Poznáte naše partnerské mestá?

Poznáte naše partnerské mestá?

Nový Jičín

Mesto Nový Jičín a Kremnica sa môžu pýšiť dobrými vzťahmi už veľa rokov. Predstavitelia oboch miest sa navzájom radi a často navštevujú a propagujú.

Mesto Nový Jičín leží v severovýchodnej časti Českej republiky. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1313, kedy boli mestu kráľom Jánom Luxemburským udelené prvé mestské výsady. Veľké barokové požiare z rokov 1768 a 1773 ťažko zasiahli mesto, zakrátko však Nový Jičín nadobudol svoju ďalšiu podobu. Mesto sa stalo sídlom krajského súdu, vybudovanie cisárskej cesty priniesla spojenie so svetom a rozvoj priemyslu a obchodu. V polovici 19. storočia sa do mesta vrátili Židia, vznikli veľké textilné továrne, vďaka ktorým sa Nový Jičín dodnes nazýva ,,mesto klobúkov.”

obľúbené atrakcie:

Masarykovo námestie

Štvorcové námestie s podlubím, radou historických domov a Mariánským stĺpom z roku 1710 uprostred.

Fontána času

9 vodotryskov tvoriacich tzv. Fontánu času je naprogramovaných podľa hodín na radničnej veži tak, že každú 15 minút spustí trysky, ktoré tvoria akýsi druh vodného orloja.

Fidenza

Fidenza je malé mesto v severnom Taliansku. Žije tu asi 26 tisíc ľudí. Mesto leží na rieke Stirone medzi Parmou a Piacenzou, asi 80 km od Milána. Pred rokom 1927 sa volalo Borgo san Donnino.

V rokoch 1092–1100 bola Fidenza sídlom talianskeho kráľa Konráda Franckého a získalo štatút slobodného mesta. Pre porovnanie, Kremnica si titul slobodného mesta vyslúžila v roku 1328.

Po storočiach prehadzovania si vlastníckych práv mesta medzi Parmou a rôznymi bohatými rodmi sa v roku 1859 stala Fidenza súčasťou zjednoteného Talianska. Za fašistického režimu sa mesto rozrástlo a v roku 1927 prijalo názov Fidenza. V roku 1944 bolo významne poškodené bombardovaním a na jar 1945 masakrami nacistickej armády.

obľúbené atrakcie:

Duomo di Fidenza

Katedrála z 11.–13. storočia je ukážkou severotalianskeho románskeho slohu. Je zasvätená sv. Donninovi, podľa legendy komorníkovi cisára Maximiana. Veľké časti fasády s bohatou plastickou výzdobou z 11. storočia sa zachovali, rovnako ako vnútrajšok katedrály.

Palazzo communale

Radnica pochádza už z 12. storočia, bola však poškodená a zrekonštruovaná v 19. storočí. Prehliadky je možné absolvovať v pracovné dni doobeda.

Herbolzheim

Herbolzheim leží na západnom okraji Čierneho lesa medzi Freiburgom a Offenburgom. Územie mesta bolo osídlené už v 6. až 3. tisícročí p.n.l.  Zachovali sa aj pozostatky rímskeho osídlenia (zvyšky kamenných a drevených stavieb z 2. – 3. st. n.l.).

Prvýkrát sa názov spomína v roku 1108 ako ,,Heribothsheim“ v súpise majetku Kláštora sv. Petra zo Schwarzwaldu. Cisár Ferdinand II. udelil mestu v roku 1589 trhové právo a neskoršie aj právo vyberať mýto.

V 19. storočí sa mesto preslávilo tabakovým a tkáčskym priemyslom, po druhej svetovej vojne však tieto odvetvia v Herbolzheime zanikli.

obľúbené atrakcie:

Radnica

Baroková stavba, v roku 1891 bola fasáda prestavaná v neorenesančnom štýle.

Margarethenkapelle

Kaplnka je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste s románskymi, gotickými a barokovými stavebnými prvkami. V súčasnosti tu sídli mestské múzeum. Otváracie hodiny sú uvedené na oficiálnej stránke mesta.

