnica (list zo dňa 25.10.2013): S uvedeným zámerom nesúhlasí z dôvodu, že nejde o skutočnú hlbinnú ťažbu ale slúži na vytvorenie predĺženia času, ktorý potrebuje firma na obrátenie mienky verejnosti vo svoj prospech a uskutočnenie povrchovej ťažby, ktorá je skutočným cieľom, čo jasne napísali v letáku, ktorý spoločnosť poslala každému občanovi – citujem: „nám dá dostatok času na to, aby sme spolu s komunitou – občanmi pracovali na väčšom projekte, ktorým je koncept Štureclandu“. Firma potrebuje vyvíjať nejakú činnosť, v opačnom prípade im vyprší licencia na výhradné ložisko Šturec v 06/2014. Ďalší závažný aspekt je aj špekulácia nad spracovaním flotačného kalu, kde nie je v zámere vyšpecifikované konkrétne miesto – plocha, kde by malo vzniknúť odkalisko. Zámer nerieši, kde sa bude vyťažený materiál prevážať do úpravne. Ďalej v zámere absentujú údaje o preprave všetkého materiálu, výstuží atď., ktoré sú potrebné pre budovanie hlbinnej prevádzky. Niekoľkokrát sa v zámere zmieňujú len o jednom aute do 5 ton, ktoré by prešlo po Banskej ceste s vyťaženou horninou. V závere uvádza, že hlbinná ťažba v Kremnici bola v r. 1970 ukončená pre nerentabilnosť. Nevidí v konaní žiaden prínos, len podvrh na manipuláciu a obrátenie mienky verejnosti.
21. Dušan Zatkovský, Dolná 50/2, 967 01 Kremnica (list zo dňa 25.10.2013): S uvedeným zámerom nesúhlasí z dôvodu, že z neho jednoznačne vyplýva, že nejde o skutočne hlbinnú ťažbu ale slúži na vytvorenie predĺženia času, ktorý potrebuje firma na obrátenie mienky verejnosti vo svoj prospech a uskutočnenie povrchovej ťažby, ktorá je skutočným cieľom, čo jasne napísali v letáku, ktorý spoločnosť poslala každému občanovi citujem: „nám dá dostatok času na to, aby sme spolu s komunitou – občanmi pracovali na väčšom projekte, ktorým je koncept Štureclandu“. Firma potrebuje vyvíjať nejakú činnosť, v opačnom prípade im vyprší licencia na výhradné ložisko Šturec v 06/2014. Ďalší závažný aspekt je aj špekulácia nad spracovaním flotačného kalu, kde v zámere nie je vyšpecifikované konkrétne miesto – plocha, kde by malo vzniknúť odkalisko. Zámer nerieši, kde sa bude vyťažený materiál prevážať do úpravne. Ďalej v zámere absentujú údaje o preprave všetkého materiálu, výstuží atď., ktoré sú potrebné pre budovanie hlbinnej prevádzky. Niekoľkokrát sa v zámere zmieňujú len o jednom aute do 5 ton, ktoré by prešlo po Banskej ceste s vyťaženou horninou. V závere uvádza, že hlbinná ťažba v Kremnici bola v r. 1970 ukončená pre nerentabilnosť. Nevidí v konaní žiaden prínos, len podvrh na manipuláciu a obrátenie mienky verejnosti.
Zainteresovaná verejnosť, právnická osoba podľa § 24b alebo § 27 zákona, sa vyjadrila k predloženému zámeru nasledovne:
22. Športový klub futbalu Kremnica, Dolná ulica, 967 01 Kremnica: (list zo dňa 24.10.2013): Nesúhlasí so zámerom z dôvodu, že je veľmi povrchný z uvedených dôvodov: Kremnický potok je jediným povrchovým tokom, ktorý odvodňuje posudzované územie a ktorý môže byť navrhovaným zámerom dotknutý, nakoľko sa navrhovaná činnosť bude vykonávať v jeho povodí, nevyriešená kvalita flotačných kalov, nevyriešené vplyvy na pôdu, jej záber z dôvodu uloženého kalu a nakoľko nepoznáme jeho kvalitu a výluh, nevedia posúdiť, akým spôsobom sa bude s nim nakladať. V závere uvádzajú, že skutočným cieľom firmy nie je hlbinná ťažba ale následne povrchová ťažba v dobývacom priestore. Športový klub nepredložil podľa § 24b zákona príslušnému orgánu výpis z obchodného registra alebo podobného registra.
