Chatár chaty na Skalke: Postavím tam kríž a zazvoním na zvonček

Je jednou z prvých turistických chát na Slovensku a stála pri počiatkoch lyžovania v Kremnických vrchoch. Chatu postavil Klub slovenských turistov v roku 1913 a jej súčasný nájomca chystá k stému výročiu skromnú oslavu.

Tibor Ferenčík je chatárom na Skalke už dvadsať tri rokov, stále však nie je najdlhšie slúžiacim chatárom, aj keď k rekordu už nemá ďaleko. “Najdlhšie bol chatárom pán Teplický, ktorý na nej slúžil dvadsať päť rokov. Vtedy mala chata kapacitu štyridsať nocľažníkov a pán Teplický ich vždy ráno pohostil chlebom s maslom a mliekom, keďže pri chate choval kravy. Nejde mi o zlomenie rekordu, ale je to motivácia, ktorá ma posúva,” hovorí Tibor Ferenčík.

Chatár sa na okrúhle výročie pripravuje aj v archívoch a starých kronikách. “Presný dátum otvorenia chaty sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť. Viem, že patrí medzi prvé tri chaty v Horných Uhrách, staršie sú len dve chaty v Tatrách. V roku 1912 boli na Skalke prvé preteky a v roku 1917 tu boli prvé oficiálne preteky, majstrovstvá Uhorska,” vymenúva Ferenčík.

Pani Darina Salátová z Múzea telesnej kultúry jeho slová potvrdzuje. “Vďaka tomu, že táto chata bola postavená, od roku 1914 sa už v Kremnici konali prvé lyžiarske kurzy. Celý život lyžiarskeho športu v Kremnických vrchoch sa začal odvíjať postavením chaty na Skalke. Až do roku 1928, kedy bola postavená Ulehlová chata na Krahuliach, to bola jediná útulňa v Kremnických vrchoch. Chata sa objavovala v dobových turistických bedekroch a jej povesť sa rozšírila do širokého okolia. Na Skalku sa chodilo lyžovať až z Budapešti,” hovorí pani Salátová.

Klub slovenských turistov a lyžiarov chatu prevádzkovali až do vojny. Keďže Kremnické vrchy boli jedným z centier Slovenského národného povstania, vojaci nemeckej armády ju vypálili, aby sa v nej neschovávali partizáni a z chaty ostali len obvodové múry. Po vypálení bola chata dlho opustená. Keď sa v šesťdesiatych rokoch začal stavať vysielač, chata slúžila ako kancelárie a sklad. Po dokončení vysielača chatu odkúpil podnik Elektrovod, ktorý prevádzkoval viacero rekreačných zariadení na Slovensku. V súčasnosti je majiteľom chaty firma Elba a chatár Ferenčík jej nájomca.

Na otázku, čo ho k chatárčeniu na Skalke priviedlo odpovedá, že život v Bratislave ho omrzel a ľudia sklamali, preto sa rozhodol odísť. “Hora vás nesklame, jedine ľudia dokážu sklamať,” hovorí. “Keď som na Skalku prišiel, ešte tam bol chatársky život. Spoločne sme trávili Silvestra, navštevovali sme sa, pomáhali sme si. Ale majitelia sa pomenili, chatári odišli a už to nie je tá chatárska šichta ako kedysi. Typický chatársky život už je len vo Vysokých Tatrách a aj tam už siaha komercionalizácia.” Snom chatára Ferenčíka je dať chate taký vzhľad, aký mala predtým, keďže po jej vypálení už neobnovili poschodie, ktoré pôvodne mala. “Na poschodí by sa zišli ešte tri – štyri apartmány. To je môj sen, neviem či sa to podarí, ale nejaké sny človek mať musí.”

Na oslavu storočnice nechystá žiadne pompézne oslavy, ale skromnú pripomienku na svojich predchodcov. “Pri chate chcem osadiť kríž a malú zvoničku s rokmi 1913 – 2013 ako pripomienku na ľudí, ktorí na tejto chate pracovali.” Pripravuje aj malý raut a výstavu fotografií a artefaktov z histórie chaty, preto privíta aj zaujímavé fotografie zo súkromných archívov, alebo spomienky pamätníkov. Ak chcete prispieť, ste vítaní. Oslava a odhalenie kríža zo zvoničkou bude v lete. “Kto príde, dostane gambáčik a môže pofŕkať chatu pre šťastie a na pamiatku chatárom zazvoniť na zvonček” hovorí Ferenčík.

Silver Jurtinus

Zdieľať tento príspevok.