Kutná Hora

Kutná Hora je okresné mesto v Stredočeskom kraji. Má zhruba 21 000 obyvateľov. V minulosti sa v okolí ťažilo striebro. V 13. storočí produkovalo mesto približne jednu tretinu európskej produkcie striebra. V roku 1300 tu bola kráľom Václavom II. založená mincovňa, ktorá razila strieborné mince – pražské groše. Kutná Hora je mestkou pamiatkovou rezerváciou zapísanou v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Mesto Kutná Hora je členom európskeho projektu EUROMINT, ktorého cieľom je zhromaždiť informácie o všetkých európskych stredovekých a novovekých mincovniach.

obľúbené atrakcie:

Chrám sv. Barbory

Pamiatka UNESCO, klenot neskorej gotiky a jedna zo štyroch stavieb katedrálneho typu v Čechách.

Kostnica

Výzdoba podzemnej kaplnky kostola s cintorínom je tvorená takmer výhradne z ľudských pozostatkov.

Vlašský dvor

Bývalá kráľovská mincovňa a kráľovský palác, národná kultúrna pamiatka celoeurópskeho významu s tisícročnou históriou.

Várpalota

Várpalota je mesto v Maďarsku, ktoré obýva asi 20 tisíc ľudí.  Pôvod mesta je spájaný s rímskym a avarským obdobím, o čom svedčia aj pohrebné mohyly, náhrobky a rímske artefakty na okraji mesta, z ktorých niektoré sa nachádzajú v lapidáriu Thuriho hradu.

V stredoveku to bolo prekvitajúce trhové mesto. V 20. storočí sa Várpalota stala centrom ťažby uhlia, bane sú však dnes už zavreté.

obľúbené atrakcie:

Hrad Thuri

Hrad sa nachádza v centre mesta. Tak ako ďalšie hrady bol vedený Györgyom Thurim. V súčasnosti je sídlom múzea chémie a zbierky spomienok na ťažbu uhlia. Každé leto sa tu konajú koncerty a divadelné predstavenia.

Hrad Zichy

Knižnica s dreveným obkladom a freskami pripomínajúcimi mytologický vek je pravidelným miestom kultúrnych podujatí. Patrí sem aj kaplnka Zichy a oltár vytesaný z pieskovca na katolíckom cintoríne. Medzi hrobmi sa nachádza pamiatka militantných mučeníkov maďarskej revolúcie a vojny za nezávislosť patriacej do grófskej rodiny.

Šurany

Šurany a Kremnica sa stali partnerskými mestami vďaka osobnosti rodáka zo Šurian Michala Matunáka, ktorého kniha o dejinách Kremnice je pre naše mesto významnou.

Po prvýkrát sa Šurany spomínajú v listine uhorského panovníka Belu II. z 3. septembra 1138 ako ,,villa Suran“. Archeologické nálezy, ktoré boli v Šuranoch objavené dokazujú, že táto lokalita bola osídlená už v eneolite, čiže v mladšej dobe kamennej.

V roku 1832 cisár František I. povýšil Šurany na kráľovské mesto s trhovým a jarmočným právom. V roku 1835 tu bol postavený prvý valcový mlyn a 1854 cukrovar, ktorý bol najstarším v Európe, no výroba cukru v ňom bola v roku 2000 ukončená.

obľúbené atrakcie:

Zemné hradište Zámeček

Nachádza sa v časti Nitriansky Hrádok, pri rieke Nitra (Čierna voda). Právom je nazývaná ,,Slovenskou Trójou”, patrí medzi najväčšie archeologické náleziská v Strednej Európe.

Synagóga

Ortodoxná židovská synagóga bola postavená v elektickom štýle na prelome 19. a 20. storočia. Je umelecky hodnotným dokladom vývoja architektúry a dokumentom dejín židovskej komunity na Slovensku.

 

Zdieľať tento príspevok.