23. SOS Kremnica, občianske združenie, Štefánikovo námestie 11/21, 967 01 Kremnica (list zo dňa 16.10.2013): Nesúhlasí s akoukoľvek ťažbou v Kremnici a jej okolí, či už povrchovou alebo hlbinnou. Zahájenie podzemnej ťažby kvôli skúškam na úpravu rudy flotačnou technológiou má byť iba akýmsi „ pozitívnym signálom“ pre akcionárov spoločnosti ORTAC, že súhlasia ako komunita Kremničanov s ťažobnými aktivitami v mesta. Po prolongujúcej podzemnej ťažbe, bude nasledovať žiadosť o povrchovú ťažbu, pretože iným spôsobom ťažiť zlato v Kremnici nie je možné. Použiť sa takisto musí metóda kyanidového lúhovania rozomletej rudy. Pre mesto s rozvíjajúcim sa turistickým ruchom je ekonomickým a ekologickým nezmyslom zahájenie akejkoľvek ťažby. OZ nepredložilo podľa § 24b zákona príslušnému orgánu výpis u obchodného registra alebo podobného registra.
24. Združenie Kalvária na obnovu kaplniek a kostolov (list zo dňa 22.10.2013): Nesúhlasia s realizáciou predloženého návrhu nemá zmysel, pokiaľ za ňou nebude nasledovať masívna povrchová ťažba vo výhradnom ložisku Šturec – Kremnica, ktorá by spôsobila vážne a neodhadnuteľné devastačné následky pre obyvateľov mesta, na ich nehnuteľný a historické vzácne stavby. Dôvodom nesúhlasu je, že navrhovateľ predložil materiál, ktorý je veľmi povrchný a zdá sa aj manipulativný. Nepomer medzi rozsahom navrhovanej činnosti a časovým úsekom v ktorom sa má vykonávať, vyplýva že skutočným cieľom návrhu nie je hlbinná ťažba ale realizácia pôvodného zámeru ťažby na ložisku Šturec. V takom prípade dochádza k porušeniu podmienok zákona vzťahujúceho sa na licenciu pre hlbinnú ťažbu. Upozorňujú, že podporovaním realizácie tohto zámeru v predloženej časovej lehote dochádza naďalej k ďalšiemu znehodnocovaniu majetku občanov mesta. Nepredvídateľné následky, by vznikli v prípade realizácie povrchovej ťažby šíriacimi sa otrasmi pri trhacích prácach rozrušovania horniny, na značnú sieť nezapravených starých štôlni v podzemí pod mestom z ktorých nie sú všetky zmapované. Spochybňujúca informácia je aj v tom, že vyťažená ruda v podzemnej ťažbe sa bude vyvážať cez Andrej štôlňu v ktorej je Banské múzeum a pritom už niekoľko mesiacov prebiehajú práce v Milan štôlni o ktorej nie sa nezmieňujú. Združenie nepredložilo podľa § 24b zákona príslušnému orgánu výpis z obchodného registra alebo podobného registra.
25. ELBA, a.s., ul. Československej armády 264/58, 967 01 Kremnica: (list zo dňa 22.10.2013)
Nesúhlasia s realizáciou zámeru spoločnosti ORTAC, s. r. o. ktorý je obsiahnutý v materiáli „Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici – podzemie “. Aj keď realizácia tohto zámeru sama o sebe nepredstavuje vážnejšie ohrozenie pre životné prostredie v našom mieste, hrozbu vidíme v tom, že realizácia tohto zámeru môže napomôcť a viesť k povrchovej megalomanskej ťažbe s devastačnými účinkami pre životné prostredie vo výhradnom ložisku Kremnica – Šturec, proti ktorej máme zásadné výhrady. Je lepšia prevencia, ako následne riešiť problémy, keď potenciálnym ťažiarom umožníme, aby sa malými, postupmi a nenápadnými krokmi približovali k svojmu hlavnému zámeru, ktorým je podľa spoločnosti megalomanská a devastačná povrchová ťažba zlatostrieborných rúd v danej lokalite a ich následné spracovanie formou kyanidového lúhovania v blízkosti miesta ťažby. ELBA, a. s. predložila výpis obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica pod č. 1/2221/2013 zo dňa 16.09.2013.
26. Matica Slovenská – Miestny odbor v Kremnici, 967 01 Kremnica: (list zo dňa 22.10.2013)
Nesúhlasia s realizáciou zámeru. Predložený návrh počíta s hlbinnou prieskumnou ťažbou. Nevidia perspektívu navrhovanej prieskumnej ťažby, ktorá má prebiehať po dobu 4. rokov, nakoľko hlbinná ťažba po dôkladných prieskumoch bola ukončená v roku 1970 z dôvodu nízkeho obsahu Au, Ag kovu v hornine. Získavanie Au, Ag navrhovanou flotačnou metódou bol už v minulosti preukázané ako malo výnosné a tým nerentabilné. Uvedený návrh pokladáme len za pokus o udržanie sa spoločnosti v Kremnici po dobu ďalších 4. rokov, nakoľko doterajšej platnej zmluve končí účinnosť v roku 2014. Oprávnene si myslíme, že je zámerom spoločnosti získať čas a dosiahnuť povolenie použitia kyanidovej metódy a postupne otvoriť aj povrchovú ťažbu, z ktorou nesúhlasia, z dôvodu ochrany životného prostredia. Povrchová ťažba spôsobí znehodnotenie majetku občanov mesta a následne zánik turistického ruchu, ktorý vzhľadom na historické pamiatky a kultúrne dedičstvo, tvorí perspektívu rozvoja mesta po každej stránke. MS nepredložila podľa § 24b zákona príslušnému orgánu výpis u obchodného registra alebo podobného registra.
