MUSICA CREMNICIENSIS
MUSICA CREMNICIENSIS
PREDPREMIÉRA 2. septembra 2018 o 18:00, kostol sv. Michala Archanjela v Cíferi
PREMIÉRA 15. septembra 2018 o 16:30 hod. v hradnom kostole sv. Kataríny v Kremnici
Vokálny ensemble Vox Aurumque prináša ojedinelý hudobný dar mestu Kremnica, v podobe svetovej premiéry zachovaných hudobných diel autorov 17. storočia, ktorých život a tvorba sa spájajú s históriou mesta Kremnica. Ide o trojicu autorov, ktorých mená dosiaľ u nás, žiaľ, väčšinou figurujú len ako heslá v encyklopédiách: Andreas Stirbitz, Johann Kusser, Nicolaus Mauritius Pollentarius. Znovuoživené diela týchto autorov tak zaznejú v meste, ktoré vôbec je zaujímavé svojou hudobnou históriou, i vďaka autorom, ktorí tu žili a pôsobili v neskoršom období (Anton Aschner, Ján Levoslav Bella).
Vox Aurumque (Trnava, 2010), ako jediný ansámbel svojho druhu na Slovensku, ktorý sa zameriava výlučne na interpretáciu historickej duchovnej hudby 16.-17. storočia z územia Horného Uhorska, zrealizoval v tomto duchu už tri hudobno-interpretačné projekty: Duchovné piesne Jána Silvána (2011-2012; rekonštrukcia – Egon Krák), Musica Scepusii – thesaurus noster (2013-2014), Johannes Schimrack organista Waralii (2015-2016). Podobne ako v predošlých projektoch, aj najnovší projekt v sebe zahŕňa hudobno-historický výskum, transkripcie a rekonštrukcie skladieb, v kompetencii umeleckej šéfky ansámblu, Hany Von Schlosser. Cieľom je priniesť koncertné i liturgické uvedenia skladieb, ako i nahrávku CD.
Projekt Musica Cremniciensis prvý raz zaznie v predpremiére 2. septembra 2018 v Cíferi, ako otvárací koncert Jesenného cyklu koncertov. Samotná svetová premiéra bude situovaná v hradnom kostole sv. Kataríny v Kremnici, 15. septembra 2018 o 17:00 hod., ako slávnostný koncert v rámci osláv mesta Kremnica, k 690. výročiu udelenia kráľovských výsad mestu. Repríza je plánovaná v máji 2019 v Skalici. Na realizácii projektu, okrem jeho iniciátora – vokálneho ansámblu Vox Aurumque participujú i významní hudobní hostia, skúsení inštrumentalisti v oblasti starej hudby: Zuzana Bilaničová, Ivana Rohárová (barokové husle), Mikuláš Havrila, Albert Hrubovčák, Jakub Zívalík (barokové trombóny), Jaroslav Konečný (barokový organový pozitív).
Projekt Musica Cremniciensis z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia. Predpremiéru koncertu organizačne podporili: Obec Cífer, Farnosť Cífer a Spolok priateľov hudby v Cíferi. Koncertnú premiéru Musica Cremniciensis organizačne a finančne podporilo Mesto Kremnica.
