Mesto Kremnica vstúpilo do nového roka v rozpočtovom provizóriu

Na decembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva poslanci rozpočet navrhnutý primátorkou neschválili a požadovali, aby mesto vzalo úver 300 tis. €, čo primátorka odmieta.   

“V budúcich voľbách už kandidovať nebudem a mohla by som si povedať po mne potopa,” povedala primátorka Zuzana Balážová na decembrovom zastupiteľstve. “Nech však bude budúcim primátorom ktokoľvek, nechcem mu po sebe nechať nášľapné míny. V súčasnosti mesto spláca úvery z minulosti vo výške 106 tis. € ročne. Ako by sa nám dýchalo, keby sme tieto záväzky nemali?” povedala na margo možného úveru, ktorý požadovali poslanci.

Poslanci argumentovali stanoviskom hlavného kontrolóra mesta Kremnica Petra Roška, k možnosti zobrať v roku 2014 úver vo výške 300 tis. €. Podľa kontrolóra môže mesto Kremnica bez problémov takýto úver zobrať, pretože jeho úverové zaťaženie podľa súčasnej metodiky výpočtu je necelých 19%. Podľa Beaty Kirkovej by v prípade vzatia úveru vzrástla úverová zaťaženosť mesta na  26%, pričom možná úverová zaťaženosť  je až 50%.

Podľa primátorky sa však metodika výpočtu úverového zaťaženia miest od roku 2015 zmení a do bežných príjmov sa nebudú započítavať dotačné zdroje, čo zásadne zmení výsledok výpočtu úverového zaťaženia mesta. “Nevieme, aké opatrenia príjme v budúcnosti vláda a parlament, ak nebude Slovensko schopné dodržať záväzky dané Európskej únii. Je tu totiž aj ďalší zákon, a to ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa neho horný limit dlhu verejnej správy sa do konca rozpočtového roka 2015 ustanovuje vo výške 60% podielu na hrubom domácom produkte. Pripomínam, že rok 2015 je 1. rokom nasledujúceho volebného obdobia. Aj mesto Kremnica prispieva k tomuto dlhu. Ďalším limitujúcim faktorom je deficit verejných financií pod 3% HDP, ktoré sa Slovensko zaviazalo dosiahnuť. Aj na tomto deficite sa podieľajú samosprávy. Nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka,” argumentovala primátorka. “Aj keď ja osobne mám veľké výhrady voči krokom súčasnej vlády, som občiankou Slovenskej republiky a cítim zodpovednosť za to, ako sa bude vyvíjať budúcnosť našich detí a vnúčat. Toto je jeden z dôvodov, pre ktoré nemôžem súhlasiť s ďalším úverovým zaťažením mesta,” vyhlásila Balážová.

Podľa Beaty Kirkovej, prijatie úveru vo výške 300 tis. € v žiadnom prípade nie je pre mesto Kremnica likvidačné, práve naopak, zhodnotí sa tým majetok mesta a investície pôjdu do intenzívne využívaného majetku. “Rozpočtová zodpovednosť nie je tučné konto na účtoch a oproti tomu rozbité cesty a chodníky. To je rozpočtový alibizmus,” myslí si Beata Kirková: “Podstatné je meritum veci – všetci poslanci aj primátorka vrátane všetkých úradníkov  mestského úradu sme tu pre Kremnicu a jej obyvateľov. Je teda našou povinnosťou vidieť, čo je v meste potrebné a čo je i nutné vykonať. To pre nás znamená  osvojiť si takú rozpočtovú zodpovednosť, ktorá prinesie pre našich občanov, od detí až po dôchodcov, pozitívny posun v kvalite ich osobnej, rodinnej, pracovnej, športovej, kultúrnej i spoločenskej realizácie. Teda v rámci možností využiť všetky prostriedky pre tento cieľ.” Podľa Kirkovej poslanci plánovali úver použiť prioritne na opravu havarijného stavu telocvične, dokončenie opravy cesty a oporného múru na ulici Jána Kollára a rekonštrukciu Lúčanského prechodu – spojnicu medzi autobusovou stanicou a cestou I/65 poza hostinec Pod  Baštou.

Primátorka oponuje, že na účtoch mesta bolo na začiatku roka 164 tis. €, teda žiadne tučné konto. “Priemerné mesačné výdavky mesta sú okolo 300 tis. €. Priebežne investujeme do opráv oporných múrov, ciest aj chodníkov, môžeme sa ale prikryť iba takou perinou, na akú máme,” tvrdí Balážová.

Rozpočtové provizórium podľa primátorky nie je príjemná vec, ale dá sa zvládnuť. “Veľmi podrobne sme to spolu s hlavným kontrolórom, mojim zástupcom a vedúcou ekonomického oddelenia prebrali s audítorkou mesta. Všetky pravidelné platby, teda leasingy, splátky úverov a platby, ktoré vyplývajú z už uzavretých zmlúv môže mesto platiť naďalej. Všetky ostatné bežné výdavky sa smú čerpať mesačne len do výšky jednej dvanástiny bežných výdavkov predchádzajúceho roka. Nie je to tragédia,” myslí si primátorka. Podľa Beaty Kirkovej však rozpočtové provizórium prináša aj praktické riziká, pretože nie je možné realizovať kapitálové výdavky, teda investície do majetku mesta, okrem tých, ktoré  vyplývajú zo zmlúv z predošlých rokov. “Druhou oblasťou, ktorá v tomto režime nemôže byť realizovaná, sú dotácie. Tieto môžu byť schválené, no v režime rozpočtového provizória nemôžu byť vyplatené. Prvý termín na podanie žiadostí o dotáciu je 28. 2. a verím, že dovtedy sa nastaví normálny režim fungovania samosprávy,” predpokladá  Kirková.

Dokedy potrvá stav rozpočtového provizória ne je jasné. Podľa Beaty Kirkovej prebehla k tvorbe rozpočtu na rok 2014 zodpovedná komunikácia medzi poslancami a vedením mesta na rôznych fórach i za prítomnosti občanov, kde boli vznesené požiadavky, ktoré podľa nej mali byť zapracované v rámci návrhu rozpočtu na schválenie. “Očakávam teda predloženie nového návrhu rozpočtu, ktorý zohľadní výstupy tejto vzájomnej komunikácie,” hovorí Kirková. “Spolu s odbornými útvarmi pripravujeme nový návrh rozpočtu tak, aby mohol byť predložený na februárové zasadnutie mestského zastupiteľstva,” avizuje Balážová. V Januári zastupiteľstvo nebude. 

Kremnica nie je jediným mestom Banskobystrického kraja, ktoré začne rok v rozpočtovom provizóriu. Okrem Banskej Štiavnice nemá schválený rozpočet ani Banská Bystrica.

Silver Jurtinus

Zdieľať tento príspevok.