27. Mestský klub lyžiarov Kremnica, Skalka 536, 967 01 Kremnica: (list zo dňa 22.10.2013) Nesúhlasia s realizáciou zámeru, aj keď realizácia sama o sebe nepredstavuje vážnejšie ohrozenie pre životné prostredie v našom meste. Hrozbu vidíme v tom, že realizácia tohto zámeru môže napomôcť a viesť k povrchovej megalomanskej ťažbe s devastačnými účinkami pre životné prostredie vo výhradnom ložisku Kremnica – Šturec, proti ktorej máme zásadné výhrady. Je lepšia je prevencia ako následne riešiť problémy, keď potenciálnym ťažiarom umožníme, aby sa malými, postupmi a nenápadnými krokmi približovali k svojmu hlavnému zámeru, ktorým je klubu megalomanská a devastačná povrchová ťažba zlatostrieborných rúd v lokalite Šturec a okolí a ich následné spracovanie formou kyanidového lúhovania v blízkosti miesta ťažby. Mestský klub lyžiarov predložil výpis z uznesenia č.13/1110 (22.10.2013) overený pod por. č. 1619/97 fotokópia dňa 26.11.1997 stanov Športového klubu lyžiarov Kremnica zo dňa 13.12.1993 a registrácia vykonaná na MV SR dňa 25.01.1994, dodatok č. 3 k stanovám občianskeho združenia s názvom Športový klub lyžiarov Kremnica overený MV SR pod č. VVS/1-900/90-9192-2 zo dňa 17.12.2004.
28. Slovenský zväz záhradkárov – Základná organizácia 27-5, 967 01 Kremnica, ul. ČSA č. 944/157 (list zo dňa 23.10.2013): Záhradkári hospodáriaci v oblasti Kremnice, v záhradkárskych osadách Šibeničný vrch a Gróbňa, kde v každej záhradkárskej osade má záhradky viac ako 100 záhradkárov a prídomoví záhradkári (cca 50 záhradkárov) sú znepokojení, že ORTAC chce získať povolenie na hlbinnú ťažbu drahých kovov. Zámer sú záhradkári dotknutí, majú k nemu výhrady a nesúhlasia s ťažbou a požadujú v zastúpení prostredníctvom ZO SZZ chcú byť účastníkmi konania pri rozhodovaní o povolení ťažby.
29. Občianske združenie Kremnica nad Zlato (ďalej len OZ), so sídlom ČSA 264/58, 967 01 Kremnica v zastúpení spoločnosťou Procházka & partners, spol. s r.o., so sídlom Búdkova 4, 811 04 Bratislava (list zo dňa 23.10.2013): OZ doručilo k predloženému zámeru 9 stranové stanovisko, v ktorom vychádza z princípov trvalo udržateľného rozvoja a stotožňuje sa so stanoviskom mesta k navrhovanému zámeru, pri čom sa odvoláva na Mestské zastupiteľstvo, ktoré po
A/ nesúhlasí s tým, aby zásoby zlato – strieborných rúd vo výhradnom ložisku Kremnica – Šturec boli v súčasnej dobe ťažené, lebo nie je daná potreba tejto ťažby v prospech SR a jej občanov.
B/ Zásoby zlato- strieborných rúd vo výhradnom ložisku Kremnica – Šturec by mali byť ponechané ako rezerva štátu a naše národné bohatstvo pre ďalšie generácie. Je predpoklad, že v budúcnosti budú objavené nové metódy získavania zlata z rudy, ktoré budú šetrnejšie ku životnému prostrediu a aj potreba zlata pre našu krajinu a jej obyvateľov môže byť v budúcnosti akútnejšia ako je tomu dnes.
C/ Ťažba zlato- strieborných rúd vo výhradnom ložisku v Kremnica – Šturec je zameraná na obohatenie ťažobnej spoločnosti, pričom pre SR ani obyvateľov Kremnice a okolia by nebola žiadnym prínosom, naopak by spôsobila devastáciu prírodného a sociálneho prostredia v meste a jeho okolí. S obsahom uvedeného uznesenia sa v plnom rozsahu stotožňuje aj združenie. Uvedené uznesenie je stále platné, čo potvrdili poslanci Mestského zastupiteľstva v Kremnici na jeho zasadnutiach opakovane v 04/2013 a 10/2013.