O autoroch:
Andreas Stirbitz (17. stor.) pochádzal zo slávnej kremnickej rodiny organistov a staviteľov organov, bol najmladším synom Martina Stirbitza, chýrneho organára. O hudobnosti a skladateľskej zručnosti jeho starších bratov, Johanna a Petra svedčia niekoľké archívne záznamy. Andreas v mladom veku odišiel do Košíc, kde pôsobil ako organista a skladateľ. Zásluhou jeho kolegu Samuela Marckfelnera, košického rodáka, sa zachovali jeho dve duchovné diela: hymnus Veni Sancte Spiritus, koncert pre sólové duety, deväťhlasný zbor a basso continuo, ako aj tzv. „krátka nemecká omša“ Officium 16 vocum, s časťami Kyrie, Gloria, pre šestnásťhlasný ansámbel a basso continuo. Samuel Marckfelner tieto dve diela zahrnul do zbierky duchovných skladieb róznych autorov z rôznej – i domácej proveniencie, vo forme tabulatúrnych zápisov (Tabulatútny zborník Samuela Marckfelnera, SK-Le 13.954). Tieto skladby predstavujú monumentálne polychorické diela, ktoré ponúkajú nevšedné zvukovo-farebné efekty, jednak hlasovým obsadením v jednotlivých „čiastkových“ zboroch, využitím echa, či možnosťami rôzneho priestorového rozmiestnenia…
Johann Kusser (1626-1696), rodák z rakúskeho Rustu je u nás známy ako pressburský regenschori v službách evanjelickej cirkvi. Na tomto poste vystriedal svojho slávneho predchodcu, Samuela Capricorna v r. 1657 a pôsobil tu do r. 1672. Málokto však vie, že tomuto obdobiu predchádzal jeho štvorročný pobyt v Kremnici, kde Johann Kusser pôsobil ako sukcentor (učiteľ spevu). S istotou však musel rozvíjať aj svoju skladateľskú činnosť, v súvislosti s jeho neskorším pressburským pôsobením (medzitým pôsobil tri roky ako kantor v Soproni). S určitou pravdepodobnosťou už tu mohli vzniknúť niektoré jeho skladby zahrnuté v zbierke Concentuum sacrorum, ktorá vyšla v roku 1669 v pressburskej tlačiarni Gottfrieda Gründera. Zbierka – i keď dnes v nekompletnom stave – sa zachovala vďaka Kusserovmu kolegovi Gabrielovi Reilichovi, rodákovi zo Sv. Jura, ktorý ešte v mladom veku nastúpil na post evanjelického hudobného riaditeľa v sedmohradskom meste Hermannstadt (dnešné Sibiu, Rumunsko), a spomínanú Kusserovu zbierku si priniesol ako súčasť svojho hudobného inventára. Zbierka, dodnes uložená v národnom archíve v Sibiu, obsahuje devätnásť duchovných skladieb (motetá, magnifikáty) pre štvor- až päťhlasný vokálny ansámbel a basso continuo, v dodatku sa nachádzajú dve skladby pre subtílnejšie hlasové obsadenie, avšak s obohatením o inštrumentálnu zložku. V rámci projektu MUSICA CREMNICIENSIS bude uvedená jedna z týchto skladieb, Laudate Dominum pre vokálny trojhlas so sprievodom dvoch huslí a bassa continua. Túto skladbu, napriek chýbajúcim partom bolo možné zrekonštruovať bez zásadných zásahov, na základe doplňujúcich materiálov – ručných dobových odpisov niektorých partov, ktoré sa zachovali v nemeckom meste Luckau, a ktoré sme získali po niekoľkoročnej úpornej snahe. Ďalšie Kusserove skladby boli získané z archívov v Berlíne a Drážďanoch v podobe digitalizovaného ručného dobového odpisu: žalm In te Domine speravi pre vokálny trojhlas so sprievodom huslí a bassa continua, a Magnificat pre vokálny päťhlas a nástroje (dvoje husle, tri trombóny, organ).
Nicolaus Mauritius Pollentarius (? – 1683) – prvá zmienka o jeho pôsobení v Kremnici pochádza z r. 1669, kde sa uvádza ako rektor kremnickej školy. Jeho jediné zachované dielo, zbierka duchovných skladieb pre rôzne vokálno-inštrumentálne obsadenie Prodromus melicus vyšla tlačou v už spomínanej pressburskej tlačiarni Gottfrieda Gründera v r. 1673. Zachovalo sa z nej iba torzo v podobe troch hlasových zošitov, uložené v depozite Hudobného múzea – v priestoroch kaštieľa v Dolnej Krupej. Bez zásadných zásahov bolo možné použiť tri skladby pre sólový hlas s inštrumentálnym, resp. generálbasovým sprievodom: O Jesu mi dulcissime, Gaudete omnes a Crucifixus amor meus, plnokrvné barokové diela oplývajúce bohatými koloratúrnymi pasážami, ako i meditatívnymi, až sentimentálnymi duchovnými textami. Titulný list tejto tlače je zároveň dokladom o profesionálnom postupe autora: Pollentarius je tu uvedený ako hudobný riaditeľ rádu františkánov v Kremnici.
Zdroje:
D´Isoz, Kálmán: Körmöczbánya zenészey a tizenhetedik században, Budapest 1907
Bárdos, Kornél: Györ zenéje a 17.-18. Században, Budapest 1980
Rybarič, Richard: Mikuláš Móric Pollentarius, slovenský barokový skladateľ, Hudobný život 13, Bratislava 1981
Účinkujúci:
Vox Aurumque
Vokálny ensemble Vox Aurumque, pôsobiaci v Trnave sa od svojho vzniku (2010) zameriava na interpretáciu historickej vokálnej hudobnej tvorby. Zakladateľkou a umeleckou šéfkou ansámblu je Hana Von Schlosser, absolvent Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, doktor umenia, špecialista v oblasti umeleckej interpretácie historickej duchovnej hudby Horného Uhorska, pedagogicky pôsobí na Katedre hudby Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.
