Pamätník s nevšedným príbehom sa možno dočká obnovy
Pamätník s nevšedným príbehom sa možno dočká obnovy
Pamätník, ktorý stál vo Zvolenskej doline od roku 1899, poškodila v roku 2006 víchrica a odvtedy je uložený v areáli technických služieb. Teraz svitá nádej na jeho obnovu.
“Pamätník vznikol v roku 1899 pri päťdesiatom výročí prechodu vojsk Artúra Görgeiho Kremnicou,” hovorí historik Múzea mincí a medailí Daniel Haasa Kianička. Počas “revolučného meruôsmeho roku”, po bitke pri Turčeku, sa v roku 1849 stiahli maďarské vojská do Kremnice. Rakúšania ich však tlačili, preto Görgeiho vojsko ustupovalo cez Zvolenskú dolinu a cez tunel, ktorý potom nazvali Görgeiho tunel, prešli až do Banskej Bystrice.
Pamätník nechal v roku 1899 postaviť maďarský spolok, ktorý v Kremnici pôsobil, práve na pamiatku prechodu a vlastenectva generála Görgeiho. Celý pamätník bol vyrobený z liatiny, na pylóne pomníka bola skulptúra vtáka s roztiahnutými krídlami – maďarského mytologického tvora Turula. Ten sa ale nezachoval, vo fonde múzea však podľa Kianičku majú asi päťcentimetrový kúsok kovu, ktorý zo skulptúry Turula údajne pochádza.
V roku 1919 bol pamätník poškodený. “Neuvádza sa kto, čo, ako, prečo, ale pamätník chátral a až v roku 1928 ho pri desiatom výročí vzniku prvej Československej republiky zrekonštruovali, ale už ho venovali aj ďalším udalostiam, teda desiatemu výročiu vzniku ČSR a keďže predpokladom vzniku republiky bola prvá svetová vojna, venovali ho aj obetiam svetovej vojny z Kremnice. Pamätník zároveň pripomínal aj šesťsto rokov od vydania privilegiálnej listiny pre Kremnicu,” hovorí Kianička. Turula však na pylóne pamätníka vystriedal slovenský dvojkríž.
V roku 2006 bol pamätník už celkovo v zlom stave, dochádzalo ku kradnutiu mosadzných tabuliek s menami padlých Kremničanov, ktoré zrejme skončili v zberných surovinách. Definitívnu ranu pamätníku zasadila víchrica, kedy naň zvrchu popadali stromy a pamätník zlomili na polovicu. Odvtedy je uložený v areáli technických služieb a pamätník dnes pripomína iba rozpadnutý podstavec v skalnej scenérii oproti Anna kaplnke. Podľa Daniela Haasa Kianičku už existujú technológie na zváranie zliatiny, pamätník by sa teda reštaurovať dal. V knihe Michala Matunáka Dejiny slobodného a kráľovského mesta Kremnice sa zachoval aj presný zoznam padlých. Z Kremnice narukovalo 479 mužov, 72 z nich sa už nikdy nevrátilo a na pomníku mali tabuľku so svojim menom.
“Z umeleckého hľadiska pamätník síce nie je výnimočný, má však historickú hodnotu ako príklad dejín multinacionálnej strednej Európy. Na jednej strane pripomína Uhorsko, teda boj v revolúcii o nezávislosť Uhorska od Rakúska v rokoch 1848 – 1849, potom je to pamiatka prvej svetovej vojny a pripomína aj vznik Československej republiky. Z tohto pohľadu je to veľmi cenné, lebo ten pamätník má nevšedný príbeh,” hovorí Daniel Haas Kianička.
Na februárovom mestskom zastupiteľstve poslanci vyčlenili z dotácie Ministerstva financií na rekonštrukciu pamätníka 28 000 €, pamätník však zatiaľ nie je kultúrnou pamiatkou. “Z našich podkladov v múzeu sme zistili, že je to pamätihodnosť, nie kultúrna pamiatka. Spojili sme sa preto s pamiatkármi, vypracovali sme podklady a mesto, ako vlastník pamiatky, podalo žiadosť, aby bol pamätník v zrýchlenom konaní vyhlásený za kultúrnu pamiatku,” uzatvára Kianička.
Podanie návrhu na vyhlásenie pamätníka za kultúrnu pamiatku potvrdila Jaroslava Sedláčková z Oddelenia výstavby a životného prostredia. Ak komisia na Krajskom pamiatkovom úrade v Banskej Bystrici návrh schváli, Pamiatkový úrad požiada Ministerstvo kultúry a zapísanie pamätníka do zoznamu kultúrnych pamiatok. Potom bude môcť mesto na rekonštrukciu použiť financie z dotácie Ministerstva financií a pamätník sa po stopätnástich rokoch od vztýčenia možno dočká obnovy.
Silver Jurtinus