V bode A. uvádzajú, že ustanovenia § 2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti neide o „ otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska“ podľa navrhovanej činnosti podľa § 2 písm. b) zákona č.51/1988 Zb. ale v skutočnosti iba o „ ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov “ podľa ustanovenia § 2 písm. a) uvedeného zákona. Navrhovateľ neuvádza, akým spôsobom naloží s výsledkom poloprevádzkového pokusu, kde konečným cieľom je komerčná a ekonomicky rentabilná ťažba. Na navrhovanú činnosť je potrebne nazerať v širších súvislostiach s poukazom na závery právoplatného rozsudku Krajského sudu v Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012, č. k. 23S/37/2012-65, kde združenie požaduje, aby navrhovateľ do zámeru doplnil svoje plány do budúcnosti, ktoré sú dôležité i z dôvodu následnej rekultivácie krajiny v prípade povrchovej ťažby.
Pre združenie je táto skutočnosť dôležitá z dôvodu, či následné dobývanie sa má rozšíriť na ložisko Šturec, kde v roku 1992 prebehla likvidácia hlavných banských diel a lomov súvisiacich s hlbinným dobývaním. Následná komerčná ťažba by viedla k povrchovej ťažbe, ktorá je pre združenie z environmentálneho hľadiska neprijateľná, čo združenie deklarovalo opakovane v stanoviskách k predošlým zámerom.
V bode C: Podľa zámeru má navrhovateľ vyťažiť ťažobný blok o rozmeroch 40 x 30 m, kde podľa ustanovenia § 30 ods. 2 písm. a) zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) „dobývanie zamerané výhradne na bohaté časti ložiska nie je dovolené“ a jedná sa o ťažobný blok z najbohatších častí ložiska, preto je táto činnosť v zámere neprípustná a je v rozpore s citovaným zákonom. Spochybňujú skúmanie práce najcennejšieho ťažobného bloku a podľa združenia cieľom navrhovateľa je len ďalšie trvanie držby dobývacieho priestoru a nie skutočná činnosť.
V bode D: Navrhovateľ v zámere sa odvoláva na technický podklad „Plán otvárky, prípravy a dobývania 2013-2017, Kremnica- Šturec-Au, Ag“, ktorý nie je verejne dostupný a združenie sa nedokáže k nemu vyjadriť a preto je potrebné zámer dopracovať o tento podklad. Nezanedbateľnou informáciou je aj miesto, kde bude navrhovaná činnosť pokračovať, týkajúca sa úpravy vyťaženej rudy na upravárenskej linke Gemerskej nerúdnej spoločnosti, a.s. Hnúšťa ale „inej podobnej“. Vzhľadom na to je potrebné, aby zámer obsahoval informácie, ako sa bude ďalej nakladať s vyťaženými vzorkami rudy, kde sa uloží odpad, ktorý vznikne po spracovaní a tiež chemické spracovaní a tiež chemické zloženie odpadu v súvislosti na ustanovenia zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu.
V bode E: Združenie upozorňuje na viaceré geodynamické javy v Kremnici, ako mestská časť Rembíz a zosuv svahu pri ceste I/65 z Kremnice smerom na Martin. V náväznosti na tieto skutočnosti uvádza, že v nedávnej minulosti došlo k zrúteniu šachty Mária a prepadnutiu štôlne Václav. Tieto skutočnosti spracovateľ zámeru neuvádza, čo zo strany združenie sa považuje za vážny nedostatok spracovaného dokumentu a preto žiada, aby v zámere bol objasnený vznik geologického a krajinného útvaru, akým je prepadlisko Šturec. Ďalej v stanovisku poukazujú na systém „ odvodňovacích dedičných štôlni “, kde dôvodom obáv sú, že v tesnej blízkosti týchto prejavov banskej činnosti a činnosti povrchových vôd sú osadené domy, pričom v minulosti došlo k poškodeniu majetku občanov a na tú skutočnosť, že celé územie je poddolované.
V bode F: Územie, kde sa má navrhovaná činnosť uskutočniť (jej časť) je územím s inými mimoriadnymi hodnotami, kde dochádza ku konfliktu záujmov zo strany navrhovateľa uskutočniť danú činnosť na strane druhej je ochrana prírody a krajiny a ochrana kultúrnych a historických hodnôt územia. Je potrebné skúmať, či prevažuje záujem na využití výhradného ložiska nad inými záujmami, keď banský zákon definuje všeobecný hospodársky záujem ako záujem , ktorý prinesie v budúcnosti blaho alebo sa predíde verejnej núdzi z hľadiska surovinovej politiky štátu, čím sa združenie nemôže ubrániť dojmu, že by sa zvýšilo len blaho navrhovateľa vo forme zisku z vyťaženého nerastu, čím sa navrhovateľ v zámere nezaoberá.
V závere: Združenie nesúhlasí so zámerom a požaduje ho doplniť, kde uvádza, že zo znenia samotného zámeru vyplýva, že skutočným cieľom navrhovateľa je povrchová ťažba, čo nekorešponduje s navonok deklarovaným cieľom, ktorým je hlbinná ťažba. Preto požaduje, aby navrhovateľ zámer doplnila až potom sa bude dať k nemu kvalifikovane vyjadriť. Všetky uvedené pripomienky združenie považuje za zásadné.