Ensemble koncertne uviedol diela Monteverdiho, Tallisa, de Werta, Gabrieliho, a i., zrealizoval slovenskú premiéru Mass for Five Voices anglického autora neskorej renesancie Williama Byrda. Po skúsenostiach s interpretáciou diel vrcholných majstrov európskej renesancie sa ujíma priekopníckej úlohy prezentovať hudbu 16.-17. stor. z územia dnešného Slovenska. Po úspešnej premiére duchovných piesní trnavského rodáka Jána Silvána (1493-1573), v rekonštrukcii prof. Egona Kráka, v trnavskej Bazilike sv. Mikuláša (2012) sa Vox Aurumque profiluje ďalej ako interpret duchovnej hudobnej tvorby protestantských autorov 17. stor. zo Spiša a Šariša: Thomasa Goslera, Georga Wirsingera, Johanna Schimracka, Zachariasa Zarewuckeho, Martina Rotha, Samuela Marckfelnera, a i., s cieľom zachraňovať a oživovať kultúrne a duchovné dedičstvo. V tejto téme zrealizoval už dva interpretačné projekty, s názvami: MUSICA SCEPUSII – THESAURUS NOSTER („Hudba Spiša – náš poklad“) a JOHANNES SCHIMRACK ORGANISTA WARALII („Johannes Schimrack, organista z Podhradia“). Súčasťou každého projektu bola svetová premiéra diel hore uvedených autorov, v transkripcii a rekonštrukcii umeleckej šéfky ansámblu, následné reprízy, koncertné i liturgické uvedenia diel, ako aj nahrávka CD.
Hana Von Schlosser
absolvent Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, v odbore dirigovanie zboru, v triede doc. Štefana Sedlického. Špecializuje sa v oblasti umeleckej interpretácie historickej duchovnej hudby Horného Uhorska. Pedagogicky pôsobí na Katedre hudby Inštitútu hudobného a výtvarného umenia Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Po skúsenostiach z odborných stáží a podujatí zameraných na interpretáciu starej hudby (Oslo, Barcelona, Centre de Musique Baroque de Versailles) zakladá vokálny ensemble zameraný na interpretáciu renesančnej hudby, Vox Aurumque (2010) a profiluje sa ďalej ako interpret autochtónnej hudobnej tvorby 16.-17. stor. z územia dnešného Slovenska. V rámci svojho zamerania sa venuje transkripciám dobových hudobných zápisov a rekonštrukcii skladieb. Dlhodobo pracuje so Zavarským komorným zborom, kde je podobne jej snahou, v úlohe umeleckého šéfa a dirigenta uvádzať duchovnú hudbu Českého a Uhorského kráľovstva.
Jaroslav Konečný
študoval na VŠMU v Bratislave v triede profesora Dušana Martinčeka v odbore kompozícia. Počas štúdia sa zúčastnil skladateľských kurzov v Čechách s udeleným certifikátom. Po ukončení štúdia pôsobil ako pedagóg a korepetítor na Súkromnom tanečnom konzervatóriu Dušana Nebylu v Trnave a od roku 2013 pôsobí ako korepetítor v balete Slovenského národného divadla. Ako skladateľ prezentoval svoje skladby na hudobnom festivale SOOZVUK, Nová slovenská hudba, Koncerty v Mirbachu a pod. Je autorom viacerých diel: javiskové baletné kreácie, dva detské muzikály, koncert pre klavír a orchester, dve sonáty pre klavír, dvanásť etud pre klavír, nostalgia pre flautu sólo, Catarsi pre syntetizér, hudba pre divadlo (Výklad, Kráska a zviera). Jeho otec Ivan Konečný (1939 – 2009) bol tiež hudobný skladateľ, ktorý žil v Trnave. Ako korepetítor sprevádza príležitostne spevákov a inštrumentalistov, sólistov i ansámble.
Ivana Rohárová
študovala hru na husliach na Konzervatóriu v Žiline a v štúdiách pokračovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede doc. Hölblingovej. Po ukončení štúdia bola členkou súboru starej hudby Musica aeterna, s ktorým koncertovala doma i vo viacerých európskych krajinách. V súčasnosti sa venuje pedagogickej činnosti v Piešťanoch a príležitostne účinkuje v rôznych komorných zoskupeniach.