OZ predložilo podľa § 26 zákona doklad o zaregistrovaní občianskeho združenia pod č. s. VVS/1-900/90-27545 zo dňa 2.2.2006.
30. Ivana Uhríková, M. Chrásteka 507/13, 965 01 Žiar nad Hronom (doručené dňa 24.10.2013): splnomocnená osoba zastupujúca 1477 podpísaných občanov SR vo vyhlásení s nesúhlasom so zámerom. Z toho s trvalým pobytom na území Mesta Kremnica je 672 občanov.
31. Občianske združenie 1115, Pavla Krížku 393/10, 967 01 Kremnica (list zo dňa 25.10.2013): Členovia OZ 1115 nesúhlasia s predloženým zámerom spoločnosti. Dôvodom nesúhlasu je nepomer medzi rozsahom navrhovanej činnosti a časovým úsekom, v ktorom sa má vykonávať a ž ejeho skutočným cieľom nie je hlbinná ťažba ale realizácia komplexnej ťažby na ložisku Šturec a to v povrchovej ťažobni. OZ je presvedčené, že v takom to prípade dochádza k porušovaniu podmienok zákona vzťahujúceho sa na licenciu pre hlbinnú ťažbu. V závere upozorňujú, že podporovaním realizácie zámeru v predloženej časovej lehote dochádza k ďalšiemu znehodnocovaniu majetku občanov mesta. OZ nepredložilo podľa § 24b zákona príslušnému orgánu výpis z obchodného registra alebo podobného registra.
Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov a podľa významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru. Na základe stanovísk doručených k zámeru od dotknutých orgánov a obce, ako aj stanovísk fyzických osôb a zainteresovanej verejnosti, pri čom neboli vznesené pripomienky pre stanovenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti podľa § 30 zákona, preto príslušný orgán upustil od vypracovania správy o hodnotení činnosti a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Na základe toho, že nikto z dotknutých orgánom nevyjadril názor týkajúci sa navrhovaných alternatív, príslušný orgán na základe konzultácie s orgánom ochrany ovzdušia tunajšieho úradu rozhodol, že z pohľadu minimalizácie sekundárnej prašnosti z činnosti sa prikláňa k alternatíve č. 2 a to aj z toho dôvodu, že preprava nákladnými automobilmi s nosnosťou do 5t do miesta spracovania v Hnúšti predstavuje vzdialenosť 110 km by viac zaťažovalo životné prostredie ako kontajnerová preprava z prekladiska.
Zo stanovísk doručených k zámeru vyplynuli následovné pripomienky a požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti v procese zisťovacieho konania, ku ktorým príslušný orgán uvádza následovné:
– Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici obdržal v roku 2011 od spoločnosti Kremnica Gold Mining, s.r.o. zámer s názvom: „ Banská činnosť – Plán otvárky, prípravy a dobývania, 2012 -2016 pre lom Kremnica – Šturec – Au, Ag – odber vzoriek za účelom overenia technológie spracovania rudy“ pričom rozhodol, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zákona z dôvodov uvedených v rozhodnutí zo dňa 28.11.2011. Na základe žiadosti navrhovateľa bolo posudzovanie navrhovanej činnosti ukončené.
– dňa 07.02.2012 bol príslušnému orgánu od navrhovateľa predložený ďalší zámer „ Ťažba rudy v dobývacom priestore Kremnica na účely overenia technológie jej spracovania “, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania a ukončený rozhodnutím pod č. s. B/2012/00134/ZC-DK dňa 19.03.2012 s tým, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona.
– dňa 30.09.2013 bol na príslušný orgán predložený navrhovateľom ďalší zámer činnosti a aj napriek malému rozsahu navrhovanej činnosti, ťažba v podzemí v jestvujúcej štôlni predložený zámer bol vypracovaný odborne spôsobilou organizáciou (zhotoviteľom) veľmi podrobne a v súlade s Prílohou č. 9 k zákonu (Obsah a štruktúra zámeru). Označiť zámer podzemnej ťažby minimálneho rozsahu v dobývacom priestore za neprípustný“ je za hranicou profesionálneho prístupu.
– miestom vykonávania navrhovanej činnosti je jestvujúci Dobývací priestor Kremnica (ložisko Šturec), ktorý bol určený v roku 1961 rozhodnutím Ministerstva hutného priemyslu a rudných baní Praha rozhodnutím pod č. MHD – D.P.12 zo dňa 21.1.1961. Dotknuté územie bolo v roku 1999 vyhlásené rozhodnutím Krajského úradu v Banskej Bystrici za pamiatkovú zónu. V súvislosti s navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú negatívne vplyvy na pamiatky NKP v dotknutom území. Riešenie stretu záujmov o určení DP a vyhlásení ÚPZ nie je predmetom posudzovanej činnosti a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
– Prejavy podzemnej ťažby na povrchu, vzhľadom na zvolený spôsob ťažby sa nepredpokladajú a preto k zásahom do NKP na povrchu nedôjde.
– Z obsahu doručených stanovísk zainteresovanej verejnosti vyplýva, že navrhovaná činnosť nepredstavuje vážnejšie ohrozenie životného prostredia, neboli vznesené zo strany verejnosti také pripomienky, ktoré by boli predmetom rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, preto príslušný orgán upustil od vypracovania správy o hodnotení činnosti. Verejnosť má obavy z možných ďalších plánov navrhovateľa, ktoré nie sú predmetom posudzovania tohto zámeru, podobne ako predmetom nie je rozsiahla povrchová ťažba v DP a následná rekultiváciu krajiny.
– príslušný orgán na posudzovanie vplyvov na životné prostredie pri posudzovaní navrhovanej činnosti predloženej navrhovateľom postupuje v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a nezaoberá sa problematikou tzv. špekulácie o strate licencie na hlbinné dobývanie, uvedené nie je predmetom posudzovania podľa zákona.
– Navrhovateľ ku každej ďalšej činnosti, ktorú plánuje realizovať a spadá do prílohy č. 8 zákona je povinný na príslušný orgán predložiť nový zámer činnosti na posudzovanie, preto obavy z rozsiahlej povrchovej ťažby resp. povrchovej ťažby aj úpravou a spracovaním kyanidovou metódou, v prípade povolenia predloženej navrhovanej činnosti Obvodným banským úradom, sú neopodstatnené.
– posudzovaný zámer činnosti, výsledkom ktorého je rozhodnutie zo zisťovacieho konania o tom, že činnosť uvedená v predloženom zámere sa nebude posudzovať podľa zákona má odporúčaciu formu a slúži ako jeden z podkladov pre povoľujúci orgán vydávajúci rozhodnutie podľa osobitných predpisov. A to, že nebol sprístupnený verejnosti technický podklad „ Plán otvárky, prípravy a dobývania 2013 – 2017, Kremnica- Šturec – Au, Ag “, je podmienka neopodstatnená, nakoľko uvedený dokument bude predmetom samostatného konania povoľujúcim orgánom podľa osobitných predpisov.
– vznik geologického a krajinného útvaru prepadliska Šturec a geodynamických javov, vrátane zosuvu svahu pri ceste I/65 nie je predmetom posudzovania predloženého zámeru podľa zákona
– druhý pilier Aarhurského dohovoru je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese a ten je premietnutý aj v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a dáva priestor verejnosti na vyjadrenie k navrhovanej činnosti a možnosť účasti na rozhodovacom procese o navrhovanej činnosti
– Navrhovateľ vyťaženú rudu bude spracovávať mimo územia okresu na existujúcom technologickom zariadení, ako vyplýva zo zámeru a nie je dôvod, aby navrhovateľ dopracoval tú časť zámeru (uvedené neumožňuje zákon) týkajúcu sa spracovania flotáciou a jej dopadu na životné prostredie a tak isto nie je dôvod zaoberať sa následným spôsobom spracovaním rudy a o nakladaní s odpadom po spracovaní rudy resp. odkaliskom. Uvedené nie je predmetom posudzovaného zámeru.
– príslušný orgán v rámci zisťovacieho konania pokladá predložený zámer za úplný odborný podklad,
vypracovaný odborne spôsobilou organizáciou (zhotoviteľom) v súlade s Prílohou č. 9 k zákonu, ktorý podrobne opisuje možné vplyvy a výstupy navrhovanej činnosti na životné prostredie a na základe, ktorého je možné určiť opatrenia na zmiernenie predpokladaných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie
– navrhovaná činnosť nie je v rozpore s územným plánom, Mesta Kremnica, ako aj s územným plánom vyššieho územného celku Banskobystrického samosprávneho kraja.
– Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie v rámci zisťovacieho konania predložený zámer navrhovanej činnosti pokladá za úplný odborný podklad, ktorý podrobne opisuje možné vplyvy a výstupy navrhovanej činnosti na životné prostredie a na základe ktorého je možné určiť opatrenia na zmiernenie predpokladaných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Na základe uvedeného príslušný orgán nepovažuje za potrebné pre dôkladné posúdenie navrhovanej činnosti na životné prostredie vypracovať ďalšie štúdie a výskumy, nakoľko týchto už v danom území bolo vypracovaných v značnom množstve a pri tak malom rozsahu navrhovanej činnosti – ťažbe v podzemí v jestvujúcej štôlni už ďalšie štúdie by neboli prínosom pre posudzovaný zámer.