Zuzana Bilaničová
absolvovala hru na husliach na Akadémii umení v Banskej Bystrici v triede Prof. Jely Špitkovej. Počas štúdia sa aktívne venovala komornej hre v Sláčikovom kvartete EVA s ktorým absolvovala mnohé koncerty, a projekty spolu so Štúdiom tanca v Banskej Bystrici, na Slovensku i v zahraničí. V rokoch 2001 – 2004 bola členkou orchestra Musica aeterna, súboru ktorý sa venuje interpretácii barokovej hudby na dobových nástrojoch. Od roku 2004 pôsobí ako pedagóg na Základnej umeleckej škole M. Sch. Trnavského v Trnave a je členkou Trnavského komorného orchestra. Okrem toho príležitostne účinkuje v rôznych komorných zoskupeniach. Od roku 2016 je umeleckou vedúcou detského speváckeho zboru v Bučanoch.
Mikuláš Havrila
študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (pedagogické vedenie: Mgr. art. Albert Hrubovčák, ArtD.), absolvoval študijný pobyt na Akademii Muzicznej, Kraków u prof. Dr. hab. Zdzisława Stolarczyka.
Ako sólista spolupracoval so ŠF Košice. Je laureátom súťaží slovenských Konzervatórií z rokov 2005 a 2007. Aktívne spolupracoval s rôznymi orchestrami (Štátna filharmónia Košice, Slovenský Rozhasový orchester, Junge Filharmonie Wien…) Venuje sa komornej hre (Bratislava Brass Quintet). Od r. 2014 pôsobí ako prvý trombonista Hudby MV SR.
Albert Hrubovčák
študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (pedagogické vedenie: Jozef Gašparovič). V rokoch 1990-1992 bol členom Transval Philharmonic Orchestra (Pretória, Juhoafrická republika), v rokoch 1994-1995 pôsobil ako prvý pozaunista v BRT Philharmonic Bruxelles (Belgicko). Od r. 1995 je prvým pozaunistom a vedúcim skupiny v Slovenskej filharmónii. Pedagogicky pôsobí na Akadémii umení v Banskej Bystrici ako i na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Ako sólista spolupracoval so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, ŠKO Žilina, SKO Bohdana Warchala. Je člen dvoch vynikajúcich komorných zoskupení Slovak Brass Quintet a Trombón trio. V rámci cyklu Slovenskej filharmónie Hudobná mozaika účinkoval na koncerte s klaviristom Tomášom Nemcom (2011) a s interpretmi na bicie nástroje Kirilom Stoyanovom a Petrom Kosorínom (2016).
Jakub Zívalík
študoval v Prahe na HAMU u prof. Jiřího Sušického, neskôr na Janáčkovej akadémii v Brne, v triede prof. Roberta Kozánka. V r. 2010-2016 študoval na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni, v triede prof. Otmara Gaiswinklera. Jakub Zívalík pôsobí ako prvý trombonista Filharmónie Bohuslava Martinů v Zlíne a aktívne spolupracuje s českými i zahraničnými orchestrami. Venuje sa hre sólovej, orchestrálnej, i komornej (je členom trombonového sextetu BoneTeT, členom Žesťové Harmonie Zlín a i.)Venuje sa poučenej interpretácii starej hudby (prevažne renesancie a baroka) na dobové nástroje (vystupuje na koncertoch s Ensemble Tonus Wien, Cappella Mariana, Capella Ornamentata, Czech Barok Orchestra, Wien Barok Orchestra, Collegium 1704 a i.)Úspešne sa zúčastnil národných i mezinárodných súťaží (Nemecko, Fínsko). V r. 2009 sa stal víťazom súťaže Yamaha, je laureátom mezinárodných súťaží v Brne (2005,2007,2009), a laureátom a absolútnym víťazom súťaže konzervatórií v Ostrave (2006).Ako sólista sa predstavil napr. s Filharmóniou Bohuslava Martinů Zlín, Slovenským komorným orchestrom Bohdana Warchala, Orchestrom Concertino a i. Absolvoval konzultácie a zúčastnil se majstrovských kurzov najuznávanějších svetových trombonistov, napr. Joseph Alessi (New York Philharmonic Orchestra), Weston Sprott (New York Metropolitan Opera), Wycliffe Gordon (Lincoln Jazz Orchestra New York), Dietmar Küblböck (Wiener Philharmoniker, Wiener Staatsoper), Leonhard Paul (Mnozil Brass), Zoltan Kiss (Mnozil Brass).
Autorka článku: Hana Schlosser