– námietky obsahujú skutočnosti, ktoré smerujú k predchádzajúcim konaniam a neboli totožné so zámerom, ktorý je predmetom zisťovacieho konania, preto správny orgán ich nezahrnul do podmienok rozhodnutia
– zisťovacie konanie sa nezaoberá následnými správnymi konaniami, ktoré sú potrebné na povolenie ťažby a súvisiace postupy na dosiahnutie predloženého zámeru.
– predložená činnosť v zámer nemá žiadny konkrétny negatívny vplyv na cestovný ruch, neboli predložené žiadne kvalitatívne ani kvantitatívne ukazovatele, ktoré by takúto skutočnosť potvrdili
– tvrdenia o platnosti resp. predĺženia povolení (licencií) na banskú činnosť nie sú predmetom tohto konania
– dopravné obmedzenia na účelovej komunikácii-banská cesta sú v predloženom zámere rešpektované a preprava materiálu je navrhovaná automobilmi s okamžitou hmotnosťou do 5 t.
– eliminácia poškodenia historických banských diel, ako aj prípadných pamiatkovo chránených objektov na povrchu je zabezpečená zvolenou metódou ťažby tkz. dobývaním chodbicovaním so zakladaním vyťažených priestorov hlušinou obohatenou a cementovo vápenné zložky, ktorá zamedzí deštrukcii vyťažených priestorov následnými geodynamickými javmi a tým aj ochranu objektov na povrchu.
– dve jazdy nákladného automobilu do 5t denne nemôže z hľadiska dopravnej záťaže Kremnice relevantne ovplyvniť zhoršenie životného prostredia a návrh rozložiť prepravu vyťaženého materiálu len na niektoré dni v týždni nie je opodstatnený.
– návrh získavania zlata ryžovaním nesmeruje k posudzovanému návrhu zistiť obsah drahých kovov
v predmetnom DP
– Plán otvárky a prípravky dobývania 2013 – 2017 bude predmetom povolenia banskej činnosti, v posudzovanom dokumente je dostatočne opísaný spôsob a rozsah navrhovanej činnosti potrebný pre zisťovacie konanie
– účel zámeru je dostatočne špecifikovaný v posudzovanom zámere
– predmetom tohto konania nie je ekonomické hodnotenie zámeru
– predmetom posudzovania je uvedený zámer, prípadné ďalšie navrhované činnosti budú posudzované v ďalšom konaní ak taký zámer niekto predloží.
– toto konanie nie je predmetom posudzovania informácií uvedených na webových stránkach privátnych spoločností alebo osôb.
– do vyťažených priestorov budú použite balastné materiály vzniknuté navrhovanou činnosťou.
– doplnenie vyťaženého materiálu 100t/rok, nepredstavuje z hľadiska existujúcej surovinovej základne
v okolí, začať novú ťažbu a preto nepredstavuje ďalšiu záťaž na životné prostredie.
– spracovanie rudy na existujúcich technologických zariadeniach, ktorých prevádzka bola schválená v zmysle platných predpisov nie je predmetom tohto zisťovacieho konania.
– zo zámeru nevyplýva ohrozenie kvality vodných tokov, nakoľko ide o podzemnú ťažbu, banské vody budú odvádzané existujúcimi zariadeniami do Dedičnej štôlni, ktorá má vyústenie do rieky Hron, správca vodného toku ani orgán štátnej vodnej správy k tomuto nedali námietku.
– povrchová ťažba nie je predmetom zámeru
– hypotetické domnienky ktoré nesúvisia s predloženým zámerom, nie sú predmetom tohto rozhodnutia.
Pripomienky, upozornenia a odporúčania zo stanovísk dotknutých orgánov príslušný orgán na posudzovanie berie na vedomie a zahrnul ich do podmienok rozhodnutia, ktoré budú súčasťou rozhodnutia povoľujúceho orgánu podľa osobitných predpisov.
– riešiť zariadenie na osobnú hygienu pre zamestnancov (šatňu, umyvárku, sprchy, WC, sušiareň pracovných odevov, obuvi) v súlade s požiadavkami NV SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko
– voda, ktorá bude používaná v zariadeniach pre osobnú hygienu, musí spĺňať požiadavky NV SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú potrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu v znení neskorších predpisov
– hluk v pracovnom prostredí musí spĺňať limity stanovené NV SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s explóziou hluku v znení NV SR č. 555/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov musia byť v súlade s požiadavkami na o byť v súlade s požiadavkami na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením
– expozícia vibráciami musí spĺňať hodnoty stanovené NV SR č. 629/2005 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám.
– chemické faktory v pracovnom prostredí musia spĺňať limity stanovené NV SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení NV SR č. 300/2007 Z. z. a v znení NV SR č. 471/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 355/2006 Z. z.
– navrhovateľ zdokumentuje skutočný počet prejazdov nákladných automobilov denne po Banskej ceste a to v súvislosti s prepravou 5 ton rudy denne, ale aj s prepravou ďalších surovín a materiálov potrebných na zabezpečenie výstuže a výstrojného materiálu a navrhne harmonogram dopravy v jednotlivých dňoch v týždni a hodinách počas pracovných dní s cieľom minimalizovať hluk a prašnosť v životnom prostredí
– pri ťažbe budú vznikať odpady s ktorými je potrebné nakladať v súlade s legislatívou platnou v odpadovom hospodárstve
– v prípade, že zdrojom vody nebude verejný vodovod, je potrebné požiadať orgán štátnej vodnej správy o príslušné povolenie
– pri realizácií ťažby je potrebné zabezpečiť, aby ťažobné mechanizmy a dopravné prostriedky boli udržiavané v riadnom technickom stave a boli odstavované len na bezpečnej ploche. V prípade nevyhnutného nakladania s nebezpečnými látkami bolo s nimi zaobchádzané podľa príslušných ustanovení vodného zákona. Zároveň je potrebné vykonať účinné opatrenia, aby tieto látky nevnikli do podzemných vôd.
– ďalší stupeň projektovej dokumentácie predložiť orgánu štátnej vodnej správy na vyjadrenie podľa § 28 vodného zákona
– požiadať príslušný orgán ochrany ovzdušia o vydanie súhlasu podľa § 3 ods. 2 písm.
b) zákona č. 137/2010 Z. z. ovzduší na malý zdroj znečisťovania ovzdušia, ktorým je medziskládka surovín
– navrhovateľ zosúladí činnosť ťažby s prevádzkou banského múzea
Upozornenie
Ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sú uvádzané v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
Podľa § 29 ods. 9 zákona dotknutá obec bezodkladne informuje o tomto rozhodnutí verejnosť spôsobom v mieste obvyklým.
Poučenie
Zisťovacie konanie sa nevykonáva podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), a preto sa voči nemu nemožno odvolať. Toto rozhodnutie možno preskúmať súdom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Ing. Dušan Berkeš vedúci odboru
Doručuje sa:
1. JUDr. Ľubomír Ivan, Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen
2. Ministerstva hospodárstva SR, Mierová č.18, 827 15 Bratislava 212
3. Obvodný banský úrad, ul. 9.mája 2, 975 90 Banská Bystrica
4. Mesto Kremnica, Štefánikovo námestie 1/1, 967 01 Kremnica
5. Banskobystrický samosprávny kraj, odbor RR a ŽP, Nám. SNP č.23, 974 01 Banská Bystrica
6. Obvodný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o ŽP, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 01 B. Bystrica
7. Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici, Lazovná ul.8, 975 65 Banská Bystrica
8. Obvodný úrad Banská Bystrica, odbor CD a PK, Nám. Ľ. Štúra, Banská Bystrica
9. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor krízového riadenia, Nám. M. Slovenskej č.8
10.Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom, Ul. Priemyselná 12
11. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiar nad Hronom, Sládkovičova 484/9, 965 24 Žiar nad Hronom
12.Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie – štátna vodná správa,
štátna správa ochrany prírody a krajiny, štátna správa odpadového hospodárstva, štátna správa
ochrany ovzdušia, štátna správa priem. havárií
13.Procházka & partners, s. r.o., so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava
14.Združenie Kalvária na obnovu kaplniek a kostolov na Kalvárií v Kremnici, Zechenterova 349/6, 967 01 Kremnica
15. Športový klub futbalu Kremnica, Dolná ulica, 967 01 Kremnica
16. Mestský klub lyžiarov Kremnica, Skalka 536, 967 01 Kremnica
17. ELBA, a.s., ul. Československej armády 264/58, 967 01 Kremnica
18. Slovenský zväz záhradkárov – základná organizácia 27-5, ul. ČSA č. 944/157, 967 01 Kremnica
19. Matica Slovenská – Miestny odbor v Kremnici, Zechenterova 349/6, 967 01 Kremnica
20. Občianske združenie 1115, Pavla Krížku 393/10, 967 01 Kremnica
21. SOS Kremnica, občianske združenie, Štefánikovo námestie 11/21, 967 01 Kremnica
22. Ivana Uhríková, M. Chrásteka 507/13, 965 01 Žiar nad Hronom
23. RNDr. Zuzana Balážová, Zechenterová 329/7, 967 01 Kremnica
24. Patrik Sabo, Okružná cesta 274/18, 966 11 Trnavá Hora
25. Marek Boldiš, Kosorín 59, 966 24 Kosorín
26. Marek Šimon, Hviezdoslavova 274/13, 965 01 Žiar nad Hronom
27. Ing. Ľubica Bieliková, J. Horvátha 910/50, 967 01 Kremnica
28. Ing. Peter Hric, Banská cesta 1229/23A, 967 01 Kremnica
29. Dušan Zatkovský, Dolná 50/2, 967 01 Kremnica
30. Eva Zatkovská, Dolná 50/2, 967 01 Kremnica
Zdroj: http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/tazba-drahokovovych-rud-na-lozisku-sturec-v-kremnici-podzemie
Zdieľať tento príspevok.